OurStories.cz ~ naše povídky - Povídky » Jednodílné » Crazy for you

28.07.2014 (17:00) • MirrorGirl454 • Povídky » Jednodílné • komentováno 7× • zobrazeno 1219×

Kate nedokázala zastaviť červeň, čo sa jej vkradla do líc po tom, čo ju Stephen prichytil ako na neho zíza. Znovu. Nebola to jej vina, že sa jej tak veľmi páčili jeho široké plecia a tmavé strnisko na brade a jeho okuliare na čítanie s hrubým hipsterským rámom.

Usmial sa na ňu a vrátil sa späť k svojej knihe a popíjaniu kávy. Alžírska káva. To bolo to, čo si objednával každý deň, presne o pol piatej sa dvere kaviarne otvorili a on vošiel do vnútra spolu so závanom korenistej vône, z ktorej sa Kate točila hlava. Vždy si sadol priamo na barovú stoličku k pultu, za ktorým pracovala spolu s Izabel a vždy so sebou mal nejakú knihu. Objednal si svoju kávu a potom už len čítal a Kate zízala.

Usmial sa na ňu a Kate mu chabo opätovala úsmev. Spoza chrbta začula tichý potláčaný chichot a ani sa nemusela otočiť, pretože, samozrejme, že to bola Izabel, kto iný? Zamračila sa na ňu a Izabel na ňu detinsky vyplazila jazyk.

Pretočila oči, vzala spod pultu škatuľu, v ktorej uschovávali drobné vrecúška s cukrom a vykročila smerom k skladu. Vo vnútri drobnej miestnosti položila škatuľu na zem a oprela sa čelom o studený kovový regál.

Do vnútra vošla Izabel, ešte stále sa smiala, ale prehovorila, až keď za sebou zatvorila dvere.

„Naozaj ti to musím hovoriť každý deň?“

„Choď preč. Nechaj ma utápať sa v smútku a zúfalstve.“

„Dovoľ mi poradiť ti, ako ukončiť ten tvoj smútok a trápenie,“ z Izabelinho tónu priam kvapkal sarkazmus. „Pozvi ho na rande.“

„Čože?“

„Čomu si nerozumela? Pozvi. Ho. Na. Rande.“

Kate na ňu chvíľu len zízala predtým, ako sa rozosmiala až hysterickým smiechom.

„No jasné a ty si myslíš, že povie áno po tom, čo som na neho vyliala tú čokoládu minulý týždeň?“

Bolo bolestivé už len spomínať na to.

Bol už podvečer, Stephen v ich kaviarni presedel na svojom zvyčajnom mieste takmer celé poobedie a Kate sa išla zblázniť z úsilia nepozerať sa na neho. Namiesto toho sa zamestnávala príliš snaživým čistením stolov, čo stáli čo najďalej od pultu.

Vtedy do kaviarne vtrhla banda hlučných mladých ľudí. Bolo ich priveľa, aby mohli sedieť pri jednom stole, vlastne obsadili takmer celú zadnú časť kaviarne. Kate ich uvítala s nadšením, ďalšie rozptýlenie, to bolo presne to, čo potrebovala. Vzala si svoj notes a pero a vykročila k nim s úsmevom na perách.

„Čo vám môžem priniesť?“

Všetci si objednali horúcu čokoládu, čo bol jedným z najčastejšie predávaných nápojov v tomto chladnom, jesennom, ročnom období.

Prvé štyri čokolády odniesla hladko bez toho, aby sa čokoľvek stalo. No keď sa vrátila po zvyšné tri, kútikom oka zachytila časopis, čo mal Stephen otvorený pred sebou. Čítal článok o tohtoročných Majstrovstvách sveta vo futbale a Kate sa chcela len mierne nahnúť ponad jeho plece, nie zakopnúť a rozliať mu jednu z čokolád na jeho tmavý sveter, čo sa mu napínal na hrudi.

„Och, môj Bože, prepáč mi to! Prepáč, ja som nechcela! Ja som len prechádzala okolo teba a omylom som zakopla a fakt som nechcela, och Bože!“ spanikárila, položila tácku s čokoládami na pult a spod zástery vyhrabala servítku, ktorá vyzerala pomerne čisto a začala tú prekliatu čokoládu utierať. A tým to celé len zhoršila, pretože škvrnu len zväčšila.

„To je v poriadku, Kate,“ povedal, hlas mal hlboký a zvučný a Kate sa v ňom topila. Zasekla sa uprostred pohybu, keď ju chytil za ruku a nežne od seba trochu odstrčil.

„Odkiaľ poznáš moje meno?“ opýtala sa prihlúplo.

„Máš ho napísané na menovke.“ Pohľadom zaletel k jej hrudi a červeň z jej líc sa rozšírila až do jej výstrihu.

„Oh. Aha.“

„Ten sveter naozaj nevadí. Aj tak je už starý.“

„Stále mi to je hrozne ľúto. Naozaj som nechcela.“

„Verím ti.“ A usmial sa na ňu úprimným, žiarivým a pre jeho ostré črty tváre maximálne atypickým úsmevom. Rozžiaril mu oči a v lícach sa mu vytvorili drobné jamôčky. Kate si bola istá, že ak by bol oholený, vyzeral by ako malý chlapec.

Chytil ju okolo pása a jemne ju od seba odstrčil ešte trochu viac a postavil sa z barovej stoličky. Na pult položil pár mincí a začal si obliekať svoju čiernu, koženú bundu.

„Zajtra máš kávu zadarmo,“ povedala rozhodne Kate, snažiac sa aspoň nejako odčiniť škodu.

„Tak kvôli tomu by som sa možno mal nechať oblievať čokoládou viac, nemyslíš?“  A žmurkol na ňu, naozaj žmurkol.

Kate zmäkli nielen kolená ale aj mozog. Stephen sa na ňu posledný raz usmial a odišiel z kaviarne. Musela si na chvíľu sadnúť a zhlboka dýchať, aby upokojila svoj šialený tep. Srdce jej udieralo do hrudného koša, až mala pocit, že jej každú chvíľu vyletí z hrude.

„Alebo myslíš, že by súhlasil po tom, čo som do neho vrazila na pánskych záchodoch?“

Kate bola zatvorená v sklade takmer celé poobedie kvôli blížiacej sa inventúre. Odtiaľ ju vytiahla až Izabel tvrdiac, že na pánskych záchodoch došlo mydlo a ona ho má ísť doplniť.

„Prečo ho nedoplníš ty?“ opýtala sa nahnevane Kate.

„Pretože ja mám plno práce so zákazníkmi,“ povedala Izabel so svojím diabolsky vševediacim úsmevom, z ktorého behali Kate vždy zimomriavky po chrbte.

„No to určite...“ hundrala si sama pre seba Kate, kým kráčala k záchodom. Kaviareň bola poloprázdna, Izabel bola príliš lenivá a Kate mala proste príliš dobré srdce.

Práve otvárala jednou rukou dvere záchodov, zatiaľ čo druhou si pridržiavala pri tele veľkú nádobu, keď sa dvere náhle samé otvorili a ona tvárou narazila na stenu. Stenu vyrobenú zo svalov. Silná ruka ju chytila okolo pása, aby nespadla na zem.

„Och!“ Bolo jediné, čo zo seba dokázala vydať po tom, čo zdvihla hlavu a zadívala sa do Stephenových vysmiatych očí. 

„Nepotrebuješ pomôcť?“

Skôr, ako vôbec stihla odpovedať, jej vzal nádobu z ruky a odniesol ju do vnútra a položil na zem k umývadlám.

„Ďakujem,“ povedala Kate ohromene, kým ešte stále stála vo dverách a blokovala tak Stephenovi cestu von.

„Nemáš za čo.“ Ešte stále sa usmieval a Kate si nemohla pomôcť, úsmev mu priblblo opätovala.

Zastavil sa pred ňou a po pár sekundách trápneho civenia si Kate konečne uvedomila, že by mu mala uhnúť, ale Stephen ju predbehol. Chytil ju okolo pása a otočil sa s ňou, takže teraz obaja stáli na opačných stranách rámu dverí.

Pomyslela si, že ju drží možno príliš dlho, no v tom ju pustil a bez jediného slova odkráčal späť k svojmu miestu. Keď doplnila všetky nádobky s mydlom a vrátila sa do skladu, našla tam vysmiatu Izabel a okamžite si uvedomila, že Izabel vedela úplne presne, prečo na pánske záchody poslala práve Kate.

„Za ten trapas inak vďačím tebe!“ A skôr, ako sa mohla Izabel konečne dostať k slovu, pokračovala. „Alebo si myslíš, že by mohol o mňa mať záujem po tom, čo som ho udrela s tabuľou, čo nám visí pred kaviarňou?“

Bol to prvý deň, čo k nim Stephen prišiel. Vonku bolo napodiv príjemne teplo, babie leto ešte celkom neskončilo a ona bola poverená úlohou napísať kriedou ponuku dňa na vývesnú tabuľu. Musela ju najprv zvesiť dole, potom oprieť o lavičku, ktorá bola pred kaviarňou, zmazať starý oznam, napísať nový, zdvihnúť tabuľu a znovu ju zavesiť.

Tabuľa bola prekvapivo ľahká. Vlastne, nebola až tak ľahká, ale nebola ani taká ťažká, ako Kate očakávala. Bez problému ju zvesila dole a oprela o lavičku. Napísala oznam a keďže mala dnes až prekvapivo dobrú náladu, prikreslila do ľavého dolného kraja drobné srdiečko.

Zdvihla tabuľu a chcela ju zavesiť, no tabuľa narazila do niečoho tvrdého, čo tam predtým nebolo.

„Čo, dofrasa-“ Položila tabuľu na zem a oprela si ju o nohy a zasekla sa uprostred reči.

Pred ňou stál ten najkrajší chlap, akého kedy videla. Bol vysoký, aspoň o hlavu vyšší než ona, telo mal svalnaté a plecia široké, na tvári strnisko a čierne vlasy strapaté od vetra. A ona do neho vrazila tou hlúpu tabuľou!

Zabite ju niekto, prosím a to hneď teraz!

„Panebože, ste v poriadku?“ skríkla na celú ulicu.

Masíroval si čelo, na ktorom sa mu už vytvárala modrina.

„Áno, áno, žijem. Vy teda viete, ako nalákať zákazníkov do kaviarne. Najprv ich ovalíte po hlave a potom ich odvlečiete do vnútra,“ povedal vážne.

„Čože? Nie! To vôbec nie je pravd-“ zastavila sa uprostred vety, keď sa nahlas rozosmial. „Och, to bol len vtip však?“ Krivo sa na neho usmiala.

„Áno. Ukážte, pomôžem vám. Aby ste už nikoho náhodou nezranili.“

Tabuľu zavesil s ľahkosťou a potom sa nechal viesť do vnútra kaviarne. Sadol si na barovú stoličku priamo pri pulte a ona mu podala vrecúško s ľadom obalené v utierke.

„Ďakujem.“ Usmial sa na ňu a objednal si.

Po tom, čo dopil svoju kávu, zaplatil a odišiel a ona si nemyslela, že by sa ešte niekedy vrátil, ale on do ich kaviarne začal chodiť každý deň a Kate si už nedokázala predstaviť, že by ho už nevidela.

„Tak, presvedčila som ťa konečne o tom, že mám právo na to, topiť sa v smútku a trápení?“ opýtala sa Izabel a hrdo nadvihla nos, presvedčená o nepriestrelnosti jej argumentov.

„Uznávam, že to boli naozaj vtipné chvíle...“ Zasmiala sa Izabel a Kate sa už nadurdene nadychovala, keď pokračovala. „Ale ty si nevšímaš to, čo si všímam ja. Kedykoľvek sa na neho nepozeráš, alebo beháš hore dole po kaviarni, tak sa na teba pozerá!“

„Preháňaš.“

„Kate, vážne si myslíš, že sem chodí len kvôli naše skvelej káve?“

„Ale my máme skvelú kávu.“

„Och, pre Kristove rany, on sem chodí kvôli tebe! Tak sa spamätaj, dievča a okamžite choď teraz za ním a pozvi ho konečne von!“

Kate na ňu len chvíľu bez slova zízala. Mohla by byť pravda, čo Izabel hovorí? Že pán Vysnený muž každej živej ženy sem chodí kvôli nej?

„Vypadni už!“ skríkla Izabel a doslova ju vyhodila von zo skladu.

„Ste tak zbytočne komplikovaní!“ počula ju ešte nadávať predtým, než sa otočila k Stephenovi.

Hľadel na ňu, v tvári mal zmätok.

„Ech, ahoj Stephen.“

„Ahoj Kate.“ Usmial sa na ňu.

„Tak, aký si mal deň?“

„Náročný. Som rád, že konečne môžem trochu relaxovať.“ Poukázal na svoju kávu a knihu, čo mal práve rozčítanú. „A ty?“

„Vcelku pokojný. Neprišlo nám veľa zákazníkov.“

A potom nastalo ticho. Stephen musel o niečom rozmýšľať rovnako tuho, ako ona, pretože sa na seba dívali trochu nervóznymi pohľadmi. Kate si pripadala ako malá. Izabel má pravdu. Proste sa ho opýta. Veď čo sa stane, ak povie nie? Tak skončí v práci a vysťahuje sa z krajiny, nič zložité.

„Stephen, ja...“

„Kate, ja...“

Povedali obaja naraz.

„Och, prepáč, ty si niečo chcel povedať!“

„Och, prepáč, ty si niečo chcela povedať!“

Opäť to povedali naraz.

„Ty prvý.“

„Ty prvá.“

Obaja sa zasmiali. Kate sa zhlboka nadýchla a....

„Tak dobre. Nechcel by si so mnou ísť niekedy von?“

„Kedy končíš?“

Znovu to povedali obaja naraz a Kate sa musela zamyslieť nad tím, čo vlastne Stephen povedal.

„Čo si povedal?“ opýtala sa neveriacky.

„Kedy končíš?“ zopakoval svoju otázku a pozrel na ňu sebavedomým pohľadom.

„O – ehm – o pol ôsmej,“ vykoktala zo seba.

„Skvelé. Počkám na teba a mohli by sme zájsť na večeru, čo povieš?“

„Ja – jasné.“

Znovu sa na ňu usmial a Kate sa trochu roztopila.

„Vieš, chcel som sa ťa to opýtať už v ten prvý deň, čo som sem prišiel, ale tak nejako som netušil, či by si súhlasila.“

„Súhlasila by som.“

„To si mi nemala povedať. Ja pako, prečo som sa ťa neopýtal skôr?“ 

Autor: MirrorGirl454 (Shrnutí povídek), v rubrice: Povídky » Jednodílné

Sdílet

Diskuse pro článek Crazy for you: