OurStories.cz ~ naše povídky - Povídky » Jednodílné » Dokonalosť

27.12.2013 (13:00) • RuskaVodka • Povídky » Jednodílné • komentováno 2× • zobrazeno 1313×

Dokonalosť je úžasná vec, ale má jednu chybu. Veští koniec. (Jan Werich)

Vždy som rozmýšľala o svojej budúcnosti. Z čoho budem maturovať? Na akú univerzitu pôjdem? V akom obore budem pracovať? Koľko budem zarábať? Stretnem niekedy muža, ktorý uchváti moje srdce tak, že bez neho budem stratená?

Bola som taká. Plánovala som. Chcela som vypadnúť z tej diery, kde som vyrastala. Chcela som ukázať všetkým, čo vo mňa neverili, ktorý ma ponižovali, že mi nesiahajú ani len po členky. Mala som plány, ako urobím dieru do sveta. Myslíte si správne... bola som hlúpa.

Zaujímala som sa o veci, ktoré boli tak malicherné, ale ja som si to neuvedomovala. Bola som zaslepená svojou dokonalosťou, ktorú som chcela všetkým predviesť. Všetko som robila na sto percent. Keď nám profesorka v prvom ročníku na strednej dala domácu úlohu, moja bola najkrajšie spracovaná. Mala som všetko dokonalé a keď sa mi niečo nepáčilo, vyhodila som to a začala robiť odznova. Až po čase som si uvedomila, že som to urobila aj s niektorými ľuďmi...

Dajú sa ľudia „odhodiť“? Dajú. Keď ste taký ako ja, áno. Vždy som v seba verila až príliš. Spoliehala som sa sama na seba, neverila som nikomu, aj keď som mala najlepšie priateľky. Pracovala som tvrdo, aby som sa dostala na vrchol. Ale opýtam sa vás jednu vec. Na čo je dobré byť na vrchole, keď tam stojíte úplne sám? Nie je lepšie byť hoci najnižšie, ale s ľuďmi, ktorí vás milujú?

Svojou snahou o dokonalosť som stratila všetkých, na ktorých mi záležalo. Stratila som rodinu, priateľov... A nikdy som nebola zaľúbená.

Keď som bola mladšia mala som plnú hlavu romantických príbehov, v ktorých som dominovala ja, ako krásna princezná, a môj princ. Nie na bielom koni, ale obyčajný chlap, ktorý by tu proste bol. Bol by pri mne v každej situácií. Mal by ma rád aj cez moju posadnutosť dokonalosťou. Verila som, že sa taký muž nájde. Nemusel mať vôbec korunu a prekrásny hrad. Stačilo by mi dobré srdce.

Prešlo už veľmi veľa rokov, čo sa snažím o dokonalosť. A teraz sa obávam, že som až príliš odmeraná, príliš pyšná. Bojím sa, že som horenos. Že sa povyšujem nad iných... Verte mi, toto som nechcela.

Ale teraz už neplánujem. Už sa nesnažím byť dokonalou. Na to je už neskoro...

Ľudia si ma zafixovali ako odmeranú a nudnú. Ako starú dievku v dievčenskom tele. Už nemám síl im to vyvracať. Už nechcem bojovať. Som unavená.

Práve preto teraz stojím na útese.  Podo mnou sa rozprestiera azúrové more, ktorého vlny sa zdvíhajú a narážajú do útesu. V diaľke vidím zapadajúce slnko, ktorého posledné lúče sa dotýkajú hladiny a na jej povrchu vytvárajú zlatisté obrazce. Musím uznať, že je tu naozaj krásne.

Jemný letný vetrík mi strapatí vlasy, ktoré mi voľne padajú až po pás. Prvýkrát v živote sa cítim voľná.

Poslednýkrát som sa pozrela na nebo a pomyslela som si: Len vydrž, Bože, o chvíľu som pri tebe.  

Zatvorila som oči, na perách mi pohrával jemný úsmev a už som len cítila, ako padám. Bol to úžasný pocit. Dokonalosť...

Moje telo narazilo na hladinu a pomaly som klesala ku dnu. Pud sebazáchovy mi hovoril, nech plávam, nech sa dostanem nad hladinu a nadýchnem sa, ale ignorovala som ho. Vlny ma trocha hádzali a o chvíľu som stratila orientáciu. Nevedela som, kde je hore a kde dole.

Usmievala som sa, pretože takto to bolo správne. Nikomu chýbať nebudem. Práve naopak, mnohým ľuďom odľahne. No, možno jeden človek bude za mnou smútiť. Človek, pre ktorého som bola dokonalá od prvej sekundy na tomto svete. A práve tomuto človeku, patrili moje posledné myšlienky.

Mami, ľúbim ťa a odpusť mi, prosím...

Ďakujem všetkým, ktorí si túto krátku jednorázovku prečítali. Bola by som šťastná, keby ste mi tu zanechali Váš názor. Ďakujem. :)

RuskaVodka

Autor: RuskaVodka (Shrnutí povídek), v rubrice: Povídky » Jednodílné

Sdílet

Diskuse pro článek Dokonalosť: