OurStories.cz ~ naše povídky - Povídky » Jednodílné » Môj vesmír

09.08.2011 (12:00) • JaNkA261 • Povídky » Jednodílné • komentováno 2× • zobrazeno 916×

Sny

Sny sú pre niektorých ľudí niečo ako krídla pre vtákov.  Dokážu sa vzniesť tak vysoko a niektorí lietajú tak nízko. Nikto  nie je dokonalí.

Raz v škole sme mali také cvičenie. Mali sme si zavrieť oči a snívať.
V hlave sa mi preháňalo toľko vecí, ale nie a nie, aby mi na viečka prišiel sen. Zrazu sa ozvala učiteľka a pýtala sa nás, čo sme si predstavovali. Boli sme ešte piataci, a tak je asi pochopiteľné, že najčastejšia odpoveď bola, že je dievča princezná, chlapec super hrdina, alebo najlepší futbalista na svete.
Ja som nechcela povedať o svojich snoch s krásnym princom, ktorý príde na koni a vezme ma do svojho zámku, tak som radšej povedala, že som nič nevidela, lebo sa mi lepšie spí, keď sa mi nič nesníva.
To ale nebola pravda. Tieto slová som počula u mamy a použila som ich a nikto neprišiel na to, že to bola lož.

Keď snívame, dalo by sa povedať, že si postupom času, vytvárame svoj vlastný vesmír.  Miesto, kde vieme, že sa tam môžeme kedykoľvek skryť.

Môj vesmír, dalo by sa povedať, je taký že v ňom je aj nemožné možné.  Zázraky a kúzla sú veci úplne, ale úplne bežné. Láska je tam na každom kroku a nie len taká hocijaká. Ale späť k téme.

Sny nám umožňujú to, čo by sa v skutočnosti asi ťažko stalo.

Knihy:  Knihy sú niečím, čo podporuje naše myslenie a fantáziu a tým sa náš vesmír rozrastá. Náš vesmír je stále väčší a väčší.

Sú tu asi aj nejakí dospelí a tí už asi na plnenie túžob neveria, ale niektorí ľudia tomu, že časom si splnia všetky sny, veria.

Viem to, lebo som jedna z tých ľudí.

Ľudí, ktorí veria na nemožné.

Ľudí, ktorí si chcú svoje sny za každú cenu splniť.

Mám jeden príklad. Môj brat číta samé detektívky a snaží sa ísť na všetko logicky, aj keď mu to vôbec nejde. Ja čítam fantasy a romance. Asi aj preto, lebo som doteraz nestretla nikoho, kto...
... koho by som milovala.

Vaše vesmíry však môžu byť iné. Úplne iné a na inej úrovni.

Každý sme iný, tak je to pochopiteľné.

Sen je niečo, čo sa nedá len tak zastaviť a na druhý deň pustiť znova, alebo pokračovať, ako keby sme pustili  dvd.

Nemôžeme sa zavrieť, ako kedy sme zavreli knihu a o chvíľku pokračovať. To nejde. Keď snívame, mali by sme si to naplno užiť.

Vždy, keď ma mama budí, aby som sa obliekla a pripravila som sa do školy, obrátim sa a na hodinkách je vždy ten istý čas: pól šiestej.

Áno, je to skoro, ale to je daň za to že bývam na dedine, vo veľkom dome. Keď idem do mesta, kde je moja škola, vždy sa pozerám do lesa.  Na húštinu a spleť tmavých konárov, ktoré tvoria strechu. Aké by bolo asi snívať tam?

Les je pomaly stredobodom môjho vesmíru.

Je všade a pritom tam nie je.

Tento pocit sa len ťažko vysvetľuje.

Ale pri pohľade do lesa sa cítim akosi príjemne, ako keď snívam.

Autor: JaNkA261 (Shrnutí povídek), v rubrice: Povídky » Jednodílné

Sdílet

Diskuse pro článek Môj vesmír: