OurStories.cz ~ naše povídky - Povídky » Jednodílné » Prísne tajné - Sestra na zabitie

22.08.2011 (20:00) • JaNkA261 • Povídky » Jednodílné • komentováno 14× • zobrazeno 1222×

„Kde?“ kričal som na mamu.

„Tu, za rohom, si slepý alebo čo?!“ vrieskala na mňa moja staršia sestra.

Ona je v celku taká švihnutá. Celý deň telefonuje – isteže, keď nie je v škole a nespí – so svojimi kamarátkami hodiny pred zrkadlom a v ruke šminky a rúž. Aj tak jej to nepomôže. Vyzerá ako lochnerská príšera. No keby som jej to chcel povedať priamo, bežala by za našimi a hneď by dostala nové šaty, maľovátka a lak na nechty. Kto je tu znevýhodňovaný?

Má vlastnú izbu. Ja ju nemám, pretože spím s mladším bratom. Musím ísť spať tak ako on, aby som ho náhodou nezobudil. Keby ona šla spať o tretej ráno, tak to nevadí.

Má všetko, na čo len pomyslí.

Má to, po čom každý pubertálny chalan v jej veku túži. Je krásna – aspoň podľa nich – a ževraj je sexi. Nemyslím si. Vyzerá ako... No proste hrozne.

Je panovačná a namyslená a vôbec nie krásna, očarujúca a milá. A vôbec nie múdra. Šprtá sa len vtedy, keď by mala variť, prať a žehliť. Čo je každý druhý deň a nakoniec to robím ja. Nesťažujem sa, lebo rozdiel vo vreckovom dostávam ja, čo je celom slušných dvadsať eur.

Platí mi aj za to, aby som to nepovedal a aj za prácu. Mňa to už nebaví. Stáť v jej tieni a nevidieť slneční svit. Nie, vzopriem sa tomu.

...

Išiel som teda za mamou.

„Mami?“ Chcel som to zo seba dostať, ale vyschlo mi v krku. Išiel som si teda po pohár. Drez bol plný riadu.

„Mami! Mala Alica umývať riady?“ spýtal som sa, aj keď som vedel, že áno.

„No vieš, dnes nemôže. Takže je to ne tebe,“ povedala mama a ja som sa cítil ešte viac ako menšina v tomto dome.

„Mami ja som to robil včera, a prečo nemôže?“ bol som zvedavý, lebo vždy si našla nejakú výhovorku.

„Leží na posteli. Choď za ňou. Myslím že si kreslí...“ Vetu buď nedopredala, alebo som ju už nepočul, neviem, lebo som utekal hore po schodoch.

Rozrazil som dvere do izby, ktorá bola na konci chodby.

„Ale okamžite vypadni!“ vrieskala Alica schúlená na konci postele, smerom oknu a ku mne chrbtom.

„Nie sú čisté riady,“ povedal som.

„Nepovedala ti mama, že nemôžem?“ Zložila si opatrne jednu nohu dole z poste a a podstavila sa mi čelom.

„Ha-ha! Bosorka spadla!“ začal som si z nej uťahovať.

„Veľmi smiešne krpec. Teraz choď umyť riad,“ povedala a vytlačila ma von z izby.

Prekrásna sádra. Plná postavičiek z jej obľúbených filmov.

Baba.

Kto normálny by si na bicykli zlomil nohu?
„Mami. Ako sa to stalo?“ bol som zvedavý a už som dlho nedal nič nové sa facebook.

„Vieš, ako sa šla bicyklovať?“ spýtala sa ma mama a ja som vedel, že to bude dlhý príbeh a tak som si sadol.

„Bola tam dve hodiny, potom mi zvonil telefón. Stalo sa to tak, že Al išla po kraji cesty a nejaký grázel do nej nabúral. Našťastie stihol zastaviť skôr, ako ju prešiel,“ hovorila mama a už už sa rozplakala.

Nemohol ju prejsť? pomyslel som si. Tým by sa všetko len a len uľahčilo.

Tak takto skončil môj boj za spravodlivosť. Mesiac som jej robil sluhu. Robil som všetky domáce práce a ešte som ani nemohol ísť von hrať futbal.

Takúto sestru neprajem mať nikomu.

Autor: JaNkA261 (Shrnutí povídek), v rubrice: Povídky » Jednodílné

Sdílet

Diskuse pro článek Prísne tajné - Sestra na zabitie: