Smutná láska • OurStories.cz ~ naše povídky

Jednorázovka, v ktorej láska nekončí dobre. Nesii.

26.12.2010 (20:00) • nesii • Povídky » Jednodílné • komentováno 2× • zobrazeno 1937×

Tak! Môžte sa pustiť do tejto krátke jednorázovky. Ak chcete, pustite si túto pesničku.

Nádherné dievča sedelo na lavičke a nariekalo. Prežívalo tú najhoršiu chvíľu vo svojom dlhom živote. Pokazilo si ho a vedelo o tom.

„Som sprostá ach ani... nemôžem... nič..." vzlykala som. Ublížila som mu. Konečne som našla lásku svojho života, ktorá mnou neopovrhovala. Postavila som sa a utekala do svojho domu. Zobrala som hárok papiera a začala písať.

Sebastian. Láska môjho života. Milujem Ťa aj keď viem, že to nie je obojstranné. Veľmi som Ti ublížila. Je toto chabé ospravedlnenie ale prosím odpusť. Milujem Ťa, nikdy som nikoho nemilovala tak ako teba. Vlial si mi do života nádej, lásku, šťastie, obohatil si ma pocitmy, ktorými som ani nemyslela, že zažijem. Dal si mi lásku, pustil si ma k sebe aj keď to pre mňa nebolo ľahké, tvoju dôveru som si u teba získala ale teraz je znova ako lístie, ktoré poháňa vietor ďaleko od svojho domova, je vzdialené za horami. Prosím ešte raz odpusť, už v živote sa ti nebudem môcť ospravedlniť, v živote Ťa nebudem môcť pohladiť, pobozkať, milovať sa s tebou, vidieť ako žiarliš, ako sa usmievaš, už nikdy nebudem môcť vidieť tvoju krásnu tvár, ktorú tak veľmi milujem. Idem spraviť jednu vec, keď tento list čítaš už nie som na žive. Posledné myšlienky patria tebe láska.
Láska si celý môj život, milujem Ťa, ži šťastný život, odpusť.
ELIS
List s mojim prsteňom, ktorý nosím aby ma slnko nespálilo na popol som vložila do obálky a napísala Sebastianovu adresu a vložila do schránky. O pár minút má prísť poštár. Dobré načasovanie nemyslíte??? Od schránky som išla smer „naša lúka" Slnko by malo nad lúkou nastúpiť o pár minút. Postavila som sa do stredu, rozpažila ruky, stuhla a čakala na smrť. Slnko vystúpilo na obzor a paprsky slnka začali osvetlovať čistinku. Slnko sa ma dotklo. Padla som na zem.

„Nie!!! Láska!!!" zakričal Sebastian. Chytil ma do náručia a odniesol na chládok.
„Elis, čo si to chcela spraviť. Prosím neumieraj, milujem Ťa, odpúšťam Ti," vzdychla som úľavou. Môj anjel vzlykal. Zdvihla som ruky a jemne položila na jeho tvár. Toto som chcela, chcela som sa posledný krát dotknúť mojej lásky. Už môžem pokojne odísť tam kde posielajú takýchto ľudí ako som ja.

„Všetko sa dozvieš v liste," zašepkala som. Začala som sa pomaličky rozpadať. Mladí upíri sa pomaly rozpadajú. Pustil ma a zmizol. O chvíľu tu bol, znova ma chytil do náručia, jemne pobozkal. Začal čítať list. Prsteň mi navliekol na prst ale to aj tak nepomôže. Začal čítať. Slzy mu tiekli po tváry. Chcela som ho pohladiť po tváry ale strácala som vedomie s pocitom, že ma miluje, že mi odpustil. Strácala som to najcennejšie čo som kedy mala.

„Milujem Ťa," vzdychla som lebo paprsky slnka ma pohltili a ja som sa premenila na popoľ.

Dúfam, že sa Vám páčila moja jednorázovka. Nesii. Bola to krátka poviedka, ktorá mi už dlho ležela v zošite. Nakoniec som tom zverejnila na môj blog a teraz tu. Dúfam, že nebudete sklamaný z mojej tvorby. No ale môžem povedať, že som sa snažila.

Autor: nesii (Shrnutí povídek), v rubrice: Povídky » Jednodílné