OurStories.cz ~ naše povídky - Povídky » Jednodílné » V zajatí netvora I. časť

26.04.2011 (13:00) • MirrorGirl454 • Povídky » Jednodílné • komentováno 6× • zobrazeno 1112×

„Jared! Pohni si!" skríkol na Jareda Shannon.

„Veď už..." zaznela odpoveď z kúpeľne.

„Konečne!" povedal Shannon netrpezlivo, keď Jared konečne vyšiel z kúpeľne dokonale oblečený, upravený, učesaný a navoňaný.

„Ideme predsa len na skúšku k Tomovi, začínaš sa správať ako teplý narcis,“ povedal Shannon nevrlo a rýchlym krokom vybehol z domu k ich auto.

„Ale no ták, Shanny, nežiarli na mňa. Nemôžem za to, že som krajším,“ zasmial sa Jared. Shannon len zavrčal, nasadol do auta a takmer prešiel Jareda.

„Hej! Počkaj na mňa!“ skríkol a Shannon neochotne zastavil. Počkal, kým Jared nastúpi a potom prudko naštartoval.

Zastavili pred domovým barákom a pomaly vystúpili. Sunuli sa ku dverám a neustále do seba drgali ramenami.

„Prestaň už!" zavrčal Shannon a zazvonil. Obaja čakali, že otvoriť príde Tomo, alebo Vick. Nečakali však, že za dverami sa objaví malá... príťažlivá bruneta.

„Ah... ahojte... vy musíte byť Shann a Jared, že? Tomo vravel, že dnes prídete na skúšku... Ja som Lesley... Som...

„Som Vickina sesternica.“

„Tomo nikdy nepovedal že Vick má takú prekrásnu sesternicu...“ Okamžite na ňu vypálil Jared a Shannon prevrátil oči.

„Hej a tiež nikto nespomenul, že tuto Mr.Casanova ja strašne nadržaný!“ povedal ostro Shann a vošli dnu.

Musel však uznať, že tá bruneta ho neuveriteľne priťahovala.

„Ehe... Vick išla nakúpiť a Tomo išiel zaniesť auto do servisu... že na nich máte počkať!“ povedala milo a obaja sa zviezli na gauč.

„Tak Lesley a čo tu robíš... v LA?“ začal Shannon váhavo. Ona sa len usmiala a začala rozprávať.

„Umreli mi rodičia," povedala neprítomne.

„Vick mi navrhla, aby som prišla bývať k nim, kým si nenájdem nejaký byt v L.A. Nechcú ma vraj nechať samú. Sú na mňa strašne milí,“ usmiala sa smutne.

„To je mi tak ľúto," povedal falošne Jared a okamžite pri skočil k smutnej Lesley. Chcel ju objať, ale tá sa jeho naťahujúcim rukám vyhla. Jared na ňu nechápavo pozrel a tá sklopila oči k zemi.

„Nechcem o tom hovoriť,“ zašepkala. Shannonovi jej bolo ľúto. Jared sa nafučane odtiahol, ale po chvíli sa k nej znovu priblížil.

„Jared... môžeš ísť prosím... na chvíľu do kuchyne...!“ povedal Shannon a za ucho tam Jareda dovliekol.

„Tomu dievčaťu umreli rodičia... prežila traumu. Tak aspoň raz udrž vtáka v nohaviciach!“ vrčal naňho a krútil hlavou.

„Pozri... za to že ty si zrejme silno teplý... a akosi sa nemôžeš k ničomu rozhúpať... nie je to môj prípad!“ povedal Jared drzo a v zámku zaštrkotali kľúče.

„Si tu Les...“ Zvolala odo dverí Vick nasledovaná Tomom.

„Ja som myslela, že ste boli každý inde...“ začal Jared bez pozdravu.

„Stretli sme sa pred dverami,“ vysvetlila Vick a usmiala sa.

„Ešte raz ti to opakujem...drž ho v nohaviciach!“ upozornil ho Shannon potichu a išli k Tomovi a Vick

Skúška prebehla v pohode. Na konci mali všetci takú dobrú náladu, že sa rozhodli zapiť to. Shannon si nedal nič, musel šoférovať, Jared len trochu a Tomo... ten dopadol najhoršie. Vick ho musela odvliecť do hosťovskej izby, ktorá bola na prízemí, rovnako ako skúšobná miestnosť. Nemohla riskovať, že by sa je po ceste po schodoch vyšmykol a spadol dole.

„Les, budeš musieť spať buď na gauči, alebo so mnou v posteli," oznámila Vick Lesley, ktorá sedela v obývačke s Jaredom a Shannonom.

„Môže ísť k nám?“ ozval sa pohotovo nadšený Jared.

„To by bolo skvelé, nechcem, aby si videla Toma v takomto stave,“ povedala Vick.

„Tak... tak dobre,“ povedala plachá Lesley.

„Hej je to fakt super môžeš prespať u mňa... v izbe...“ začal hneď Jared a Lesley naňho vystrašene hľadela.

„Ale ja nemám kde spať... takže asi tam budeme musieť byť spolu...“

Plánoval Jared a Shannon ho prerušil.

„Tak to nie... ona bude spať v mojej izbe a ja budem spať na gauč!“ prerušil Shann jeho plány a Les mu bola neuveriteľne vďačná. Vybehla si do izby vziať veci a Shann s Jaredom ju čakali pri aute.

„Ďakujem,“ povedala nesmelo, keď nastúpila do auta a Shannon vyštartoval.

„Nie je za čo,“ povedal Jared a "oslnivo" sa na ňu usmial. Shannon na neho vrhol naštvaný pohľad a tak sa Jared radšej na chvíľu stiahol. Už zažil na vlastnej koži, že rozhnevať si veľkého brata nie je dobrý nápad.

„A sme tu,“ ozval sa Shannon o pár minút, keď zastali pred veľkým bielym domov.

„Wau... ten je... nádherný,“ povedala Les obdivne a pomaly vystúpila z auta.

„No jasné... celý som ho navrhol ja...“ začal Jared a Shannon sa začal neuveriteľne smiať.

Z tepla v aute mu alkohol stúpol do hlavy a on sa ledva trafil do dverí.

„Tak poď, rambo...“ povedal Shann a podoprel ho. Odvliekol ho do jeho izby a vrátil sa k Les.

„Nie si hladná?“ zaujímal sa a ona prikývla.

„Tak poď nájdeme niečo... čo by sa dalo jesť...“ zasmial sa a pomaly ju ťahal do kuchyne. „Hm... cereálie?“ zasmial sa a ona kývla.

„Tak v tej skrinke si nejaké vyber... je tam viac druhov... ja ti podám tanier.“

Shann vybral Tanier, ale Les otvorila zlú skrinku. „Nie tú... túto...“ povedal a naklonil sa cez ňu. Ocitol sa blízko... veľmi blízko...

Lesley zatajila dych. Bol blízko. Príliš blízko. Nevhodne blízko. A jej sa to nevhodne a priveľmi páčilo. Shannon nebol ako Jared. Shannon mal oči také tmavé, že ste sa v nich utopiť a upáliť v tej istej chvíli. Shannon mal dokonale vykrojené plné pery. Shannon mal telo, pri ktorom sa chcelo Lesley odpadnúť. Kvôli Shannonovej vôni sa jej zakrútila hlava a podlomili kolenná. Telom jej prebehla triaška  a na chrbte sa jej objavili zimomriavky.

Shann na tom nebol inak. Jej vôňa ho dostávala na kolená. Cítil, že je v tom niečo viac. Ako keď čítate knihu a je tam napísané, že keď sa jej pozriete do očí, viete, že je to tá pravá... v Shannonovom prípade by to znelo asi takto: Ak sa jej raz dotknete, viete, že je to ona. Tá pravá. Shannon pokrútil hlavou a o krok odstúpil.

„V tamtej skrinke...“ usmial sa na ňu a sadol si k stolu.

Vybrala nejaké medové a položila ich na stôl. Shannon nasypal do každej misky a zalial ich mliekom. Jednu podal Les a druhú si vzal sám. Obaja sa na seba usmievali, ale ani jeden nevedel, čo povedať. Nakoniec ticho prerušila Les.

„Tak... ech ty... máš priateľku...?“ Ani nevedela, prečo sa to spýtala. Proste ju to zaujímalo a jednoducho to z nej vyletelo.

„Nie, všetky sa obšmietajú len okolo Jareda.“

„Nie, že by som mu ich závidel. Všetky sú to totižto chodiace reklamy na plastickú operáciu,“ dodal, keď sa na neho Les pozrela s pozdvihnutým obočím a drzým úsmevom na perách, ktorým privádzala Shannonovu myseľ do šialenstva.

„A ty?“ spýtal sa a uprene sa jej zahľadel do očí. Stuhla, sklonila hlavu a keď ju znovu zdvihla, jej pohľad bol sklený, akoby bola zahĺbená do množstva spomienok.

„Nie,“ odvetila nakoniec.

„Les... nechceš mi povedať pravdu... teda... vieš... možno to pomôže...“ zašepkal a pohladil ju po ruke.

„Jeden tu bol...“ začala, ale namiesto pokračovania si do úst vložila lyžicu cereálií.

„Ale?“ nabádal ju Shann a ona vzdychal.

„Keď umrela mama a ocko... tak no... on mi povedal, že je zo mňa troska... a on s takou nechce mať nič spoločné... to je pravý dôvod, prečo si ma Vick a Tomo vzali k sebe...“ povedala pokorne a rozplakala sa.

„Shann... prosím nepovedz to Jaredovi... nechcem aby si do mňa začínal ešte viac... to jeho flirtovanie mi ide neskutočne na nervy...“ povedala vzlykavo a utrela si slza.

„Les... poď sem...“ povedal Shann a poklepal si po kolene.

Pochopila a presunula sa k nemu. Sadla si mu do lona a objala ho okolo krku. On ju objal okolo pása a priložil si pery k jej uchu.

„Nezaslúžil si ťa! Ver mi... budú lepší... a neboj... Jaredovi ani muk...“ zašepkal a ešte pevnejšie ju objal. Les mala zmätené myšlienky... páčila sa jej Shannonova blízkosť, ale zároveň sa bála.

Bála sa, pretože mu nepovedala pravdu. Krutú pravdu. Strašnú pravdu. Pravdu, z ktorej ju zalieval studený pod, prechádzal ňou chlad a zimomriavky strachu jej naskakovali po celom tele. Kedykoľvek si spomenula na minulosť, zježili sa jej vlasy na temene a krku. Nedokázala sa tomu ubrániť. A preto, keď sa k nej vtedy Jared nečakane načiahol, nemohla si pomôcť a vystrašene cúvla.

„Nechceš si ísť ľahnúť?“ spýtal sa milo a ona previnilo kývla.

„Tak poď... ukážem ti, kde je moja izba...“ zasmial sa potichu a ťahal ju hore schodmi. Ukázal jej izbu a ona pomaly vošla dnu.

„Dobrú noc...“ zašepkal ešte a ona sa chabo usmiala. Ľahla do sprchy a rozplakala sa. Ani nevedela, prečo mu klamala... po dlhom čase našla niekoho komu možno mohla dôverovať. A asi našla. Pomaly sa myšlienkami preniesla k tomu osudovému dňu. Bolo teplo a ona...

Bolo teplo. Strašne teplo. Cez otvorené okno som mohla počuť detský krik a smiech detí susedov. Usmiala som sa pri pohľade, ako naháňa malý chlapec ešte menšie dievčatko so zapnutou hadicou, z ktorej striekala osviežujúca studená voda. Oprela som sa o kuchynskú linku a spokojne zavrela oči. Aspoň chvíľu pokoja, to bolo to jediné, po čom som túžila.

„Čo tu robíš?“ skríkol na mňa známy hlas a ja som sa inštinktívne skrčila a striasla.

Otvorila som oči a zbadal plavovlasého muža s nebesky modrými očami. Bol  príťažlivý. Ale tento dojem rušila jeho mračiaca sa tvár a hlboká vráska v strede čela.

„Čo tým myslíš?“ spýtala som sa potichu.

„Vyzeráš ako lacná štetka! To mi robíš naschvál, však? Aby sa na teba mohol každý schuti vynadívať a poriadne si zakefovať, kedykoľvek som bol v práci, však?“ kričal.

Mala som na sebe oblečené žlté tielko a čierne krátke kraťasy. Bolo mi teplo. Preto som bola oblečená takto. Pristúpil ku mne a udrel ma. Strelil mi facku. Šokovane som sa neho pozrela, ale jeho tvár som videla len rozmazane. Slzy mi stekali po lícach a nedokázala som sa ubrániť tichému vzlyku.... Les zatriasla hlavou, aby zahnala spomienky.

Boli to žiarivo modré oči... modré... modré... modré... toto slovo jej behalo po mysli. Tak veľmi jej pripomínali Jaredove. Preto sa ho bála. Preto sa pred ním vždy, inštinktívne stiahla... a práve preto, sa viac viazala k Shannonovi. Nevedel to nikto... to čo sa dialo... iba ona... on a Vick. Dokonale to tajili aj pred Tomom. Po smrti rodičov sa to ešte zhoršilo. A preto sa vzoprela a odišla k Tomovi a Vick, Vick ju privítala s otvorenou náručou, rovnako ako Tomo. Bolo jej u nich dobre... ale v posteli voňajúcej po Shannonovi jej bolo ešte lepšie.

Opatrne od seba odlepila viečka a prekvapene sa strhla, keď zistila, že ju obklopuje Shannonova vôňa. Ako čerstvo uvarená káva, zmiešaná s vodou po holení, dokonalou avivážou a vôňou nových paličiek (na bicie) . Otvorila oči a chcela inštinktívne prudko posadiť, ale zastavila ju Shannonova mocná paža, ktorou si ju pridržiaval pri tele. Tvár mal zaborenú v jej vlasoch a zo sna sa usmial. Kto vie, čo sa mu snívalo...

„Shannon?“ spýtala sa placho a do očí sa jej automaticky nahrnuli slzy.

Spomienky boli príliš bolestivé... Jeho odporný smiech, keď sa pred ním márne bála... jeho nebesky modré oči, ktoré nebezpečne žiarili vzrušením z hry, ktorú s ňou hral... jeho mocné ruky, ktoré ju zvierali v objatí, objatí netvora... jeho pery a jazyk, ktoré sa tak drsne dobývali pomedzi jej jemné pery...

„Shannon?“ tentoraz vzlykla.

„Čo? Čo sa stalo?“ Shannon sa okamžite zobudil a objal teraz už plačúcu Lesley.

„Nič sa nestalo ja len... počul som vzlyky... a krik... niečo zlé sa ti snívalo... myslel som, teda skôr som chcel... zobudiť ťa, ale akosi no... akosi som zaspal, keďže ty si sa stále nezobúdzala.“ Pomaly prestala plakať a objala ho tiež.

„Takže sme spolu... veď vieš... nič?" spýtala sa zmätene, ale Shannon pochopil.

„Neboj... nespala si so mnou...“ usmial sa a ona spokojne vydýchla.

Sedeli pri sebe a to im stačilo. Obaja boli šťastní. Les sa aspoň na chvíľu cítila dobre. Mala malú nádej, že všetko bude v poriadku. Že sa všetko utrasie.

„Ľutovala by si to, ak by sme sa spolu milovali?“ spýtal sa Shann a ona sa zarazila hneď z dvoch dôvodov... prvým bola samotná otázka, ale druhým a dôležitejším bolo slovo „milovali“ nepožul spali... sexovali... nie... on povedal „milovali“.

Chvíľu váhala. Nevedela, či mu má povedať pravdu, alebo nie. Ale isté bolo to, že jej pri ňom bolo rozhodne viac ako len príjemne. Shannon bol niekým, dokonca niečím, koho, či čo ešte nikdy nestretla, ani nezbadal. Bol pre ňu niečím novým. Ako neobjaveným kontinentom, ktorý čakal len na to, kedy ho niekto prebáda. To pre ňu predstavovalo Shannonove telo. „Nie,“ zašepkala nakoniec a bola to pravda. Ale Shannon jej neveril.

„Príliš dlho si váhala,“ zašepkal nakoniec po chvíľke dlhého ticha.

„Len kvôli tomu, že som si musela pretriediť myšlienky,“ zašepkala zúfalo a pozrela sa mu do smutných očí, aby pochopil, že vraví pravdu.

„A čo konkrétne si v tých myšlienkach triedila?“ spýtal sa naliehavo a pery si priložil k jej uchu.

„No tak... Les... povedz mi to!“ povedal jej do ucha a ona vzlykla. Chcela mu povedať pravdu o jej príchode do LA ale zároveň sa bála jeho reakcie...

„No ja vieš... nie je to jedno... teraz je dôležité, že si so mnou... prosím ešte ostaň...“ Zase sa k nemu pevnejšie natisla a nadýchla sa jeho vône.

„Prečo mám pocit, že mi nevravíš pravdu, Les?“ zašepkal a ona sa mu pozrela do očí. Nevedela, čo má teraz všetko vyklopiť, alebo ďalej zatajovať. Chcela mu to povedať, vážne chcela, ale zároveň sa bála jeho reakcie. Nevedela, čo spraví... ako zareaguje... veď ho pozná tak krátko. Nakoniec sa nadýchla a začala:

„Vieš... ja som ti tak celkom nepovedala všetko o mojom príchode do LA. Bol tam ešte niekto... niekto kto my veľmi ublížil.. preto som prišla... nie pre smrť rodičov...“ zašepkala a Shannon čakal ďalšie vysvetlenie... keď sa k nemu znova pritúlila.. pochopil, že z nej nič viac nedostane.

Privinul ju k sebe a znova si ľahol s Les na hrudi. Ona zaspala, ale on sa prehraboval svojimi myšlienkami a premýšľal, čo sa asi mohlo stať

„Shannon! Vstávaj!" skríkol Jared a vletel do Shannonovej izby ako nečakané a hlavne neželané tornádo. Lesley sa strhla, Jaredov krik jej pripomenul krik minulosti a celá sa znovu roztriasla. Shannon vstal a podišiel k Jaredovi.

„Čo tu chceš?“ spýtal sa ho úplne pokojne. Jared sa, namiesto toho, aby sledoval Shannona,  sa znožne díval na trasúcu sa Lesley len v Shannovom tričku. Premeriaval si ju od štíhlych nôh, až k strapatým vlasom a vtedy mu tvárou prebehol tieň hnevu.

„Čo tu robí a čo tu robila?“ vyštekol na Shannona.

„Nekrič tu na mňa,“ povedal úplne pokojne Shannon.

„Odpovedz!“ zajačal a Lesley sa triasla o to viac.

„Nemusím sa ti spovedať... ale ak ťa to upokojí... nespal som s ňou...“ povedal Shann a pokrútil hlavou.

„No jasné... to vieš!“ zavrčal Jared a odišiel. Shannon sa otočil k Lesley a pomaly si k nej sadol. Objal ju a ona mu zaborila do nahej hrude. Bol len v trenírkach a Lesley hneď došlo, čo si asi Jared domyslel. Len nad tým pokrútila hlavou a znova sa sústredila na prítomnosť... na všetky svetlé body jej života... na Shannona.

„Les... prosím... povedz mi to! Povedz mi, kto ti v živote tak veľmi ublížil. U mňa je to ako v hrobe. Ale potrebujem vedieť, kto ti to urobil... záleží mi na tebe a nechcem aby si trpela. Poznám ta len krátk, ale viem, že si úžasná... výzorom a vnútrom...“

Lesley naňho pozerala a nemala slov. Posadila sa vzpriamene a pozrela sa mu do očí. „Poviem ti to... ale nikomu to nevrav. Shannon... sľubujem, že ti poviem pravdu ak ti sľúbiš, že budeš mlčať!“ zašepkala a on prikývol.

„Tak do toho...“ posmelil ju a ona sa nadýchla.

„Mlátil ma... bil... znásilňoval... nadával do chudier... a na druhý deň sa tváril, akoby nič neurobil, modriny na mojom tele prehliadal, bol milý a láskavý...“

Shannon zalapal po dychu a na čele sa mu objavila hlboká vráska, sčervenel a začal ťažko oddychovať. Lesley počula, ako škrípe zubami. Shannon prudko vstal a začal sa prechádzať po izbe ako lev zavretý v klietke. Potom k nej náhle a prudko pristúpil a drsne ju zdrapil za plecia.

„Kto to bol?“ skríkol na ňu a ona sa automaticky skrčila. Sklonila hlavu a schúlená začala plakať.

„Les, Les, prepáč mi, len ja... ja neviem, čo som to urobil, panebože, prepáč,“ začal sa ospravedlňovať.

„To nevadí, nič si neurobil,“ zašepkala Les a pevne ho objala okolo pasu. Shannon si ľahol k nej do postele a zaboril tvár do jej vlasov, aby mohol vdychovať ich dokonalú vôňu.

„Naozaj je mi to ľúto...“ šepkal a ona pokrútila hlavou.

„To je v poriadku...“ usmiala sa a ešte pevnejšie ho objala.

„A povieš mi, kto to bol?“ spýtal a jej potichu a ona pokrútila hlavou.

„Poď pôjdeme sa dole naraňajkovať a ja ta odveziem k Vick a Tomovi.“

Bez slova sa postavili a Shannon odišiel z izby. Les pochopila, že jej dal možnosť sa v pokoji prezliecť a keď sa o pár minút vrátil, tiež bol prezlečený.

„Tak poď.“

Chytil ju za ruku a pomaly s ňou vyšiel z izby. V kuchyni našli Jareda. Sedel za stolom a jedol nejakú kašu. Keď ich uvidel, pozrel sa na ich ruky a znechutene odfrkol. Postavil sa a zmizol na záhrade.

„Prečo mám pocit, že ma nenávidí?“ spýtala sa Les a Shann ju za ruku otočil k sebe.

„On v tejto chvíli nenávidí mňa. Ja som bol v noci pri tebe ja ťa držím za ruku... a on by si chcel užiť...“ Les len sklopila hlavu a zafňukala:

„Nemôžem.. on mi.. on...“ začala potichu a Shannon jej zdvihol hlavu.

„Čo on?“ spýtal sa pevne.

„Má oči presne ako on...“ zase začala plakať a Shann si ju k sebe privinul.

„Ako ten hajzel... ten tvoj bývalý?“ spýtal sa jej, ale ani nemusel, lebo odpoveď už poznal. Les len tichu prikývla a zase sa k nemu pritúlila.

„Áno,“ zašepkala a nechala Shannona, nech si ju privinie k telu. Les vedela, že sa musí vzchopiť. Ak nie kvôli sebe, musí kvôli Shannonovi. Za tých pár hodín pochopila, že sa stal jej ochrancom a možno... nie, na to nemohla ani len pomyslieť. Toľko šťastia nemala. Vedela, že Shannon ju určite berie len ako kamarátku. Teda... myslela si to. A myslela si zle. Rovnako ako Les, aj Shannon si začal uvedomovať, že sa medzi nimi dvoma stalo. Že jeho život prešiel do druhej etapy vo chvíli, keď sa Les objavila vo dverách. Vedel, že sa zamiloval do úplne neznámeho dievčaťa a že sa pre neho aj pre ňu začal nový život.

„Už sa to nikdy nebude opakovať. Sľubujem! Nikdy,“ povedal a odtisol ju od svojho tela. „Poď dáme si tie raňajky...“ zasmial sa a prešiel ku skrinke.

„Hm... cereálie... vagle... alebo obložený chlieb...? prepáč, ale sme chlapi nič viac tu nemáme,“ usmieval a na ňu pokriveným úsmevom a ju to skoro zložilo na kolená.

„Hm... asi... vafle...“ Kývla nakoniec a sadla si za stôl. O pár minút už pred ňu Shannon pokladal tanier s vaflami.

„Dobrú chuť...“ Hypnoticky sa jej zadíval do očí a ani jeden nimi zrazu nevedel uhnúť. Bolo to magické... také magické, že sa to jednoducho muselo pokaziť. Do kuchyne vošiel Jared a sadol si za stôl. Zrejme prešiel na inú taktiku, ako dostať Les do postele. Sedel pri nich a tváril sa ako nič. Shannonovi bolo hneď jasné, že sa od nich teraz neodlepí a bude ich prenasledovať na každom kroku. Len prevrátil oči a začal jesť. Tie Jaredove oči!! Lesley pri každom Jaredovom pohľade neuveriteľne striaslo. A Shannon to ,samozrejme, registroval.

Jared si Les premeriaval pomalým, lenivým pohľadom, olízal si pery a tváril sa, že tam Shannon nie je. Ale Shannon tam bol. A všetko bolestne vnímal. Každé Lesleyino strasenie zaregistroval tak, akoby mu niekto prešiel po ruke ostrým nožom. A Jared si túto bolesť, ktorú Shannonovi spôsoboval, radostne užíval. Usmial sa na Les a nepatrne sa pod stolom dotkol jej kolena. Les sa roztriasla tak, že takmer spadla so stoličky.

„A stačilo!“ povedal Shannon chladne, chytil Les za ruku a odviedol ju do jeho izby.

„Ostaň tu! To čo sa bude diať dole fakt nemusíš vidieť! Ani počuť!“ Zavrel dvere a zmizol. Prišiel späť k Jaredovi do kuchyne a chytil ho za golier košele.

„Tak počúvaj... ak sa k nej ešte raz priblížiš, tak ťa osobne nakopem do toho tvojho namysleného zadku. Nevidíš, ako jej ubližuješ! Pochop to... hnusíš sa jej! Tak jej daj láskavo pokoj!“ vrčal naňho a Jared sklopil hlavu.

„Shannon... mohol si hneď povedať, že ju chceš ty! Ja by som ti ju nechal...pokojne si uži!“ povedal Jared a Shannon ho zase pritisol ku stene.

„Takto o Les nehovor. Jared... si môj mladší braček a mám ťa fakt rád, ale k Lesley ťa jednoducho nepustím zmier sa s tým...“ povedal a pustil ho.

Jared si popravil golier košele a pozrel sa na neho.

„Shannon prepáč... je celá tvoja... idem behať!“ Vybehol z domu a Shannon ostal v kuchyni sám.

Na stole bola položená fľaša vodky. Už k nej načahoval ruku, keď si uvedomil, že v izbe ho čaká Les. Nechal vodku vodkou a rozbehol sa k nej.

Jared vybehol z domu len v teplákoch a s fľaškou v ruke. Pomaly behal svoju obvyklú cestu a sám pre seba sa usmieval. Uveril mu. On mu skutočne uveril. On sám sa čudoval, že to šlo tak ľahko. Jeho brat bol v mnohých veciach podozrievavý už keď boli malé deti a keď vyrástli, vystupňovalo sa to a Shannon si na „svoje veci“ dával sakramentský pozor. Avšak teraz... teraz bol z neho zamilovaný idiot. Jared to videl a nechápal to. Jediné, čo pri Lesley cítil, bola túžba. A každou minútou sa to stupňovalo. Príliš dlho dodržiaval "pôst" a hral sa na slušného chlapčeka, ktorým aj tak nikdy nebol. Mal plán a tešil sa, kedy ho bude môcť k jeho uskutočneniu. Netušil, že tým sa jeho šialenstvo vyvrcholí...

II. časť

Autor: MirrorGirl454 (Shrnutí povídek), v rubrice: Povídky » Jednodílné

Sdílet

Diskuse pro článek V zajatí netvora I. časť :