Vitaj v mojom svete • OurStories.cz ~ naše povídky

Je to vlastne článok, ktorý som urobila na oslavu toho, že za chvíľku bude rok, čo sa mi narodil braček. Ja som už predtým jedného mala, ale teraz si uvedomujem, aké je to starať sa o dieťatko. Ďalšie kapitoly určite budú, ak odkazy na to budú dobré.

27.07.2011 (17:00) • JaNkA261 • Povídky » Jednodílné • komentováno 0× • zobrazeno 430×

Neviem, kde som, čo robím. Neviem ani čo som. Neviem nič a predsa viem veľa.

Jedno však viem na isto. Vznášam sa v tekutine. Papkám a spinkám. Niekto, keď kopnem, ma neprestáva hladkať. Stále sa mi prihovára a vyjadruje mi svoju lásku. Dotyky tých rúk ma neustále zohrievajú. Ale nehladká ma vždy. Niekedy keď kopnem, tak sa voda nado mnou stlačí a hrozne to bolí. Ešte prednedávnom som bol hlavičkou hore, a teraz som dole. Vidím veci z úplne iného pohľadu.

Raz to prišlo. Brána v tme sa otvorila a mne nič nebránilo vyjsť, ale to, čo som urobil, bola osudová chyba. Bola tam zima. Všetci sa smiali a ja som plakal. Bola mi zima a nikto si to nevšímal. Iba niekto išiel preč a podal tomu ujčekovi, ktorý ma držal, nožničky. Vtedy som si myslel. Ach nie, Ach nie! Len toto nerobte. Au, to bolí. Nestrihajte mi tu nič.

Keď mi prestrihli šnúrku, ktorá ma spájala s človiečikom na stole, začali ma otierať a smiali sa na mňa. Mňa to ešte viac stresovalo.

Začal som viac plakať, a tak ma zabalili do nejakej veci, v ktorej mi bolo teplo, ale nie tak ako u mamy, a tak som zasa začal plakať. Vtedy ma dali tej tete na stole a ja som ucítil to teplo, ako u mamy v brušku. Jej dotyky. To ako sa mi prihovárala. Všetko.
„Ahoj Jakubko!“ smiala sa ma mňa moja mama. Ja som sa v tej sekunde utíšil a bolo mi tak dobre. Skoro ako v mamkinom brušku.

Zrazu ma od mamy vzali a dali ma do čudnej škatule. Hučala, bola celá priesvitná. Furt ma chodil niekto kontrolovať a ja som si nevedel ani pospať. Hlúpi ľudkovia. Chcem byť u mamy a oni ma nepustia.

Bol som v tej škatuli dosť dlho a dosť som sa nudil, a tak som začal plakať. Pribehla ku mne tetka Betka a vzala ma na ruky. Začala so mnou triasť, až sa mi zakrútila hlava. Keby ma nedržala, tak spadnem.

Bežala so mnou potom do nejakej miestnosti a tam bola mama. Keď ma jej dala na ruky, hneď mi bolo lepšie. Hneď som sa cítil ako v nebi.

„Ale no tak. Ty budeš taký zlý, keď nebudeš pri mne? Alebo si len hladný?“ spýtala sa ma a ja som musel priznať že z každého rožku trošku.

Mama mi dala papať a ja som zaspal. Snívalo sa mi, ako som bol v tej tekutine, ako som papal, kedy sa mi zachcelo a spinkal som pomaly non stop. Prečo som musel vyliezť tým otvorom? Prečo tu nie je brána späť? A čo keď je to všetko len sen, a keď sa zobudím bude všetko v poriadku? Nemyslím si.

Mamine ruky sice cítil, ale nie tak ako vtedy. Vtedy to bolo pekné, ale musím uznať, že teraz je to omnoho krajšie.

Otvoril som oči a nado mnou stála moja mama. Nebol to sen. Naozaj som prešiel tým otvorom. A teraz naozaj vidím svoju mamu. Je taká nádherná. Ako obrázok. Keby tam nebola tak by som sa znovu rozplakal, lebo jej dotyky, jej teplá náruč ma tak upokojuje že viem zaspať kedykoľvek ako vo vodičke.

Autor: JaNkA261 (Shrnutí povídek), v rubrice: Povídky » Jednodílné