OurStories.cz ~ naše povídky - Povídky » Na pokračování » A Beautiful Lie - 1. kapitola

23.01.2011 (14:00) • Euriphia • Povídky » Na pokračování • komentováno 2× • zobrazeno 1162×

Keď som sa zobudila, bola som veľmi šťastná. Dnes je 13. mája. To znamená, že dnes mám šestnásť rokov. Čaká ma skvelá oslava, ktorú pre mňa prichystali moji rodičia. Robili to každý rok. Možno by sa vám zdala oslava, ktorú chystajú rodičia trápna, ale mne nie. Tieto oslavy boli vždy skvelé. Viem si predstaviť, koľko to stojí, no ja som zvyknutá na drahé veci. Vždy dostávam od nich skvelé a hlavne drahé darčeky. Myslím si, že dostávanie darčekov je neoddeliteľná súčasť narodenín.

Moji rodičia boli dosť bohatí. Otec bol postarší čiernovlasý, ale hlavne vysoký podnikateľ a mama bola trochu nižšej, no štíhlej postavy s hnedými vlasmi, ktoré mala vždy nejakým spôsobom upravené. Pôvodom bola Brazílčanka, takže som mala exotické korene. Ale aj tak moja pokožka pôsobila iba ako mierne opálená. Vďaka tomu, že bola módna návrhárka, som si vždy mohla vybrať oblečenie, aké som chcela. Mám v izbe obrovský šatník, plný trendy oblečenia, mnohé sa ešte ani nedá zohnať v obchodoch.

Posadila som sa do červeného kresla vedľa postele s baldachýnmi. Celá moja izba bola ladená do červena. Asi preto, že je to moja najobľúbenejšia farba a myslím si, že sa ku mne výborne hodí. K mojim čiernym vlnitým vlasom a hlbokým, čiernym očiam. Zazvonil mi mobil. Hneď som vedela, kto mi volá.

„Ahoj Allie. Ako sa máš?“ Alyson je mojou najlepšou kamoškou od malička. Je o pár centimetrov nižšia odo mňa, ale to neznamená, že je nízka. Jej vlasy sú pôvodne hnedé, ale má ich prefarbené na červeno. Keď sa tak zamyslím, netuším akej farby má oči. Je to smutné, ale čo už. Alyson patrí k tým priateľom, ktorí sa so mnou nepriatelia iba kvôli peniazom. A takých nie je veľa. Vlastne, asi je jediná.

„Úžasne. Ale ako ty? Tešíš sa na oslavu? Čo si dáš na seba?“ V jej hlase som počula radosť, ale aj obavy. Také sú proste baby. Ja nie som ten typ, ktorý neustále stresuje.

„Neboj sa, mám všetko premyslené. Mohla by si ku mne prísť? Pripravíme sa.“

„Pozri sa von.“ Vyšla som na terasu a zbadala som ju. Tá je teda rýchla. Stála pred svojím novým autom. Bolo to nádherné biele BMW. Biela farba bola jej najobľúbenejšia, aspoň pri autách. Strašne som jej to auto závidela, ale nepovedala som jej to. Dostala ho asi pred dvomi mesiacmi, na svoje 16. narodeniny. Tajne som dúfala, že aj ja dostanem auto. Moji rodičia vždy presne vedeli, po čom túžim, takže dúfam, že ma nesklamú.

Zišla som dolu schodmi, vybehla von a zastavila som až pri Alyson.

„Ponáhľaš sa?“ Chvíľu som rozmýšľala nad jej otázkou. Mám narodeniny a čaká ma oslava, takže áno, ponáhľam sa. Mama môže prísť každú chvíľu.

„Nemáme veľa času. Musíme sa obliecť, upraviť, nalíčiť. Je toho veľa.“

„Je niekto doma?“

„Iba Ethan.“ Alyson sa Ethan tajne páčil. Aj keď o tom vedel. Ale bola to taká platonická, a zároveň otravná láska.

„Aha. To je dobre.“

„Allie, chodíš predsa s Patrickom.“ V skutočnosti som ani vedela, ako na tom momentálne sú. Väčšinu času trávi každý zvlášť a iným spôsobom.

„Ja viem.“

„Zabudni naňho. Je starší. A navyše sa k sebe vôbec nehodíte.“

„Starší? Veď sú to iba 3 roky, to je nič. Ale fajn. Veď vieš, že by som s ním nikdy nechcela chodiť, len je pekný.“

„Nechajme to. Poď dovnútra.“ Môj dom bol... obrovský. Vyzeral skoro ako nejaký menší hotel, poprípade vila. Patril k tým krajším v San Franciscu. Ale v celej tejto štvrti boli nádherné domy. No náš sa od ostatných trochu líšil. Na streche mal záhradu. Bolo to bláznivé, no za ten čas, čo tu žijem, čiže od narodenia, som si na to zvykla.

Keď sme vošli do izby, Alyson začala sliediť po mojom oblečení.

„Tak, čo si teda oblečieš?“ Vošla som do šatníka, vybrala šaty a topánky.

„Tieto tyrkysové šaty.“ Podľa otca boli trochu odvážne, hlavne ten hlboký výstrih a dĺžka, ale podľa mamy je to „v pohode“. Ja som tiež proti nim nič nemala.

„Tie som ešte nevidela.“ Myslím, že ich ešte nevidel nikto, okrem mňa a rodičov.

„Sú nové. Navrhla ich mama špeciálne pre mňa. Strašne sa mi páčia.“

„Sú nádherné.“

„Keď chceš o pár mesiacov si ich môžeš kúpiť v obchode.“ Samozrejme s mojím menom, rafinovane ukrytým.

„Radšej nie, nemyslím, že by mi nepristali, tak ako tebe.“

„Ešte si ma v nich nevidela.“ Ale aj tak mala asi pravdu. Predsa len, sú navrhnuté tak, aby som v nich vynikla ja.

„Ukáž sa mi v nich. A daj si aj tie topánky. Potom ti pomôžem vybrať doplnky.“ Obliekla som sa a pozrela sa do zrkadla. Vyzeráš úžasne, pomyslela som si.

„Tak?“ Allie otvorila ústa.

„Wow.“

„To je všetko, čo mi k tomu povieš?“

„Vyzeráš v nich úchvatne. Už sa teším na Rebeccin výraz, keď ťa uvidí.“ Rebecca nepatrila zrovna k mojim kamarátkam, ale pozvala som ju. Vždy sme medzi sebou súperili. Ale ja som bola tá, ktorá vyhrala. Získala som pozíciu hlavnej roztlieskavačky a takisto aj Marka, aj keď som k nemu nikdy nič necítila. Aj keď... Ale čo sa týka tejto blonďavej potvory, priateľov si drž blízko, nepriateľov ešte bližšie. Myslím, že podľa tohto hesla sa treba riadiť.

„Koho si vlastne pozvala?“ Spýtala sa  ma Alyson, keď vyťahovala zo skrine modrý hodvábny šál.

„To by bolo na dlho.“ Naozaj, ten zoznam som písala niekoľko dní.

„Veľmi dobre vieš, že ma zaujímajú len chalani.“ Ako inak.

„Viem. Neboj sa, budeš mať na výber.“

„Už sa neviem dočkať. Daj si túto čelenku.“

„Perfektné.“

„Dnes budeš za hviezdu ty, Katie.“

„Ja som za hviezdu predsa vždy.“ Zasmiali sme sa. Začuli sme klopanie a potom sa pootvorili dvere.

„Baby? Môžem dovnútra?“

„Poď ďalej, Ethan.“ Prečo ešte nie je oblečený. Veď má nachystaný prekrásny oblek.

„Ahoj, Ethan.“ Pozrela som sa na Alyson. Tá to nenechá tak.

„Ahoj, Alyson.“ Obrátil sa k nej. „Môžeš nás nachvíľu nechať osamote?“

„Samozrejme.“ Stále ho sledovala, musela som ju postrčiť, aby odišla. Keď sa zabuchli dvere, mohla som sa plne sústrediť na Ethana.

„Tak, o čo ide?“

„Len som ti chcel popriať sladké šestnástiny.“

„Ďakujem.“ Vedela som, že kvôli tomu neprišiel.

„Na tvoju oslavu prídem neskôr.“ Čože?

„Prečo?“

„Musím ešte niečo zariadiť. Ale dávanie darčekov určite stihnem. Mimochodom, na ten od rodičov sa môžeš tešiť. Pomáhal som im pri výbere.“

„Čo to je? Je to to, čo si myslím, že to je?“

„To ti nemôžem povedať. Idem, aby som to stihol a prišiel čo najskôr na tvoju oslavu.“

„Ponáhľaj sa.“ Už sa chystal otvoriť dvere, keď sa otočil.

„Kaitlyn?“

„Áno?“

„Nemohla by si povedať Alyson, aby mi dala pokoj? Je to otravné. Teda, ona je otravná.“

„Už som jej to hovorila, ale vybavím to. Pokúsim sa.“ Usmiala som sa.

„Tento úsmev poznám.“ Usmial sa tiež a odišiel.

Keď sa vrátila Alyson, mohli sme rozoberať jej outfit.

„Tak, teraz si na rade ty. Čo si oblečieš?“

„Ja už mám všetko nachystané. Zbehnem sa domov obliecť. Stretneme sa na oslave?“

„OK.“

„Á... môžem zobrať aj Ricka?“

„Samozrejme. Je na zozname pozvaných.“

„Ďakujem. Idem. Ahoj.“

„Takže na oslave. Maj sa.“

Ostala som sama. Nemala som rada samotu. pretože vtedy som mala čas na premýšľanie. A to sa mi nepáčilo. Tešila som sa na oslavu. Ale bola tu ešte jedna vec. Mala som už pokrk tohto úžasného života. No bála som sa, že raz spravím niečo neuvážené, a potom to oľutujem. Našťastie k úplnej dokonalosti mi ešte niečo chýbalo. Láska. Myslím skutočnú lásku. Chcela som niekoho, koho by som milovala. Z tohto premýšľania ma niečo vyrušilo.

Počula som, ako sa otvorili dvere. Zišla som dolu a uvidela mamu.

„Ahoj, mami.“

„Páni. Svedčí ti to.“

„Ďakujem, tie šaty sú prekrásne.“

„Pre teba len to najlepšie. Môžeme ísť?“

„Už?“

„Si oslávenkyňa, musíš tam byť prvá a vítať hostí.“

„Dobre. Môžeme ísť, ale nemohla by si mi povedať, aký darček dostanem?“ Prižmúrila oči.

„To je prekvapenie. Ale určite sa ti bude páčiť.“

Onedlho sme tam prišli. Bolo to naozaj nádherné.

„Čo na to hovoríš?“

„Skvelé.“ V tej miestnosti bola nádherná fialová výzdoba a všade boli rozvešané balóniky. Na stole boli rôzne dobroty a na stenách visela reproduktory. Zo stropu zase viseli lampy, teda skôr disco gule. Samozrejme, že nesmeli chýbať obrovské transparenty s mojím menom. „Kedy príde ocko?“

„Čoskoro. Takže, začiatok je naplánovaný na 10. hodinu. My sa tu zdržíme len chvíľu, dáme ti darček a potom pôjdeme. Môžete si to tu užívať bez rodičovskej kontroly. Ale nerobte sprostosti, jasné, Kaitlyn?“

„Na mňa sa môžeš spoľahnúť.“ V tomto smere som bola poslušné dievčatko. Väčšinou.

Mama odišla, ale čoskoro prišla Alyson takže som nezostala dlho sama. Mala oblečené čierne šaty, vyzerali trochu ako na pohreb, ale páčili sa mi.

„Nevieš sa dočkať, však?“ Samozrejme. Veď je to moja oslava.

„To teda nie.“

„Kedy to má vypuknúť?“ Pozrela som sa na hodiny, ktoré viseli na stene oproti.

„Asi za 20 minút. Dúfam, že je všetko pripravené.“

„Neboj sa, tvoji rodičia to vždy perfektne pripravia.“

„Pripadá mi to ako sen. Krásny sen, ktorý sa však musí raz skončiť. Bojím sa, že sa zobudím a všetko bude inak.“ Neviem prečo ma prepadali takéto depresívne myšlienky.

„Je to skutočnosť. No tak, Kaitlyn, je ti niečo?“ Zamyslela som sa. Ale Alyson má pravdu. Toto je skutočnosť.

„Nič. Som v poriadku.“

Prví hostia začali chodiť o 15 minút skôr.

„Ahoj Kaitlyn.“

„Ahoj Mark.“ Pobozkal ma, ale v tom bozku neboli žiadne city. Náš vzťah bol iba naoko. Keby tu nebola Alyson, zaobišli by sme sa aj bez bozku.

„Vyzeráte spolu úžasne. Naozaj.“ Usmiala sa a na malú chvíľu mi ten úsmev pripadal ironický, ale to som si asi iba namýšľala.

„Ďakujem Allie.“ O ničom nevedela. Ani nemusí. Za chvíľu ľudia prichádzali hromadne. Všetci mi želali všetko najlepšie k narodeninám.

Rebecca prišla medzi poslednými.

„Som rada, že si prišla, Becca.“

„Becca ma oslovujú iba veľmi dobrí priatelia, ty medzi nich nepatríš.“ Prečo musí byť protivná ešte aj teraz? Navyše, veľmi dobre vie, že ju odtiaľto môžem kedykoľvek vyraziť.

„Tak načo si prišla?“ Bolo to kvôli tomu, že tu bude veľa ľudí a keby ona chýbala, ostatní by ju ohovárali.

„Lebo si ma pozvala. Ale nemusela si. Aj tak som lepšia ako ty.“ Prečo to vyťahuje, keď to navyše ani nie je pravda?

„To určite. Myslím, že som ti už dokázala, že ja som lepšia.“

„Myslíš tým, že si ma vysáčkovala z pozície hlavnej roztlieskavačky alebo tým, že si mi ukradla Marka?“

„Obojím. Ale čo ti prekáža viac? Myslím si, že je to Mark. Alebo nie?“ Aby som ju ešte viac vyprovokovala, chytila som Marka za ruku pobozkala som ho. Vedela som, že toto bude už na ňu príliš. Keby tu nebola Alyson, asi by sme sa pobili. A pravdupovediac, nevadilo by mi to.

„No tak to by už stačilo. Rebecca, buď sa správaj ako sa patrí alebo vypadni.“ Alyson to uzavrela. Videla som na Rebecce, že by najradšej odišla, ale nemohla. Radšej sa odo mňa vzdialila. Ja som sa presunula na tanečný parket, nie z vlastnej iniciatívy, ale vďaka Benovi. Je to môj spolužiak a tiež je futbalista. Vedľa nás tancovali Alyson a Patrick. O pár minút ku mne prišiel Mark. Tváril sa zvláštne.

„Ak ti prekáža, že tancujem s Kaitlyn, tak mi odpusti,“ Ben sa to snažil napraviť. Okamžite ma pustil.

„Niežeby to bolo v poriadku, ale o to teraz nejde.“ Otočil sa ku mne. Jeho tvár bola strnulá, bez akéhokoľvek náznaku úsmevu. „Kat, mohla by si na chvíľku?“ Čo môže chcieť?

„Iste, Mark.“ Alyson sa naňho pozrela, trochu prekvapene.

„Nemusíš sa ponáhľať.“ Mark ma odtiahol do miestnosti, kde nikto nebol. Bol to salón s poľovníckou tematikou. Závesy boli stiahnuté. Zaujímalo by ma, ako je možné, že nebolo zamknuté. A ako to vedel Mark?

„Je to nutné?“

„Myslím, že áno.“ Začínala som sa báť toho, čo mi chce povedať. Zomrel snáď niekto?

„Dúfam, že je to niečo dôležité, pretože, ak si si nevšimol, toto je moja narodeninová oslava.“

„Pre mňa je to dosť dôležité.“ Tváril sa veľmi  nepredvídateľne. Nedokázala by som povedať, čo sa teraz stane.

„Chcel by som ti niečo povedať.“

„Čo?“

„Ide o to, že...“

Zhrnutie »

Autor: Euriphia (Shrnutí povídek), v rubrice: Povídky » Na pokračování

Sdílet

Diskuse pro článek A Beautiful Lie - 1. kapitola :