A Beautiful Lie - 26. kapitola • OurStories.cz ~ naše povídky

Najbližších pár týždňov asi nebudem môcť pridávať ďalšie kapitoly, takže teraz ich pridám viac. Toto je posledná kapitola, keď je Kaitlyn ešte v kóme. Na konci sa preberie, takže ďalšie kapitoly budú už znova písané z jej pohľadu. Želám vám príjemné čítanie.

26.07.2011 (18:00) • Euriphia • Povídky » Na pokračování • komentováno 0× • zobrazeno 720×

„Musím ísť,“ povedal Mark svojej súčasnej priateľke, Sandre. Tá sa naňho nechápavo pozrela. Stála tesne pri ňom, ich telá sa dotýkali, hľadela mu do očí a ničomu nerozumela. Myslela si, že si ho získala, že je s ňou šťastný. Ale mýlila sa. Aj keď sú spolu „už“ mesiac a zakázala mu navštevovať ju, on na ňu nezabudol. Stále verí, že sa prebudí.

Sandra od neho odstúpila, pustila mu ruku, ale stále sa naňho pozerala.

„Za ňou?“ opýtala sa. Mark nad odpoveďou neváhal. Vedel, že týmto Sandru zraňuje, ale musel to spraviť. Uvedomil si, že toto je chyba. Nikdy si s ňou nemal niečo začať. Nebol šťastný. Vždy si spomenul na Kaitlyn a na to, ako jej ubližuje. Keď sa stala tá nehoda, síce spolu nechodili, ale onedlho by začali. Cítil, že k sebe patria a práve teraz by mal byť s ňou. Po celý čas mal byť s ňou. Nemá právo užívať si. Aj tak je to všetko iba divadlo. Tvári sa, že život pokračuje, že sa stále dokáže zabávať, ale nie je to tak. Odvtedy, čo je Kaitlyn v kóme, nebol žiaden Markov úsmev úprimný. Utekal pred realitou, ale teraz sa to zmenilo. Vie, že je to zbytočné, ale hlavne je to nesprávne. Musí sa zmieriť s tým, čo sa stalo a dúfať, že to dobre dopadne. Ešte stále je nádej, aj keď si to už len málokto pripúšťa.

„Áno. Prepáč mi to. Nikdy som s tebou nemal začať chodiť. Bola to chyba.“ Mark sa otočil a chcel odísť, keď ho Sandra zastavila.

„Ak teraz odídeš, je koniec.“ Myslela si, že ho touto vetou zastaví, že Mark zmení názor a vráti sa k nej. Ale Mark to tak nevidel. Iba sa pousmial, naposledy sa na ňu pozrel a potom vyšiel z dverí. Rozbehol sa, aby bol čo najskôr s ňou. Chcel ju vidieť, pohladiť ju po tvári, pobozkať ju... No taktiež chcel, aby nejako reagovala, opätovala ten bozk. Stále veril, že je to možné. Miloval ju a stále ju miluje. Ale nespráva sa podľa toho. Najskôr ju prestal navštevovať, naposledy bol za ňou na jej narodeniny, ktoré boli pred skoro dvomi mesiacmi. Začal chodiť na párty, užíval si odviazanú zábavu, flirtoval s cudzími ženami, mal tri „vážnejšie vzťahy“, ktoré trvali niekoľko týždňov. Posledná bola Sandra. Zoznámil sa s ňou v škole, bola preňho ľahkým úlovkom, pôvodne to malo byť len jednu noc, ale akosi sa to pretiahlo. Možno to bolo pre tú podobnosť. Sandra mala rovnaké vlasy ako Kaitlyn, rovnakú postavu, držanie tela, ale nebola taká istá. Vôbec nie.

Po ceste k nej premýšľal nad dňom, kedy sa to stalo. Premýšľal o Sebastianovi. Toľkým veciam nerozumel. Prečo bol vtedy s ňou? Ako sa to stalo? Prečo ju nezobral do nemocnice? A čo mala znamenať tá zbraň? No vedel, že na odpovede nepríde sám. A nikto mu to nevysvetlí. Sebastiana odvtedy nevidel. Odišiel späť do vojenskej akadémie a neprišiel domov. Ani keď škola skončila. Netušil, kde je. Ani on, ani ich rodičia. Jednoducho zmizol. Teda nie tak úplne. Údajne si prenajal byt so svojou priateľkou. Ale nikto nevie kde.

Mark vystúpil z auta a pomaly kráčal smerom k dverám. Každým krokom strácal odvahu, bál sa, že je to zbytočné. Že ju už nikdy neuvidí smiať sa, už jej nikdy nepovie, že ju miluje. Ale nie. Takto nesmie rozmýšľať, ešte stále tu je nádej.

Chystal sa zazvoniť, keď sa dvere otvorili. Zbadal Ethana, ktorý sa rozprával s nejakou ženou. Keď sa aj ona otočila, videl jej do tváre a spoznal ju.

„Alyson?“ opýtal sa neveriacky. Jej úsmev zmizol. Najprv sa jej v tvári objavil hnev, no potom zmizol. Alyson sa upokojila, uvedomila si, že medzi nimi to už dávno skončilo. A navyše ona má vlastný život. Už tri mesiace má priateľa, s ktorým je šťastná. Už nemyslela na Marka, nemyslela na tú zradu. Už mu odpustila, aj keď to bolo veľmi ťažké. Rovnako odpustila aj Kaitlyn, práve preto tu teraz bola. Uvedomila si, že s Kaitlyn boli najlepšie kamarátky od malička, tak prečo by sa to malo zmeniť kvôli jednému chalanovi... Dnes prišla za Kaitlyn, za celý čas, čo Kaitlyn leží v kóme, za ňou Alyson nebola. Alyson v poslednej dobe často premýšľala o tom, že to, čo sa Kaitlyn stalo, je aj jej vina. Ale už je zbytočné nad tým premýšľať, nedá sa to vrátiť späť. Treba len veriť, že sa všetko zmení a znova bude môcť chodiť s Kaitlyn na nákupy alebo sa len tak rozprávať napríklad o chalanoch.

„Mark, počula som, že máš novú frajerku. Myslela som, že si sa na Kaitlyn definitívne vykašlal.“ Marka tieto slová boleli. Bolo to preto, že je to pravda. No keď to takto počul, znelo to ešte horšie. Markovi bolo jasné, že sa zachoval ako idiot. Chcel to napraviť, len nevedel, či už nie je neskoro.

„Urobil som chybu. Mnoho chýb. Je mi ľúto, že som ti ublížil,“ povedal Mark Alyson. Ju to veľmi potešilo. Ospravedlnil sa jej. Na to čakala veľmi dlho. Vedela, že v konečnom dôsledku Mark nie je žiaden chrapúň. Jednoducho je len mladý a jeho rozhodnutia sú často neuvážené.

„Ja som ti už odpustila. To, čo si spravil, nebolo pekné. Ale zabudnime na to. Teraz by si mal byť niekde inde. Tak choď,“ povedala mu pokojným hlasom. Mark bol rád, že už naňho nie je naštvaná a znova sa spolu môžu rozprávať ako priatelia. Usmial sa na ňu a Alyson mu úsmev opätovala.

„Ďakujem,“ povedal jej Mark na záver.

Ethan počúval celý tento dialóg a čakal, ako to dopadne. Spočiatku sa obával, že si skočia do vlasov alebo niečo podobné. Našťastie sa nič také nestalo. Odpustili si a všetko by mohlo byť také, ako predtým, chýbala tu už len jedna osoba, Kaitlyn. Spomenul si na Markove aféry, ale nemohol mu to vyčítať, aj keby veľmi chcel. Oficiálne spolu Mark a Kaitlyn nechodili, keď sa to stalo. Ethan mohol byť iba rád, že sa tu Mark zastavil.

Alyson odišla a Mark tu zostal sám s Ethanom. Bál sa, že mu bude Ethan vyčítať jeho správanie alebo že ho ani vôbec nepustí dovnútra.

„Poď ďalej,“ povedal mu Ethan. Mark nečakal, či si to Ethan náhodou nerozmyslí. Okamžite vošiel dovnútra a rozbehol sa do jej izby. Veľmi ju chcel vidieť. „Keby niečo, budem u seba v izbe,“ dodal Ethan. Mark registroval jeho slová, ale neprikladal im veľký význam.

Dvere do Kaitlyninej izby boli otvorené. Bolo to tak už niekoľko mesiacov. Mark vošiel dovnútra a prisadol si k nej na posteľ. Inokedy si iba prisunul stoličku, pretože sa mu to zdalo zvláštne. Akoby sedel vedľa mŕtvoly. Aj teraz mal zvláštny pocit, ale prekonal ho. Stále to bol ona. Kaitlyn, ktorú miluje.

„Kaitlyn,“ oslovil ju, akoby očakával nejakú odpoveď. „To som ja, Mark. Možno ťa prekvapuje, že som tu po takej dlhej dobe. Ja viem, že som sem mal chodiť častejšie, ale bál som sa. Vlastne som ani nevedel, čo mám robiť.“ Celá táto situácia je absurdná, pomyslel si, rozprávam sa s niekým, kto mi nikdy neodpovie, nebude reagovať na nič, čo spravím. No potom zavrhol tieto myšlienky. Nemal by takto uvažovať. Ešte to neskončilo.

„Prepáč mi to. Robil som strašné veci. Niekoľkokrát som ťa podviedol, ani neviem prečo. Asi som chcel zabudnúť na to, čo sa deje. Ničomu som nerozumel. Nevedel som, čo sa vtedy stalo. Vieš, najviac ma trápi myšlienka, čo sa stalo medzi tebou a Sebastianom. Ešte stále nad tým uvažujem. Veď vy dvaja ste predsa nikdy neboli priatelia, tak čo sa zmenilo? Asi je zbytočné teraz to rozoberať. Nie je to podstatné. Nech sa stalo čokoľvek, milujem ťa.“ Držal ju za ruku, naklonil sa k nej a pobozkal ju. Keď sa zase odtiahol, niečo sa stalo.

Cítil, ako sa jej ruka pohla. Nevedel, či sa mu to iba zdá, alebo je to skutočné. Tak či tak, zakričal na Ethana. Ten okamžite pribehol.

„Čo sa deje?“ opýtal sa. Mark pustil Kaitlyninu ruku. Potom Kaitlyn znova pohla prstom. Tento krát si bol istý, že sa to skutočne deje. Videl to aj Ethan. Mark sa postavil a pozrel sa Ethana. Bol zmätený, rovnako ako Mark.

„Kaitlyn,“ oslovil ju Mark. Obaja sledovali, ako sa jej oči pomaly otvárali. Mark nemohol uveriť tomu, že sa to skutočne deje. Až teraz si uvedomil, že si už nepripúšťal, že sa to niekedy stane. A teraz je to tu. Preberá sa.

Podišiel k nej a chytil ju za ruku. Jej hlava sa pomaly otočila k Markovi.

„M-Mark,“ s námahou vyslovila jeho meno. „Kde je...“

„Tu som,“ povedal jej Mark. On ale netušil, že hľadá niekoho iného.

„Kde je...“ opakovala. „Kde je Blake?“

« Zhrnutie »

Autor: Euriphia (Shrnutí povídek), v rubrice: Povídky » Na pokračování