A Beautiful Lie - 29. kapitola • OurStories.cz ~ naše povídky

Blake navrhne Kaitlyn dohodu. Odíde, a ak Kaitlyn nebude chýbať, dá jej pokoj a už sa nikdy nevráti. No dokáže sa Kaitlyn zaobísť bez jeho prítomnosti? Bude to posledná rozlúčka?

29.07.2011 (19:00) • Euriphia • Povídky » Na pokračování • komentováno 0× • zobrazeno 699×

Ten strach z mojej budúcnosti ma už prešiel. Bohužiaľ sa to teraz trochu prenieslo na Ethana. Predsa len, je to môj brat a bojí sa o mňa. Chápem ho, ale nechcem, aby sa kvôli tomu trápil. Snažila som sa, aby na to zabudol a hlavne, aby zabudol na Blakea. Ak by sa Blake dozvedel o tom, že som o ňom povedala Ethanovi, mohlo by to mať pre mňa následky. Hlavne po mojom poslednom stretnutí s Blakeom.

Nezachovala som sa k nemu pekne. On sa ma predsa snaží zachrániť a ja namiesto toho, aby som mu bola vďačná, mu vyhadzujem na oči, že to, čo on chce, sa nikdy nestane. Síce mi povedal, že ma miluje, ale čo ak sa to zmení? Začne ma nenávidieť a potom mi už nikto nepomôže. Navyše, keď si spomeniem na ten čas, keď som bola v kóme... Keď si odmyslím moju rodinu, Blake bol jediný, ktorý za mnou pravidelne chodil. A nielen to. Tie ilúzie boli úžasné, hlavne Paríž... Neviem, prečo Blakea od seba neustále odháňam. Možno je to preto, že sa bojím. Bojím sa toho, čo k nemu cítim a čo chcem.

Sedela som na lavičke v parku a čakala som na Marka. Mal by prísť každú chvíľu. Dúfam, že si to nerozmyslel, pretože mi trvalo dosť dlho presvedčiť to, aby sme mali rande v parku. Naposledy sme tu spolu boli pred dvoma rokmi, ak nie aj dávnejšie. Znova sa mi vrátili tie spomienky. Spomienky na moju oslavu. Ale už ma to nezraňovalo, zdalo sa mi to vzdialené. Dokázala som sa pri tom usmievať, ako keby som vtedy netrpela ja, ale niekto iný. Odvtedy prešlo veľa času... A veci sa zmenili.

Zrazu mi oči zakryli niečie ruky. Boli chladné, no zároveň príjemné na dotyk. Mal to byť Mark, ale vedela som, že je to niekto iný. Myseľ mi zaplnili myšlienky na únik. Vedela som, čo mám spraviť, ale nedokázala som to. Problém bol, že som to nechcela. Chcela som tu zostať, s ním.

Dotkla som sa jeho rúk a dala ich preč z mojej tváre. No stále som ich držala. Keď som ich pustila, všimla som si, ako sa jeho tieň pohybuje smerom ku mne, rovnako ako on. Zavrela som oči a už som ich nechcela otvoriť. No zacítila som jeho dych, ktorý sa približoval ku mne. Než som sa nazdala, na perách som zacítila tie jeho. Ten bozk bol nežný, krásny... A ja som ho nedokázala ukončiť.

„Viem, že ťa raz získam. Nemôžeš odolávať naveky,“ povedal mi. A mal pravdu. Ja nie som dosť silná, aby som vydržal ten tlak. Skôr či neskôr ma zláka. Chytí ma do pasce a potom ma bude mať vo svojej moci a ja sa nebudem vedieť brániť.

„To sa nestane,“ klamala som s nádejou, že mi uverí. Ale obaja sme vedeli, že tie moje klamstvá iba zakrývajú pravdu. Blake sa na chvíľu zamyslel a potom sa šibalsky usmial.

„Dobre, ak je to pravda, tak som prehral. No ak je to klamstvo, budeš trpieť ty,“ povedal, ale ja som tomu vôbec nerozumela.

„O čom hovoríš?“ spýtala som sa.

„Nechceš byť so mnou, mám pravdu?“ Netušila som, kam tým mieri. Musela som čakať na pointu.

„Áno,“ odpovedala som.

„Takže, ak odídem, nebudem ti chýbať. Budeš s niekým iným, nezáleží na tom, či to bude Mark alebo či si nájdeš niekoho nového. Podstatné je, že to nebudem ja. Ty ma neuvidíš, nebudem za teba žehliť žiadne problémy, nebudem ti pomáhať. Bude to, akoby som neexistoval. Ale ja budem o tebe vedieť všetko. Stále ťa budem sledovať, tajne pozorovať, pretože ťa milujem a viem, že sa to nezmení. Ja by som nedokázal bez teba žiť, ale ani nemusím. Aj keď sa ťa nebudem môcť dotknúť, pobozkať ťa... risknem to. Pretože ak zaváhaš, ak ti budem chýbať, vrátim sa. A už sa nevzdám. Nech to bude stáť čokoľvek, získam ťa.“ Jeho hlas bol presvedčivý. Blake bol odhodlaný dosiahnuť, čo si zaumienil. Ale dal mi šancu, ak mi nebude chýbať, ak nezatúžim po tom, aby sa vrátil, dá mi pokoj.

Chvíľu som sa pozerala do zeme a rozmýšľala som, čo mu na to poviem. Keď som bola rozhodnutá, pozrela som sa mu do očí.

„V poriadku. Takže toto je rozlúčka?“ spýtala som sa trochu uštipačne. Chcela som dať najavo, že som si istá svojím víťazstvom, ale pravda bola, že som o tom pochybovala.

„Asi áno. Aspoň zatiaľ. Ale mala by si vedieť, že ak sa rozhodneš, že ma vo svojom živote nechceš a všetko bude nasvedčovať tomu, že to tak je, tak je toto posledné zbohom. A už sa nikdy nevrátim. No to by ma naozaj mrzelo,“ dodal smutne. Tiež by mi bolo ľúto, keby to bolo navždy. Aj keď som po tom už dlho túžila. Teraz sa to môže stať, ak to nepokazím.

„A čo bude so mnou? Nemáš ma zabiť?“ nedalo mi neopýtať sa.

„To nedokážem. V tomto som zlyhal. Vždy som si myslel, že som dosť tvrdý na to, aby som zvládol všetko, ale mýlil som sa. Dokážem spraviť takmer všetko, ale nie zabiť ťa. A ak Adalid príde na to, že to nespravím, pravdepodobne ma zabije, ale to mi nevadí. To, čo mi prekáža, je, že nájde niekoho iného, kto to dokončí za mňa.“ Mala som pocit, že sa každú chvíľu rozplače, ale nestalo sa tak. Možno sa v poslednej dobe môže zdať, že je zraniteľnejší, ale je to stále on. A aj keď mi tu práve rozpráva o tom, čo sa stane, keď sa už nevráti, vedela som, že si je stále istý tým, že prehrám.

V podstate je to hra. Buď zvíťazím ja alebo on. Akurát, že v tejto hre ide o veľa. Ide o budúcnosť. O budúcnosť, ktorá vôbec nemusí byť. Naťahujeme sa tu o to, čo tajne chcem, po čom túžim, aj keď to môže byť úplne zbytočné. Aj tak pravdepodobne skončíme obaja mŕtvi. Ide len o to, či zomrieme spolu, alebo každý sám. Toto je posledná hra pred smrťou, tak si to teda užime.

„Mohol by som ťa o niečo požiadať?“ spýtal sa ma. Videla som mu na očiach, že veľmi túži po tom, aby som to splnila, aj keď sa to pravdepodobne nestane.

„Čo také?“

„Rozíď sa s Markom. Skôr, ako to hneď zavrhneš, chcem, aby si vedela, že to nie je kvôli žiarlivosti. Aj keď nevravím, že naňho nežiarlim...“ Pozorne som počúvala a čakala na ten dôvod. „Chcem, aby si bola v bezpečí. Práve preto chcem, aby si bola od Marka čo najďalej. Bojím sa, že keď sa Adalid dozvie, že sa ťa nechystám zabiť, ten, komu prikáže, aby to spravil, bude Sebastian. Síce k nám ešte nepatrí, ale čoskoro sa tak stane a potom bude poslúchať každé Adalidovo slovo. A Sebastian sa mu nevzoprie. Veľmi rád spraví, čo mu nakážu, pretože mu to zaručí „kariérny postup“.“

„To by nespravil,“ pochybovala som o jeho slovách. Mala som pocit, že Sebastiana poznám, aj keď som ešte nedávno nevedela, že sa snaží k nim pridať.

„V tom sa mýliš. Vôbec ho nepoznáš. Je presne taký istý, aký som bol aj ja. Vlastne je ešte horší. Mňa dopredu hnala pomsta, kvôli môjmu otcovi, neskôr chuť zabíjať. Uňho to nie je o pomste, je to iba o tej chuti a o výhre. On sa chce stať Adalidom omnoho viac, ako som kedy chcel ja. Je nebezpečný, nezáleží mu na tom, komu ublíži. Bohužiaľ, preňho nie je problém dostať sa k tebe. A keď si s Markom je to ešte jednoduchšie. Keď sa stane jedným z nás, môže teba vyvolávať rôzne ilúzie, oveľa horšie ako boli tie moje. Začneš si ho mýliť s Markom a on to bude využívať. Až ťa nakoniec zničí. Nikdy mu never.“ Nechcela som tomu uveriť. Sebastian nie je taký. Áno, je tvrdý a o rodinu sa veľmi nezaujíma, ale to predsa nemusí znamenať, že je bezcitný vrah. Aj Blake sa zmenil. Ale až keď sa zamiloval... teda niežeby som ho poznala veľmi dlho.

„Budem opatrná, ale s Markom sa nerozídem. A ani Sebastianovi sa nebudem vyhýbať. Nechápem, prečo by som mu nemala veriť. Aj ty si mu predsa veril, keď si ma s ním vtedy nechal.“ Zámerne som mu nepripomínala, ako to nakoniec dopadlo. Havária na motorke a následná niekoľkomesačná kóma. Ale z toho Sebastiana neviním.

„To neznamená, že som mu veril. Hlavne som nemal na výber. Musel som odísť a ty si bola v nebezpečenstve. Nemohol som ťa tu nechať samu.“

„Blake, nechaj to už tak. Nepotrebujem vedieť všetky detaily. Ja sa Sebastiana nebojím a navyše, keď ma bude chcieť zabiť, nájde ma aj na druhom konci sveta. Ak má byť toto rozlúčka, nechcem si ju kaziť niečím iným. No chcela by som vedieť ešte jednu vec.“ Na chvíľu som sa odmlčala, aby som si ešte raz premyslela, či to chcem počuť.

„Prečo mám zomrieť?“ opýtala som sa.

„Nemôžem ti to povedať, ale dokážeš to zistiť aj sama. Stačí, keď budeš pátrať po tom dôvode. Tvoja mama, myslím tvoju skutočnú mamu, vedela, prečo musela zomrieť a vedela, že aj ty budeš musieť zomrieť. Pátraj po tom, kto vie všetky tajomstvá tvojej mamy a prídeš na to. Viac ti nepoviem.“ Síce som ešte nevedela, ako využijem to, čo mi Blake práve povedal, ale vedela som, že sa mi to zíde.

„Ďakujem,“ povedala som mu.

„Zbohom Kaitlyn. Milujem ťa a dúfam, že toto nie je posledná rozlúčka.“ Chcela som niečo povedať, ale nevedela som čo. Iba som tam stála a postupne na mňa doliehal smútok. Blake ma pobozkal a potom odišiel.

„Zbohom, Blake,“ povedala som potichu, ale už bol preč. Vyhŕkla mi slza. Aj keď nerada, ale musela som si pripustiť, že mi bude chýbať.

« Zhrnutie »

Autor: Euriphia (Shrnutí povídek), v rubrice: Povídky » Na pokračování