A Beautiful Lie - 32. kapitola • OurStories.cz ~ naše povídky

Tentokrát sa dej odohráva v Španielsku. Prečo? To je jednoduché... Kaitlyn chce (alebo skôr potrebuje) zistiť, prečo Jeronimus chce, aby bola mŕtva. A jediná osoba, ktorá by to mohla vedieť (samozrejme okrem Blakea) je jej teta, Claudia. Tak čo, myslíte si, že Kaitlyn zistí ten dôvod?

05.10.2011 (12:00) • Euriphia • Povídky » Na pokračování • komentováno 1× • zobrazeno 953×

Stála som na nejakom námestí vo Valencii a pozerala sa do mapy. Bola som úplne stratená. Videla som, ako na mňa hľadia ľudia, ktorí prechádzali okolo mňa. Pozerali sa na mňa ako na cudzinca. A ja som sa tak cítila. Síce som kedysi žila v Španielsku, ale toto miesto mi ako domov nepripadá. Ale musím uznať, že je to tu pekné.

Prešla som niekoľko metrov, stále som hľadela do mapy. To sa mi vypomstilo, keď som do niekoho vrazila. Automaticky som sa mu ospravedlnila, no v španielčine. Pri tom mojom prízvuku sa usmial.

„Ty nie si zo Španielska, však?“ opýtal sa ma po anglicky. To bolo pre mňa príjemnejšie ako konverzácia v španielčine.

„Vlastne som. Som polovičná Španielka, ktorá žije v Amerike,“ dodala som.

„Aha. Takže to by si po španielsky mala vedieť,“ poznamenal. Nechcela som mu rozprávať o svojom súkromí, ale nejako musím ukončiť túto debatu.

„Moja mama, Španielka, zomrela ešte keď som bola malá. Vlastne až do nedávna som ani nevedela, že mám španielske korene.“

„To mi je ľúto. Každopádne ti želám pekný výlet. Španielsko je naozaj nádherná krajina, určite sa ti bude páčiť.“ Správne usúdil, že nebude dobré, keď sa bude priveľmi vŕtať v mojom súkromí. Ten neznámy sa otočil a chcel pokračovať v ceste, ale ja som ho zastavila.

„Počkaj. Nevieš náhodou, ako sa sem dostanem?“ Ukázala som mu papier, na ktorom som mala napísanú adresu. Potom mi vzal z ruky mapu a ukázal mi cestu.

„Ďakujem. A... Som Kaitlyn.“

„Jorge. Teší ma.“ Potom odišiel. Ale ja som už aspoň vedela, kadiaľ mám ísť.

Konečne som sa dostala do cieľa. Už len dúfať, že bude doma. Zazvonila som a čakala, kým mi príde niekto otvoriť. Dovtedy som mala dosť času prezrieť si dom, v ktorom býva. Bola to skôr vila, celá biela, s obrovskými oblúkmi na poschodí. Na vrchu bola obrovská terasa. Všimla som si, že za plotom sa nachádza veľký bazén.

Otvorila mi nejaká staršia žena, podľa oblečenia a handry v ruke som usúdila, že je to asi gazdiná. Niečo sa ma spýtala, ale vôbec som jej nerozumela. Potom som na ňu skúsila hovoriť po anglicky, ale tomu zase nerozumela ona. Potom na niekoho zakričala a odišla.

Zrazu sa predo mnou objavila elegantná žena, mohla mať asi 37 rokov. Mala tmavé kučeravé vlasy, milú tvár a čierne oči. S jej postavou by mohla robiť modelku.

Keď ma zbadala, neskrývala prekvapenie.

„Kaitlyn?“ spýtala sa neveriacky. Myslím, že som ju našla. Usmiala som sa, čím som potvrdila, že som to skutočne ja.

„Vy ste Claudia?“ opýtala som sa po španielsky.

„Nevykaj mi. Nie som predsa až taká stará a sme predsa rodina...“ zarazila sa. Asi pochybovala o tom, či viem, že je moja teta. Prikývla som. „A nemusíš hovoriť po španielsky, vidím, že ti to robí trochu problémy,“ dodala. Odľahlo mi. Moja španielčina naozaj nie je bohviečo.

„Vadilo by ti, ak by som tu pár dní zostala a ty by si mi povedala o mojej mame?“ opýtala som sa nesmelo.

„Nie, pravdaže nie. Budem veľmi rada, ak tu ostaneš. Poď dovnútra.“ Žasla som nad tým, ako to tam vyzeralo. Musí byť bohatá. A nielen to. Určite má aj dobrý vkus.

Priviedla ma do nejakej izby na poschodí.

„Tu môžeš bývať. Je to síce len hosťovská izba, ale dúfam, že ti to nebude vadiť...“ Na to, aby mi to prekážalo, by to muselo vyzerať oveľa horšie.

Iba som strčila kufre do rohu a sadla som si na posteľ. Nechcela som už dlhšie čakať. Chcela som čo najskôr vedieť všetky mamine tajomstvá. Claudia si prisadla ku mne.

„Môžem ťa objať?“ spýtala sa s obavou. Prikývla som.

„Máš naozaj pekný dom,“ povedala som jej potom.

„Ďakujem. Kúpili sme ho spolu s manželom pred niekoľkými rokmi.“

„Ty si vydatá?“ čudovala som, aj keď neviem prečo.

„Áno. Ale moje vzťahy nie sú také komplikované ako tvojej matky.“ O tom som už počula. A zaujímalo ma to.

„Som si istá, že toho vieš veľa.“

„Áno, ale to ti poviem až zajtra, ak ti to nevadí. Ešte musím ísť niečo vybaviť a prídem až večer.“ Trochu ma to sklamalo, ale čo už. Budem musieť počkať.

Keď odišla, netušila som, čo mám robiť. Všetko bolo také cudzie. A ja som tu bola sama... Teda až na tú gazdinú, ktorá sa tu neustále obšmietala. Myslela som na to, čo všetko sa dozviem. No zároveň som myslela aj na domov. Na otca, mamu, Ethana. Na Marka... Nikto nevie, kde som. Ale nemohla som im to povedať, pretože by ma určite nepustili a stále nikomu nemôžem zavolať a oznámiť, kde sa nachádzam, lebo myslím, že ak by sa to dozvedel otec, nejako by sa skontaktoval s Claudiou a zakázal by jej povedať to, čo práve potrebujem vedieť.

Pri tom všetkom premýšľaní som nakoniec zaspala... Zobudila som sa až ráno a bola som vystrašená... Vedela som, že sa mi sníval zvláštny sen, bol strašidelný, ale ani za nič som si nemohla spomenúť, o čom bol. Na obsah sna som zabudla, ale tie pocity ostali.

Ale vykašľala som sa na to, osprchovala som sa, obliekla sa a zišla som dole po schodoch. Vošla som do obrovskej obývačky, v strede ktorej bol prekrásny luster. Na sedačke sedela Claudia s nejakým mužom, asi to bol jej manžel.

„Dobré ráno,“ povedala som obom. Až vtedy si ma všimli. Claudia vstala a zavolala ma, aby som k nim prišla.

„Kaitlyn, toto je môj manžel, Daniel. Daniel, moja neter Kaitlyn,“ predstavila nás navzájom.

„Teší ma,“ povedal a objal ma. Trochu ma to prekvapilo. Ale v podstate sme rodina.

„Aj mňa teší.“

„Bohužiaľ budem musieť ísť, mám veľa práce. Prídem až večer. Ahoj, miláčik,“ tie slová už smeroval svojej manželke.

Keď odišiel, pozrela som sa okolo a prekvapilo ma, že som nikde nevidela ich gazdinú.

„Na dnes som jej dala voľno, bude lepšie, keď na náš rozhovor budeme mať úplné súkromie, nechcem, aby sa ktokoľvek okrem teba niečo dozvedel,“ vysvetlila mi.

„Ako by som začala...“ rozmýšľala nahlas Claudia. „Manželstvo Cataliny a Georga nebolo nikdy dokonalé.“ Nevedela som, že to bolo až také zlé. Veď otec mi vravel, že sa milovali a síce prežívali nejaké krízy, vždy ich prekonali. „Najprv tu boli problémy s našimi rodičmi. Keď to všetko začalo, bola som ešte mladá, mala som asi toľko rokov ako ty teraz. Pre mňa to bolo všetko nezmyselné. Ja som vtedy ešte neuvažovala nad svadbou, ani nad tým, že sa vzopriem rodičom.

No Catalina bola úplne iná ako ja. Bola síce staršia, ale správala sa akoby ona bola tá mladšia a neposlušná. Vydala sa za Georga, aj keď s tým naši rodičia nesúhlasili. A keď tak spravila, pripravili ju o všetko. Už viac nebola ich dcérou. Najhoršie na tom bolo, že ja som bola niekde uprostred. Nechcela som si to pokaziť u rodičov, vždy som ich poslúchala, preto som aj všetko zdedila a mohla som si kúpiť takýto dom. Ale zároveň sme si boli s Catalinou veľmi blízke. Myslím, že sme boli najlepšie kamošky. Jej život som brala ako jedno veľké dobrodružstvo. Teda spočiatku, kým som sa dozvedela jej tajomstvá. Zistila som, že pod povrchom sa toho skrýva strašne veľa.“ Prestávala som tomu rozumieť. Pochopila som, že moja mama asi skrývala nejaké temné tajomstvo, ale čo to mohlo byť?

„O čo išlo?“ opýtala som sa trochu vydesene.

„Postupne... Keď sa presťahovali do Barcelony, bolo to pre mňa ťažšie, pretože už som za nimi nemohla hocikedy chodiť. Na chvíľu sme stratili kontakt. Ale keď sa im narodil Ethan, uvedomila som si, že kvôli rodičom nechcem stratiť kontakt so svojou sestrou a synovcom. Tajne som ich navštevovala. A všeličo som sa dozvedela...

Catalina sa zamilovala. No nie do tvojho otca. Tá láska už opadla.“ Tušila som, že toto bude kľúčová časť jej tajomstva. A možno to bude to, čo chcem vedieť.

„Do koho teda?“ pobádala som tetu, aby pokračovala.

„Spočiatku mi nechcela prezradiť, o koho ide. Povedala iba, že je úžasný a že ho strašne miluje. Vraj je trochu starší, pôsobí sebavedomo, vzbudzuje rešpekt, nikto mu neodporuje. Nevedela som, čo si mám o tom myslieť. Bála som sa, že robí chybu. Ale tú chybu som spravila ja. Povedala som Georgovi, že ho Catalina podvádza.“ To mi otec vravel. A potom to skončilo. Toto mi predsa nepomôže.

„Ona sa mu ospravedlnila, povedala mu, že to ukončí, ale nikdy tak nespravila. Stále sa s ním tajne stretávala a keď zistila, že som to bola ja, ktorá to povedala jej manželovi, hnevala sa na mňa. Vtedy som si myslela, že spolu už nikdy neprehovoríme. Ani som o to nemala záujem.

Ale onedlho sa to zmenilo. Videla som, že je šťastná, ten tajný vzťah ju robil šťastnou. Ospravedlnila som sa jej a sľúbila, že už to Georgovi nepoviem. Ona mi zasa sľúbila, že mi o ňom povie všetko.

No potom sa zrazu niečo zmenilo. Vravela, že to chce ukončiť, chce naňho zabudnúť, pretože je nebezpečný. Bála sa ho. Ale neviem, čo také sa stalo...

Prestala sa s ním stretávať. A všetko vyzeralo, že sa to vrátilo do normálu. Narodila si sa ty, no pár dní na to Catalina zomrela. A nikto nikdy nezistil príčinu jej smrti. Ja si myslím, že ju niekto zavraždil.“ Claudia toho naozaj vedela veľa. S tou vraždou má pravdu. Ale prečo sa to stalo? Ničomu som nerozumela, no potom mi niečo napadlo...

„Claudia...“ oslovila som ju. Obrátila sa na mňa a čakala, čo poviem. „Je možné, že môj otec nie je môj otec?“ spýtala som sa trochu chaoticky, ale ona tomu rozumela.

„Už som nad tým viackrát uvažovala a myslím si, že nie je.“ Takže to ten „neznámy“ ju dal zabiť a chce, aby som bola mŕtva aj ja? Ale prečo?

„Ako sa volá ten jej milenec?“

„Nikdy mi nepovedala jeho skutočné meno, ale vravela mu Jerry...“ Ó bože! Teraz to už dáva zmysel. Ten jej milenec sa volá Jeronimus a je to môj otec...

Môj otec ma chce zabiť... A to preto, lebo ja som dôkaz toho, že porušil základné pravidlo a zamiloval sa...

« Zhrnutie »

Autor: Euriphia (Shrnutí povídek), v rubrice: Povídky » Na pokračování