A Beautiful Lie - 37. kapitola • OurStories.cz ~ naše povídky

Sebastian sa rozhodne usporiadať rozlúčkovú oslavu, pretože čoskoro odíde. Nikto okrem Kaitlyn neočakáva, že by sa to mohlo skončiť zle. No Kaitlynino tušenie je správne. Možno sa na prvý pohľad môže zdať hra Pravda alebo odvaha neškodná, no v skutočnosti dokáže ublížiť mnohým ľuďom. A konieckoncov, aj táto hra má svojich víťazov a porazených.

04.12.2011 (13:00) • Euriphia • Povídky » Na pokračování • komentováno 1× • zobrazeno 1036×

„Prídeš?“ opýtal sa ma Mark, ale ja som ho vôbec nevnímala. Byť s ním už pre mňa nič neznamenalo, skôr to bolo utrpenie ako radosť. Neviem, ako je na tom on, ale moje city k nemu sa zmenili. Možno som po tej facke vytriezvela. Už som ho nemilovala, pravdupovediac, tešila sa na deň, keď odídem. Už jednoducho nedokážem predstierať, že je všetko v poriadku, že je to také ako predtým.

Ak by som mala náš dlhodobý vzťah objektívne zhodnotiť, priťahujeme sa navzájom, ale nedokážeme si byť verní. Najprv to bolo o Alyson, potom o Lecovi (aj keď v tomto prípade to bolo naopak) a teraz Blake. A všetko, čo sa stalo, narušilo moju aj jeho dôveru. Celé je to choré. Náš vzťah nikdy nemal budúcnosť. Sme v slepej uličke, už od začiatku. Je to ako letná láska, ktorá musí skončiť.

No aj tak pre mňa Mark ešte stále veľa znamená. Príliš na to, aby som mu ublížila. Ale ako môžem predstierať vlastnú smrť tak, aby tomu všetci uverili, no zároveň neboli ranení? To nie je možné. Bohužiaľ. To, čo sa chystám spraviť, znamená obete.

Až teraz som si uvedomila, že Mark stále čaká na moju odpoveď. Ale ja som sa naňho iba pozrela, bez slova.

„Čo sa s tebou deje?“ spýtal sa. „Si... iná.“ Som iná, no mám pocit, že aj všetko okolo mňa je iné. Je to také cudzie, vzdialené. Veď skoro všetko, o čo mám prísť, som už stratila. Nemám rodičov, moja najlepšia kamarátka je už len mojou kamarátkou, všetci priatelia sa na mňa vykašlali, s Markom sme na mŕtvom bode. S Ethanom sa stretávam len málokedy, už si nevravíme všetko, ale stále mi na ňom záleží. Je to moja jediná rodina. Aj keď je len mojím nevlastným bratom, stále je to môj brat, s ktorým som vyrastala.

Pravda je taká, že neznášam toto mesto, už to nie je môj domov. Teším sa, keď opustím toto mesto klamstiev. Tu sa všetko začalo a všetko sa tu aj skončí. Tu som spoznala Blakea, kvôli ktorému musím opustiť všetkých, ktorých mám rada, aj keď ich nie je až tak veľa. Spočiatku bol pre mňa Blake len neznámy vrah, ktorého som sa bála. No zmenil sa na niekoho, kto mi zničil život a to aj napriek tomu, že ma miluje. Láska nestačí. Nie, ak je jednosmerná. A navyše mi Blake zobral to, čo pre mňa znamenalo najviac. Leca...

„Som v poriadku,“ povedala som Markovi. „A keď chceš, aby som prišla na tú Sebastianovu rozlúčku, tak prídem.“ Aj keď na to vôbec nemám chuť. Neviem, prečo chce oslavovať to, že odchádza (a ostatní netušia, že sa už nikdy nevráti).

Pozval Marka, mňa, a čo ma osobne prekvapilo, aj Ethana, Alyson a jej priateľa. Sebastian navrhol, že si zahráme pravdu alebo odvahu. Sedeli sme v kruhu (ak sa to dalo nazvať kruhom) a v strede bola fľaša. Mark točil ako prvý. Keď sa fľaša nasmerovala na Sebastiana, všimla som si, že sa pousmial.

„Pravda alebo odvaha?“ spýtal sa Mark.

„Pravda,“ odpovedal Sebastian.

„Pobozkal by si radšej Kaitlyn alebo Alyson? A prečo?“ Obe sme sa na seba začudovane pozreli. Vedela som, že si Mark so Sebastianom nebudú dávať navzájom príjemné otázky a toto je len začiatok. Okrem toho si myslím, že sa nezamerajú len na seba, ale aj na mňa. Takže už sa neviem dočkať až dôjde rad na mňa.

„Kaitlyn, pretože pre teba viac znamená.“ Napätie v tejto miestnosti stúpalo, a to sme ešte len začali.

„Fajn, kto ide ďalší?“ spýtala som sa, aby som upokojila situáciu.

„Ja,“ povedal Ethan.

„Odvaha,“ povedal Mark, keď sa fľaša otočila jeho smerom. No stále sledoval Sebastiana, aj keď som nechápala prečo. Veď som predsa povedala, že medzi mnou a Sebastianom nikdy nič nebolo.

Ethan, Alyson ani jej priateľ nenútili nikoho robiť niečo ponižujúce. V podstate zatiaľ táto hra prebiehala dobre, až do doby, keď som sa dostala na rad ja.

„Alyson, naozaj tak veľmi miluješ Dominica, ale sa nám tým len snažíš dokázať, že tvoj život pokračuje aj bez Marka?“ Prečo som sa to spýtala? Iste, rozmýšľala som nad touto otázkou, ale nikdy som to nechcela vysloviť nahlas. Neodvážila by som sa, hlavne nie teraz, kde sme s Alyson zase kamošky. Prečo som sa to teda spýtala? Možno bolo niečo v tom nápoji, ktorý mal pripraviť Mark a ja som ho mala vypiť.

Alyson na mňa nechápavo hľadela.

„Ty si naozaj myslíš, že sa vám dvom len snažím niečo dokázať? Takto sa kamarátky nesprávajú. Poď Nick, ideme.“ Obaja vstali a odišli preč.

„Myslím, že by sme tiež mali ísť,“ povedal Ethan a pozrel sa na mňa.

„Dokončíme kolo,“ presviedčal ho Sebastian. Ethan prikývol.

Tentoraz točil Sebastian a vyšlo to na mňa.

„Pravda alebo odvaha?“ opýtal sa.

„Pravda,“ odpovedala som znudene. Tiež som už nemala chuť hrať túto hru. Vlastne už na začiatku som vedela, že sa to neskončí dobre. Ale našťastie už ostávali iba dve otázky (alebo úlohy).

„Ak by v súčasnosti Lec žil, vybrala by si si jeho alebo Marka?“ Tak touto otázkou ma zahnal do kúta. Nemohla som na ňu odpovedať. Niežeby som nepoznala odpoveď, ale nechcela som nikomu ublížiť.

„Na to neodpoviem,“ protestovala som. Vtedy sa na mňa pozrel Mark.

„Odpovedz,“ naliehal na mňa.

„Vybrala by som si Leca. Prepáč mi to, Mark. Viem, že je to ťažké prijať, ale je to pravda. V skutočnosti som si nikdy nemala vybrať teba,“ niežeby som si ho vybrala, „pretože ty si mi iba ublížil. A od nášho posledného rozchodu už k tebe necítim to, čo predtým. Nevravím, že to nie je moja vina, nezáleží na tom, kto je za to zodpovedný, jednoducho to tak je. Milovala som ťa, ale už ťa nemilujem. A keby tu teraz bol Lec, bola by som s ním.“

Mark vyzeral, že sa to snaží predýchať a ani som sa mu nečudovala. Ale nepozerala som sa naňho. Pozerala som sa na Sebastiana. Chcem vedieť, prečo sa ma to pýtal. Aký mal k tomu dôvod? Vychutnáva si moje a Markovo utrpenie? Alebo chce, aby ma Mark nenávidel predtým, ako „zomriem“?

Vstala som a obrátila som sa k Markovi.

„Asi by som mala ísť,“ konštatovala som.

„Počkaj,“ zastavil ma Mark. „Chcem sa ťa ešte na niečo spýtať.“ Do toho, pomyslela som si. Veď už nemám čo stratiť.

„Pýtaj sa.“

„Povedala si mi, že si ma podviedla a že to neľutuješ.“ Ethan sa na mňa nechápavo pozrel, o tomto nevedel.

„Áno, povedala som to. No a?“ nechápala som, kam tým mieri.

„S kým?“ opýtal sa. Na toto som už naozaj nemohla odpovedať. Načo to vôbec chce vedieť? Ako mu to pomôže?

No skôr, ako som stihla niečo povedať, to povedal Sebastian.

„Volá sa Blake.“ Ako to mohol povedať? Prekvapene som sa pozrela na Sebastiana. Potom na Marka, ktorý nerozumel tomu, ako to Sebastian vedel. Nakoniec som sa pozrela na Ethana. Pozeral sa na mňa súdiacim pohľadom. Nikdy som mu nemala hovoriť, že niekto ako Blake existuje. Iba som si zhoršila svoju už aj tak dosť zlú situáciu.

„Blake?“ opýtal sa Mark. „Ten Blake, na ktorého si sa pýtala, keď si sa prebudila z kómy?“ No dokelu! Načo som kedy spomínala jeho meno?!

„Ja... ja ti to vysvetlím,“ pokúsila som sa zachrániť situáciu, aj keď to už nemalo žiaden zmysel. Nič, čo poviem, mi nepomôže.

„Vravela si, že je nebezpečný,“ pripomenul mi Ethan. „Vždy som vedel, že nikdy nebudeš dobré dievča, ale toto si prehnala. Najskôr si zničila život Lecovi, ktorý kvôli tebe zomrel, potom Alyson, teraz Markovi a aj sebe. Si spokojná? Dosiahla si, čo si chcela? Išlo ti o to, aby ťa každý nenávidel? Tak sa ti to potom podarilo. Gratulujem ti. Pretože o mňa si prišla určite,“ povedal a odišiel.

Nikdy som nechcel prísť o brata. Ethan pre mňa vždy znamenal najviac. Pretože chalani prichádzajú a odchádzajú, ale on tu bol pre mňa stále. A teraz je preč. Všetko som pokašlala.

„Ethan má pravdu. Si manipulatívna mrcha, ktorej nezáleží na nikom a na ničom. Ale teraz je už koniec. Stratila si všetkých a už ich tak ľahko nezískaš späť,“ povedal mi Mark. Potom sa pozrel na Sebastiana. „A ani nechcem vedieť, ako o tom vieš ty. Mimochodom, s tebou som skončil tiež. Teraz vypadnite, obidvaja!“

Obaja sme vyšli von. Najprv sme šli potichu, ale potom som to nevydržala.

„Prečo si to musel hovoriť?!“

„Aby som ti to uľahčil. Teraz, keď ťa všetci nenávidia, nemáš dôvod vracať sa. Vieš, že ich už nijako nezískaš naspäť. A smrť je vlastne to najlepšie riešenie. Pozri, Kaitlyn, môžeš začať odznova. A keď to zvládneme, sľubujem ti, že ti pomôžem zbaviť sa Blakea a budeš šťastná. Pretože viem, že teraz nie si. A aj keď si všetci myslia, že za všetko zlé, čo sa v poslednej dobe stalo, môžeš ty, ja viem, že to tak nie je. Je to Blakeova vina. To on ti zničil život. A ja ti pomôžem pomstiť sa mu.“

„Prečo?“

„Pretože ti chcem pomôcť. Si moja kamarátka, moja jediná kamarátka. A nech som spravil čokoľvek, nikdy som ti nechcel ublížiť.“

« Zhrnutie »

Následující díl »

Autor: Euriphia (Shrnutí povídek), v rubrice: Povídky » Na pokračování