OurStories.cz ~ naše povídky - Povídky » Na pokračování » A potom život zastrečkoval... 25. part

26.09.2014 (10:00) • Ivetki • Povídky » Na pokračování • komentováno 3× • zobrazeno 1016×

Telo sa vzopälo v obrovskom orgastickom kŕči, mliečny prúd konečne dostal vytúženú slobodu, vytryskol v podobe gejzíru. Za viečkami mu lietali tisíce hviezd, blikali svetlice. Pľúca však prišli o posledné zvyšky kyslíku.

Hrdelný výkrik mohutnej slasti slabol postupne s vedomím muža.

- - -

Wystan ohromene vzhliadol, vyplašene vyskočil na nohy. Na svoje vzrušenie a chtíč v okamžiku zabudol. Bezduché telo boha dokonalosti ho vydesilo. Schytil bezvládne ramená, začal s nimi triasť.

„Kristepane, Bernard! Čo je s tebou?! Láska, no tak, vnímaj ma! Prosím!“

Že je niečo mimo normálu zistila aj Nera, doposiaľ pokojne ležiaca v hale. Prirútila sa ku gauču, chvíľku pozorovala panické konanie Wystana, pričuchla k zamdletej Bernardovej tvári.

Pohodila nespokojne hlavou, hrdelne zavrčala, papuľou riadne vrazila do boku chlapca, hlasno štekla.

To stačilo, aby sa Wystan spamätal. Šťuchanec do rebier a ostrý zvuk psa mu jasne pripomenul, že je mysliaca bytosť, pán tvorstva. Momentálne je vysoko žiaduce, aby sa tak aj správal, či konal a zapojil do činnosti šedú mozgovú kôru.

„A-ano, moja, viem... ďakujem. Bernard len zamdlel... asi... cítim tep a dych, tak... áno, podložiť nohy na vysoko, aby mohla krv späť do mozgu! Že? Tieto tri veľké vankúše postačia... a... a ešte, jasné! Treba kyslík! Otvoriť okná!“

Wystan streštene pobehoval izbou, zúfalo potláčal paniku, strach o boha dokonalosti a nútil svoj zaseknutý mozog k spolupráci.

Nera vydupala preč izbou, vbehla do kúpeľne a o chvíľu ťahala hrču látky k Wystanovi.

„Čo to máš? Osuška... nóó, myslíš obklad? Ehm, výborný nápad, psica! Len ju musíme namočiť do ľadovej vody! Kristušát, ty si snáď absolvovala zdravotnícke minimum?!“ Skoprnelý chlapec vyvalil zrak na chlpáča.

Nera podráždene zavrčala, znechutene sa obzrela s odpoveďou v očiach. „Si tupec, ako všetci muži! Ste zbrklí, nič nevydržíte, slabé pohlavie! Aby vás jedna stále vodila za ručičku, zachraňovala, chlácholila a ťahala z prúserov! Tak makaj, pako, môj pán čaká!“

Studené obklady na čelo, krk i hruď zabrali. Bernard zatrepotal viečkami, mierne sa nadýchol a čokoládové oči dezorientovane uzreli svet.

„Konečne! Láska, ako sa cítiš?“ Wystan nervózne kľačal pri gauči, držal ruku muža, palcom jemne pohládzal dlaň a zelené smaragdy číhali na každý pohyb, slovo.

„No... ja... čo sa stalo?“

„Na chvíľku si zamdlel. Bolí ťa niečo?“
„Ani nie. Zamdlel? Prečo?“

„To je dobre, že ťa nič nebolí. Mal som šialený strach o teba.“ Wystan zmučene zavrel oči, dovolil si vydýchnuť i pritisnúť si k perám Bernardovu ruku. Dvojtonový balvan mu spadol zo srdca a ten rachot museli začuť až v Londýne.

„Ako dlho som bol mimo?“

„Krátko, minútu, najviac dve.“

„Wysty, čo presne sa sta...“ Bernard zapátral očami okolím a ostal pohľadom zapichnutý vo svojom nahom klíne. Vytreštil kukadlá a nedávna minulosť sa vrútila do hlavy závratnou rýchlosťou, ako i žeravosť do líc. Už si spomínal a doslova detailne!

Chlapec mu taktne stiahol cíp osušky z hrude na bedrá a diplomaticky sa vyhol komentáru i úsmevom. Chápal ho a tiež sa ukrutánsky bál. Bál sa, že ho Bernard zatratí, vyhodí a viac nevpustí k sebe.

„Potrebuješ tekutiny, aspoň pár hltov vody. Daj si, pomôžem ti.“ Wysty podával pohár, pomáhal telu do zvislej polohy.

Hovoru o milovaní sa vyhýbal ako pes horúcej kaši. Nedovolil si načať túto tému a tancovať na tenkom ľade. Vzťah s bohom dokonalosti bol veľmi krehký, v tejto chvíli i neistý, vratký. I čert sa odvážil bližšie ku krížu, ako Wystan teraz k Bernardovi. Podal mu ďalší pohár a inštinktívne sa stiahol bokom.

„Díky, smäd mám,“ šepol čoraz zmätenejší Berni.

Už v sede vypil takmer celý pohár, žiadna fyzická bolesť sa nedostavila, ale ticho v izbe hustlo. Len tiché tóny muziky na pozadí, prítmie a dych pokojnej Nery pri nohách. Bernard si pridŕžal osušku pod pásom, usrkával ďalší pohár vody a hlava spúšťala ofenzívu. Desivú!

Vedel, že má čosi povedať, vyjadriť sa k citom chlapca, k milovaniu, zaujať postoj, ale mal v hlave, duši a tele taký zmätok, že mu cez hovoridlá neprešla ani hláska. Iba chvíľku pozeral na milenca vo vzdialenom kúte gauča. Zdalo sa, že pod tým pohľadom a atmosférou v izbe Wystan stráca na objeme, chúli sa do seba, zmenšuje.

Nie, nedokázal nič zmysluplné povedať a musel preč. Hneď! Potreboval byť sám. Zasa zdrhal pred Wystanom, čo sa stávalo pomaly obyčajou. Po koľký raz už?

„Prepáč... ja... asi... potrebujem... sprchu.“ Bernard úprkom zmizol v kúpeľni aj so svojou hanbou za tak priehľadnú, lacnú výhovorku.

Dvere tresli viac, ako plánoval.

Nera zdvihla ostražito hlavu, zadívala sa na Wystana.

„Šľak do blšej prdele! Aby parom páral psie diétne granule! Zasa tichá domácnosť?! Tak sa mi zdá, chlapče, že potrebuješ potešiť.“

Vyskočila na gauč, nechala sa objať.

Wystan schoval tvár do medvedej hrude, už neudržal slzy za viečkami. Srsť psa povážlivo vlhla slaným morom zelených smaragdov. Wystan motal vety, slová, vzlykal desom z odlúčenia.

„Nera, čo som to spravil? Ja ho ľúbim k zblázneniu, neprežijem, keď ma vyženie a zatratí. Zmárnim sa. Ježiši, aký bol pred chvíľkou sladký, prenádherný a vzrušený, ako vzdychal, užíval si, volal moje meno. Kurva! Sa tu z toho snáď spravím... j-ja... chcel som mu ukázať, ako by nám bolo spolu fantasticky, chcel som ho potešiť, pomilovať... a... vytrhnúť zo smútku, psoty, čo sa teraz po ňom vozí. Nera, musím sa vrátiť do školy v Anglicku a nebudem tu pár mesiacov. Chápeš? Ako napravím tento prešľap? Je to vôbec prešľap? Už neviem. Ako ho presvedčím? Bože! Videla si jeho posledný pohľad? Chlad, čo z neho sálal?! Bŕŕ, des. On ma nenávidí! Stráni sa ma už teraz! Zabijem sa, fakt že hej a bude pokoj! Fuck! Berni, láska... prosím, ľúb ma... si predsa môj boh dokonalosti, ty môžeš... Nera, čo teraz?!“

Pes vedel, ale nezradil. Paskuda jedna čoklovitá!

Nechal Wystana aj Bernarda vyráchať čumáky v ťaživej situácií.

Vedela už aj bábika Ixchel, lebo Mesiac nazeral do izby a všetko jej bonzol. Zem chcela zistiť viac a preto sa zamerala na kúpeľňu s Bernardom. Šmiráčka!

Bernard si chrstol studenú vodu na tvár i za krk, zadíval sa na seba v zrkadle.

Hnedé oči detailne skúmali tvár muža, akoby ho videli prvý raz.

Čo hľadal? Vypálený cajch na čele „Som gay!“, alebo inú zmenu? Odpoveď? Chcel sám zo svojich očí vyčítať, čo presne cíti k Wystanovi?

Lásku? Nenávisť? Priateľstvo? Strach? Nedôveru? Ľahostajnosť?

Kto mu odpovie? Kto vie?

Koža na tvári nemala odpoveď.

Myšlienky silou orkánu búrili hlavou, telo i duša nespokojne kypeli emóciami, až z toho boja šiel strach. Bernard sa úpenlivo snažil zastaviť hlavu v desivej ofenzíve.

Nepodarilo sa. Zúrivo šľahol osušku do vane, vstúpil do sprchového kúta, pritlačil čelo ku chladivému obkladu.

Porazene vzdychol, nechal voľný priebeh myšlienkám i boju v sebe.

„Prečo si ma ignoroval, Bernard?! Varoval som ťa, že sa ženieš zlým smerom! Ešte si mal čas zaradiť spiatočku, ale ty si ma úplne odstavil bokom!“ rozčuľoval sa mozog.

„Nehuč po ňom! Nevidíš aký je zmätený?!“ bránilo ho telo.

„Ty sa ani neozývaj! Všetko je aj tak tvoja chyba!“ prisadil si mozog.

„Moja? Ako to myslíš?“

„Jednoznačne tvoja! Nechalo si ho zlákať, podľahnúť tomu blond vrabčiakovi! Keby sa držal mojich rád, nikdy by sme sa neocitli v tejto situácií!“

„No to máš pravdu! Keby sme sa držali tvojich rád, ostali by sme len v suchých číslach, kolónkach! Vládlo by „má dať a dal“, ekonómia v argumentoch, bez emócií,“ sarkasticky šteklo telo.

„Presne! Tak je to správne!“ nedala sa hlava.

„Hovorí ti niečo jin, jang? Vyváženosť? Bernard potrebuje aj odreagovať, vypnúť nezáživný mozog a chvíľku sa vyhriať vo svete lásky! Potrebuje nabrať novú energiu a chuť do života! Túži byť milovaný a patriť k niekomu, komu verí!“ nedalo sa telo.

„Iste! Odreagovať a vypnúť mozog! A kam sme došli?! Je vykoľajený, nevyzná sa v sebe, tápe a nevie ako ďalej! Chaos! Doposiaľ bolo všetko ok. Žena, dieťa, rodina, práca, povinnosti, zábava. Všetko správne zadelené, funkčné, s plánmi do budúc...“
„Počúvaš sa?! Všetko ok? Dana je ok? Roky ním manipuluje, klame a pr...“
„Sľúbili si s Danou lásku „v dobrom aj zlom“! Bernard má platinový krúžok na prste a morálny sľub. Nikto netvrdil, že život bude len sladký!“

„Aha! Aj Dana má platinový krúžok a sľub na krku, lenže ona mu už roky dopriava lásku „v zlom aj v zlom“! Trošku si upravila sľub podľa seba!“

„Dana je raz jeho žena a hotovo!“ mozog už pišťal fistulou.

„Hotovo?! Vidíš si ty ďalej od nosa, či tabuliek? Dana Bernarda ničí, jeho duša pomaly umiera!“

„Čo tým chceš povedať?“

„Len to, že Wystan ho miluje z celého srdca, uctieva ho, zbožne ho nosí na najvyššom piedestále, Bernard je jeho bohom dokonalosti! Uznáva ho ako rovnocenného človeka a túži ho mať aj za partnera! Nikdy by Bernardovi neublížil, neponížil, či nemanipuloval ním! Chlapec mu vstúpil do života a priniesol so sebou hrejivé svetlo, lásku, pochopenie a áno, aj milovanie! Niečo úplne nové a preto trošku chaos, ale to sa vstrebe, uvidíš. Bernard si ho zaslúži za tie roky temna s Danou,“ telo sa už mierne rozplývalo.

„Pche, milovanie?! S mužom! Bernard je hetero! Všetci ho tak berú a tak to aj zostane!“ rypol si mozog.

„Bože, ty si úbožiak! Alebo homofób?!“ zaútočilo telo.

„Žiadny homofób, ty drbo! Ten tvoj blond vrabčiak prináša Bernimu len problémy do života a ešte je tak nešikovný, že mu zamdlie pri milovaní.“

„Ty pablb! Hovno vieš o emóciách. Bernard zamdlel, pretože ho Wystan dokázal milovať s obrovskou intenzitou, vložil do toho celú dušu a to je umenie. Málokedy a málokomu sa to podarí, čo svedčí o tom, že je Wystan výborný milenec a skutočne ľúbi svojho boha dokonalosti!“ telo malo navrch a patrične si to užívalo.

„Agŕŕ! Bernard je hetero!“ hlava už zúrila.

„Nedaj sa vysmiať, tupec jeden! Bernard je rozhodne z veľkej časti gay, o tom viem svoje! Rád sa Wystana dotýka a chlapcove láskanie prijíma viac než dobre, prináša mu slasť. Ale ty o tom nemáš ani tušenie,“ posmievalo sa telo.

„Neser ma, ty úchylák! Ty zasa nemáš páru napríklad o Ludolfovom čísle!“

„Ou! A je ten Ludolf fešák? No keď má číslo... musí byť. Takže jeden Ludolf, jeden Rudolf a máme ďalší gay pár. Len aby im to klapalo,“ telo si uťahovalo z hlavy.

Logika postávala medzi telom a mozgom, počúvala argumenty oboch. Raz nevedela komu zastať stranu. Nelogické! Obaja mali „svoju pravdu“. Podupkávala nohou, hrýzla si nervózne nechty.

Tak to cítil aj Bernard, ktorý doposiaľ nahý stál v sprcháči, čelom podopieral studený obklad. Nechty mal zatiaľ všetky a neohryzené.

Duša sa skrývala opodiaľ, bolo z nej vidno len kúsok. Ona sa však plne prikláňala k názorom tela.

„Zavri už zobák, gigolo! A ty, Logika?! Kedy sa konečne pridáš na moju stranu?“ zhúkla hlava takmer v koncoch.

Logika len konšternovane mykla plecami, ešte sa nerozhodla. Ukusla si ďalší necht, takmer až do krvi. Au.

„Tak moment, pankhart! To je nepovolený nátlak!“ šteklo telo a vydalo sa smerom k duši. Vyviedlo ju z úkrytu, objalo okolo pliec.

„Sleduj, ty číselný mamľas! Duša Bernarda sa začína mierne hojiť pod vplyvom Wystana, ona cíti, že k sebe patria, že sú jin, jang. Ale niekto tu na ňu neberie ohľad, že!“ telo ryplo do hlavy.

„A toto nie je nátlak? Kupliar!“ vrátila mu hlava.

„Ja a kupliar?!“ telo sa fakt naštvalo a nebezpečne mu blyslo v pohľade. Spolu s Dušou v objatí pristúpilo k Logike a druhou voľnou pažou si ju pritiahlo za pás k sebe. Teraz stáli traja proti jednému.

„Čo to má znamenať?! Okamžite ich pusti!“ prskala hlava, cítila ako stráca pevnú pôdu pod „tabuľkami“.

„Ani ma nehne! Bolo som označené za kupliara! Zabudol si, ekonomický suchár?“ telo sa uchechtlo.

„Týýý... prázdna sex mašina!“

„Hmm... pekne, bezcitná kalkulačka!“

„Rozrajcovaný hňup!“

„Matematický panic!“

„Kurva fix, toto si prehnalo! Nadržaný Rómeo!“ štekol mozog v zúrivosti a ponížení.

„Ok, keď nadržaný, tak nadržaný... poď, Logika, naučíme ťa spolu s Dušou ako logicky vzdychať pri milovaní!“ urazené telo si odvádzalo Logiku i Dušu preč.

Však ono ešte tomu zakrnelému počítalkovi ukáže!

Bernard už viac nevládal počúvať búrku svojho vnútra. Nič nevyriešil, iba si viac rozjatril rany, city, emócie a poštval hlavu proti zvyšku. Uviazol v tom maraste až po krk.

Nastavil vodu v sprcháči na celkom studenú a pustil ju na seba v plnom prúde.

Zrazu si uvedomil, že nechal Wystana v izbe a on sa tu bohvie ako dlho utápa v pochybách.

„Som nevychovaný, egoistický pako! Musím za ním, nejako to vyriešiť,“ ticho si vynadal.

Skrehnutý od chladnej vody hodil na seba len uterák okolo bokov, ani sa neutieral a vybehol za chlapcom.

Wystan ležal pri Nere na gauči, objímal ju okolo krku, tvárou zaborenou v jej srsti. Na zvuk dverí zdvihol hlavu a uplakaným, červeným očiam sa naskytol úchvatný pohľad na boha dokonalosti.

Vyšportované, opálené, štíhle telo len v bielej bedernej rúške sa hnalo k nemu. Bernard si v rýchlosti prehrabol mokré vlasy, čupol pred chlapca, pokúsil sa o milý úsmev.

„Prepáč, nechal som ťa dlho čakať... ja, Wysty, musíme si pohovoriť,“ vydýchol uľahčene, že našiel snáď správne slová a pridal žmurknutie hnedého oka.

Wystan omráčene hľadel na toľkú nedostupnú krásu a zasa sa mu zaliali zelené smaragdy slaným morom. Žalúdok zovrela ľadová päsť. Teraz ma vyhodí. Zakňučal a začal sa hrabať na nohy.

„Wysty! Čo je? Prečo máš také červené oči? Čo sa stalo? Plačeš?“ Bernard zarazene zamrkal, jal sa stierať slzy strachu.

Autor: Ivetki (Shrnutí povídek), v rubrice: Povídky » Na pokračování

Sdílet

Diskuse pro článek A potom život zastrečkoval... 25. part :