OurStories.cz ~ naše povídky - Povídky » Na pokračování » Ako chutí "Veľké jablko"? 3. časť

11.09.2012 (10:00) • Mims • Povídky » Na pokračování • komentováno 0× • zobrazeno 602×

Zobudila som sa až na obed, myslela som, že som sama, tak som vyšla z izby len v spodnom prádle. Zamierila som k záchodu, keď som počula tichý smiech. V obyvačke sedela Eli. 

„Dobré ráno." Pozdravila ma Eli s veľmi čudným úsmevom na tvári. 

„Ehm, ja... Ja som nevedela, že si tu!" Rýchlo som vyhŕkla a bežela sa obliecť. 

„Spravila som ti kávu." Povedala Eli keď som sa vrátila k nej do obývačky už v šedých teplákoch a tričku. 

„Díky." Usmiala som sa, zobrala ešte teplú kávu a prisadla si k nej. Na nohách mala položený notebook a písala. Zjavne po tom včerajšom fláme ostala písať doma. To je veľká výhoda jej práce. 

Eli sa totiž stará o úpravu gramatikcých chýb a grafiku nie veľmi známych miestnych novín. Vraví, že je na dobrej ceste dostať aspoň malý stĺpček. Ževraj to vraví už 3 roky. Od detsva žije v New Yorku, takže to tu všetko pozná dokonale. Žila predtým v Bronxe, ale keď mala 18 vypadla z domu a hneď sa presťahovala sem, na Manhattan. A tento ostrovček neopustila už 8 rokov. Šialené, no nie?

„Život mimo Manhattan neexistuje, máš tu predsa všetko čo potrebuješ. Obchoďáky, divadlá, parky." 

„Bola si si už obzrieť New York?" Opýtala sa ma Eli. 

„Nie, vlastne bola som zatiaľ len v kaviarni na rohu a chvíľku v Central Parku." 

„Tak to napravíme! Musíš spoznať New York, bude sa ti sakramensky páčiť! Za 10 minút buď hotová, vyrážame." 

„Žartuješ nie?" Vedela som, že to myslí vážne, ale musela som sa to opýtať, "Za 10 minút to nestihnem." Zasmiala som sa. 

„Budeš musieť dievča, zvykaj si na to, že všade budeš chodiť neskoro a nič nebudeš stíhať." Vstala a začala na posteľ vyhadzovať veci zo skrine. 

Za hodinu sme už stáli v rade na Empire State Building. 

„Vedela si, že Empire State Building bola prvá budova ktorá mala viac ako 100 poschodí" ..."A potom ako ju postavili, tak sem nikto nechodil a tak dostala názov Empty State Building?" Eli vychŕlila zo seba takýchto faktov za ten čas čo sme čakali v rade ešte veľa. 

Ale tá vyhliadka! Museli ste sa priam prebrodiť k zábradliu, aby ste niečo videli, ale jednoznačne to stálo za to. Ten nádherný výhľad si budem ešte dlho pamätať. Chrysler building, Flatiron building a keď ste sa veľmi dobre zadívali, mohli ste v diaľke videť aj Sochu slobody. 

Blízko pri ESB bolo Macy's. Chcela som tam zájsť, ale Eli ma zastavila. 

„Prosím ťa, do Macy's chodia len turisti, tam ja nepáchnem. Všade sú skvelé obchody, hádam by si nechcela ísť do toho najpredraženejšieho. Skočíme radšej na obed."

Našli sme maličké bistro. Ja som si dala domáci cheesburger a Eli len šalát. 

„Takže teraz... By sme mohli ísť... ľodou ku... Soche slobody." Hovorila kým jedla som šalát. 

Ja som iba prikývla, lebo som nechcela hovoriť s plýnmi ústami. 

V metre sme museli pár krát prestúpiť, ale o polhodinku sme už boli tam. Čakali sme v ďalšom rade na lístky. Eli zas vytiahla tie jej fakty. 

„Vedela si že, keď socha bola nová tak mala odtieň penny, čiže takú medeno-hnedú farbu, ale počas 20 rokov sa  oxidovala so vzduchom a ďaždom, tak sa stala tákáto zelená." 

Tento Elin fakt započuli aj 2 muži pred nami. Otočili sa a začali s nami konverzovať. Prvý sa volal Josh, mohlo mu ťahať tak na 40, ale napriek tomu mal šarm čerstvého dvatsiatnika. Ustavične sa prihováral Eli, neprestajne sa na ňu usmieval a povedal jej neskutočné množstvo komplimentov ta tých pár minút, čo sme boli na lodi. Bolo si vidno, že si verí. A ten druhý, Peter, bol väčšinu času ticho, prevracal očami nad všetkým, čo Josh povedal a tváril sa veľmi znudene. 

„Zlato, ja idem s Joshom, prosím ťa zabav sa tu s Peterom" (je to divné ale tak po anglicky by to malo byť s Pítrom :D) pošekala mi Eli minútku pred vystúpením na Liberty Islande. 

„Nemaj obavy." Usmiala som sa a už som sa tešila, ako z neho vytiahnem aspoň zopár slovíčok. 

„Peter, čo vlastne robíš?" Spýtala som sa ho s veľkým úsmevom na tvári. Neviem prečo, ale aj napriek tomu, že sa stále mračil, mi pripadal sympatický. 

„Niečo s počítačmi, to by ťa nezaujímalo."

„A odkedy žiješ v New Yorku?"

„Skôr by si sa mala spýtať do kedy."

„Ako to myslíš?" 

„Za 4 dni odchádzam, mám toho tu už plné zuby. Nenávidím to tu."

„Čože? Prečo?" Ostala som úplne mimo, prečo by niekto mal nenávidieť ten božský New York?

„Ach, zlato. Tipujem, že tu nie si ani týždeň. Áno, zo začiatku bolo všetko skvelé, užíval som si New York, ale po čase ti všetky tie super veci začnú liezť na nervy. Ako napr. všade veľa ľudí, všade čakáš v rade, to hnusné smradlavé metro a najhoršie je..." Odmlčal sa. 

„Čo?" Netrpezlivo som čakala na jeho odpoveď. 

„Nič, nechaj to tak. Proste idem spať do svojho hnusného rodného mesta. Zapadákov prvej triedy. Nemám kde ísť, lebo som musel všetky prachy vzaziť do toho sprostého drahého nájomného."

V tom mi skrsla myšlienka

„A čo keby sme si navzájom poukazovali pamiatky? Ja by som ťa presvedčila ako je tu skvele a zároveň by som to tu spoznala, kedže som tu nová."

„Nie ďakujem, Josh sa o to isté snaží práve teraz, ale akosi to nefunguje. Iba sa potvrdzuje všetko čo som povedal."

„Daj New Yorku ešte šancu! Za tie 4 dni môžeme toho strašne veľa stihnúť."

„Nemám náladu."

„Oukej, tak keby si náhodou dostal náladu zmeniť názor. Dám ti moje číslo." Vybrala som z kabelky pero, ale keď som nevedela nájsť papier, tak som sa rozhodla mu to napísať na ruku. 

„Čo tak dať mi to do mobilu?" Zasmial sa keď videl, ako hrozne to vyzeralo. 

„Ach, no nie je toto vtipnejšie a romantickejšie?" Usmiala som sa na neho. 

„A ako sa vlastne voláš? Asi som prepočul tvoje meno."

„Caroline." 

„Teší ma Caroline." Pouškrnul sa a zadíval sa mi do očí. Zrazu všetká tá namrzenosť a znudenosť zmizla z jeho očí. 

Autor: Mims (Shrnutí povídek), v rubrice: Povídky » Na pokračování

Sdílet

Diskuse pro článek Ako chutí "Veľké jablko"? 3. časť: