OurStories.cz ~ naše povídky - Povídky » Na pokračování » Ako chutí "Veľké jablko"? 7. časť

15.10.2012 (15:00) • Mims • Povídky » Na pokračování • komentováno 6× • zobrazeno 805×

Prajem pekné čítanie a pôjde to možno ľahšie s touto pesničkou.

Americký chalan vytvára krásny indie rock. Taká upokojujúca a nevtieravá hudbička k čítaniu. Akurát jedna vec ma mrzí, že nie je až tak známy. Okay, dosť by bolo o hudbe, je na rade nová časť poviedky! :) 

Ležala som v posteli a užívala som si relatívne ticho. Bolo počuť jemný šum z ulíc, ale navôkol žiadne hlasy. V New Yorku bolo priam nemožné zažiť úplné ticho, zvlášť na Manhattane. U nás vždy bolo počuť buď ostatné baby, alebo hlučných susedov, na ulici rozprávajúcich ľudí, občas zvuk sirény alebo prichádzajúceho metra.

Ticho, to bolo jediné, čo mi chýbalo z domova. U nás som sa mohla hocikedy vybrať na neďalekú lúku, na ktorej ma nikto nerušil. Cez dlhé letné dni som tam bola hodiny, až do zotmenia. 

Otočila som sa k nemu, ešte spal. Na chvílu som sa zamyslela... 

Čo keby neodchádzal za 2 dni?

Bolo by z toho niečo?

Alebo by to bolo len ďalšie sklamanie?

Nie, nechcem na to myslieť. Budem si užívať to, čo mám. Aj keď len na chvíľu, ale mám jeho. Ako keby čítal moje myšlienky, v tú chvíľu otvoril oči a usmial sa na mňa.

„Dobré ráno," povedal rozospatým chrapľavým hlasom a dal mi pusu.

„Ja by som to ránom nenazývala, sú 3 poobede," zasmiala som sa a dala mu ďalšiu, teraz už dlhšiu pusu.

„Dáme si kávu?" Nepočkal na odpoveď, len vstal a odišiel do kuchyne.

Rýchlo som skočila do kúpeľne a potom šla za ním. Káva už bola na stole spolu aj s muffinom pre každého. 

„Čo máme dneska na pláne?" Dala som dole košík z muffina a zahryzla sa do neho.

„Nemám chuť niekam ísť. Môžeme predsa ostať tu," žmurkol a odpil si z kávy. 

Niečo ma v tú chvíľu prinútilo usmiať. Možno ten výborný muffin alebo skvelá káva, ale najskôr myšlienka na to, ako strávim noc s Petrom (Pítrom). 

Po raňajkách sme sedeli na gauči v objatí a rozprávali sme sa. Keď mu zavibroval mobil, povedal mi, že si musí niečo vybaviť a zamkol sa do spálne. Ja som sa rozhodla, že to tu troška presnorím a možno nájdem to, čo ešte o ňom neviem. Na poličke mal pár kníh, väčšina z nich bola asi darovaná, lebo každá bola žánrovo iná. Vedľa bolo pár CDčiek. Tu už bolo vidno, že toto boli jeho. Boli zoradené podľa abecedy a nechýbal tam ani môj najmilší album od mojej najobľúbenejšej skupiny The Kooks. Peterov vkus v muzike bol veľmi podobný tomu môjmu. Do zásuviek som sa nechcela pozerať, ale po 20 minútach som si to rozmyslela. Boli tam nejaké papiere a zopár fotiek. Všetky fotky boli zrejme zo zásnubnej oslavy. Na väčšine boli portréty jeho ex-snúbenice. 

Zrejme ma to nemalo znepokojovať, ale aj tak to bolo divné, prečo by si ich nechával keď ho tak zradila. Myšlienky som radšej zahodila za hlavu a vybrala sa kuknúť do spálne. Pomaličky som pootvorila dvere a Peter sedel na posteli s telefónom pri uchu. Nevyzeral nejako extra zaujato, tak som k nemu prišla a sadla si vedľa. Po chvíli bez slova vypol telefón a bozkal ma. 

„Si neskutočne sexy," zašepkal a pokračoval v bozkávaní. 

„Si blázon? Štvrtý krát? Ja už nevládzem!“ zasmiala som sa. Ležali sme vedľa seba celý udychčaní.

„Ja nemôžem za to, že si taká návyková!“ Tak isto sa zasmial a dal mi pusu. Síce nebola taká vášnivá ako tie predtým, ale aj tak bola od neho.

„Budem si musieť ísť po nejaké veci.“  

„Nie nechoď. Buď tu. Pri mne.“ Objal ma.

„Tieto veci mám na sebe už skoro 3 dni. A vyzerám hrozne,“ trvala som na svojom.

„Vyzeráš skvostne! Ja ti kúpim čokoľvek, čo budeš chcieť.“

Táto ponuka bola síce zaujímavá, ale nemohla som ju priať.

„Prepáč mi to. Musím ísť.“ Vstala som a začala sa obliekať.

„V tom prípade idem s tebou.“

Keď sme prišli ku mne bolo celkom neskoro. Potichu som si odomkla dvere a zamierila do obývačky, kde zvyčajne baby večer kukali rôzne reality show alebo seriály.

„Ahojte, počujte idem si po pár vecí a nechám vám tu Petra.“ Uškrnula som sa a ponáhľala som sa zbaliť si veci čo najrýchlejšie, aby ho zbytočne neotravovali otázkami. Zvlášť Adel, ktorá bola na neho veľmi zvedavá.

„Ideme?“ Vrátila som sa po pár minútach a ostatní sa na niečom celkom dobre zabávali.

„Ideme?“ zopakovala som hlasnejšie, keďže prvý krát ma nikto nezaregistroval. Peter sa postavil, chytil ma okolo pása a dal mi pusu ako z filmov. Bolo to troška afektované, ale neobišlo sa to bez potlesku od ostatných.

O hodinku sme zas boli u neho.  Už ma to začínalo nudiť, pretože som sa chcela niekde zabávať, žúrovať a nie sedieť ako stará žena doma s chlapom. Peter išiel spraviť ako vždy kávu a ja som zamierila do spálne. Ľahla si na tú obrovskú mäkkú posteľ, zavrela oči a všetky myšlienky sa zastavili.

Ráno som sa zobudila skoro a nemohla som spať. Moja prvá cesta viedla do kúpeľne, pohľad do zrkadla som radšej vynechala. Neskôr som si dala v kuchyni čaj, pretože som mala plné zuby tej Petrovej (Pítrovej) kávy. Sedela som so šálkou pri okne, len tak hľadela do blba a rozmýšľala o pláne na dnes. Už som v tomto byte nechcela ostať viac ako sekundu. Chcela som zažiť zábavu. Coney Island!!!  Pláž a zábavný park! Dvojnásobná zábava! Táto myšlienka nemala žiadnu chybu, nadšená som bežala za Petrom a zobudila ho. Len prikývol, otočil sa na druhú stranu a ďalej spal.

Okolo obeda sme konečne dorazili na Coney Island. Ja som bola vyzbrojená novými plavkami a novou veľkou osuškou, ktoré som kúpila cestou sem. Dnes bol deň priam stvorený pre môj program. Asi si to myslelo viacero New Yorčanov, ktorý sem prišli stráviť deň. Po pár minútach hľadania sme našli maličké miestečko, kde sme si prestreli osušku a odložili veci.  

„Nechápem, prečo sme nemohli ostať u mňa a užiť si kľudný deň,“ zamrmlal Peter.

„Lebo sme tam boli viac ako dosť. Nebuď taký namrzený a užívaj si to tu!“

„Ja by som si teda vedel užívať aj inak,“ uškrnul sa a jemne do mňa štuchol. Zasmiala som, chytila ho za ruku a ťahala ho smerom k vode. 

Keď sa zotmelo, vybrali sme sa do zábavného parku. Bolo tam toho neskutočné množstvo a ja som chcela vyskúšať všetko! Peter ma zobral na všetko, na čo som ukázala prstom. Po siedmych kolotočoch bol Peter úplne biely a ja som usúdila, že je čas ísť domov. 

Dnes bol štvrtok, jeho predposledný deň v NY. Vlastne posledná noc. Tak strašne som chcela ísť s ním. Ale to by bolo veľmi zbrklé, detinské a nepremyslené. Nemohla som to urobiť, pre baby, pre rodičov, ale hlavne pre seba. Toto bol môj sen a keď sa konečne vyplnil, tak si ho nepokazím nejakým chlapom. Bol tu však jeden problém, on nebol len tak nejaký obyčajný chlap.  

Prečo sa so mnou osud takto zahráva? Možno osud je priveľmi silné slovo. 

Veď ja som vždy predsa verila v osud! Verila som v to, že osud sa naplní za hocijakých okolností, za hocijaký čas, ale vždy sa naplní! Nemôžeme ho ovplyvniť. Toto bola moja laická filozofia, v ktorú som verila celý život.

Ale verila som aj v to, že niečo dobré sa vždy musí vykompenzovať niečím zlým. Doteraz sa mi diali len dobré veci a teraz tieto všetky dobré skvelé veci nahradí jedna veľká zlá. 

Pri tomto všetkom rozmýšlaní a uvažovaní som bola zmätená a slzy sa mi vháňali do očí. Nemohla som pred ním plakať. Aspoň nie dnes, nie teraz. 

Troška dlhšia časť, ale aj tak dúfam, že sa vám páči :)

Znova bez pointy a zápletky, ale keď ja také časti mám rada :DDD

Ďakujem za prečítanie a koment vždy poteší :D 

Extra venovanie patrí

Simones,

JennyferRrocks,

Carrie,

kamarátkam Baške a Kači :) 

PS: páči sa Vám song na začiatku? mohla by som také niečo pridávať častejšie? :) znova by som názor ocenila v komentoch :)

Autor: Mims (Shrnutí povídek), v rubrice: Povídky » Na pokračování

Sdílet

Diskuse pro článek Ako chutí "Veľké jablko"? 7. časť: