OurStories.cz ~ naše povídky - Povídky » Na pokračování » Ako hlasno zakričíš...? 7.

26.10.2009 (14:00) • RoseDublest • Povídky » Na pokračování • komentováno 0× • zobrazeno 547×

7. Ktorá z nich je pravá?!

Príbeh:

„ Nedotýkaj sa ma!“

A Sebastiánovi sa zrútil svet pred očami. Savannah, zrazu akoby úplne zdravá, sa vyšvihla zo zeme, zdesene sa pozrela na seba a potom rýchlo otvorila dvere, ušla... preč... Sebastián sa nezmohol ani na jediné slovo, hlásku. Sedel tam zarazene na posteli, zatiaľ čo jeho anjel rozzúrene utekal preč od neho...

Savannah rýchlo vrazila do dverí, takou silou, až vyhodila dvere z pántov. V podbrušku ju bolestne zapichalo, ale ona sa neobzerala a utekala ďalej. Vyšla hore do izby, posadila sa na posteľ, pritiahla si nohy ku telu a bola ticho, žiadne slzy, žiadne vzlyky, žiadne slová, jednoducho nič. Keď ju otec uvidel v tomto stave, na nič sa jej nepýtal. Prišiel pomaly ku nej, posadil sa na posteľ a opatrne ju objímal. Ale Savannah, ešte stále nič, žiadna reakcia.

Savannah celý týždeň nešla do školy, s nikým sa nebavila a celé dni len doma presedela. Sedela a dívala sa do diaľky, cítila sa tak nejako prázdna.... ale nechápala tomu, aj inokedy bola sama a nevadilo jej to, ale teraz... to bolo strašné... neskutočne ťažké... Sebastián sa tiež doma potápal v smútku... ako ho len napadnúť, že práve ona, taký anjel, by bola dobrovoľne s ním... bol hlupák... hlupák zaslepený láskou, ku nešťastnému anjelovi...

Prešiel mesiac, mesiac od vtedy, čo sa všetko skončilo...zmenilo. Obaja zase začali chodiť do školy. Savannah skvelo ignorovala pokusy Sebastiána, a ten zase vytrvalo skúšal jej trpezlivosť... až jeden deň....

„ Savannah.. prosím... iba si ma vypočuj“

Prosíkal Sebastián Savannah, keď už asi pol hodinu stáli na prázdnom školskom parkovisku... celú dobu ju držal za ruky a ona vedela že sa neoplatí mu oponovať... iba tam tak stála, a čakala, kedy ho to prestane baviť... no pol hodina bola už dosť aj na ňu.

„ Do riti! Čo chceš Sebastián?! Čo chceš po mne?“

Rozkričala sa rozzúrene, až sa jej triaslo celé telo... Sebastián ju pevne pridržiaval, bál sa aby nespadla...

„ Priateľstvo“

Zašeptal a pozeral sa celú dobu Savannah do očí. Prestala sa triasť, prestala vzdorovať.

„ P – p- priateľstvo?“

Vykoktala zo seba... bolo to už tak dávno...

„ Áno, priateľstvo, nič viac, nič menej, neznesiem, že ma ignoruješ“

Zašeptal. Savannah sa trochu pousmiala... a potom sa zarozmýšľala...

„ Čo presne vidíš pod pojmom priateľstvo? Teda vlastne, čo to presne obnáša?“

Opýtala sa ho a sklopila zrak.

„ Priateľstvo... je to cit, pri ktorom sa s priateľom bavíš, niekedy mu pomôžeš keď to potrebuje, väčšinu času trávite spoločne, akceptujete sa a veríte si, niekedy sa aj priatelia objímajú, ale pochybujem, že to by mohol byť práve náš prípad...“

Zašeptal Sebastián a tiež sklonil zrak. Savannah pocítila túžbu ho objať, ale bolo viac než nad slnko jasné že to neurobí.

„ Ak vynecháme verenie si a objímanie, tak možno o tom porozmýšľam“

Pozdvihla hlavu a zadívala sa na Sebastiána. Sebastián sa tiež na ňu pozrel, bol tak strašne rád, že si to aspoň rozmyslí, že ho neodkopla, nevykašľala sa na jeho city.

„ Zajtra... ti dám vedieť“

Zašeptala a šla ku svojmu autu, bez rozlúčenia nasadla a vyšla z parkoviska. Celú cestu nad tým rozmýšľala..... nechcela aby jej zase niekto ublížil... ale na druhú stranu, keď bola so Sebastiánom, necítila sa taká prázdna... bola na neho hnusná... ale pri tom, mala rada jeho spoločnosť, to ako sa snažil a vytáčal ju... myslela si že je divná, keď vlastne má rada že jej robí zle.

Na druhý deň už nedočkavo čakal pred domom Savannah Sebastián, stepoval pri aute a stále vykúkal, či už náhodou nejde. Zrazu vo dverách stála celá rozzúrená Savannah so zubnou kefkou v ústach, zaťatými rukami a v župane, ktorý jej sotva siahal pod zadok. Dodupala si cestu až ku Sebastiánovi a nenávistne mu hľadela do tváre. Vybrala si kefku z úst a spustila.

„ Smiem vedieť, čo tu robíš?“

Opýtala sa ho a ukľudňovala sa.

„ Prišiel som si po odpoveď“

„ To si nemohol vydržať do školy?“

„ Nie nemohol“

Odsekol jej a Savannah sa zarazila, po prvý krát bol ku nej hrubý a jej sa to neľúbilo, mala sto chutí mu povedať, že nie! Nestojím o priateľstvo s tebou, ale to sa jednoducho nedalo.

„ Áno, odpoveď je áno, môžeš ísť“

Zašeptala a dívala sa na svoje bosé nohy, ktoré stáli na tvrdom a studenom betóne.

„ Áno, budeme priatelia?“

Šeptom sa spytoval opatrne Sebastián. Savannah iba prikývla a Sebastián, viac než zajásal v duchu...

„ A nemohol by ťa tvoj priateľ zaviesť do školy?“

„ To si uhádol Casanova, nepreháňaj to, inak si to posereš“

Zasyčala a kráčala si to do domu, s hlúpym úsmevom. Ja som skutočne blázon, pomyslela si. Sebastián zatiaľ skákal pri aute radosťou... on to nejako dokáže, on vie že tá pravá Savannah, je stále ešte tam niekde a čaká na neho kým ju oslobodí... a on ju teda isto oslobodí...už čoskoro...