OurStories.cz ~ naše povídky - Povídky » Na pokračování » Ako hlasno zakričíš...? 9.

28.10.2009 (14:00) • RoseDublest • Povídky » Na pokračování • komentováno 0× • zobrazeno 587×

9. Som najšťastnejší človek na svete, pretože ťa milujem!

Rozprávač:

Prešli ďalšie dva týždne. Všetci boli moc šťastný a dokonca aj Savannah sa už usmievala. Prvý týždeň po ňu začal chodiť Sebastián do školy aj zo školy. Druhý týždeň ho dokonca i vždycky objímala, i keď len vyšla zo školy a on na ňu čakal aj so Zoe pri aute. Vždy trošku zrýchlila a taktiež i srdce jej poskočilo, čo počul i Sebastián. Keď prichádzala už ku nemu skoro bežala. Vpadla mu do náručia a privinula sa ku nemu. Sebastián si dával pozor aby ju nechytil za jazvu a tak bolo ich objatie vždy dokonalé.

Sebastián dnes prehovoril Savannah, že jej chce niečo ukázať. Odviezol domov Zoe, zastavili sa u Savannah doma aby si tam dala veci. George vedel o tom že Savannah odchádza so Sebastiánom, a popravde bol tomu nesmierne rád. Savannah si sadla späť do auta, zapásala sa a usmiala na Sebastiána. To bol pokyn, že už môžu ísť. Savannah bola netrpezlivá, lebo nevedela čo ju vlastne čaká.

„ A kam vlastne ideme?“

Spytovala sa už asi tisíci raz, ale vždy inou otázkou.

„ Savi, ja ti to jednoducho nepoviem, nechaj sa prekvapiť“

„ Ako chceš“

„ Nebodaj si sa urazila“

„ Nie“

Zašomrala urazene a obaja sa rozosmiali. Asi po hodine došli na miesto. Bolo tam veľké jazero, skôr niečo ako lagúna a vodopády, také malé ale neskutočne krásne. Ku vodopádom viedli kamenné schody. Sebastián chytil Savannah za ruku a pomáhal jej po schodoch dostať sa až ku vodopádom. Potom prešli popri nich o kamenného vchodu.

„ Tu ma chceš zabiť?“

Spytovala sa zo smiechom Savannah.

„ To by sa ti podarilo i vonku“

Pokračovala, Sebastián sa zvrtol, zapozeral sa jej do očí a vážne zašeptal.

„ Nikdy by som ti nedokázal ublížiť“

Otočil sa naspäť a šli ďalej. Sem tam Savannah zakopla, ale inak jej to šlo bravúrne. Do temného priestoru sa začínalo dostávať viacej svetlosti až na koniec sa dostali von. Chvíľu si Savannah pretierala oči, bolo tam strašné svetlo. Posledný raz si ich pretrela a zadívala sa na tú krásu.

---------
Chcem žiť keď duša stretne telo
A nechať slnko aby ma objalo
A umyť si svoju kožu v čistej ľadovej vode
A cítiť, cítiť aké to je byť nový
----------
„ Tak, toto je moje miesto“

Povedal a priam ťahal Savannah za sebou. Postavili sa do prostriedku lúky. Savannah sa trochu prebudila a Sebastián sa na ňu iba usmial. Napol sa a začal kričať do diaľky.

„ Dnes ma Zoe naštvala, pretože mi rozbila CD!“

Zakričal čo najhlasnejšie a tento krik sa začal ozývať všade okolo, stával sa z neho trojhlas, štvorhlas... Bolo to niečo čarovné. Savannah sa na neho skúmavo pozrela.
--------
Pretože v mojej hlave postoj anglického chrta
Kde posielam moje myšlienky do vzdialeného cieľa
Tak oni možno majú šancu nájsť miesto
Kde sú viac vhodný než tu
--------
„ Nechápem“

Povedala jediné slovo.

„ Prišiel som sem s tebou, lebo je to miesto, kde na všetko zabúdam, vždy keď som mal nejaký problém... chodil som sem, vykričal som to, pár krát som to započul z ostatných strán, a vždy mi bolo omnoho lepšie... proste moje problémy sa týmto strácajú. A chcel som, aby si to vyskúšala, skús to vykričať celému svetu... prosím Savs skús to“
-------
Nechcem hádať čo objavíme
Keď odstránime hlinu s našimi dlaňami držiacimi lopaty
Ale viem že naše zašpinené ruky môžu umyť ďalšie
A žiadne zrnko prachu nezostane
-------
Zaprosil a smutne sa pozrel na Savannah.

„ Ja neviem, či je to najlepší nápad Sebastián“

Priznala a sklopila zrak.

„ Ja ti verím, a myslím si, že je to skvelý nápad, prosím skús to“

„ No... tak dobre“

Šepla, ani sa len nepohla od Sebastiána. Pár krát sa zhlboka nadýchla a začala kričať, priam vrieskať.

„ Mala som priateľa, chcel sa so mnou vyspať, ja som nechcela, pohrýzol ma do boku, chcel ma zabiť a ja som ho zabila mojím inzulínovým perom, matka nás opustila, môj otec je najlepší človek na svete a asi ŤA MILUJEM!“

Vykríkla posledné slová a so slzami v očiach sa pozrela na Sebastiána. Vzduchom sa niesli posledné Savannine slová. „ ťa milujem!, ťa milujem, ťa milujem“ Severná, južná i východná strana kričali. Sebastián, bol ohromený... rýchlo vzal Savanninu tvár do rúk. Priblížil sa ku nej veľmi blízko. Naklonil sa a opatrne obtrel svoje pery o jej. Savannah sa dala na špičky, obmotala okolo jeho krku ruky a tak bozk prehĺbila. Obtierala sa svojimi perami o jeho, tancovala s nimi, chcela ostať takto navždy, chcela byť s ním, s každým jedným kúskom neho.
----------------
R: A ja chcem veriť že je to pravda
Že tu sú cesty prejdené oboma našimi topánkami
Ale ak ťa ticho premôže
Tak dúfam že ma zoberie tiež
Tak hnedé oči ktoré držím blízko teba
Pretože ty si jediná pieseň ktorú chcem počuť
Melódia sa jemne vznáša v mojej atmosfére
----------------
Po chvíli ho ešte dlho pobozkala a potom sa trošku oddialila, Sebastián sa viacej oddialil, a to len preto aby mohol na celý svet zarevať jedinú vetu.

„ SOM NAJŠŤASTNEJŠÍ ČLOVEK NA SVETE, PRETOŽE ŤA MILUJEM!!!!“
--------
Keď duša stretne telo