Ako hlasno zakričíš......? Prolog • OurStories.cz ~ naše povídky

Savannah a Sebastián majú hrozný osud, Savannah sa nedokáže spamätať z hrozivého zážitku, je cukrovkárka a má len svojho otca Georga. Sebastián je upír, má svoju rodinu, ale taktiež spomína často na svoj hrozivý zážitok, a vie, že už nikdy sa nesmie zopakovať.... ale čo sa stane, keď sa tieto dve postavy stretnú?

19.09.2009 (12:00) • RoseDublest • Povídky » Na pokračování • komentováno 1× • zobrazeno 1041×

Ako hlasno zakričíš......?

V najčernejšom kúte chatky v Ontariánskych lesoch.... sedel chlapec....či muž.... neobyčajný.... stýraný...smutný....uplakaný... no bez sĺz... teda upír. Sedel tam na zemi.... v najčernejšej časti a preklínal sa tisícimi kliatbami. Nemal to urobiť....nemal... ale keď ona tak krásne voňali. Ona... to dievča.... ktoré teraz bledé ako smrť....bez krvi.... bezvládne ležalo na zemi.

Chlapec opatrne podišiel ku mŕtvole krásneho dievčaťa.

Áno takto predtým vyzeralo to krásne dievča... a chlapcovi sa stále táto podobizeň objavovala pred očami. Zabil ju...možno mala rodinu...sestru....milujúceho priateľa. Skláňal sa nad mŕtvolou....pevne ju vzal do rúk a objímal ju...líškal sa ku nej a prosil ju o odpustenie...ale nič neprichádzalo. Chlapec sa zhrútil, telo opatrne položil na zem a vzal do rúk zapaľovač, ktorý pokojne ležal na stolíku.

Škrtol, iskra nabehla, plyn sa spustil a spoločne vytvorili plameň. Chlapec si ho priložil ku košeli, ktorú mal na sebe. Oheň zareagoval a chytil sa látky. Chlapec zaťal ruky až tak že sa mu v nich rozdrtil zapaľovač. Chlapcovi už začínala horieť vrchná časť košele. Bolesť bola ukrutná.... ale on to vydržiaval...chcel trpieť za to čo urobil. A tak len zatínal päste, trpel a čakal na koniec.

Dvere sa rozleteli....stála v nich krásna krátko- vlasá hnedovláska. Rýchlo pribehla ku chlapcovi a začala ho hasiť zo slovami.

„ Zlatíčko...Sebastián...čo si zase robil! Toto už nikdy nesmieš urobiť! Je ti to jasné...zlato...ja ťa potrebujem....si skoro všetko čo mám...nerob takéto hlúposti“

Prosila ho smutne krásna....tiež upírka.. Vážne sa pozrela do krvavo - medových očí svojho „ syna“, ten len mlčky prikývol. Pomohla mu vstať, vzala ho za ruku a spoločne sa rozbehli ku svojmu domu, kde na nich už čakala milujúca rodina.

Chlapec po ceste rozmýšľal o tisícoch spôsobov ako sa zabiť....mohol by jej teraz hocikedy utiecť... vykašlať sa na všetko....byť sám a sám aj zomrieť ako to plánoval...ale on vedel že to nemôže urobiť...že to nemôže urobiť svojej milujúcej rodine....ktorý ho už nespočetne veľa krát nenechali toto urobiť.... a určite aj teraz by ho nejakým spôsobom zachránili.

----------------------------------------------------------------------------------------------

---------------------------------------------------------------------------------------------

Vošli do domu, na nich spočinuli dva páry zlatých očí. Grace to nijako nekomentovala...vzala svojho syna a šla s ním hore do izby. Posadili sa na posteľ.

„ Sebastián daj prosím hore ruky“

Sebastián prikývol a dal hore ruky. Košeľu...teda skôr čo z nej zostalo....mu rozopla a dala dole. Chlapec nebol schopný vnímať a už vôbec nie vykonávať nejaké činnosti. Zapozerala sa mu do očí. Chlapec uvidel jej oči. Jeho mamka tiež bola blondýnka....moc krásna... pripomínala mu to dievča. Chlapec dopadol tvrdo kolenami na zem. Vložil si hlavu do dlaní. A začal vzlykať. Jeho celé telo týmito vzlykmi otriasalo. Triasol sa tak silno ako keby je vonku mínus štyridsať. Vzlyky neustávali ale stále naberali na intenzite.

V tom prišli aj prvé slová

„ Už nikdy!“

Zašeptal.... uvedomil si že toto sa nesmie nikdy zopakovať....nikdy....nikdy! keby on nebol na love...keby ona sa neporezala....už nikdy sa to nesmie stať a ani nestane!

„ Už nikdy!“

Prehovoril a dal si preč dlane z tváre.

„Už nikdy!“

Zakričal prvý raz.

„ Už nikdy“

Zakričal druhý raz.

„Už nikdy!!!“

Zakričal a isto tento krik museli počuť až do susedného mesta....a teraz si už bol istý že sa to nikdy nezopakuje....

Nebraska....zem v ktorej večne prší a večne prichádzajú a odchádzajú tornáda, po tom čo napáchajú milióny škôd. Južne od Nebrasky sa nachádza tiché mestečko...ktoré vyzerá že zaspalo pár rokov modernej doby – Kearney. A práve v tomto nudnom meste... ležala na posteli Savannah Great.

Savannah, krásne dievča.... s absolútne nespoločenským postavením ku životu. Neverí...neverí nikomu... ani nechce veriť....nemá priateľov....nemá nikoho... je sama.... a so svojím životom si robí čo chce. Má cukrovku...juvenilnú cukrovku a život jej stačil zmeniť jeden jediný chlap presne pred tromi rokmi...mala vtedy 15.

Bol to Mark...krásny blonďák, s neodolateľným úsmevom. Bol taký skvelý...milý a dobrý... až po kým neprišlo na sex. Savannah ho odmietla a Mark...bol tak „trochu“ chorý. Brutálne zbil Savannah a zabil by ju, nebiť jej inzulínového pera, ktoré mu bohužiaľ či našťastie zapichla priamo do srdca. Mark zomrel a s ním i zomrela usmievavá Savannah, dievča ktoré mali všetci radi.

„ Som vrah“

Šeptala si ďalší rok Savannah, postúpila nejedno sedenie u psychológa a dokonca aj u psychiatra...ale čo to pomohlo, keď ho absolútne nepočúvala. „ Vďaka“ tomuto incidentu, môže Savannah dostať hypoglykemický šok nie je s príliš veľkej dávky inzulínu, ale i s vyššieho napätia. Takže jej šoky v tej dobe boli na každodennom menu, a preto strávila „krásne „ dva mesiace v nemocnici.

Ďalší šok nastal, keď jej „ najlepšia“ kamarátka začala vykladať po celej škole, ako Savannah behala po psychiatroch a že je šialená....nikdy nebola šialená...iba zničená. Úplne zničená...zcelého svojho života. Ale Savannah to nejako rozdýchala a dúfala že všetko zlé sa na dobré obráti...omyl.

Neprešli ani dva mesiace, čo bola Savannah z nemocnice doma a jej matka ju podrazila...utiekla... utiekla a na poličke nechala iba úbohé.

„ Nezvládala som to“

A jediný kto jej zostal...bol otec. Jej jediná opora, živiteľ jej „ veľkej“ rodiny. Aspoň že jej otec nemal zlú prácu. Je živnostník, projektant. A niektoré projekty mu výjdu aj na 2000 euro. Takže po finančnej stránke sú na tom dobre. No po stránke, okolo vzťahov je to horšie ako bod mrazu. Savannah minimálne hovorí...ale hovorí. Je chudá...moc chudá... ale to je aj vinou cukrovky. Zistili to keď mala 8 rokov. Veľakrát chodila cikať, stále ju smädilo, a bola vysoká a vychrtlá. Doktor ihneď zkonštatoval cukrovku...juvenilnú...čo je najhorší stupeň tejto choroby.

Vždy ju musí sprevádzať jej cukrovkárske pero...to pero čo zabilo i Marka... Pripomínala si často v myšlienkách.

Ležala na posteli nehybne a zas a znovu premýšľala.

------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------

-------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------

Zaspávala, ale nevnárala sa do krásneho sna s princom...ale do svojej nočnej mory. Mark ju zase týral...bol psychopat...ale ona tento krát nemala pri sebe svoje pero...nemala nič, čím by ho mohla zastaviť...iba trpela jeho bolestivé kopance...facky a všetky modriny...ktoré jej spôsoboval. Plakala...ale nevzlykala. Strhal z nej všetky šaty...rukami prechádzal po jej zjazvenom a ubolenom tele...a ona len ležala...každý i menší pohyb ukrutne bolel. No niečo zabolelo viac...niečo čo do nej vniklo.

S trhnutím sa zobudila. Neplakala....už dávno si dala prísahu....že musí byť silná. Nikdy na sebe nedá nič znať...vždy sa u nej ukazuje len znechutenie nad týmto svetom a pohŕdavosť nad všetkými osobami. Už tri roky neukázala ľútosť, strach ani lásku...tú už vôbec. Zarytá sama do seba ...a ukazujúc všetkým svoj nenávistný pohľad...tak asi vyzerá.

Hodila sebou naspäť do postele prehodila sa na druhy bok a zaspávala s myšlienkou na zajtrajší deň, zase na ten deň, kedy tam bude musieť ísť, do školy, do školy plnej ľudí...ktorý budú chcieť s ňou nadviazať kontakt... a ona ich bude bravúrne pálkovať. Zaspávala s vedomím...že zase príde...že príde za ňou a nenechá ju ani dospať pokojné dve hodiny, ktoré jej ostali. Zase ju znásilní a zbije tak...že si bude myslieť, že to nie je len sen...ale skutočnosť.

Kearney Nebraska

Toto mesto v Nebraske je jedno z najčastejšie postihovaných miest tornádami a i búrkami. Je to krásne mesto, ale populácia je pomerne nízka. Pozrite si aj iné fotky z tohto miesta...budete unesení.