OurStories.cz ~ naše povídky - Povídky » Na pokračování » Boys and girls - V. Výhra

31.03.2013 (12:00) • SharonBalmore • Povídky » Na pokračování • komentováno 5× • zobrazeno 739×

Výhra (Evelyn)

Otec sa rozhodol, že mi prvý deň v New Yorku venuje. Inak povedané, že so mnou strávi čas, keďže už sme v Amerike. Možno by mi to ani nevadilo, nebyť jeho šialených nápadov. Dokonca nám zostrojil program na celý deň a rozdal ho všetkým v dome – vrátanne Joshuu a Susannah a s výnimkou ich otca.

A ten zoznam pozostával z týchto bodov:

     1.   Doobeda: raňajky, balenie, nakupovanie – Macy´s, prechádza po Manhattane, obed – Times Square

     2.   Poobede: Socha slobody, Central Park – lodičky, kino

Možno by som sa aj tešila, keby to neznamenalo, že budem musieť prežiť deň aj s Joshuom. Neviem ako to dokázal, ale zhnusil sa mi hneď v prvý deň, čo som ho uvidela. No a tým mi pokazil celý môj výlet do New Yorku, pretože som nedokázala premýšľať nad ničím (nikým) iným.

Samozrejme, že nikto o našej rivalite ešte nič nevedel a nechcela som tým otca zaťažovať. Pravda však bola, že som mala po tej hádke chuť odísť. Proste ísť za otcom a povedať, že sa chcem vrátiť do Portugalska. A možno aj rovno do Anglicka, lenže mama bola na Hawai, takže by som tam bola sama.

Hneď čo som sa ráno zobudila, som našla náš denný program od otca, položený na nočnom stolíku. Nepotešilo ma to. Chcela som deň stráviť sťažovaním sa Cjovi a Aleeshi cez Google Talk. Povedať však otcovi, že sa mi nechce som nedokázala. Bála som sa, že ho tým zraním – a nie, nie som zbabelec!

V kúpeľni som sa chystala zastaviť len na chvíľu. Keď som si však v zrkadle všimla ako hrozne vyzerám, rýchlo som sa na seba snažila nalíčiť nejakú tú chémiu. A div sa svete za polhodiny som si mohla povedať, že celkom ujdem.

Zišla som po schodoch do kúpeľne. Joshua tam znovu sedel a hrabal sa v cereáliách.

Tak ako včera večer... Dežaví?

Nevšimol si ma. A tak som využila príležitosť si ho prezrieť. Mal tmavé čierne vlasy, ktoré mu ako ježovi stáli do všetkých strán a takmer úplne zakrývali uši – ako hady sa mu tiahli až k lícam. Rovný nos, bledú pleť a ružové vykrajované pery. Do očí som mu nevidela.

„Bré ráno!“ pozdravila som po chvíli.

Hneď dvihol hlavu.

Bože! Tie oči... Ako to, že som si ich nevšimla?

Oči mal úplne ako moja mama. Veľké a modré ako obloha. Ohraničovali ich veľké mihalnice a dokonalé obočie.

Iba ohrnul perou a ďalej sa venoval prehrabovaniu v jedle. Pokrútila som hlavou a vybrala z poličky cereálie a mlieko. Rozhodla som, že si dám presne to čo on. Možno zistím, že sú hnusné a oplatí sa v nich iba hrabať.

„Máme tichú domácnosť?“ pokúsila som sa nadviazať rozhovor.

„My nemáme žiadnu domácnosť!“ povedal bez toho, aby dvihol hlavu.

Prekrútila som oči. Vtedy som si všimla, že si číta ten istý papier od otca, ktorý som ja mala na nočnom stolíku a pochybovala som, že je to ten môj.

„Včera sme začali zle,“ skúšala som to znovu, „mohli by sme začať od začiatku.“

Dvihol hlavu a pozrel sa mi do očí.

Ako je možné, že sú jeho oči rovnaké ako mamine?

Chvíľu sme na seba len mlčky hľadeli, keď konečne povedal: „Prečo reštartovať počítač, keď je v poriadku a ešte ho používaš?“

Zvraštila som obočie: „Čo?“

„Že nevidím dôvod začínať od začiatku, keď dospejeme k tomu istému.“

„Si blbec, vieš o tom?“

„Možno áno! Ale rozhodne som menší blbec ako ty!“

„O čo sa vlastne snažíš?“

„A o čo by som sa snažiť mal?“

„Neviem, ale mám pocit, že chceš aby som odišla.“

„Trefa!“

„Čo ti na mne tak vadí?“

„To, že nemáš srdce!“

„Za to, že mi sestra ničí život každé leto? Preto nemám srdce? Preto, pretože celé leto nerobím nič iné, len sledujem ako Ashley ničí všetko o čo sa snažím? Chceš mi povedať, že ju mám brať ako sestru? To je akoby si išiel za svojou bývalou, ktorú neznášaš a vyspal sa s ňou! Neznášaš ju, pretože ti zničila život, ale aj tak sa s ňou vyspíš a budeš s ňou znovu chodiť!“

„A čo keď som jej ublížil ja?“

„Čím by som, prosím ťa, ja ublížila Ashley?“

„Tým, že si jej vzala rodičov?“

„Nemôžem za to, že jej mama zdrhla! Otec sa jej snaží venovať, lenže nemá čas. Nevidíš, že aj tu prišiel iba kvôli práci?“

„A prečo nevzal aj Ashley? Prečo vzal len teba?“

„Pretože Ashley nechcela ísť! Chcela ostať doma. Koľkokrát ona chodí s otcom, cez školský rok čo ja som v Anglicku, všade možne a ja tvrdnem doma a driem sa aby som išla na dobrú vysokú školu a získala štipendium? Chodím na brigády aby som mala peniaze na školu! A ona? Jej to zaplatí otec!“

Zrazu sa sekol. Akoby nevedel čo ďalej povedať. Po chvíli vzal lyžicu a bez toho aby niečo povedal začal jesť. Sledovať ako do seba strká lyžicu po lyžici by mi v inej situácii pripadalo smiešne, pretože mu niekedy mlieko začalo vytekať z úst a tiecť znovu do misy. Lenže teraz mi to vôbec ale vôbec nepripadalo smiešne. Skôr nechutné.

Ale vyhrala som. A to bol fantastický pocit.

Venované všetkým, ktorí si to prečítali.

A teraz extra pre Sophiu (ale môžete si to pozrieť aj vy): Našla som dokonalý obrázok Joshuu. Presne tak si ho predstavujem. Neviem ako sa mi to podarilo nájsť. Len tak som surfovala po nete a proste bum! Takže tu: Joshua

Autor: SharonBalmore (Shrnutí povídek), v rubrice: Povídky » Na pokračování

Sdílet

Diskuse pro článek Boys and girls - V. Výhra: