OurStories.cz ~ naše povídky - Povídky » Na pokračování » Boys and girls - VII. Teraz-už-bývalá

03.04.2013 (21:00) • SharonBalmore • Povídky » Na pokračování • komentováno 7× • zobrazeno 826×

Teraz-už-bývalá (Joshua)

Musel som uznať, že Evelyn je vážne iná, než ju opisovala Ashley. Zo začiatku som asi naozaj spravil hlúposť, keď som ju súdil iba podľa mojej teraz-už-bývalej. Možno by sa z nás mohli stať celkom dorbý priatelia, keby nebývala cez celý severný atlantický oceán.

„Susan,“ oslovila moju sestru, keď sme akurát vychádzali z lodiek – našej predposlednej zastávke.

Už sme mali naplánované len kino. No a akurát sme sa dohadovali, či pôjdeme na Gambita, alebo na Cestu do krajiny Oz. Samozrejme, že ja som hlasoval za Gambita a rovnako aj ujo Jamie. Tie dve malé mrchy však stále chceli íst na krajinu Oz. (Nemyslím doslovne, že sú to mrchy!) Najprv sme sa však museli zastaviť doma, pretože sme na oba filmy mali ešte dosť času. V skutočnosti sme v programe vynechali nákupy, pretože nikomu sa nechcelo – okrem Susannah.

Ľahol som si na posteľa zadíval sa do stropu. Som vážne taký povrchný, že som ju hneď odvrhol? Alebo ma zaslepila Ashley? Na chvíľu mi napadla hlúpa myšlienka, že je Ashley ako Leck s Výnimočnej, že vie ľudí ľahko oklamať – ale nad tým som sa len usmial.

Hneď čo som dokončil túto myšlienku som vyskočil na nohy a zapol si počítač. Ashley tam nebola. Vzdychol som si, ale aspoň som jej na email napísal, že je mrcha. A že už s ňou nechodím. No, napísať som to napísal, ale neodvážil som sa stlačiť odoslať. Si taký srab, Josh? Ozval sa mi v hlave Ashleyin hlas. Potriasol som hlavou. Ako to, že som sa s ňou nedokázal rozísť? Aký dôvod som na to ešte potreboval? Bola to klamárka a ničila život svojej sestre. Tak prečo som nestlačil to blbé odoslať?

Ktosi zaklopal na dvere. Ihneď som stlačil na minimalizujúce tlačítko a otočil sa tým smerom.  Cez dvere vošla Evelyn. Prvý krát som sa odvážil si ju prezrieť. Mala neobyčajne krásnu tvár – okrúhle ružové líca, rovný malý nos, príliš bledú pleť na to, že bola v Portugalsku. Oči mala po Jamiem – veľké a zelené, s hustými tmavými mihalnicami. A celú tvár ohrnaničovali jemné dlhé a rovné plavé vlasy. Keď sa usmiala, srdce mi vynechalo jeden úder.

„Ja som sa len chcela spýtať,“ povedala, „či si môžem požičať šampón? Zabudla som ho doma.“

Rýchlo som sa spamätal a uvedomil si, že sa ma pýta na šampón a nie na to, či ma môže pobozkať.

„J-jasné!“ prikývol som.

Vyčarila ešte krajší úsmev a vytratila sa za dverami. Ešte chvíľu som bol otrasený, aj z toho krátkeho momentu, čo som s ňou bol. Ako to, že som si nikdy nevšimol ako vyzerá? Bol som vari až tak slepý?

Otočil som sa späť ku počítaču a zahľadel sa na všetkých ľudí, ktorý boli online. A zrazu sa objavilo okienko od Aleca.

AleciusBegron: Čau, brácho! Ako sa máš?

JoshBua: No, dobre! A ty? Ako sa máš vo Francúzku?

AleciusBegron: Povedzme, že bolo aj lepšie. Môj spolubývajúci sa zbláznil a teraz musíme našim susedom platiť, aby nezavolali na políciu po tom, čo sa tu promenádoval úplne nahý.

JoshBua: To muselo stáť za to!

AleciusBegron: podľa mňa ani nie.

JoshBua: Jasné, ty nevieš, čo je zábava. Zabudol som.

AleciusBegron: Ale viem. Len podľa mňa rozhodne nie je zábava, keď deti takmer museli vziať na psychiatriu.

JoshBua: Haha! Už sa neviem dočkať, keď sa vrátiš.

AleciusBegron: Aj ja sa na vás teším. A aký sú tí... Návštevníci.

Môjmu bratovi sa dá zdôveriť úplne zo všetkým. A práve preto, som ho bral aj ako najlepšieho kamoša. Vždy mi vedel poradiť. A keďže otec nikdy nebol doma a mamu sme nikdy nevideli, tak sa o nás (najmä o Susannah) staral. Bol o štyri roky starší a svojim spôsobom najmúdrejší človek, akého som poznal. Lenže zdôveriť sa mu s Ashley? Vie, že som s ňou chodil, ale keď zistí, aký som povrchný sebec, tak pred jeho očami padnem úplne na dno.

Zrazu sa spustila voda a mňa to hrozne vyrušilo z premýšľania. Vypol som okienko s Alecom a vzal si do ruky moju obľúbenú knihu – Akadémiu temna. Otvoril som si ju na prvej strane a chystal sa ju čítať od začiatku.

Nešlo to! Nevedel som sa sústrediť a v hlave som bol stále pri Evelyn. Mal som pocit, že sa mi v myšlienkach zachytila ako kliešť a nechcela odísť. Neustále som sa vracal k celému dňu a nadával si za to, ako som sa ku nej v prvý deň zachoval. Znovu som knihu zavrel a posadil sa na roh postele. Nemalo zmysel snažiť sa rozmýšľať nad niečím iným.

Joshua Begron, spamätaj sa!

Hodil som knihu do steny a hlavu si vložil do dlaní. Musel som sa zblázniť, keď som dokázal rozmýšľať len nad ňou. Už aj jej meno som sa bál v hlave vysloviť. Bál som sa, čo to spraví s mojimi hormónmi.

Vstal som a chcel som ísť do kuchyne. Cestou som však išiel okolo jej izby. Mala otvorené dvere. Chvíľu som bojoval s chuťou vojsť dnu, lenže tá ma premohla. Vošiel som a poobzeral som sa. Očividne sa tu už zabývala. V jednej poličke mala všetky časti školy noci, všetky tri knihy od Kristin Cashore, sériu od Thomasa Brezinu a aj Akadémiu temna. Usmial som sa – máme radi rovnaké knihy (to je dobré znamenie). Posteľ mala dôkladne ustlanú a na stole položený notebook, kde zrazu vyskočilo okienko.

Nemohol som si pomôcť. Chcel som vedieť, kto jej píše. Iba kto jej píše. Nič viac som nechcel vedieť. Pristúpil som bližšie a snažil sa nevnímať svedomie, ktoré ma doslova svrbelo.

CeeJay...

Rýchlo som urobil krok späť, akoby som sa bál pohľadu na to. Chcel som vedieť, kto je ten Cj. Musel som to vedieť. POTREBOVAL SOM TO VEDIEŤ.

Znovu som sa vrátil ku notebooku.

CeeJay: Ev? Ahoj, si tam? Chcel som len, že mi chýbaš.

Chýba mu! Ukázalo sa, že aj ja dokážem byť poriadne žiarlivý. Nevedel som síce, kto to je. Mohol to byť len jej kamarát, ale aj tak som začal hrozne žiarliť. Síce som nevedel na koho presne žiarlim a prečo žiarlim, ale proste som chcel byť ja ten jediný chlapec v jej živote.

CeeJay: Evelyn? Si tam? Prepáč, spravil som niečo?

CeeJay... Kto to môže byť?

No a moja myseľ mi akoby sama od seba vydala rozkaz sadnúť si a zistiť to. Na chvíľu som sa započúval, či nezačujem, že sa vypla voda. Nie, stále tiekla. A nikto nebol na chodbe.

3v3lyn: Ahoj, Cj. Prepáč, som tu! Len som sa na chvíľu zarozprávala s otcom.

CeeJay: A čo chcel?

3v3lyn: Večer ideme do kina. Tak, či pôjdeme na Gambita alebo na Cestu do krajiny Oz.

CeeJay: A čo ty na to?

3v3lyn: Gambita, samozrejme!

CeeJay: Tipoval som na teba skôr krajinu Oz. Ale asi som sa splietol.

3v3lyn: Krajinu Oz? Čo si?

CeeJay: Hej! A nevieš náhodou čo je s Ashley? Nejaká je zrazu milá.

Ashley? Čo má on s Ashley?

Musel to byť niekto z Portugalska, pretože to jediné mi sedelo, keď hovoril o Ashley. Len som si nevedel rýchlo vybaviť, či o ňom náhodou moja teraz-už-bývala nehovorila. Samozrejme, že ona spomenula veľa ľudí, čo sme spolu hovorili. Ale o CeeJayovi som si nič nepamätal.

CeeJay: Ev? Si tam? Prečo vždy zmĺkneš. Mám potom pocit, že je niečo pre teba dôležitejšie.

Dôležitejšie... Prečo mi to znie tak, že by on mal byť to najdôl... Sakra! Oni spolu chodia, že mi to nedošlo.

A zrazu sa zastavila voda. Rýchlo som sa odhlásil, aby nezistila, že som tu bol. Musel som čo najrýchlejšiie zmiznúť. Vybehol som z izby a vrátil sa potichu do svojej izby. Akurát som si ľahol na posteľ, keď som začul ako odomyká dvere v kúpeľni. Musel som si od úľavy nahlas vydýchnuť a priznať si, že som sa asi totálne zbláznil, keď sa už starám aj do jej chalana a neviem sa ani rozísť so svojim dievčaťom.

Joshua a že vraj nie si idiot!

Chvíľu som si ešte v duchu nadával a potom vbehla do izby. Na tvári mala kamenný výraz a za ruku držala Susannah. Srdce sa mi rozbúchalo.

„Ty debil!“

Autor: SharonBalmore (Shrnutí povídek), v rubrice: Povídky » Na pokračování

Sdílet

Diskuse pro článek Boys and girls - VII. Teraz-už-bývalá: