OurStories.cz ~ naše povídky - Povídky » Na pokračování » Boys and girls VIII. - Lavína problémov

07.04.2013 (19:00) • SharonBalmore • Povídky » Na pokračování • komentováno 5× • zobrazeno 733×

Lavína problémov (Evelyn)

Usmiala som sa na neho. Dneska sa choval milšie, než som od neho očakávala. Síce neviem presne, čo som od neho čakala. V skutočnosti to bol predsa len hrozný sebec, ktorý ľudí súdil podľa obalu. Tak prečo som mala zrazu pocit, že sa zmenil?

„Josh, si okay?“ spýtala som sa ho, keď mlčal.

Iba prikývol a znovu nasadil kamenný výraz. Teda, nikdy som na ňom nedokázala poriadne rozpoznať pocity, pretože sa tekmer vždy tváril rovnako. Ale čo ja s tým narobím? V ľuďoch som nikdy nevedela čítať tak dobre ako mama. Vždy vedela, ako sa cítim a vedela, ako ma potešiť. Ja som to v tomto zmysle podedila po otcovi, ktorý s tým mal rovnaké problémy ako ja.

Susannah sa ma pustila a skočila na posteľ ku nemu. Pritiahol si ju k telu a začal ju štekliť po nose. Musela som uznať, že vyzerali roztomilo. Vraví sa, že keď sa najroztomilejšie je, keď sa chalan stará o dieťa. Ja som to do teraz poriadne nechápala. No, títo dvaja boli ako vytrhnutí z rozprávky. Len tak sa váľali po posteli a jeden na druhého sa usmievali.

Keby som tak ja mala niekoho ako je Susannah, vzdychla som si v duchu. Vždy som chcela mať mladšiu sestru, o ktorú by som sa mohla starať. Síce, nevadil by mi ani brat. Bol by to krásny prírastok do rodiny. Možno trochu hlasný a smradľavý, ale s tým som nikdy nemala problém.

Pri myšlienke na súrodencov som si spomenula na Ashley. Aj ona bola mladšia. O dosť mladšia. Ibaže my dve sme k sebe nikdy nemali blízko. Dokonca ani ako malé.

Potichu som sa vyparila z izby a vošla do svojej. Sadla som si za počítač a automaticky zapla Google Talk. Správa od Cja.

CeeJay: Čo je to sakra s tebou? Prečo sa vždy vyparíš?

3v3lyn: O čom to hovoríš?

CeeJay: Ešte sa ma pýtaj také blbosti. Ty dobre vieš, o čom hovorím. Niečo sa ťa pýtam a ty odídeš.

3v3lyn: Čo?

A zrazu sa odpojil. Nahnevane som vypla inetrnet. Čo to do neho vošlo? Nezdalo sa mi normálne, že sa len tak z ničoho nič nahneval, pre takú maličkosť. Navyše som nikdy neodišla bez toho, aby som sa  s ním rozlúčila. Proste mi to pripadalo hrozne divné! Normálne by sa na takú somarinu nehneval. Iba ak by to bola životne dôležitá otázka.

Očami som zablúdila ku dverám. Ktosi totiž zaklopal. Vošiel dnu otec.

„Ahoj, Evelyn,“ usmial sa, „len som ti prišiel povedať, že by si si mala usušiť vlasy. O chvíľu pôjdeme. Mimochodom, nakoniec na Cestu do krajiny Oz.“

Prikývla som a znovu sa otočila ku počítaču. Počula som jeho kroky. Približujúce sa kroky. Zastavil tesne za mnou a ruky mi položil na plecia. Keď si všimol, že myškou krúžim okolo zložky Fotky – Cj a ja, jemne mi zovrel plecia.

„Je mi ľúto, čo sa stalo,“ vzdychol.

Aj keby ti to bolo ľúto, tak to neodčiníš.

„To je v pohode, oci.“

„Nie, nie je! Spravil som najhoršiu hlúposť, akú som mohol spraviť.  Máš právo chodiť s.... s... K.... S tým chlapcom!“

Pousmiala som sa.

„So Cjom,“ napovedala som mu.

„So Cjom, máš pravdu.“

„Ja len nechápem, prečo si na neho tak kričal?!“

„Bol to len šok. Ešte stále sa nedokážem vžiť do role s otca. S Ashley som to úplne pokašľal. No a teraz ničím život ešte aj tebe.“

„Neničíš mi ho!“

„Evelyn, ja viem, že asi nie je najsprávnejšia chvíľa. No v ten večer, čo som Cjovi... No ublížil som mu, som rozmýšľal. Zistil som, že sa na otca asi nehodím. Netrávim s tebou dosť času, pretože som stále v práci. Se... Ubližujem tvojim chlapcom, aj keď máš právo s nimi chodiť. Navyše mám pocit, že s Ashley spolu veľmi nevychádzate.“

Zamračila som sa. Nepáčilo sa mi ako vážne začal hovoriť.

„Evelyn, musíš ma pochopiť. Chcem, aby ste sa obe mali dobre. Či už so mnou, alebo bezo mňa...“

Vystrašene som sa otočila. Pozrela som sa mu do očí. Mal v nich slzy, ktoré sa mu tlačili von. Mala som nepríjemnú predtuchu, že sa mi nebude páčiť, čo povie. Začalo ma nepríjemne bolieť brucho.

Keď si všimol, že čakám čo povie, rýchlo sa otočil a pozrel sa von oknom. Zahryzol sa do pery. Všimla som si, že mu stiekla jedna slza po líci.

„Necháme to teraz tak, dobre?“ povedal s malou nádejou a utrel si slzu. „Ako som povedal, nie je vhodná chvíľa.“ Potom mlčky vyšiel von z izby a zavrel za sebou dvere.

Bolo mi úplne jasné, čo tým myslí. Bola som si istá tým, čo chce urobiť. Lenže ja som sa na každé prázdniny u neho tešila. Nemohol mi to spraviť. Ako mohol chcieť, aby som po týchto prázdninách (ktoré boli inak najlepšie v mojom živote) odišla a už sa nikdy nevracala?

Postavila som sa a nervózne som sa začala prechádzať po izbe. Nemohla som tie myšlienky vytĺcť z hlavy. Všetko sa na mňa zrazu zosypalo ako veľká lavína. Po chvíli precházania som si vzala papier a začala na neho škriabať: Akurát tieto prázdniny mi Cj povedal, že ma miluje. Ja som sa s ním vyspala a prebudila rovnaké city k nemu. Hneď potom mi otec oznámi, že ideme do New Yorku, čo bol v podstate môj sen. Neskôr som sa začala hádať s Joshom a teraz sme v poriadku. Cj sa na mňa hnevá za nejakú hlúposť, ktorú neviem za žiadnych okolností pochopiť. A otec chce, aby som po týchto prázdninách navždy odišla. Je toto normálne?

Ihneď som papier roztrhala a hodila ho do koša. Potrebovala som tú lavínu nejako vykopať z mojej hlavy. Nebola som si však istá, že by mi film pomohol. Nechcela som však stráviť možno posledné dve hodiny, ktoré môžem byť s otcom, bez toho, aby nerozmýšľal nad prácou, doma.

Pozrela som sa na hodiny – desať minúť po ôsmej hodine večer. Za päť minúť začína film a ja som sa stratila. Ako sa môže niekto stratiť v New Yorku? Teda... Jednoducho! Ani som si nevšimla, kedy presne mi zmizol otec, Joshua a Susannah z dohľadu. Proste som v tom návale ľudí ani jedného nevidela. Najprv som im chcela zavolať, ale zhodou náhod som ho práve dnes nechala doma nabíjať.

Fantastické, Evelyn! Už aj orientačný zmysel si stratila.

Obhliadla som sa okolo. Čo najhlasnejšie som zarevala: „Joshua Bergon!“ To bolo totiž prvé meno, ktoré mi prišlo na rozum. Nikto sa však ani len neobzrel. Skúsila som to znova. Tentokrát sa pár hláv otočilo a ja som si pripadala trápne. Začervenala som sa a stiahla si čiapku o niečo nižšie do tváre.

P.S.: Ja viem, že sú to krátke kapitoly, ale dám Vám na výber. Dlhé kapitoly a menej často alebo takto ako to je teraz.

Ďakujem za každý komentár. Kapitolu som sa rozhodla venovať, (predsa len aspoň raz, nech sa vrátim ako pri SVUSVO) Sophii, martinexe (skloňuje sa to takto, nie?), Maji, Darci131 a Simones. A tiež Pax.

Autor: SharonBalmore (Shrnutí povídek), v rubrice: Povídky » Na pokračování

Sdílet

Diskuse pro článek Boys and girls VIII. - Lavína problémov: