Brat najlepšej kamarátky • OurStories.cz ~ naše povídky

Luke je obyčajný chalan, ktorý chodí na strednú školu. Od mala vie, že nie je tak celkom normálny a snaží sa to tajiť, aj keď dakedy to nejde. Keď nastúpi do školy nová žiačka, Arien Pendragon, stanú sa z nich najlepší kamaráti. A nie len z nich.

31.05.2011 (19:00) • ChrisBeth • Povídky » Na pokračování • komentováno 3× • zobrazeno 1531×

„Uhni!" drgol do mňa Mark, najpopulárnejší chalan na škole, a mne vypadli všetky veci z rúk. Len som vzdychol a začal tie veci zbierať. Niekto si oproti mne čupol a podal mi učebnicu chémie. Tá osoba bola stopercentne v depresiách, čo som usúdil podľa dorezaných zápästí. Zdvihol som hlavu. To dievča malo dlhé čierne vlasy, krásne modro-strieborné oči a v obočí piercing. Oblečené mala čierne jeansy, k tomu tričko s jedným rukávom a čierne kecky.

„Som Arien. Arien Pendragon," predstavila sa.

„Ja som Luke," predstavil som sa tiež.

„Luke Nagashi?" spýtala sa prekvapene, akoby ma poznala.

„Áno."

„Nemáš náhodou sestru Brookelle?"

„Už nie," povedal som vyhýbavo.

„Pohádali ste sa?"

„Nie. Zomrela."

„Č-č-čože? Čo sa stalo?"

„Prepáč, ale ponáhľam sa na hodinu," snažil som sa utiecť, no nedarilo sa.

„A nevieš, kde je učebňa biológie?" spýtala sa.

„Poď. Aj ja mám biológiu." Usmiala sa a spolu sme sa vydali smer: učebňa biológie.

„Čo sa stalo Brooke?" pokračovala v otázkach.

„Spáchala samovraždu potom, čo zomreli jej kamaráti... Odkiaľ poznáš Brooke?"

„Chodili sme do jednej triedy na základke... Kto zomrel?" pýtala sa ďalej.

„Isabella Lee, Nathalie Green a Damien Martin," povedal som mená Brookelliných najlepších priateľov.

„Nath? Lee a aj Dam?"

„Áno. Pred polrokom. Brooke to vydržala 2 mesiace a 5 dní."

„Od Brooke som počula, že si rebel," povedala so slzami v očiach.

„Rebel? Ja? Nie, nikdy som nebol rebel."

Niečo zamrmlala a odvrátila pohľad.

„Čo si si mrmlala?" spýtal som sa.

„Nič." Tvárila sa ako neviniatko.

„Arien," oslovil som ju dúfajúc, že mi odpovie.

„Nič som nemrmlala,"stále trvala na svojom.

„Ale mrmlala," trval som zas ja na svojom.

„Máš niečo spoločné s rebelom," povedala nakoniec.

„Čo mám ja spoločné s rebelom?" spýtal som sa prekvapene.

„Telo."

„Telo?"

„Áno. Máš neskutočné telo," povedala s úsmevom.

„Si šibnutá?"

„Nie, nie som. Máš svaly, ktoré je vidieť aj cez tričko."

„Fajn. A teraz mi povedz, kto ti dal peniaze?"

„Nikto. Je to môj názor," bránila sa.

„Uvedomuješ si, že meškáme 10 minút?" spýtal som sa po pohľade na hodinky.

„Do p...ekla."

„Pokoj. Učebňa je tu," ukázal som na dvere vpravo.

„Neklameš?"

„Nie." Prešiel som k dverám a otvoril ich so slovami: „Dámy prvé."

Krátko sa zasmiala: „Ďakujem." A vošla do triedy.

„Ospavedlňujem sa. Slečna Pendragon nevedela nájsť učebňu biológie a ja som ju zdržoval blbými a nepodstatnými otázkami," ospravedlnil som nás.

„Sadnite si!" Biológiu nás učil postarší muž - profesor Greenleaf, ktorý nebol práve najobľúbenejší.

Sadol som si na svoje miesto, pričom som na sebe cítil niekoho pohľad.

Mark.

„Kam si sadnete, slečna Pendragon?" spýtal sa jej profesor.

„K...Lukeovi," povedala a prešla k mojej lavici, kde si sadla.

„Kto je ten chalan, čo sem kuká?"

„Mark. A pravdepodobne ťa chce."

„Mňa?" spýtala sa neveriaco.

„Nie, tvojho brata. Samozrejme, že teba."

„Odkiaľ vieš, že mám brata?"

„Ani som netušil, že máš brata."

* * *

„Takže, kde sú tvoji kamaráti?" Sadla si ku mne na obede Arien.

„No... Nikde."

„Musíš mať priateľov. Hádam sa nebojíš Marka."

„Nikoho sa nebojím, ale jeho otec je šéf mojej mamky. A nechcem, aby prišla o prácu."

„To nemôže," presviedčala ma.

„Ale môže," trval som na svojom.

„Ale..." namietla

„Mala by si si sadnúť inam. Nechcem ťa vyhadzovať, si milá, ale predsa... On ťa chce. A ja som v ceste."

„Neodídem."

„Arien."

„Nie. Si brat mojej najlepšej kamarátky. A len preto, že sa bojíš, neodídem."

„Tak odídem ja."

„Do riti, Luke! Si sexy chalan, ktorý môže mať kohokoľvek. Mark nie je ani spolovice taký príťažlivý ako ty!"

„Nie som?" spýtal sa Mark spoza Arien.

„Nie! A ani nikdy ne..."zasekla sa, lebo si uvedomila, že neodpovedá mne.

„Čo nikdy nebudem?" zaujímal sa Mark naďalej.

„Musím sa naučiť odpovedať správnym osobám," zamrmlala.

„Odpovieš mi?"

„Nie," odvetila Arien ľadovo pokojne.

„Čože?!"

„Nerozkrikuj sa tu na ňu!" vyštekol som naňho.

„Prečo by som nemal?!"

„Luke...." oslovila ma Arien.

„Čo?" prudko som sa na ňu otočil.

„Volá ti Katie." Podala mi môj mobil.

Zdvihol som to: „Čo sa deje, Kate?"

„Príď po mňa, prosím." Hlas sa jej triasol a počul som, ako vzlykla.

„Kde si?"

„Ja... V parku."

„To si mi veľa povedala."

„Pri jazere."

„Fajn. Ešte niečo?"

„Sú tu policajné autá."

„Čo?" Rýchlo som schmatol tašku a chcel som odísť.

„Kam ideš?" prišla ku mne Arien.

„Do parku. Kate má problém."

„Idem s tebou."

„Prečo?"

„Lebo."

„Fajn. Ale rýchlo."

„Luke?" ozvala sa Kate do mobilu.

„Už som na ceste. Čo sa stalo?"

„Mala som ísť do školy," vzlykla.

„Čo sa stalo?" Podal som Arien kľúče od auta a tašky som dal do kufra.

„Šla som do parku na moje miesto. Ale tam bol mŕtvy chalan."

„No super," ušlo mi.

„JA SOM HO NEZABILA!"

„Ja netvrdím, že hej."

„Príď."

„Už sme pri parku." Vtedy sa Kate zjavne vybil mobil.

Potom, čo sme zastavili na mieste, som sa s Arien za zadkom ponáhľal k jazeru v strede parku. Bola tam kopa policajných áut. Hneď, ako ma Kate uvidela, hodila sa mi okolo krku. Tak to musí byť veľmi vážne, keď sa takto správa.

„Kate, upokoj sa," zamrmlal som jej do ucha.

„O-on je m-mŕtvy. M-má p-po-podrezané hrdlo," vzlykla mi do trička.

„Upokoj sa. Všetko bude v pohode."

„P-poznám ho."

„Čože?"

„Je to Ian Black."

„T-to nemyslíš vážne."

„Myslím."

„To je zlý sen!" Pustil som Kate a prešiel som k stromu, do ktorého som začal mlátiť. Prečo? Za pol roka už šiesta osoba! Ešte som nejaký čas kopal a boxowal do jedného a toho istého stromu, hánky som mal celé od krvi, počul som, ako Arien a Kate dačo hovoria, to nevnímal som, čo.

„Čo sa to tu deje?!" pribehol ku mne policajt.

„Nič, všetko je v poriadku," zaklamal som a šiel som k babám.

„Si v poriadku?" spýtala sa ma Kate a vreckovkou mi začala zotierať krv z rúk.

„Nič mi nie je. Som v pohode."

„Nie, nie si."

„Ale som... Arien, mala by si sa vrátiť do školy," povedal som potichu a dúfal som, že nezačne protestovať ako predtým v škole.

„Poďte na pizzu," navrhla zrazu Arien.

Ako môže myslieť na jedlo?

Autor: ChrisBeth (Shrnutí povídek), v rubrice: Povídky » Na pokračování