Polovica Červeného tribunálu je eliminovaná. Na rade je goblin, skrývajúci sa v meste Zarstia. Má však po ruke mocný artefakt, ktorý by mohol ohroziť celé mesto.
26.09.2019 (20:00) • MartyxSVK • Povídky » Na pokračování • komentováno 0× • zobrazeno 539×
Oslavy nového roka v Zarstii boli v plnom prúde. Väčšina obyvateľov mala na tento sviatok voľno, a tí, ktorí pracovali, sa už chystali zatvárať.
Podobne na tom bol istý obchodník s artefaktmi, ktorému však na poslednú chvíľu do obchodu vtrhol nezvyčajný návštevník.
Drobná zhrbená postava v potrhanom červenom plášti sa blížila k pultu. Zastala pri ňom a položila naň dve goblinie ruky.
Ich majiteľ sa o ne zaprel a vyliezol s ich pomocou na pult. Tam sa postavil a zakašľaním na seba upozornil.
Predavač, sediaci chrbtom ku kupcovi a čítajúci noviny, sa strhol. Vstal a skôr než stihol niečo povedať, vtlačil mu goblin pred oči zdrap papiera s chaotickým nákresom.
„Máš to?“
„Dobrý večer,“ vykoktal zo seba predajca a ušiel do skladu. O pár sekúnd bol späť aj s požadovaným predmetom.
Goblin mu ho vytrhol z rúk a zahľadel sa naň. Na tvári sa mu zjavil úškrn, s ktorým obchod opustil. Jediné, čo za sebou zanechal, bol mešec plný peňazí a zmätený obchodník.
----------------------------------------------------------------------
„Tákže,“ vykukol Buli spoza turistickej mapy, ktorú uchmatol z jedného pouličného stánku. „Podľa tehto... Sme stratení, bo toto mnesto má ulice ak pavúk nohy!“
„Ukáž to sem,“ vytrhol mu Ix mapu z rúk. „Do čerta... Má pravdu,“ zvesil bezmocne ruky.
Mapa mu odrazu vzlietla z rúk a pristála pred Dul’thirovými očami.
„Novinka?“ spýtal sa Marnidel.
„Mhm,“ pritakal mu zamyslene. Mapa vo vzduchu klesla a odhalila Dul’thirovu vyškerenú tvár. „No, námestie je, ako inak, v strede mesta, čo znamená, že my musíme ísť všade, len nie tam.“
Nazrel som mu ponad plece.
„Čo nám moc nepomáha,“ vzdychol som.
„Ibaže,“ usmial sa huncútsky. Zavrel oči a keď ich znova otvoril, svietilo mu v nich bledomodré svetlo. Chvíľami sa mi zdalo, že som v nich zazrel siluety postáv.
Žmurkol a vrátil sa do normálu.
„Goblin, ako som predpokladal, chystá atentát.“
„No dovoľ,“ potiahol Ix a sledoval naše reakcie. „No tak, vy nemáte žiaden zmysel pre humor,“ vzdychol po chvíli trápneho ticha.
„Trapaaas,“ doberal si ho Maximus.
Ix mu vyskočil na plecia a spoločne sa rozosmiali. Ja som sa otočil na Dul’thira.
„Veď nás.“
Vykročili sme ulicou preplnenou ľuďmi. To, čo mi po pár minútach napadlo, vyslovil onedlho Buli nahlas.
„Ešte štescí, že je škriatok na plecách! Heh, aký je tam výhlad, krpec?“
„No, krpec?“ zdvihol k nemu s úškrnom zrak Maximus.
„Ticho tam dole,“ zabával sa s nimi goblin. „A mimochodom, nie som škriatok. Škriatkovia majú jemnejšiu pleť a bacuľatejšie telo.“
„Aspoň si to priznáš,“ zapojil sa do zábavy Marnidel. „I keď, ty tiež nie si dáky športovec.“
„Žartuješ?“ napol Ix svaly, čo v skupine spôsobilo hromadný výbuch. Počkal som, kým smiech prejde mňa i Dul’thira, a spýtal som sa ho:
„A... Prečo sa neteleportujeme? Schopnosti sa ti predsa vrátili, nie?“
„To áno,“ prikývol, sústredený na cestu. „Dokonca môžem s radosťou povedať, že v sebe cítim i nejaké nové. Všimol som si napríklad, že ich kňaz ovládal moc Oka Delmurhovho.“
Keď si všimol môjho zmätenia, dodal:
„To je taký magický artefakt, ktorý po jeho zničení prenechá páchateľovi svoju moc. Tou je akési astrálne videnie, ktoré mu dovolí nazerať skrz steny až dimenzie. To znamená, že po porazení ‚druhého Dul’thira‘ sa jeho moc preniesla na mňa.
Preskúmal som preto goblina a zistil som i jeho lokáciu. Taktiež som zistil, že jeho pasca je už na nás pripravená. Stojí vo veži kapitálu, s čepeľou na kapitánovom krku. Na lustri som si všimol zvláštneho predmetu, ktorý mám za Alterbeho kapsulu.“
Vtedy sa mi pripomenulo moje bývalé povolanie archivára. Pred očami sa mi zjavili dokumenty popisujúce tento mýtický predmet. Využil som svojich znalostí a pochválil som sa nimi Dul’thirovi.
„Kapsula uchovávajúca chaos? Tú poznám! Kto ju vlastní, môže vypustiť vojská chaosu, ktoré budú jeho cieľ prenasledovať naveky, takže jediným útekom je smrť!“
„Presne tak, až na jeden detail,“ zdvihol Dul’thir prst. Pri tomto pohybe narazil do niekoho v dave, načo sa začal horlivo ospravedlňovať. Po pár nadávkach zo strany Zarstinca pokračoval v rozprávaní:
„Vojská chaosu neprenasledujú niekoho konkrétneho, koho im držiteľ nakáže. Nie, oni zaútočia na každého, koho po oslobodení uvidia! To znamená, že po vypustení bude v ohrození i samotný osloboditeľ.“
V zamyslení mi nenapadala žiadna adekvátna odpoveď, preto v rozprávaní pokračoval kňaz.
„Možno sa pýtaš prečo? Odpoveď si už sám zmienil – smrť. Konkrétne tá Smrť, s ktorou sme sa už raz, a nepochybne nie naposledy, stretli. Ako už spomínal červený kňaz, ak ho tak smiem nazvať, pripravujú pôdu pre Smrť. To vo voľnom preklade znamená našu elimináciu.
Majú nás za akýchsi mocných obrancov sveta, preto je život jedného goblina malá strata pri dosiahnutí takého cieľa. I keď slovo život je tu dosť diskutabilné,“ pošúchal sa po brade.
„Čo tým myslíš?“ vtrhol do nášho rozhovoru Maximus.
„No, je to predsa... Dušová príšera, ak chceš. Nie je skutočný ako tu náš priateľ,“ pozdvihol dlaň Ixovým smerom.
„Slizké kreácie Smrte vytvorené pre jediný účel – spravit za ní špinavú robotu,“ pritakal mu Buli.
„Ich zabitím akosi absorbujeme ich schopnosti, alebo, lepšie povedané – vezmeme si späť to, čo nám patrí,“ pokračoval troll.
„No dobre,“ vrátil som sa k téme. „No keď je pasca pripravená, ako sa k nemu dostaneme bez toho, aby sme ju spustili?“
„To je dobrá otázka... Možno by na to stačil niekto menšieho vzrastu, niekto, kto sa vie dobre zakrádať,“ zahral dumanie a pomaly sa otočil na Ixa.
Ten bol vytrhnutý z radosti zo sledovania ohňostrojov na oblohe.
„Ale notááák...“
----------------------------------------------------------------------
„Len sa na nich pozri!“ ukázal goblin von okrúhlym oknom, ktoré zvonka zdobili veľké hodiny. „Tá radosť, ten pokoj v uliciach. Ľudia zjednotení veľkou slávnosťou. Avšak...“
Otočil sa chrbtom k oknu na jeho rukojemníka.
„...zajtra si nikto na nejakú oslavu ani nespomenie. Jedna krásna noc a kolotoč starostí je tu znova. Povedzte, kapitán – aký to má význam?“
Pri otázke sa k nemu pomaly približoval, s dýkou vytasenou a namierenou naňho.
„Mghhh!“ ozvalo sa spod pásky na kapitánových ústach.
„Myslel som si!“ rozosmial sa goblin. Obehol kapitánov pracovný stôl a skočil do pohodlného červeného kresla.
Zrak mu pristál na strope, kde sa na tenkom lanku hojdal malý predmet. Oko smrteľníka by ho mohlo opísať ako sošku i krabicu zároveň.
Taký bol účel očarovania tohto predmetu – zmiasť kohokoľvek, kto naň narazí. Ako to však býva, ani v tomto prípade nešlo tak o vzhľad ako o srdce predmetu, ktorým bol čistý chaos.
„Pozri!“ kývol hlavou na kapitána a ukázal na Alterbeho kapsulu. „Tešíš sa na návštevu?“
Rozosmial sa: „Jedna je už totiž na ceste. A tá druhá,“ vyskočil na stôl, „je hneď za ňou! Alebo mám povedať ‚pred ňou‘?“ Smiech
„Možno skôr pod tebou,“ schmatlo ho odrazu čosi za nohu a goblin dopadol na stôl na tvár.
Počas jeho preslovu si totiž nevšimol portálu, ktorý sa stihol na podlahe pod stolom otvoriť. Z neho vyskočil Ix a kým bol druhý goblin zaneprázdnený svojou rečou, zneviditeľnil sa a rozhodol sa s ním poriadne zatočiť.
Goblin v červenom sa pomocou rúk znova na stole postavil a začal sa zmätene obzerať po miestnosti.
„Hm... Kde môže byť návšteva teraz?“ prehovoril vzduch okolo neho.
Spod dlhého koženého náramku sa mu do dlane skĺzlo päť dýk. Švihol pravou rukou a čepele sa rozleteli v sedemdesiatpäť stupňovom uhle po miestnosti.
Jedna zasiahla okno, zatiaľ čo druhej sa podarilo odhaliť neviditeľného útočníka vznášajúcou sa krvavou škvrnou.
„Do čerta s tebou!“ zavrčal vzduch.
Smerom od rany priletela na goblina dýka, ktorá ho však o niekoľko centimetrov minula. Terč sa len zachechtal a tasil šabľu.
Rozbehol sa za ranou, ktorá však na poslednú chvíľu uskočila a spôsobila, že sa nos ozbrojeného goblina pokrčil pri náraze do skla okna.
Keď sa od neho odlepil, potriasol hlavou a s puknutím si čuchový orgán napravil. Urobil pri tom grimasu, ktorú však ihneď vystriedal vražedný výraz.
Spravil rýchlu otočku s rozmachom, ktorá bola mierená na Ixovo hrdlo. Ten sa však svižným kotrmelcom výpadu vyhol a zároveň sa priblížil k protivníkovi.
Ešte v kotúli sa zahnal po nohách druhého goblina. Krv z pravého chodidla ozdobila modrý koberec na zemi, z čoho kapitán určite nebol nadšený. Aj záchrany však prinášajú svoje obete.
Po úspešnom zásahu spravil Ix rýchly kotúľ vzad a zasmial sa:
„Hah! To ma naučil kamarát.“
Posledné slovo vyslovil dosť zadychčane. Skrčil sa preto s rukami na stehnách a doprial si pár sekúnd odpočinku. Jeho pozornosť znova upútal ďalší ohňostroj za oknom.
Keď ta zdvihol zrak, všimol si vrhací nôž opúšťajúci ruku goblina. Smeroval na strop, a keď si Ix vypočítal trajektóriu, zistil, že pri zásahu aktivuje Alterbeho kapsulu a vypustí všetky hrôzy v nej.
Hlboko vnútri vedel, že je to zbytočné, i tak však s krikom vystrel za nožom ruku.
So srdcom prebíjajúcim sa z hrude sledoval, ako sa tesne pred nebezpečným artefaktom otvára portál a vťahuje nôž.
Ix lietal zrakom po miestnosti v snahe nájsť východ portálu. Ten si všimol na zemi za jeho nepriateľom, natočený v štyridsaťpäť stupňovom uhle. Nôž z neho vyletel a zabodol sa do goblinovho zadku, na čo zasiahnutý zareagoval spojením nôh a smiešnou grimasou na tvári.
„Trefa do čierneho!“ rozosmial sa Ix a siahol za opasok. Od každého boku tasil jednu dlhšiu dýku a takto vyzbrojený sa vrhol na goblina, ktorý sa pri okne stále spamätával z úrazu.
Na tvári sa mu zračila bolesť. Tá však bola nahradená ľakom, keď sa k nemu Ix priblížil a silným výkopom v skoku ho postrčil cez okno.
Miestnosťou sa ozval trieštivý zvuk a Ix sledoval, ako bezmocné telo jeho protivníka, osvetľované blikajúcim svetlom všetkých farieb, padá z vrchného poschodia veže.
Za jeho chrbtom sa sformoval portál, z ktorého vyliezol zvyšok Bratstva tieňov, aby sa tiež mohli prizrieť smrti tretieho príslušníka Červeného tribunálu.
„Tri dolú – jeden zustáva,“ zašomral si pre seba Buli.
Vtedy sa Dul’thir spamätal. Oči mu zažiarili a za ním sa sformoval portál. Z neho na podlahu tvrdo dopadol skrvavený goblin.
Ix sa zmätene otočil. Sledoval, ako k nemu Dul’thir s Bulim pristupujú. Spolu s ostatnými kolegami z Bratstva sa k nim pridal a sledoval drsný výsluch.
Hlaveň Buliho pušky sa ocitla asi desať centimetrov od goblinovho čela. Pre prípad, že by si toho zajatec nevšimol, si k nemu kľakol Marnidel. Potiahol ho za štyri dlhé vlasy, o ktorých existencii sa Ix dozvedel až teraz, a trhnutím mu odlepil tvár od podlahy.
Jeho oči dva razy zažmurkali a potom sa rozšírili tak, že by mu to mačka mohla závidieť. Marnidel mu krk nadvihol ešte o trochu viac, tak, aby ho Maximova čepeľ, ktorú mu rytier podsunul pod krk, prípadne nepodrezala skôr, než by bolo treba.
----------------------------------------------------------------------
„Tak hovor,“ začal som, stojac po Dul’thirovej ľavici.
„Ahoj...“ vyjachtal zo seba goblin. „Tak, už... Už hovorím.“
Na tvári sa mu nakreslil bolestný úsmev, ktorý Ix v momente vymazal nemilosrdným kopancom do hlavy. Goblin zasyčal a zakrútil sánkou.
„Nerob fóry... Sviniar,“ dodal otrávene Ix.
„Budeš poslušný, možná stadálto aj odejdeš,“ prehovoril Ix spoza puškohľadu.
„To tak,“ odfrkol goblin. „Všetci dobre vieme, že sa to nestane.“
„Možno nie, no môžu sa stať dve ďalšie veci,“ chopil som sa slova. „Buď budeš poslúchať a my ťa jednoducho zabijeme, alebo budeš šaškovať a ja ti sľubujem, že ti z umierania spravíme zážitok, na ktorý len tak nezabudneš.“
Naklonený nad ním som sledoval jeho reakciu. Videl som, že moju ponuku zvažuje, a nakoniec mu neostávalo nič iné než hlasný vzdych sprevádzaný slovami:
„No dobre... Čo chcete vedieť?“
„Kde je váš vodca?“ spýtal sa Dul’thir.
Ticho.
„Počkaj,“ otočil sa naňho Buli. „To nemóžeš takto. Teraz to asi pochopeu, akože hľadáme Sm- Vy víte keho.“
„Aha,“ prikývol Dul’thir. „Nuž dobre. Kde je ten štvrtý?“
„Ten štvrtý... Na vás už čaká... Tam... Kde to začalo,“ vyjachtal zo seba zajatec.
Všetci sme zmätene zmraštili čelá.
„Žiadne hádanky, goblin!“ zhúkol Maximus a jemne pozdvihol čepeľ k jeho krku. „Povedz a netáraj okolo!“
„Hovorím... Hov-“ jeho slová prerušil dusivý kašeľ. Keď sa spamätal, pokračoval: „Tak znie správa, ktorú vám odkazuje. ‚Tam, kde to začalo.‘ Sám neviem, čo to znamená, ale vy by ste pravd- Pravdepodobne mali...“
„Nuž... Vrelá vďaka,“ povedal Buli a vetu uzavrel výstrelom. Hlava v Marnidelových rukách zvädla a on ju pustil na už tak dosť pošpinený koberec. Buchnutie, ktoré pri dopade spravila, bolo posledným zvukom, ktorý kedy goblin z Červeného tribunálu vydal.
Chvíľu sme nad ním stáli a potichu sme hľadeli na jeho telo. Keď som si po chvíľke ticha uvedomil, že mi to pripomína prejav úcty, otočil som sa k nemu chrbtom.
Pohľad mi padol na zajatého kapitána. Sedel na stoličke s rukami zviazanými za chrbtom a vytrieštenými očami vykúkajúcimi sponad pásky na ústach.
Priskočil som k nemu a oslobodil som jeho pery. Keď sa mu z nich vydralo bolestné zasyčanie, začal som sa mu horlivo ospravedlňovať.
Skôr, než som mu stihol položiť akúkoľvek otázku, chrapľavo zakričal:
„Vy... Monštrá!“
„Nemáte za čo,“ ozval sa mi Ix za chrbtom. Otočil som sa ta a zbadal som Maxima, vystierajúceho k nemu prst:
„To bol on!“ zakričal s humorom.
„Mne je jedno, kto to bol!“ zareagoval kapitán. „Takýto masaker, v mojej kancelárií! Oficiálne vás dávam na čiernu listinu návštevníkov tohto mes-“
Odrazu mu hlava ovisla na prsiach po tom, čo k nemu prikročil Dul’thir so svietiacimi očami. Keď nám došlo, že ho pravdepodobne uspal akýmsi kúzlom, ostali sme všetci stáť s očami utekajúcimi z jamiek.
On len pokrčil plecami:
„Nemáme čas. Takže, kam to vlastne smerujeme?“
Po jednom sme sa spamätali a ja som mal pocit, že túto hádanku musím rozlúštiť ja.
„Tam, kde to začalo. Ak si správne pamätám... Jasné, že si správne pamätám, na to nejde zabudnúť... No, bol to môj klon. To znamená, že jeho lokácia bude hlboko previazaná so mnou... Kde by teda mohol byť?“
Popri premýšľaní mi zrak popreskakoval z jedného člena Bratstva na druhého. V každom z nich som sa snažil nájsť nejakú nápovedu. Vtom mi však došlo, že rada sa neskrýva v priateľoch prítomných, no práve naopak tých, ktorých som už nejakú chvíľu nevidel. V tých, s ktorými to všetko začalo.
„Už viem!“ prehlásil som a sledoval som, ako na mne pristáli pohľady všetkých postáv v miestnosti. „Musíme ísť do Kadgaru.“
Autor: MartyxSVK, v rubrice: Povídky » Na pokračování
Diskuse pro článek Bratstvo tieňov: Červený tribunál - VI.:
Přidat komentář:
- English Gentleman - 1. kapitola
- Smrťák 3 (1. část)
- Setkání v lese
- The Killing Past (Prolog)
- Smrťák 2 - Kylův život za tajnými dveřmi 1/2
- Zdrávas Maria
- Smrťák 2 (1. část)
- Smrťák 1/2
- Who He Really Is
- Priznanie
...další zajímavé stránky Toto může být i váš web.
Jak přidám povídku? poslední články
poslední komentáře
Kdo je tu z členů? Klikni!