OurStories.cz ~ naše povídky - Povídky » Na pokračování » Calvert - 2. kapitola

27.07.2011 (12:00) • Gaul • Povídky » Na pokračování • komentováno 4× • zobrazeno 914×

2.kapitola

Toto ráno bolo o niečo príjemnejšie ako to minulé. Nezobudili ho vtáčiky ani senilná starenka, ale dievča, ktoré sa urýchlene snažilo dostať do kúpeľne. Nezaujímalo ju, že nevie, kde je. Nohy sa jej zamotali do deky a ona sa roztiahla ako široká tak dlhá na podlahu.

„Doľava. Prvé dvere,“ zakričal za ňou, keď sa konečne zodvihla zo zeme. Zvuk hlasitého dávenia sa rozliehal po celom byte. Bolo to odporné. Calvert vstal z postele a šiel sa pozrieť, či z nej ešte niečo zostalo. Možno sa vygrcala z podoby, preblesklo mu hlavou. Čo by bola škoda, pretože dievča bolo v skutku roztomilé. Hlavne ako ju tak sledoval nad záchodovou misou. Podišiel k nej a chytil jej vlasy.

„Ďakujem,“ zamrmlala. Dúfal, že už skončila. Vyzeralo to nádejne. Zo skrinky pri dverách vytiahol náhradnú kefku na zuby a položil ju na kraj umývadla. Z ďalšej skrinky vybral čistý uterák.

„Osprchuj sa a potom príď,“ predniesol smerom k nej.

„Ďakujem,“ zamrmlala znovu.

Odišiel do kuchyne. Otvoril chladničku a preskenoval ju rýchlim pohľadom. V tejto chladničke sa poriadne jedlo neukázalo už strašne dlhý čas. Asi by to chcelo zmenu, však? Vytiahol vajcia, syr a na nejakú zeleninu. Vajcia vyzerali čerstvo, takže to boli tie čo kupoval pred týždňom. Skontroloval dátum spotreby na obale od syru. Aj ten bol ešte jedlý, no to sa nedalo povedať o zelenine. Chytala pleseň. Znechutene natiahol ruku k paprike a chytil ju medzi prsty.

„No fuj,“ zašepkal. Hodil ju do koša. Tak praženica bude len zo syrom.

„Nemal som tu ešte konzervu šampiňónov?“ Často kecal sám so sebou, keď bol v tomto byte. Psovi to nevadilo a aspoň tu nebolo tak ticho. Jeho susedia rozhodne neoceňovali Calvertov hudobný vkus a tak mu jedného dňa, vtrhol do bytu babičkin vnúčik od naproti a rozflákal mu vežu. Ešte si ani nekúpil novú.

V skrinke nad sporákom našiel to, čo hľadal a pridal šampiňóny na panvicu. V kanvici mu práve zovrela voda a tak zalial kávu v šálkach. Tú druhú spravil poriadne silnú. Tipoval, že tá holka to bude potrebovať. Práve nakladal praženicu na taniere, keď vošla do miestnosti. Calvert zacítil vôňu svojho sprchového šampónu. Bola zabalená do uteráku a z vlasov jej stekali kvapky vody. Na okamih, ho to príjemne zasiahlo. Sexi! Odkašlal si.

„Máš tu kávu a raňajky.“

„Ja... Vieš... Eh... Spali sme spolu?“ Liezlo to z nej ako z chlpatej deky. Chvíľu počkal, kým jej odpovedal. Predsa len, páčilo sa mu dusiť ju.

„Bola si mimo a nespali. To však neznamená, že by som nechcel. A hlavne teraz, keď vyzeráš takto.“ Dievča sa začervenalo. „Ja som Calvert alebo Cael, keď chceš.“

„Eh-e. Terry.“ Ou, no nie sú sladkí? Až na to, že on nebýva sladký. Čo ho však prekvapilo je, že sa na ňu usmial. Podrazák jeden hnusný.

Priblížil sa k nej a vzal Terrynu bradu medzi dva prsty. Zahľadel sa jej do očí a pobozkal ju. No a už sme doma. Aspoň ste pochopili prečo okolo neho obtekal všetok ten med.  Calvertovi ide vždy len o dve veci. Krv a sex. A keď sa to spojí, výsledok je... Famózny!

Nanešťastie toto žieňa nevyzeralo ako milovníčka tohto odvetia. Calvert ju vysadil sa kuchynskú linku a začal tak dlhý maratón plný zvukov, telesných tekutín a pocitov.

Už sa stmievalo, keď sa po spoločnej sprche konečne zvalil do postele. Zabalený v plachte si ľahol na bok a sledoval tú zvláštnu bytosť. Nebola ako kurvy z ulice. Bola dokonalá! Do riti Calvert! Pre teba je dokonalá len rozrezaná tepna! No v tejto bytosti bolo niečo viac. Niečo z nej vyžarovalo. Niečo čo mu vyčarilo úsmev na tvári. A nebola to len spomienka na prežité dopoludnie.

„Prečo sa na mňa stále pozeráš?“ spýtala sa potichu.

„Pretože mám pocit, že som tam v tej uličke schytal guľku a dostal sa do neba.“ Cael! To bolo lacné! A čo si to zo seba vysypal? Ty takéto kraviny nekecáš.

„To bolo milé,“ upokojila ho.

„Bolo to hrozné.“

„Čo bude ráno?“ zaujímala sa Terry. Bolo s ním fajn, až na to, že ho vlastne vôbec nepozná.

„Čoby bolo. Dáš mi tvoje číslo a ja ťa pozvem na večeru... Alebo do kina? Možno do divadla,“ panikáril. Nebol v tom dobrý. Vlastne si nikdy nechcel udržať nejakú babu. Nemal prečo.

„Hm.. Mám rada zvieratá.“

„Takže ZOO?“ Prikývla. Fajn, takže holka je milovníčka zvierat. Úplne úžasné. On vraždí pre zábavu a ona miluje zvieratá. To by bola dvojka. Nevinne sa usmiala.

„Odprevadím ťa domov?“ Nevyhadzoval ju. Len sa bál, či niekomu nechýba.

„Ja nebývam doma. Vlastne som práve tristo kilometrov od domova. A z intráku ma včera vyrazili.“ Bohatstvo. Bola by dokonalá obeť. Nikým nehľadaná, krásna a nevinná.

„Tak zostaň tu,“ prerušil tok myšlienok.

„To nemôžem. Ani ťa nepoznám ale nemôžem sa ti len tak nasáčkovať do bytu. Stratíš súkromie a...“ Položil jej prst na ústa.

„Mne to nevadí.“ Vááá grcám! Ako toto zo seba mohol vypotiť? Jemu predsa vadí všetko. Tá senilita je nákazlivá, mal by si sa presťahovať.

Terry sa mu z výskotom vrhla okolo krku. Ešte stále mala pochybnosti či bolo to rozhodnutie správne. A ja som len dúfala, že naša milá Terry nebude jedna z tých v poslednom čase neojedinelých prípadov, čiže ľudovo povedané sliepka, zatiaľ čo on sa vznášal v oblakoch.

„Nejako som vymäkol,“ preblesklo mu hlavou.

XXX

Ani nevedel ako a Terry bola nasáčkovaná v jeho trojizbáku. Zaberala trištvrte kúpeľne, polovicu jeho šatníka a čo ho najviac prekvapilo. Nechala mu skoro celý botník. Takže barbína sa nekoná.

Vybaľovanie si krátili rozhovormi o ničom. Príjemne ho prekvapilo a verte, že aj mňa, Terry bola nečakane inteligentná. Bavili sa o hudbe, jej škole, jedle, filmoch a organizáciách na záchranu sveta. Calvert svoju najobľúbenejšiu tému radšej vynechal.

„Calvert Ranold Lenson, dvadsaťsedem  rokov, oči hnedé, vlasy čierne, výška stoosemdesiat štyri centimetrov, váha osemdesiat šesť kilogramov.“ Cael sa otočil aby zistil z kade to všetko má. V ruke držala jeho vodičák a šibalsky sa usmievala. Boli to jeho súkromné údaje, takže každý kto by si takéto niečo dovolil by skončil veľmi zle. Calvert si svoje súkromie strážil ako oko v hlave. Bol na to až prehnane citlivý.

„Hééj,“ zakričal hravo. Tak stop! Už  mu to lezie na nervy. Inokedy, keď niečo takéto zbadal na ulici alebo v tých romantických kravinách čo vysielajú v telke, zdvíhal sa mu kufor. A dnes sa tak sám konal. Mal by sa liečiť zo schizofrénie. „A za to chcem niečo na oplátku.“

„Hm... Volám sa Terry Hudson, mám dvadsať jeden, bledo modré oči...“

„Tie som si všimol a sú krásne, ale ja som skôr myslel...“ On prerušil ju a ona prerušila jeho. Spravodlivý obchod, nie?

„Plavé vlasy, výšku stosedemdesiat dva, a váhu si nechám pre seba,“ vyplazila naňho jazyk. Skutočne ho to rozrajcovalo. Mal pocit akoby ani jeden jeho hormón nebol v ustálenej podobe a on sa vrátil do čias bláznivej puberty. Mrštne sa vyšvihol na nohy, pretože doteraz kľačal pri skrini a chôdzou šelmy sa neustále približoval.

„Toto by si nemal predvádzať na verejnosti, vieš mám pocit, že by si sa obdivovateliek už nezbavil. Zvlášť bez toho trička. Ja viem, že je tu teplo ale myslím, že takto nič nevybalíme.“ A mlela pántom a mlela.

„A ja si myslím, že v tejto chvíli si zbytočne ukecaná.“ Oprel si ruky o stenu za ňou tak aby ona zostala v strede. Naklonil sa k nej a chcel ju pobozkať, no tá prefíkaná potvora sa zohla a...

Čo ste čakali? Určite niečo zvrhlé, že? To isto. Tá bláznivá ženská sa sklonila a vyšmykla sa mu. Začala utekať preč a on ako pobláznený truľo sa vydal za ňou. Naháňali sa po byte ako malé deti. O to sladšia bola odmena, keď ju konečne dolapil.

XXX

Bol večer a on pociťoval znovu to hnusné nutkanie. Terry vedľa neho spokojne spala oblečená len v jeho košeli. Svrbeli ho prsty, no jej ublížiť nemohol. Chémia je divná vec.

Vstal. Hodil do seba jeden kúsok koláča, ktorý mu Terry doobeda ukuchtila a napísal jej lístok. Niečo v tom zmysle ako: Milá Terry, do rána som späť. Mám prácu. Neboj sa a oddychuj. Písal to len pre istotu. V skutočnosti dúfal, že sa ani neprebudí.

Noc bola chladná a tichá. V podstate žiadna zmena. Túlal sa ulicou a stále bol nerozhodný. Na jednej strane chcel znovu zažiť ten pocit. To príjemné mravenčenie a adrenalín v žilách. Ale na tej druhej mal plnú hlavu Terry. Terry v jeho košeli, Terry v jeho posteli, Terry v jeho kúpeľni, Terry na kuchynskej linke, Terry kŕmiaca ho ovocným šalátom. Bola všade! Ešte aj na jeho pokožke cítil jej vôňu. Do čerta! Mal sa osprchovať.

Odtrhol kúsok nejakej rastliny čo rástla pri ceste. Odtrhol jeden lístoček – zabiť. Odtrhol druhý – nezabiť. Ďalší – zabiť. A takt to išlo až do posledného – zabiť. Aj príroda ho podporuje. No mohol by odmietnuť?

XXX

Pasca zabrala a on teraz čakal kým sa obeť preberie. Pre umelcov typu akým bol aj Cael, býval svet často ako supermarket. Prídeš, poobzeráš sa po najlepšej ponuke a keď zbadáš niečo čo ťa zaujme alebo v tomto prípade skôr niečo čo potrebuješ, kúpiš si to. Či skôr zoberieš. Calvert si vždy vyberal veľmi starostlivo. Nikdy sa neunáhlil.

Prehľadal oblečenie ktoré ležalo na zemi. V kabelke našiel nejaké doklady a líčidlá. Typická výbava ženy ktorá sa túla po baroch v sobotňajšiu noc. Všetko to hodil do čierneho igelitového vreca a presunul svoju pozornosť na ženu pripútanú na stole. Mykla sebou, čo bol neomylný znak toho, že sa preberá.

„Dobré ráno Jane,“ zašepkal desivo do ticha. Dezorientovaná obeť sa vždy začala hádzať ako ryba na suchu.

„To ti nepomôže,“ objasňoval jej. Nepočúvla, čo nebolo také neobvyklé. Slzy sa jej vyronili z očí a telo zmietané bezmocnosťou a teraz aj vzlykmi ochrnulo. Calvert jej pichol paralitikum do lakťovej jamky. Človek vnímal no nemal kontrolu nad svojím telom. Hlavne teraz o nestál o škrabance. Určite by sa to ťažko vysvetľovalo.

Do ruky vzal svoj najobľúbenejší nôž, ktorý zdedil po otcovi. Bola v tom zvláštna sentimentalita, no Calvertovi to nevadilo. Veľký lovecký nôž bol ako vyrobený pre jeho ruky. Dokonale si rozumeli.

Ako prvý spravil rez medzi prsiami. Červená tekutina začala pomaly vytekať von akoby sa je ani nechcelo. Sledoval ju zo zvláštnym leskom v očiach. Tak hravo a nevinne pozoroval svoje dielo.

Pokračoval dole nižšie až k pupku. Potom od čela až k brade. A nakoniec krk. Prerezal hrtan spolu s krčnou tepnou. Krv vystrekla a pokrstila jeho aj okolité steny. Počúval ako vzduch uniká z pľúc cez rez na krku. Žena zachrabtela a skonala. Calvert sa ešte chvíľu hral s jej bezvládnym telom. Kreslil naň rôzne ornamenty a symboly. Potom ju rozrezal. Telo sa tak dalo lepšie skladovať. Všetky časti nahádzal do igelitových vriec a prezliekol so oblečenie. Vrece s jej aj jeho odevom spálil pred „ateliérom“ a telo ukryl v močiaroch. Do týchto častí nik nechodil, jedine ak aligátory. Zahrabal to niekde tam do tej bačoriny.

„Tento úkryt bude perfektný,“ povedal si spokojne. No koniec koncov, toto si myslel aj o svojej predchádzajúcej skrýši. A teraz to riešili federáli.

XXX

Už sa rozvidnievalo, keď sa došuchtal domov. Terry bola stále v jeho posteli a lístok na mieste, takže pravdepodobne jeho nočný výlet ani len nezaznamenala. Aj tak lepšie. Dal si poriadne horúcu sprchu, keďže cestou z močiaru trošku zablúdil a skončil po kolená v bahne. Voda mu príjemne pouvoľňovala svaly. Iba v uteráku sa vrátil do postele. Ľahol si na chrbát a len tak čumel na strop. Prebral ho až rozospatý hlas Terry.

„Odkiaľ máš tie modriny a jazvy?“ Tohto sa obával. Otázky. No už ho ani neprekvapilo, keď mu vyzvedanie od Terry neprekážalo. Ako sa tak zdalo, celkom si ho omotala okolo prstu.

„Nebezpečné hobby.“ Nevedel ako odpovedať. Aj keď mal odpovede dopredu premyslené práve teraz mu všetky vyfučali z hlavy.

„Povieš mi aké?“ Tomu šteňaciemu pohľadu sa nedalo odolať.

„Čo keby som ti to zajtra ukázal?“ Prikývla. Až moc nadšene na jeho vkus.

XXX

Už druhýkrát za tento týždeň stál pred skladišťom. Horel nedočkavosťou a obavami. Terry nevyzerala ako faninka krvavých športov. Povzbudzujúco mu stisla ruku a ťahalo ho ku dverám. Aj ona horela nedočkavosťou. V tejto časti mesta nikdy nebola, dokonca o nej ani len nepočula.

„Tak náš Cael si doniesol kočku. Kde si ju splašil? Túto nepoznám takže z tadeto nebude. Ani na šlapku nevyzerá.“ Max uvažoval akoby tam nebola.

„Terry toto je Max. Max – Terry,“ predstavil ich Calvert. „Je trošku svojský. Nevšímaj si ho,“ zašepkal jej do ucha. Potom sa obrátil na Maxa.

„Teší ma slečna.“ Pobozkal ju na ruku ako gentleman. „No a teraz... Čo keby sa šla Terry zoznámiť s Jeffom.“ Cael neveriacky pokrútil hlavou. Akoby nebolo už n prvý pohľad jasné, že ho chce vyspovedať.

„Terry sa zoznámi s Jeffom ale za mojej prítomnosti,“ hodil po ňom jeden z tých jeho úsmevov ha-prechcal-som-ťa. „Kto je tu dnes?“

„Dunken.“ Cael sa zatváril nechápavo. Nijakého Dunkena nepoznal. „Ja mladý, no má dobrú ranu. Z ôsmich zápasov prehral jeden. Dobrá štatistika ale stavím na teba. Myslím, že to spraví väčšina, hlavne potom čo si tu predviedol s Mickom.“

„Idem do toho,“ potvrdil Calvert. Max spokojne odišiel.

Zoznámenie s Jeffom bolo úplne iné. Jeff nevyzvedal, pretože Caela poznal a vedel, že je mu to nanajvýš nepríjemné. Calvert mu bez slova poďakoval.

Tento súboj sa zaobišiel bez bolestivých podrazov a prekvapení. Calvert sa s ním hral ako mačka s myšou, no nakoniec, keď sa mu úplnou náhodou zvrtol pred očami a uštedril mu zásah, že Calvert videl hviezdičky, akosi ho to prestalo baviť. Pozviechal sa zo zeme a zaútočil na solar plexus. Dunkenovi vyrazil dych a ten bol rázom knokautovaný.

Calvert sa poobzeral okolo seba. Ľudia jásali a aj Terry sa nezdala byť zhnusená.

„Chválabohu,“ odfúkol.

Vtrhla do klietky a objala Caela okolo krku. Keď sa odtiahla plece mala od krvi. Preskúmal či to nie je z jej zranenia a potom si siahol na nos. Vytekal mu z neho potok tej červenej tekutiny. Jeff po ňom hodil vatové tampóny aby tu spúšť zastavil.

„Cael! Pôjdete s nami do Appetu?“ Niekde vzadu bolo počuť Maxa.

„Chceš sa ísť baviť?“ otázal sa Terry. Rozradostene prikývla.

Hm.. Tak čo hovoríte na Calvertovo umenie? :) A  Terry? :D

Autor: Gaul (Shrnutí povídek), v rubrice: Povídky » Na pokračování

Sdílet

Diskuse pro článek Calvert - 2. kapitola: