Calvert - 4. kapitola • OurStories.cz ~ naše povídky

Pes, sestra a Jeff.

27.08.2011 (14:00) • Gaul • Povídky » Na pokračování • komentováno 3× • zobrazeno 1014×

4. kapitola

Max zaspal na gauči v obývačke a Calvert podriemaval v kresle. Nespal, pretože nemal šancu. Max sa každú chvíľu prevracal a bolestivo sykal, no neprebral sa. Možno za to mohol jeho tvrdý spánok, ale Calvert to skôr pripisoval tým liekom od bolesti. Také kvantum, čo do seba Max nadžgal, on neminul ani za mesiac. A to tých zranení za ten mesiac mal.

Už už to vyzeralo nádejne a Calvert sa prepadal do ríše spánku, keď tresli dvere.

„Kľučka!“ vyštekol naozaj naštvane.

„Prosím?“ ozvalo sa z chodby.

„Kľučka, Terry. Tie dvere majú kľučku. Chytíš, zatlačíš dolu, privrieš dvere a pustíš. To je také ťažké?“ Vždy, keď ho niekto zobudil, bol skutočne nevrlý. Asi ako medveď, ktorého stretnete v decembri. Ten sa tiež nepostaví na dve, nevypľazí jazyk a nezamáva.

„Prepáč,“ povedala, ale žeby to znelo nejako kajúcne, sa moc povedať nedalo. „A inak čo si taký nadurdený? Úplne si mi pokazil náladu.“

Trikrát sa zhlboka nadýchol a stisol prsty do pästí pred tým, než odpovedal.

„Už dve hodiny sa márne snažím zaspať. Ako vidíš - neúspešne, a keď konečne začínam naozaj zaspávať, prídeš a je*neš tými dverami tak, že skoro vyletia z pántov,“ nekričal a asi aj preto to znelo tak hrozivo. Terry si z toho ale zjavne nič nerobila, takže Calvert si skoro rozdrvil kosti v dlani len preto aby na ňu neskočil a nestlačil jej krk až by jej koža chytala modrý odtieň. Dnes sa akosi jej roztomilosť míňala z účinkom.

„Fajn. Vieš čo? Ja si teraz idem hodiť sprchu. Ty sa upokoj a potom mi môžeš porozprávať, čo robí zmlátený Max na gauči.“ Pozrela sa naňho tým svojím pohľadom a odkráčala do kúpeľne. Čakal, že na just tresne dverami, ale nič také sa nekonalo. Na jej šťastie.

„A choď vyvenčiť Francisa. Aspoň si prevetráš hlavu,“ počul ešte tesne pred tým ako sa spustila voda.

„Vyvenči psa. Prevetraj si hlavu. Nekrič na mňa,“ mrmlal si pod nos. Keby aspoň nebola taká zima. Triasol sa od zimy.„Ale zober si bundu, lebo je zima, tak to už nepovieš. Šlak ťa trafí.“

„Francis, k nohe!“ zakričal. Pes však nepribehol. Volanie zopakoval, no znovu neúspešne. Znovu a znovu. Stále nič. Toto sa Calvertovi prestávalo páčiť. Vždy počúvol na prvé volanie. Maximálne na druhé. Ale po toľkých? Vydal sa smerom kde videl Francisa naposledy.

Po pár krokoch ho našiel. Obeseného na plote za obojok...

XXX

Calvert vstúpil do dverí. Hlavu zvesenú, nevedel ako reagovať. Pred chvíľou zabuchol dvere kufra na aute, kde položil Francisa zabaleného do plachty. Ako v mrákotách si vyzul topánky a bundu zavesil na háčik. Zvalil sa na prázdny gauč a nohy prevesil cez operadlo tak, že hlava mu visela dole. Popod stôl videl Terrine nohy. Sadla si oproti nemu a pravdepodobne na niečo čakala, pretože Calvert jej nevidel do tváre.

„Mohol by si si, prosím, sadnúť ako normálny človek?“ povedala trošku netrpezlivo. Poslúchol. Až teraz si uvedomil, že sedí na pohovke, na ktorej by mal byť Max. Zmätene sa obzeral okolo seba. Dúfal, že ho neuložila do ich postele.

„Je v našej izbe,“ odtušila. No jasné ako inak, veď kde inde by bol.

„Z tohto by ho akurát tak bolel chrbát a krk.“ Ukázala prstom na miesto kde sedel.

„Aha.“ Zamračila sa.

„Deje sa niečo?“

„Ako bolo s Monicou?“ ignoroval jej otázku. Výraz na Terrinej tvári sa rozjasnil.

„Tak dobre, ako len mohlo,“ povedala spokojne. „Najprv sme boli na kávu v tej malej kaviarničke na Stoštvrtej. Niekedy ťa tam vezmem, majú úžasné mafíny. Potom sme obehli obchoďák v centre a nakoniec mi ukázala svoj podnájom. Má to tam naozaj úžasné. Naozaj! A zajtra s ňou ideme na obed. Pozvala nás. Pôjdeš však? No táák. Spravíš to pre mňa, však? Je to moja sestra.“

Ako ju tak sledoval nemohol odolať. Hrom do toho, nech sa stane čokoľvek. Prikývol hlavou a za to si vyslúžil jeden sladký neodolateľný úsmev.

„A kde budeme spať my?“ spýtal sa. Fakt ho to zaujímalo, pretože ani on neplánoval stráviť noc na tejto pohovke.

„Čože?“ Zjavne bola ešte stále zabratá do spomienok na uplynulý deň.

„No kde budeme spať my sa pýtam. Pretože v našej posteli sa rozvaľuje Max. A ako si správne zhodnotila, tento gauč je skutočne vhodný jedine tak na sedenie.“

„A keby sme niekam šli?“ navrhla.

„To ako myslíš nejaký motel?“ Zavrtela hlavou.

„Tak potom?“

„No napríklad by sme mohli skočiť k Monice?“ Tvárila sa ako nevinnosť sama a Calvert to videl, len to momentálne nefungovalo.

„Aj ten motel bude dobrý,“ rozhodol. Dnes v noci nemal na to aby sa mohol s Terrinou sestrou len tak stretnúť. Na to sa musel skoncentrovať.

Terry zbalila veci ktoré vraj budú potrebovať nasledujúce ráno a mohlo sa ísť.

XXX

Cítil sa ako s vygumovaným mozgom, pretože, keď mu teraz Terry ležala nahá a prudko oddychujúca v náručí všetky tie stresy s Maxom, Francisom, Monicou a aj tie s Terry sa jednoducho vyparili. Nebol si istý do kedy ale teraz boli preč a jeho konečne nedusil ten oblak lží a problémovou.

Terry sa spokojne zamrvila.

„Prečo si bol vlastne dnes taký odporný a mimo?“ Nerozhodilo ho to. Možno bol až veľmi priveľmi unavený.

„Francis zdochol,“ odôvodnil to. Bola to síce asi tak štvrtinová pravda, ale zabrala ako tá stopercentná.

Hlboko sa nadýchla. Možno premáhala vzlyky. Možno sa len upokojovala. Nevedel. Ale vedel to, že jej Francis prirástol k srdcu. Takže takúto reakciu mohol logicky očakávať.

„To je mi ľúto, Calvert. Mali by sme ho pochovať, vieš... Zaslúži si to nie?“

„Hm... Uvidíme ráno, teraz spi.“ Objal ju ešte pevnejšie a zaboril tvár do jej vlasov. Miloval, ako voňali.

XXX

Domov sa dostali asi na pol hodinu, pretože zaspali. Ako inak, keď sa darí, tak sa darí, a preto Murphy chcel aby odstavil auto na kraji Južnej cesty pre deravú pichnuté pneumatiky a domov sa dostali pešo. Calvert prisahal, že ak dostane do rúk toho zmrda, ktorý vysypal na cestu klince, ten úbožiak to nerozchodí.

Maxa našli sediaceho na gauči požierajúc Calvertove raňajky a sledujúc telku. Zachránil ho len jeho zošitý ksicht, inak by po ňom už skočil. To bolo jeho jedlo!

„Som rád, že ste tu Cael. Už som sa bál, že sa vám niečo stalo. Mohli ste nechať aspoň lístok s odkazom.,“ vyčítal im. Calvert vedel, že to myslí dobre ale dnešný deň bol fakt blbec. Zavrčal na Maxa a odišiel do spálne, kde si zo skrine vybral čisté oblečenie. Túžil po sprche tak, že by plakal. Pôvodný plán bol osprchovať sa v hoteli ale hádajte čo sa asi tak nestalo. Či sa nerozthlo potrubie asi polhodinu pred jeho zobudením? Keby fungoval budík stihol by sa osprchovať.

Z obývačky počul ako sa Terry vypytuje Maxa, čo sa vlastne stalo, pretože Calvert jej to vraj nestihol povedať. Nebolo to tak, že by nestihol. On proste nemal silu jej ešte niečo vysvetľovať. Fakt bol na pokraji psychických síl.

„A to som sa prosím pekne považoval za vyrovnaného človeka,“ mrmlal. Aspoň, že ho tie kvapky dopadajúce na jeho telo trochu upokojovali.

XXX

Maxa nechal u seba v obývačke s bezpečnostnými pokynmi a pevne veril, že ich dodrží. Nemal chuť ho znovu niekde zoškrabávať z podlahy. Žiadne vychádzanie z bytu a ani volanie manželke, pretože tá suka by ho pokojne udala. A ani žiadne telefonáty domácemu.

No a teraz stál Calvert pred jednou z tých reštaurácii strednej triedy, ktoré bývajú v takejto hodine totálne napratané. Terry ho držala za ruku a ťahala ho dnu.

„Naozaj tam musíme?“ spýtal sa trpiteľsky. Zúrivo prikývla. Calvert rezignoval.

Vstúpili dnu a Terry sa rozbehla k peknej čiernovláske a objala ju okolo krku. Výskali a smiali sa a Calvert sa tam cítil ako piate koleso na voze.

„Monica, toto je Calvert a Calvert toto je Monica.“ Podal jej ruku a ona ju priala. Spoločne si sadli za jeden stôl a objednali si jedlo od mladého čašníka.

„Prepáčte, že je to v takýto čas. Viem, že je to tu preplnené ale v inú dobu mi to vážne nevyhovuje,“ ospravedlňovala sa Monica. Calvert vážne nemohol prísť na to čo si o ňom myslí. Pozerala sa naňho takým zvláštnym pohľadom. Divoko zavrtel hlavou aby zahnal tamtie myšlienky. Veď je to len Terrina sestra, len sestra.

„Nevadí, je to v poriadku však Calvert?“ Pozrela sa naň tak, že mu neostávalo nič iné ako nasilu prikývnuť. Ženy sú hrozné.

„Prečo sa na mňa tak pozeráš? Ja ti ten šalát nezávidím, jasné?“ Vybafol na ňu asi o pol hodinu neskôr. Terry s Monicou sa normálne rozprávali a on sa myšlienkami túlal vo svojom vlastnom svete, no ani tam sa nezbavil pocitu, že ho Terrina sestra neustále pozoruje.

„Ale čo... Len by ma zaujímalo, čo si to za psychopata.“ Bola nezvyčajne pokojná aj keď ju to určite veľmi štvalo.

„Psychopat?“ Netušil, na čo naráža. Videla ho snáď niekedy v niektorej z uličiek s jeho obeťou? Pohľadom sa dožadoval vysvetlenia.

„Presne ako si počul, psychopat. Môže normálny človek doslova vyrezať niekomu svoje meno na telo pri sexe?“ Aha, tak tu je pes zakopaný. Terry zalapala po dychu.

„Sľúbila si, že to nepovieš!“ okríkla Monicu.

„Musím si ho preveriť, čo ak je to nejaký násilník. Neužila si si toho dosť?“ No fajn. A teraz bol Calvert znovu mimo. Čo myslela tým - neužila si si toho dosť? Niekto ju mlátil? Pocítil ako mu začínala vrieť krv v žilách. Zúrivosť sa v ňom rozpínala a žiarlivosť, že aj niekto iný sa mohol opájať pri pohľade na tu životodarnú tekutinu ako vyteká s pod jej kože zasievala svoje semienka v každom kúte jeho tela.

„Nie som psychopat, násilník a ani nič podobné.“ No dobre, viac klamať ani nemohol. Ale Terry predsa mala nejakú imunitu alebo čo. Okrem pár okamžikov nepociťoval to hnusné nutkanie. V hlave si spravil poznámku: Spýtať sa Terry na minulosť.

Postavil sa a hodil na stôl stodolárovú bankovku. Natiahol ruku smerom k Terry.

„Ideme?“ Spýtavo podvihol obočie.

„Zavolám ti,“ povedala Monice a prijala Caelovu ruku. V rýchlosti opustili reštauráciu a to ako Monica berie jeho pohár do plastového vrecka už nezbadal.

XXX

Túlal sa ulicami. Znovu. Terry poslal domov zo slovami, keď sa vrátim porozprávame sa a sám odišiel do ešte svetlého dňa. Potreboval odreagovanie, ktoré však za bieleho dňa nebolo tak ľahko realizovateľné. Napadli mu drogy, čo však hneď zavrhol. Pri takýchto myšlienkach by nemal zostávať a tak sa vydal za Jeffom. No a teraz stál pred jeho dverami a premýšľal či má zodvihnúť ruku a zaklopať alebo nie. Nakoniec to Jeff vyriešil zaňho. Dvere pred ním sa otvorili a Jeff tam stál s pobaveným výrazom na tvári.

„Stojíš tu presne dvadsaťtri minút a,“ pozrel na hodinky,“ štyridsať osem sekúnd. Takže moja otázka znie: Plánuješ vojsť dnu alebo sa chceš unudiť k smrti čumením mi na dvere?“

„Zabil sa mi pes, Max leží celý domlátený v mojej posteli a po krku mu ide Konrád. Terrina sestra ma považuje za psychopata a Terry pravdepodobne niekto týral a ja som tom nevedel. A teraz na miesto toho, aby som šiel s ňou domov a utíšil ju, som zdrhol,“ povedal takmer na jeden dych.

„Poď ďalej, chlapče, a zavri za sebou dvere.“ Jeff ustúpil od dverí a prešiel k baru. Do dvoch pohárov nalial Jacka Danielsa a jeden podal Caelovi.

„Tak to vyzerá, že si mal veľmi ťažký deň, Cal.“ Calverta zahrialo pri srdci a nebolo to len z whisky, ktorú do seba nalial. Naposledy, keď počul túto zdrobneninu svojho mena, bolo ešte všetko poriadku. No teraz to tak nebolo a Calvert aj napriek dobrému pocitu poprosil Jeffa, aby ho tak neoslovoval.

„Ako si želáš, chlapče.“

Tak, aká je Monica? A celkový dojem? :) Ďakujem za komentáre.

Autor: Gaul (Shrnutí povídek), v rubrice: Povídky » Na pokračování