OurStories.cz ~ naše povídky - Povídky » Na pokračování » Cesta prekliatych - 6. kapitola

18.03.2012 (10:00) • Killy • Povídky » Na pokračování • komentováno 7× • zobrazeno 1269×

Po tom incidente s nepodareným kúzlom sa Bonnie postavila a utrela si krv z pier. So slovami, že si ide domov pospať, vstala a zabuchla za sebou dvere.

Damon si pomyslel, že nie je zlý nápad stiahnuť sa. Lietalo mu hlavou milión vecí a jednou z nich aj bol Viin náhrdelník. Ale to teraz nechcel rozoberať. Prišlo mu na myseľ, že už tomu bolo pár dní, čo sa poriadne neopil. A keďže bol upír, bolo mu jasné, že mu to zaberie celé popoludnie a možno aj večer. Vlastne mu to vyhovovalo – potreboval uvoľnenie. Aj keď ho väčšinou nachádzal u Vii, bolo mu jasné, že tentokrát sa mu to nepodarí. Nie pri nej. No... možno u nejakej inej ženy áno.

„Damon, kam ideš?“ spýtala sa ho Elena, keď zbadala, že sa tiež poberá k odchodu. Via sa na neho pozrela no mlčala. Bola zvyknutá na takéto Damonove „výlety“ a, aj keď ju to zo začiatku hnevalo, radšej bola ticho. Možno preto, že sa bála odpovede.

Úprimne ju zaskočila Elenina otázka. Myslela si, že Elena pozná Damona oveľa lepšie ako ona, no očividne nie. A to ju potešilo.

Damon neodpovedal a svojou upírskou rýchlosťou zmizol. Elena sa zamračila na miesto, kde ešte pred chvíľou stál a čosi si zamrmlala popod nos.

Chvíľu bolo medzi ňou a Viou napäté ticho. Odrazu sa Elena prudko postavila a zamierila k barovému pultu.

„Idem nám urobiť sendviče. Teda, ak si dáš, samozrejme,“ povedala potichu Elena a začala vyberať z chladničky potraviny. Via ju nemo pozorovala. Nakoniec však usúdila, že je od nej neslušné nepriložiť ruku k dielu a zamierila do kuchyne za Elenou.

„Saláma?“ opýtala sa jej Elena. Via pokrútila hlavou.

„Som niečo ako vegetariánka. Ak zjem nejaké mäso, tak len kuracie a ešte aj to musí byť extra chudé,“ vysvetľovala potešená tým, že sa konečne s niekym rozpráva o čomsi normálnom. Elena chápavo zahmkala a namiesto salámy dala Vii na chlieb plátky syru a uhoriek.

Via sa načiahla po nôž a začala krájať ostatnú zeleninu.

V miestnosti opäť zavládlo hrobové ticho.

„Môžem sa ťa niečo spýtať?“ ozvala sa odrazu Elena, nespúšťajúc zrak z papriky.

„Podľa toho, čo to bude,“ odpovedala jej vyhýbavo Via.

„Miluješ Damona?“

Via zalapala po dychu. Nestávalo sa, aby sa jej človek tak priamo spýtal na vec ohľadom Viiných citov ku Damonovi. Bola z toho tak rozčarovaná, že nedávala pozor a porezala sa.

„Au!“ sykla od bolesti a inštinktívne si strčila poranený prst do úst. Elena na nič nečakala, zobrala servítku a podala jej ju.

„Bože, Via, prepáč. Ja... Nechcela som ťa rozrušiť. Bola to nehoda, naozaj som nevedela, čo sa stane,“ nezmyselne bľabotala Elena nespúšťajúc zrak z Viinho prstu. Aj keď bol nožík, ktorým sa porezala pomerne malý, rana na prste bola dosť hlboká a neustále z nej vytekala krv. Via rýchlo strčila ruku pod vodovodný kohútik a pustila ľadovú vodu.

„To je v poriadku. Nič sa nestalo, je to len škrabnutie,“ zamrmlala Via. Elena zahanbene sklopila zrak.

„Odkiaľ si prišla na to, že Damona milujem?“ ozvala sa po chvíli trápneho ticha.

„Prečo inak by si s ním ostávala?“ odpovedala jej Elena otázkou. Via sa už nadýchla ku odpovedi, keď sa zarazila. Elenine slová dávali zmysel. Prečo s ním ostáva?

Odpoveď jej prišla na myseľ takmer automaticky.

„Pretože je jediný, koho mám,“ povedala Via. Elena sa na ňu nedôverčivo zamračila.

„Každý niekoho má, Via. Hlavne také mladé dievča, ako si ty. Určite máš rodičov, ktorým veľmi chýbaš a...“

„Ja nemám rodičov!“ prerušila ju mierne nahnevaná Via. Nepáčilo sa jej, ako sa Elena vŕta v jej živote a minulosti. Aj keď nie zámerne, no predsa.

Elena sa na ňu chvíľu ohúrene pozerala. To, čo jej Via povedala, ju zasiahlo ako rana bičom. Ani nevedela prečo. Konieckoncov, ani ona sama nemala rodičov a tak vedela, ako sa cíti. Alebo nie?

„To mi je ľúto...“ šepla nakoniec. „No mala by si vedieť, že ani ja nemám rodičov. Viem presne, ako sa...“

„Len mi nehovor, že vieš, ako sa cítim,“ opäť ju prerušila Via. „Damon mi o tebe povedal takmer všetko. Aspoň to o tvojej minulosti. Koľko to je, čo ti umreli rodičia? Dva roky? O rodičov si prišla, keď si mala šestnásť. A mala si Jennu, o Jeremym ani nehovoriac. No ja som to mala horšie. Stokrát horšie. A aj s Damonom som to mala ťažšie ako ty so Stefanom. Tak mi, prosím ťa, nevrav, že vieš, ako sa cítim. Nikto to nevie. Môžete len hádať a ja si nemyslím, že si moju bolesť a samotu dokážete čo i len z polovice predstaviť.“

Elena bojovne vystrčila bradu. Viino správanie sa jej nepáčilo. Nepáčilo sa jej, čo jej tu hovorila. Ona že to vraj nemala ťažké? Myslí si vari, že chodenie so Stefanom bola prechádzka ružovou záhradou?

„Vraj som to so Stefanom nemala ťažké? Bol upír, ktorý sa živil zvieracou krvou. Jeho sebaovládanie bolo veľmi vrtkavé a aby toho nebolo málo, prišiel do mesta jeho starší brat, ktorý postupne vraždil celé mesto. Potom sa pokúsil otvoriť hrobku, v ktorej bolo asi päťdesiat nemŕtvych zoschnutých upírov a nakoniec sa mu to aj podarilo. Museli sme proti nim bojovať a keď sa nám to konečne podarilo, prišla na scénu Katherine. Vydávala sa za mňa, ubližovala mojej rodine, priateľom, známym. A potom ma vydala na milosť a nemilosť Klausa, ktorý prišiel do Mystic Falls z jediného dôvodu – vysať ma úplne do dna a so mnou zabiť aj Jennu. Nepodarilo sa mu to, no zachránili iba mňa. Jennu nie. Potom z mesta odišiel Stefan, a hneď za ním aj Damon a ja som ostala sama. Úplne sama.“

Počas Eleninho monológu bola Via celý čas ticho. Neprerušovala ju, nemala to za potrebu. No keď už Elena konečne skončila, dlho zvažovala, čo všetko jej povie. Nakoniec sa však rozhodla, že nebude klamať. Povie jej všetko, úplne všetko. Chcela Elene dokázať, že aj keď nebola vyvolená dvojníčka a nepokúšalo sa ju zabiť polovicu zemegule, stále na tom bola horšie ako ona. A to iba z jediného dôvodu.

„Mala si to ťažké Elena. A podobné som to mala aj ja. No iba s jedným rozdielom. Po celý ten čas, čo si trpela, stáli po tvojom boku tvoji priatelia. Rodina... Keď som mala dvanásť, s rodičmi a mladšou sestrou sme sa vybrali do New Yorku. Chceli sme ho vidieť, obzrieť si múzeá a pamiatky... No potom, keď som sa jedného dňa vracala z prechádzky, som našla v našej hotelovej izbe iba mŕtvoly a krv. Bola to moja jediná rodina. V ten deň som prišla už aj o nich. Prišla som o všetku nádej. Začala som sa živiť sama, predierala som sa životom celé dva rokov, až kým som nedostala prácu miestnej striptérky. A tam som stretla Damona. Či Damona milujem? Nie. No aj tak som cítila, že on je moja jediná záchrana, môj záchytný bod. A potom mi povedal krutú pravdu. Poznal ma ešte skôr, než sme sa stretli v tom nočnom klube. Pamätal si ma. Bola som dcéra lovcov upírov. Lovcov, ktorých on sám zabil. Ktorých roztrhal na márne kúsočky a keď do izby vbehla moja sestra, neušetril ani ju. Mala iba šesť rokov, Elena. A on ju bez milosti zabil. No odpustila som mu to, odpustila som mu všetko, čo mi kedy urobil. A to len z jediného dôvodu. Chcela som odtiaľ preč. A to aj za cenu večného života po boku vraha mojich rodičov. No vieš, čo je na tom najhoršie? Ja, narozdiel od teba, som nemala nikoho. Bola som sama, uprostred veľkého sveta, ktorý ma priskoro celú pohltil. Takže najprv zváž, či si na tom bola až tak zle. A váž si to, čo máš. Aj keď sa ti to zdá málo.“

Elene po líciach stekali slzy. Via mala pravdu. Ona, iba pätnásťročná Via, si prežila viac ako si zaslúžila. A to, že Damon zabil jej rodičov... Musel to urobiť ešte pred tým, ako sa vrátil do Mystic Falls. Inak si to Elena nevedela vysvetliť.

Pocítila náhli hnev k mužovi, ktorý sa jej opäť votrel do života a znovu jej pripomenul, v akom svete žije.

Ako mohol? spýtala sa sama seba Elena. Ako mohol zabiť šesťročné dieťa?

„Je mi to ľúto, Via,“ povedala po chvíli Elena a pohladila Viu po chrbte. Všimla si, že sa jej oči zvláštne lesknú, a tak vedela, že Via zadržiava plač.

„Ospravedlňujem sa ti za to, ako som vybuchla. Ja... Chcela by som, aby sme boli priateľky. Mrzí ma, že sa to všetko takto začalo...“ Via ku nej zdvihla zrak. Zadívala sa Elene hlboko do očí zisťujúc, či to myslí vážne. Elena ani okom nemihla a oplácala Vii svoj pohľad.

Potom sa Via nepatrne usmiala.

„Aj mne je ľúto, ako som na teba vyletela,“ zamrmlala. Odrazu sa prudko otočila k linke a začala krájať zeleninu. Tvárila sa, akoby sa nič nestalo a s miernym úsmevom na perách si položila na kúsok chleba paradajku. Po slzách ani stopy.

Elena ju chvíľu zamyslene pozorovala, no potom sa tiež otočila a posolila si svoj sendvič.

„A Elena,“ ozvala sa ešte, „som rada, že sme priateľky.“

…......................

„Čo sa deje v Mystic Falls?“ spýtal sa Klaus.

„O ničom zaujímavom neviem. Via sa, presne ako si predpokladal, objavila v dome Salvatorovcov a teraz tam s Damonom bývajú,“ odpovedala mu čiernovlasá žena.

„S Damonom,“ zavrčal si pre seba.

„Klaus... Čo máš v pláne? Čo ešte môžem urobiť?“ opýtala sa.

„Ty nič, Is. Myslím si, že je čas zobudiť môjho milovaného bračeka.“

.........................................

A opäť tu máme záhadný koniec. Začína ma to baviť... :D

A žiadam vás o komentáre, keďže pri tej minulej žiadne neboli (nie vašou chybou, no predsa... potrebujem trošku povzbudiť.).

Killy

7.kapitola

Autor: Killy (Shrnutí povídek), v rubrice: Povídky » Na pokračování

Sdílet

Diskuse pro článek Cesta prekliatych - 6. kapitola: