OurStories.cz ~ naše povídky - Povídky » Na pokračování » Cut-throat 16. kapitola

05.06.2016 (16:00) • MillieFarglot • Povídky » Na pokračování • komentováno 5× • zobrazeno 1010×

16. kapitola - Zrada

Prvé, čo som urobila, keď mi Richard pomohol vyliezť späť na zem bolo, že som sa rozbehla do auta po mobil. Netušila som, či vedel, čo sa deje. Zmätene sa na mňa pozeral a nasledoval ma.

Klepala som sa, no nevedela som určiť, či to je od strachu alebo od zimy. Zámerne som sa vyhla miestu, kde stál Grayson aj s tým černochom. Ak by som šla náhodu okolo, zrejme by som sa mu snažila ublížiť, čo by nedopadlo dobre.

„Čo sa deje?“ Richard ma dobehol a postavil sa predo mňa. Pozrela som sa naňho so zdvihnutým obočím. Ako to, že neboli v kontakte? Ako to, že si nič nevšimol? Kde vlastne bol? Kde sa nachádzal Oliver?

„Kde je Oliver?“ Poobzeral sa okolo seba a doslova som mohla počuť, ako mu to v hlave docvaklo. „Niečo sa stalo a spojenie sa prerušilo, niekto ho musel napadnúť.“ Pri tom, ako som to hovorila, som sa pozerala na dve postavy, ktoré nás tiež prebodávali pohľadom a rozprávali sa medzi sebou. Pri tom dávali do poriadku hrob. Adam bol pri mojom a práve ukladal kytice a sviečky na miesto. Okrem nich tu nebol nikto. „Kde je tá žena, čo prišla s nimi?“

Otvorila som dvere na aute a vybrala z nej svoju kabelku. Vytiahla som telefón a vytočila Oliverove číslo. Dúfala som a prosila, nech to zdvihne a bude v poriadku.

„Odišla len nedávno, asi pred desiatimi minútami.“

Nikto mi to nedvíhal a keď som už chcela hovor zrušiť, niekto ma z druhej strany predbehol. Nedávalo mi to zmysel, preto som vytočila jeho číslo znovu. Tentokrát to nestihlo zazvoniť ani raz a v telefóne sa ozval rovnaký zvuk ako pred chvíľou.

Vydesene som pozerala na Richarda.

„Musíme ho nájsť!“

Bolo jasné, že sa mu niečo stalo. Kde sme ho však mali začať hľadať? Bezradne som sa obzerala okolo seba, akoby som chcela nájsť nejaký záchytný bod. Medzitým k nám prišiel Adam a Richard mu vysvetlil, o čo ide.

„Jeho auto tu nie je.“ Pozeral niekde za mňa. „Zdržiaval sa v blízkosti pre prípad, že by sa niečo udialo. Pôjdem sa tam pozrieť a vy by ste sa mali vrátiť späť. Tí dvaja sú najnebezpečnejší upíri na svete.“

Prikývla som na súhlas, no do auta ma Richard vtisol takmer nasilu. Stále som sa pozerala na Adama. Podišiel niekde na koniec parkoviska a pozeral sa po zemi. Niečo sa mu nezdalo a pohľadom behal medzi tým miestom a nami. Potom sa vrátil späť.

„Čo sa deje?“ chcela som vedieť.

Váhavo sa na mňa pozrel. „Je tam popol.“ Keď upír umrie, zmení sa na popol a prach. „No Oliver je polovičný a nikdy som sa nestretol s tým, že by som videl polovičného umrieť.“

Skrútilo mi žalúdok a myslela som na to najhoršie. Cítila som, že sa mi do očí tlačili slzy a odmietala som prijať fakt, že by Olivera niekto zabil. Určite by sa nevzdal len tak.

„Viem, že to asi vyznie divne, ale Grayson to určite vie. No nemyslím, že je Oliver mŕtvy.“

„Zavolám Adele, nech tu príde a skúsime to tu prehľadať. Vy choďte domov.“

Richard s tým súhlasil a ja som mala sto chutí ho za to nakopať. Bola som celá bez seba a myslela som, že ak budem sedieť o minútu dlhšie na mieste, asi sa zbláznim. Chcela som tu zostať s Adamom a pomôcť hľadať Olivera.

Naštartoval a pozrel sa s obavami na mňa. „Verím v to, že bude v poriadku, nech je kdekoľvek. Možno len odišiel...“

Nesúhlasne som pokrútila hlavou. „Niekto ho napadol, počula som to.“

Keď sa ozvalo pobúchanie po okne na mojej strane, skoro som vyskočila z kože. Srdce som mala až niekde v krku. Šokovane som sa otočila a zbadala vysmiatu Adamovu tvár. Stiahla som okienko.

„Oliver je doma, trochu otrasený, dohryzený a dobitý, no je v poriadku.“

***

„Mal by si chvíľu oddýchnuť, nemala by si...“ Niekto sa ma snažil zastaviť, no pozrela som na upíra pohľadom, ktorý určite neveštil nič dobré. V rukách niesol lekárničku a fľašu, ktorej obsah som nevedela identifikovať.

„Prestaňte mi všetci hovoriť, čo by som mala robiť a čo nemala. Proste ho musím vidieť.“ Rukami som sa zaprela do toho, čo mi blokoval cestu a odtlačila ho nabok.

Oliver sedel na pohovke a vyzeral naozaj príšerne. Pozeral sa na mňa a mne odpadol kameň zo srdca. Musela som ho vidieť na vlastné oči a sama sa presvedčiť o tom, že je v poriadku.

Na perách mal krv, no nevedela som určiť, či pil z darcu, alebo mu to niekto spôsobil. Pravdepodobnejší bol druhý variant. Obe ruky mal obviazané, jednu nad lakťom a druhú na zápästí. Okrem toho som si všimla niekoľko modrín. Pod tričkom, ktoré obopínalo jeho telo, som videla náplasti alebo obväzy. Povzdychla som si a s ľútosťou sa mu pozrela do tváre. Bola moja vina, že takto skončil. Skoro som oňho prišla.

„Je mi to ľúto,“ šepol a sklonil hlavu.

„Prosím? Ty sa ospravedlňuješ mne?“ Podišla som k nemu a posadila sa vedľa. Prekonala som neodolateľnú chuť ho objať. Asi by som mu tým spôsobila viac bolesti.

„Keby som ťa poslúchol...“

Zdvihla som ruku, aby som ho umlčala. Kto vymenil Olivera za túto ľutujúcu a chybu si priznávajúcu kopu? Niekto ho musel poriadne udrieť do hlavy.

„To sú slová, ktoré by som mala hovoriť ja. Úplne som sa v tom všetkom zamotala. Keby si tam nebol, asi by som sa tam úplne zosypala. Posledné dni som urobila strašne veľa sprostostí, ktoré ľutujem. Stále neviem, komu mám veriť. Ale máš pravdu, keby si ma poslúchol a nešiel tam, nič by sa ti nestalo.“ Ako som to dopovedala, zhlboka som sa nadýchla a zacítila jeho krv. O môj bože, jeho krv! Voňala tak nádherne a doslova som cítila jej chuť na jazyku.

„Keby si dala na moje slová, nemusela by si sa vzdať svojej rodiny.“

Znovu som si povzdychla, pretože zaťal do živého. To bola zrejme najväčšia chyba, ktorú som urobila. Druhá najväčšia bola vtedy, keď som ešte ako človek odtiaľto ušla.

„Ja viem. No bola to jediná cesta, ako sa zbaviť Graysona.“ Tými slovami som si nebola absolútne istá. Naozaj mi dá pokoj? Dodrží svoj sľub?

„Už o mne vie, takže...“ Mykol plecami, no pri tom sa mu tvár skrivila od bolesti a z úst mu vyšiel tichý ston. Zhlboka sa nadýchol. „Vedel o mne celý čas, no nemal jasný dôkaz. Teraz som mu ho dal. Netuším, ako ma tam našli. Snažil som sa neukazovať na očiach a Grayson vedel, ako vyzerám. Musel som tam však ísť, keď som od toho nemohol odhovoriť teba.“

„Kto to bol?“ opýtala som sa ho. „Kto ťa napadol?“

„Žena, ktorá s nimi prišla. Bola naozaj silná, no nakoniec ma zachránil kúsok medi, ktorý so sebou všade nosím.“ Pousmial sa. „Miesta, kde ma uhryzla, pekelne štípu a stavím sa o to, že sa pri tom napila krvi, takže keď sa vyspím, mám sa na čo tešiť.“

Bola som rada, že sa mu nestalo nič vážne. Nevedela by som si odpustiť, ak by... tú vetu som nedokázala ani dokončiť, ani na to pomyslieť.

„Som rada, že si v poriadku,“ povedala som a  usmiala sa naňho.

Nadvihol jednu obviazanú ruku. „Ako sa to vezme, no za chvíľu to bude dobré.“

„Zmlátila ťa ženská? To fakt? Oliver, ide to s tebou dolu vodou,“ ozval sa od dverí Richardov pobavený smiech. Okamžite som sa naňho pozrela. Bol opretý o zárubňu a pozoroval nás.

„Už to tak bude,“ uznal.

„Nina, niekto ťa čaká v tvojej izbe.“ Hlavou kývol smerom k chodbe. 

„Kto?“ chcela som vedieť.

„Uvidíš.“

Okamžite som sa postavila na nohy. Grayson by to určite nebol. Ako prvá mi zišla na um Sonia, no čo by tu chcela? Nevidela som dôvod, aby ma ďalej vodila za nos. Čo by chcela tentokrát?

Nemýlila som sa. keď som otvorila dvere a vošla do izby, zbadala som ju sedieť na pohovke. Pohľad mala zabodnutý niekde pred seba a bola bledšia než obyčajne. Mala som chuť jej zakrútiť krkom už len preto, že od začiatku o všetkom vedela a ani sa neobťažovala mi niečo povedať. Pre mňa bola ako cudzí človek.

„Čo tu chceš?“ Pri tej otázke sa strhla a pozrela na mňa.

„Ja... Ja... Nina, prepáč. Musela som prísť. Hlavne po tom, čo som započula rozhovor Graysona a Erica. Nechcem ti už viac klamať a tajiť pred tebou veci. Vidím, kam ťa to dostalo a chcem to napraviť.“ Takmer vzlykala, no na mňa to absolútne nepôsobilo.

„Čo konkrétne chceš napraviť? Na niektoré veci je už neskoro.“

„Viem.“

„Čo si počula?“ opýtala som sa jej.

Povzdychla a sklonila hlavu. Jej srdce začalo biť ako o život a ja som si uvedomila, že som smädná a potrebujem krv. Z nej by som však nepila ani náhodou. A to hneď z niekoľkých dôvodov.

„Je mi to ľúto. Nechcela som, aby som sa dostala do tejto pozície. Viem, že som mala byť k tebe úprimná už od prvej chvíle. Toľko vecí by bolo inak a nemusela by si teraz skončiť bez rodiny.“ Teraz už naozaj hovorila s plačom. Niečo sa vo mne zlomilo a ja som mala naozaj potrebu ju objať a utešiť, že to bude v poriadku. No to by som klamala hlavne samú seba. Nič nebude v poriadku. Celý môj život mi utekal pomedzi prsty.

„Na to si mala myslieť skôr.“ Prešla som k posteli a posadila sa na ňu. Najradšej by som sa do nej zvalila a dopriala si dlhý spánok. No bola som zvedavá, čo tu robí ona, čo mi chce povedať. Zatiaľ som od nej nepočula nič, čo by som už nevedela. Bolo síce pekné, že sa ospravedlňovala, no čo z toho by mi vrátilo môj ľudský život a rodinu?

Nikdy neodpustím Graysonovi, že to nechal zájsť až takto ďaleko.

„Grayson ťa chcel pre seba a myslel, že to pochopíš pri tom pohrebe. To už ale bolo aj podľa mňa prehnané. Ale stále mu na tebe záleží.“ Na chvíľu zostala ticho a váhavo na mňa pozerala. „Skôr by som povedala, že záležalo. Chce ťa zabiť a aj Olivera.“

Nevedela som, ako na to mám reagovať. Varovala ma, pretože jej to kázal on, alebo ju náhodou osvietilo? Neverila som jej ani slovo. Zasmiala som sa a pozrela na ňu s nadvihnutým obočím.

„Samozrejme.“

„Nina, myslím to úplne vážne. Hovoril niečo o tom, že už sa pokúšal jedného polovičného zabiť, no nevyšlo to. Myslím to smrteľne vážne. Nemôžem mu dovoliť, aby ťa zničil úplne...“

„To sa mu už podarilo.“

Zhlboka sa nadýchla. „Ani z ďaleka. Je schopný naozaj čohokoľvek. Ak si raz zaumieni, že niekoho zabije, vynaloží všetky svoje možnosti na to, aby to dosiahol. Si v nebezpečí, pochop to, prosím ťa, Nina,“ prosila ma.

„Ako ti mám veriť po tom všetkom?“

Bola som z toho zmätená. Všimla som si, že Grayson sa o mňa zaujímal, nechápala som túto zmenu. Ak ma Sonia nevodí za nos, samozrejme. Čo by chcela dosiahnuť tým, že mi toto povie? Aby som sa bála?

„Nedá sa to ničím ospravedlniť, no musíš ma pochopiť a aspoň sa pokúsiť mi veriť. Nikdy v živote by som si neodpustila, ak by som o teba prišla. Naozaj ťa mám rada a nechcem o teba prísť.“

„Bolo by lepšie, ak by si odišla,“ vypadlo zo mňa zrazu. Nemala som náladu ju počúvať. Varovala ma a ja som jej neverila ani slovo.

Niečo mi však hovorilo, že by som mala zvážiť, čo povedala. Aj tak som sa prinútila vstať z postele, prejsť okolo nej a zastať pri dverách, ktoré boli ešte stále otvorené. Chvíľu ma bez slova pozorovala, no napokon ma nasledovala. Viedla som ju až k vchodovým dverám, cestu určite poznala, no chcela som sa uistiť, že naozaj odíde. Kráčala predo mnou a ja som ju nasledovala.

Zrazu sa pred nami objavil Morris, ktorý na Soniu prekvapene pozeral. Ona na chvíľu zastala a zvedavo sa naňho pozrela. Alebo som to videla v jej tvári obavy? Ten výraz som nevedela definovať. No pamätala som si, ako som naňho reagovala ja. Doslova som sa ho zľakla. Doteraz som bola nerada v jeho blízkosti, desil ma.

***

Hneď ako Sonia odišla, našla som Richarda a povedala mu o tom. Olivera som nechcela znepokojovať a musel odpočívať. Hlavne ak je pravda, čo povedala. S Rickym sme sa zhodli na tom, že bude dobré, ak by sme na pár dní odišli. Taktiež navrhol, že by zavolal všetkých upírov, ktorí tu bývajú alebo bývali, nech je toto miesto vo väčšom bezpečí. Predsa len, Grayson je dosť vplyvný a ak by nás chcel zabiť, určite by mu nerobilo problém zlikvidovať ďalších.

Zo začiatku som protestovala, pretože som nikoho nechcela nútiť, aby ochraňoval môj vlastný zadok. Nebolo to správne, za tú situáciu som si mohla sama. Richard mi povedal, že nikoho nebude nútiť.

Naopak, odísť sa mi zdalo ako najlepšie riešenie. Nikto viac nebude vystavený nebezpečiu. Všetci, čo tu žili, boli skvelé osoby. Nedokázala by som žiť s tým, ak by ktoréhokoľvek z nich zabili.

Po rozhovore som sa šla napiť krvi. Netušila som, že som smädná až tak. Poslednú dobu som jedlo a pitie úplne zanedbávala. Preto bolo pre mňa veľmi ťažké sa krotiť a nevysať darcu úplne. Myšlienkami som bola stále niekde preč a chcela späť svoj starý a nudný život. Dala by som všetko za to, aby jediné, čo ma zaujímalo, je nejaká písomka alebo skúška.

Lenže o tom som mohla snívať. Nikdy nič nebude ako kedysi. Mala som veľký problém, za ktorý som si mohla z časti sama a namočila som do toho ľudí, na ktorých mi záležalo. Vzdala som sa tých, ktorých som milovala.

Takto to pokračovať nemôže.

Autor: MillieFarglot (Shrnutí povídek), v rubrice: Povídky » Na pokračování

Sdílet

Diskuse pro článek Cut-throat 16. kapitola: