OurStories.cz ~ naše povídky - Povídky » Na pokračování » Ďaleko od domova 15.

15.03.2017 (17:00) • MillieFarglot • Povídky » Na pokračování • komentováno 3× • zobrazeno 804×

Tvrdenia iných sa potvrdili, nemohla tomu uveriť. Stále verila v to a nemala žiadne pochybnosti o tom, že by to mohla byť pravda. Trvalo jej celú noc, kým sa s tým vyrovnala. Stále si udržiavala malú nádej, pretože pán Hertford sa mohol mýliť, klamať a pretvoriť si skutočnosť podľa toho, ako mu vyhovuje. Bola nešťastná z toho, že sa tieto veci dozvedala až niekoľko týždňov po smrti oboch rodičov. Určite by jej to objasnili.

Keď sa ráno zobudila, v byte sa nikto nenachádzal. Bola prekvapená, že sa nezobudila na Margino chodenie po izbe, prípadne jej rozprávanie. Bolo niečo po desiatej doobeda a najradšej by zostala v posteli aj celú deň.

Jedna vec jej však nedovolila vrátiť sa do perín a užívať si ticho a pokoj. V pravom zápästí jej nepríjemne pulzovalo. Keď sa naň pozrela, takmer odpadla. Bolo opuchnuté, červené a miesto, kde bol čip, bolo mierne vypuklé a na dotyk príšerne bolelo a bolo horúce.

Vyskočila z postele a rýchlym krokom šla do kúpeľne, aby si na to pustila studenú vodu a schladila podráždenú pokožku. Ako prvé jej napadlo, že sa jej to muselo zapáliť, alebo jej telo jednoducho neprijalo nový predmet v jej tele. Koniec koncov, nemal tam vlastne ani čo robiť.

Poupratovala celý byt, čítala si, pozerala televíziu, robila všetko možné aby nemyslela na to prekliate zariadenie v ruke, no to sa jej ustavične pripomínalo neskutočnou bolesťou. Tá sa šírila až do jej predlaktia.

Niekoľkokrát nahlas zanadávala. Chcela si dať na to nejakú masť, lieky alebo čo, no absolútne nič nepoznala a nemala v pláne sa predávkovať.

Nakoniec zvolila poslednú možnosť, a tou bolo zavolanie Danielovi, nech jej poradí, čo s tým má robiť. Trvalo jej, kým našla svoj mobil, ktorý ešte v živote nepoužila. Dan ju učil, ako s ním narábať, doteraz to bolo však nepodstatné.

Našla jeho číslo a klikla na tlačítko volať. Nezazvonilo to ani dvakrát a z druhej strany sa ozval prekvapený hlas.

„Ellie, deje sa niečo?“

„Chcela som počkať, kým prídeš, no už nemôžem vydržať. Ide o to zariadenie pod kožou. Zapálilo sa mi a mám spuchnuté miesto okolo neho. Príšerne to bolí.“ Mala pocit, že znie ako malé ufňukané decko. V duchu si zanadávala, že sa mala vzchopiť a nejako to ešte tých pár hodín vydržať.

„Ešte sa mi nedá odísť z práce, no Alex sa tu motal a pýtal, s čím treba pomôcť. Pošlem ho za tebou, jeho priateľka je lekárka, snáď bude vedieť pomôcť. Hneď ako sa mi bude dať, prídem za tebou, vezmi si zo sebou aj mobil. Ak nebudeš vedieť nájsť svoju kartičku na odomknutie dverí, tak jedna je zastrčená pri pohároch v kuchyni. Idem okamžite pohľadať Alexandra. Ak by sa niečo stalo, okamžite mi volaj!“

„Dobre.“

„Neboj, bude to v poriadku. Ahoj zatiaľ.“

„Ďakujem, ahoj.“

Alex prišiel ako na zavolanie. Akurát sa prezliekla a vyšla z kúpeľne, keď počula zvonček. Schmatla kartu a vybrala sa poňho. Bola nervózna a žalúdok jej párkrát pripomenul obavu z lekárov, len tak, pre istotu, aby nezabudla, že to bolo to prvé, čo videla po príchode na Zibil. Bála sa, že sa z toho stane nejaká tradícia.

„Ahoj, Ellie, dlho sme sa nevideli,“ zasmial sa. Ellie si len vzdychla a uškrnula sa naňho. Schmatla kabát, mobil a všade pozhasínala svetlo.

Celú cestu s ním neprehovorila ani slovo, bála sa návštevy doktora, hoci to bola jeho priateľka. Nepoznala ju, bol to pre ňu cudzí človek, ktorý určite nebude robiť nič príjemné. No teraz bola v stave, že by si ruku pokojne aj odsekla, aby sa zbavila bolesti.

Počas celej cesty mala pocit, že mu nie je príjemné robiť stále nejakého poskoka. Určite sa jej to len nezdalo, muselo byť otravné stále počúvať niekoho rozkazy. Už dlho sa chcela niekoho spýtať, čo urobil, keď za to musí pykať najskôr ako učiteľ a teraz ako poskok.

Alex zaparkoval pri malej a nenápadnej bielej budove, ktorá stála vedľa nemocnice, kde sa prebudila po príchode na tento kontinent. Už z auta si však stihla všimnúť nápis Hematológia a vedľa toho Pohotovosť.

 „Skutočne sa nemáš čoho báť,“ poznamenal, keď vystúpil z auta. Nasledovala ho.

„Ja sa nebojím,“ oponovala.

„Veď vidím, si napnutá jak struna.“

Zamračila sa, hoci mal pravdu. Po všetkom, čo sa za posledné dni udialo, neverila nikomu a ničomu. Nechcela ísť niekde s človekom, ktorého sotva pozná. Alexander bol možno osoba, o ktorej existencii vie od príchodu, no istejšie by sa cítila, keby tu bol Daniel. Pôsobil dôveryhodne a s Danielom sa poznal už dosť dlho, stále bol pre ňu cudzí.

Strelila si pomyselnú facku, bola príliš paranoidná.

Alex sa zvítal s nejakou svetlovlasou ženou, niečo jej pošepol a pobozkal ju. Tak to teda musela byť jeho priateľka, pomyslela si. Samozrejme, bola na ňu zvedavá. No to ona tiež. Obišla svojho partnera a zvedavo si ju premerala.

Bola skutočne krásna, vysoká s opálenou pokožkou. Svetlohnedé vlasy mala zapletené do chvosta a siahali jej po prsia. Modrými očami skenovala Ellie a nakoniec sa pousmiala.

„Ahoj, Ellie, som Christina. Čože ťa trápi? Volal mi Daniel a znel dosť vyplašene.“

Ellie si vyzliekla kabát a vyhrnula rukáv na roláku, čím odhalila opuchnuté zápästie. „Ide o toto. Začalo to zrejme niekedy cez noc, všimla som si to ráno.“

Prikývla, akoby hneď vedela, o čo ide.

„Mali sme tu za posledné dni podobné prípady. Je to alergická reakcia na chemické zloženie okolia čipu. Samozrejme, určite vieš o tom, čo presne máš pod kožou, tak ťa nebudem oblbovať klamstvom. Je tam vytvorený filter, ktorý oddeľuje techniku a  od tvojho tela. Pomáha lepšie vstrebať protilátku. Tento filter sa vlastne sám napojil na tvoj krvný obeh, kde vznikla alergická reakcia. Nie je to nič vážne,“ hovorila, akoby jej práve popísala recept na šálkový koláč. Pre ňu to možno bola banálna vec, no Ellie to tak neprišlo. Bolelo to a pálilo jak šľak. Srdce jej tĺklo a bála sa toho, ako sa bude jej problém riešiť.

„Je to nepríjemné.“

„To pre všetkých, ver mi.“ Vystrela pred seba ruku a zápästie jej tiež zdobil začervenaný fľak. „Sadni si tu a ruku položíš na toto miesto,“ povedala a ukázala na stoličku. Poslúchla ju a Christina jej venovala  povzbudivý úsmev.

Posadila sa teda na určené miesto a ruku položila na stojan vedľa.  Ruka jej tam perfektne pasovala. Christina si prisadla na stolček, ktorý bol takmer o polovicu nižší ako miesto, na ktorom sedela. Zapla lampu a posvietila na Ellienu ruku, aby lepšie videla. Prstami jemne prešla po tom mieste.

Sykla od bolesti.

„Prepáč.“

Šťuknutím prepla sfarbenie svetla, ktoré šlo z lampy, na prenikavo modré. Jej ruky sa doslova premenili na spleť vlákien. Niektoré boli tenké ako vlas, iné hrubé a výrazné. Ako to sledovala, uvedomila si, že mala od prekvapenia otvorené ústa.

Na zápästí však bola farba vlákien najintenzívnejšia a tmavý fľak bol ako päsť na oko.

„Je to trochu agresívnejšie ako som si myslela, no nie niečo, s čím by som si nevedela poradiť. Zapálilo sa ti to a začalo...“

„Prosím vás, urobte, čo je potrebné, ja sa radšej otočím a počkám. Určite to nebude horšie ako tá bolesť.“

Zasmiala sa. „Dobre, vpichnem ti tam anestetikum, vykonám čo je treba , odoberiem krv, aby som zistila, či je všetko v poriadku, alebo je ten zápal vážnejší.“ Otočila sa k Alexovi. „Zlato, podal by si jej prosím pohár čistej vody.“

Ak si doktorka myslela, že je len kúsok od toho, aby to s ňou seklo, mala pravdu. Pohár vody ochotne prijala, hlavne po tom, čo boli spomenuté ihly, hoci nepriamo.

Vpichovanie anestetika až tak nebolelo, no aj tak sa hneď po tom otočila, aby nevidela na to, aké rôzne nástroje si ďalej chystala.

Svoju pozornosť zamerala na Alexa, ktorý pozeral do telefónu a neustále doňho niečo ťukal. Chcela sa ho spýtať na to, prečo ho z Babylonu tak využívajú, no zrejme nebola ešte tá pravá príležitosť. Možno by o tom nechcel hovoriť pri svojej priateľke. Bola by nerada, ak by načala tému, o ktorej možno ona nemá ani potuchy. Nemuselo by sa to skončiť dobre a to nechcela.

Christine trvalo menej ako desať minút, kým jej dala ruku do poriadku. Za ten čas cítila len tlak na pokožku a okrem odberu krvi nebola žiadna väčšia bolesť. Nepríjemné pulzovanie a pálenie prestalo už vtedy, keď začalo účinkovať anestetikum.

„Výsledky budú zajtra, zavolám Danielovi. Ak nebudú dobré, bude treba, aby si tu prišla na zopakovanie odberu a potom sa uvidí, aký bude ďalší postup.“ Prelepila jej ranu, ktorú jej spôsobila a previazala ju obväzom. „Aspoň dva dni sa s rukou nenamáhaj, zahojí sa to rýchlo, no bolesť môžeš pociťovať ešte najbližších päť dní.“

Odtiahla sa od nej a začala spratávať všetky veci, ktoré počas procedúry použila. Pri tom, ako sa postavila, si na nej všimla trochu vypuklé bruško. Prekvapilo ju to, no na druhej strane tých ľudí poriadne nepoznala, no bola rada, že ich vzťah je natoľko vážny. Ellie zostala chvíľu sedieť, trocha sa jej točila hlava a nechcela riskovať, že by svoje telo zoznámila s podlahou.

Netušila, čo bude teraz robiť, kam pôjde a či ju Alex odvezie aj domov. Predpokladala, že by ju nenechal len tak pri Babylone, aby sa sama dostala domov. Keby áno, bola by si istá, že Daniel by mu za to nakopal zadok.

Ešte si ani nestihla premyslieť, ako by sa odtiaľto vlastne dostala a jej problém sa vyriešil sám.

Alexovi zazvonil telefón. Okamžite hovor prijal.

„Čo ťa? Nechcú pustiť cez recepciu? No to si dopadol. Počkaj chvíľu,“ zasmial sa a stavila by sa o hocičo, že ho jednoducho zrušil v polke vety.

***

Myslela si, že nasledujúce dni sa budú príšerne vliecť. Nebola v škole, nenašli jej žiadnu prácu, a tak sa mala nachádzať len v byte. Nemala dovolené bez sprievodu z neho vychádzať, cítila sa tak ako zatvorená v klietke. No opak bol pravdou.

Hneď v ten deň, kedy skončila s opuchnutou rukou na pohotovosti, sa šli s Danielom prejsť k moru, kde dlho nebola. Potom jej povedal o benefičnej akcii, plese, na ktorý by ju so sebou rád vzal. Nemohla mu povedať nie.

Taktiež sa ho snažila prehovoriť, aby sa vzdal cigariet, pretože jej to vadilo, no bola neúspešná. Povedala mu, že tým určite škodí životnému prostrediu (za čo ju vysmial) a ničí si zdravie (na čo odpovedal, že to isté aj stres). Ak jej práve nešiel na nervy, tak si ju doberal. Mala chuť ho hodiť do studenej vody vedľa nich.

Nasledujúci deň však mala chuť to odvolať. Hoci spala takmer do dvanástej, pretože večer s Margo pozerala v televízii nejaký film, poobedie sa zmenilo na jej osobnú nočnú moru. Spolu so svojou dočasnou nevlastnou sestrou si šli vyberať šaty a spoločnosť im robil Jeremy a Eddie. Kým vybrali tie správne, prešla hodná chvíľa. Ellie sa páčili všetky, no Eddie mal na všetky jasný názor:

„Moja milá, v tomto nepôjdeš nikde.“

„Vyzeráš v tom jak tehotná.“

„Nie si štetka, daj to dolu.“

„Na ten výstrih po pupok zabudni.“

Za tie komentáre si vyslúžil od Margo niekoľko buchnátov do ramena, nadávanie a ohadzovanie neškodnými vecami. Tej sa zas zdalo, že Ellie sedia všetky šaty ako uliate a niekoľkokrát nariekala, že chce tiež také prsia ako má ona.

Asi dve hodiny strávila v skúšobnej kabínke a skutočne mala všetkého plné zuby.  Keď jej Margo vybrala topánky, ktoré sa jej k tým šatám hodia, chcela jej ten podpätok vraziť do čela a to by jej asi trčal z druhej strany hlavy.

Keď prišli domov, nebolo ešte ani šesť hodín a po Danielovi ani stopa. Po tých hodinách v obchode sa naňho tešila, no určite mal na starosti dôležité veci, keď nebol doma.

Celý štvrtok sa snažila naučiť chodiť na opätkoch a pri tom nezhodiť na zem seba alebo predmety v jej blízkosti. Daniel prišiel z práce prekvapivo skoro, a tak sa rozhodol, že jej s tým pomôže. Mala skôr iný pocit, keďže pomoc bola myslená ako skúsiť spolu tancovať. Všetky tanečné kreácie sa zdali v tých zabijáckych topánkach neuskutočniteľné. Nepočítala, koľkokrát mu postúpala po nohách, len sa na tom smiala.

Ku koncu dňa už dokázala prejsť niekoľko metrov bez toho, aby to s ňou zamávalo a mala potrebu sa o niečo chytiť. Večer znova skončila pri televízií, doslova nalepená na Danielovi, nohy ju boleli akoby prešla v ten deň aspoň sto kilometrov.

„Limuzína je objednaná na jedenástu, pôjdeme s otcom na obed. Potom budú v Babylone prezentácie, ktorých sa nemusíme, no mohli by sme sa zúčastniť. Ples začína oficiálne o štvrtej,“ spustila na ňu Margo hneď po príchode zo školy. Bola z toho nadšená, na rozdiel od nej.

„Uff,“ vzdychla si a odpila z kávy. Lakťom sa opierala o stôl a pohľadom preskakovala zo šálky na Margo. „Nie som si istá, či sa niečoho takého chcem zúčastniť.“

Mávla rukou. „Tieto akcie sú to najlepšie, čo môže byť. Je to síce nuda, no po ôsmej, kedy by už mali skončiť všetky formality okolo toho a zaúraduje alkohol, je zábava.“

Bola tu už síce niekoľko týždňov a musela priznať, že Zibil sa jej už dávno dostal pod kožu (keby len ten), no nemohla si zvyknúť na to nezmyselné vyhadzovanie peňazí.

„Som na to zvedavá, no na druhej strane mi z toho skrúca žalúdok,“ priznala, no Margo sa len zasmiala. Prsty mala omotané okolo červenej šálky a občas si odpila z horúceho kávového nápoja.  Usmievala sa a mala dobrú náladu. Stačil len pohľad na ňu a už sa cítila o niečo lepšie. Vyžaroval z nej pokoj a radosť. Bola ako také malé slniečko.

„Pôjdeš tam s bratom, nemáš sa čoho báť. Keď sme už pri tom, mám pocit, že to medzi vami začína byť nejaké vážnejšie. Plánovala som ti to povedať už skôr, no radšej neskôr ako nikdy. Danny si pred rokom a niečo prešiel skutočne hrozným rozchodom, bol zničený. Teraz pri tebe doslova žiari, to som si všimla už niekoľko dní po tvojom príchode. Na jednej strane som rada, že je šťastný a aj ty a prajem vám, nech vám to vyjde. Milujem svojho brata a chcem preňho len to najlepšie a ty, Ellie, si skutočne človek s veľkým srdcom. Na druhej strane sa bojím, že pri prvej príležitosti odídeš na Ligawe a Dan skončí so zlomeným srdcom a znovu si tým všetkým bude musieť prejsť. Prosím, neublíž mu.“

***

Z nejakého dôvodu nemohla zaspať a pripisovala to práve tomu, čo jej Margo povedala. Nemala v pláne Danielovi ublížiť a niekoľkokrát sa pristihla pri tom, že by na Zibile zostala. Bola si vedomá toho, že jeho prítomnosť s ňou robí divy a ona jej teoreticky potvrdila, že z jeho strany to je rovnaké. Po tých slovách ale nevedela, čo by mala robiť ďalej. Ak by chcela ísť domov, Dan by to pochopil. Musel by. Rovnako by to bolo aj keby ich roly boli vymenené.

Keď sa zakryla perinou, bolo jej horúco. Odkryla sa a myslela, že zamrzne. Neustále sa prehadzovala z jedného boku na druhý a čakala, kedy sa Margo prebudí a vyhodí ju z izby. Na jej mieste by to spravila.

Potichu sa postavila a vyšla z izby. Zatvorila za sebou dvere a dúfala, že svoju spolubývajúcu neprebudila. Párkrát zažila, že si nedala pozor a reakcia nenechala na seba dlho čakať. Nikdy, skutočne nikdy ju nepočula nadávať okrem momentov, kedy ju vytrhla zo spánku.

Zasvietila si len lampu v rohu miestnosti. Spravila si čaj a posadila sa na pohovku. Bola taká unavená až sa jej jednoducho nedalo zaspať. Neznášala, keď mala pred sebou nejakú udalosť, z ktorej bola ako na ihlách. Nevedela, čo má čakať od toho plesu, no bol okolo toho dosť veľký cirkus.

Uvedomila si, že sú už takmer tri hodiny a nevedela pochopiť, ako nemohla za viac než tri hodiny upadnúť do ríše snov.

Počula ako sa otvorili vchodové dvere a na malý moment sa jej pozastavilo srdce. Čakala tam muža, ktorý jej stále naháňal strach, no skutočnosť ju prekvapila.

„Och, El, prepáč, ak som ťa zobudil, keď som odchádzal.“ Daniel si zložil šál a rozopol bundu. Vyložil z vrecka mobil s cigaretami a vyzliekol si ju. „Nemohol som zaspať, šiel som na čerstvý vzduch.“

„Čerstvý vzduch, jasné,“ poznamenala s povzdychnutím. Nedokázala pochopiť, ako si dokáže takto škodiť.

„Každý sa vyrovnáva so svojimi démonmi inak.“

„Zapredal si im pľúca?“

„Aj dušu, zlato, aj dušu,“ zasmial sa. „Idem si dať rýchlu sprchu a potom mi prezradíš, prečo nie si v posteli.“

V prvom rade sa nechcela prebudiť natoľko, aby sa cítila, že najbližšiu hodinu nezaspí. Bolelo ju celé telo a nemala energiu ani na rozmýšľanie.  Len zvierala svoje studené prsty okolo teplej šálky a snažila sa zohriať. V byte bolo chladnejšie ako zvyčajne. Netušila, aký systém kúrenia tu majú, no mali by nastaviť inú teplotu, keďže von už bola poriadna zima.

To bola jediná vec, ktorá ju trápila do momentu, kedy Dan vyšiel z kúpeľne.

Celé jej neprebudenie bolo úplne v háji.

Vlasy mal rozkošne rozcuchané na všetky strany a spokojnejšieho ho ešte hádam nevidela. Aj v tlmenom svetle mohla vidieť, ako priliehavé tričko kopíruje jeho telo. Už dávnejšie si všimla, že sa o svoju postavu začal starať viac. Nebol taký šľachovitý ako keď tu prišla, bol o kúsok mohutnejší, to by spozoroval každý.

Posadil sa vedľa nej. „Tak prečo to ešte nespíš?“

„Nemohla som zaspať,“ povzdychla si. „Zrejme za to môže ten ples.“

„Tak to sme dvaja.“

„Stavím sa, že ty si sa už podobných akcií zúčastnil. Prečo by si mal mať z toho stres?“ opýtala sa nechápavo. Pri postavení jeho otca si určite musel prejsť všeličím a mala pocit, že za to môže niečo iné.

„Tieto somariny z duše nenávidím. Musím sa tam správať reprezentatívne, byť pri otcovi a venovať sa ľuďom, ktorých nepoznám. Minulý rok som odmietol ísť na všetky podobné plesy a benefičné podujatia.“ Keď sa naňho spýtavo pozrela, dodal: „Rozvod. Trvalo, kým sa cirkus okolo toho ustálil a kým som sa z toho dostal.“ Spomenula si na slová Margo a pichlo ju pri srdci. Rozchod a rozvod by bolo niečo úplne odlišné.

„Aha. A prečo vlastne...“ Prerušil ju akoby vedel, kam mieri. Mala v pláne sa spýtať, prečo spomenul slovo cirkus. Určite to nemohlo byť niečo strašné. Dvaja ľudia sa proste rozídu a je to, nie?

„El, skutočne sa o tom nechcem rozprávať. Je to už za mnou a uzavretá vec.“ Jednu ruku jej preložil cez plecia a prisunul si ju k sebe.

Za posledné dni boli spolu takmer stále. Výnimku robili dni, kedy bol Daniel v práci alebo si myslela, že bol prváci. Bolo jej to jedno, no v kútiku duše ju to zaujímalo.

Zrazu sa ho spýtala prvú vec, ktorá jej zišla na um. Bolo jej úprimne jedno, že je to úplne mimo tému.

„Čo urobil Alex, keď teraz robí otroka?“ Pokrčila si jednu nohu, bokom sa oprela o sedačku a hlavu si podoprela rukou. Veľmi ju zaujímala jeho odpoveď. „A nehovor mi, že otroka nerobí. Učil v škole, hoci vyučujúci nie je, posledné dni robí taxikára a babysittera.“

Spočiatku čakala, že ju vysmeje. Prekvapilo ju, keď prikývol hlavou a uškrnul sa sám pre seba.

„Hej, Alex mal nejaké konflikty s vedením v Babylone.“

„Aké konflikty?“ vyzvedala ďalej a neplánovala sa vzdať. Chcela sa dozvedieť, čo bolo príčinou toho, že skončil ako skončil.

„Nemal by som ti to hovoriť, vlastne nikomu. Alex bol rázne proti tomu, aby prišiel niekto z Ligawe. Mal na to iné názory. Preto bol degradovaný na ktovie ako dlho.“

To v nej vyvolalo niekoľko ďalších otázok. Chcela vedieť všetko o takom človeku, ktorý za nich teoreticky bojoval, aby neodišli z domu. Pripísala mu významné plus a začala ho mať rada, ani ho dobre nepoznala.

„A prečo...“

Jej slová prerušila jeho dlaň, ktorou ju pohladil po tvári. Jemne jej prstami prešiel po líci a zastal nimi na brade.

Zhlboka sa nadýchla a zadržala dych.

Daniel sa od nej držal celý týždeň, poriadne ju ani neobjal, nepobozkal. Len vedľa seba ležali na pohovke bez nejakých prejavovaní emócií. Doteraz si ani poriadne neuvedomovala, že jej vlastne chýbal vzťah. Bozky, dotyky a milovanie celú noc, po ktorej hoci bola nevyspatá, cítila sa úžasne.

Bola prekvapená, kam jej myšlienky smerovali. Pri pohľade na Daniela sa jej doslova podlamovali kolená, bola rada, že v tejto chvíli sedela. Tmavohnedé vlasy mal trocha dlhšie a rozstrapatené ako zvyčajne a po prvýkrát si všimla, že ich mal vlnité. Niekoľkodňové strnisko mu trocha pridávalo na veku, no aj tak vyzeral úžasne.

Pousmial sa, určite si všimol, že ho skenuje centimeter po centimetri. Nahrnula sa jej červeň do líc a cítila, ako jej horí tvár. Chcela ju skloniť, no jeho prsty boli ešte stále pod bradou.

Keď sa k nej nahol, aby ju pobozkal, úplne zabudla na otázky, ktoré sa ho ešte chcela spýtať a na spánok. Teraz bol on stredobodom jej vesmíru.

Posunula sa smerom k nemu a na jeho pery sa vrhla s obrovskou nedočkavosťou. Celý týždeň čakala, či sa znova odhodlá k niečomu podobnému a chvíľami strácala trpezlivosť.

Spočiatku šlo len o jemné bozky, akoby boli obaja neistí. Potom urobila niečo, z čoho bola aj ona prekvapená. Nadvihla jednu nohu a obkročmo si naňho sadla, aby mala k nemu lepší prístup, keďže sa k nemu musela naťahovať. Pri tom nechala ich pery stále spojené.

Cítila, že celé jeho telo stuhlo, no potom sa usmial a rukami jej zovrel boky, pri čom takmer vzdychla. Posunul sa trochu nižšie a oprel hlavu o pohovku, takže sa ich hrude dotýkali. Jednou rukou mu vošla do vlasov a tlačila si ho k sebe stále bližšie, druhou sa zaprela do sedačky.

Ich jazyky sa prepletali, občas mu hryzla do pery, pri čom mu vždy šklblo celým telom a nahlas vydýchol. S dychom už takmer nevládala, no nevedela sa nabažiť bozkov.

Rukami jej vošiel pod tričko a dlane priložil na kríže. Jeho prsty boli studené a mala z nich zimomriavky. Sama seba prinútila spomaliť, pretože nutne potrebovala kyslík a upokojiť sa. Hormóny sa jej búrili jedna radosť.

„Mali by sme si ísť ľahnúť, o pár hodín vstávame,“ šepol.

Bola opretá o jeho čelo, odolávala túžbe znova okúsiť chuť jeho pier. Hľadela mu do očí a definitívne si uvedomila, že ak bude musieť odísť, nebude to jeho srdce, ktoré bude zlomené.

Usúdila, že svoje slová nemyslel veľmi vážne, keďže rukami jej stále prechádzal po pokožke, od chrbta prešil na jej brucho, čo ju šteklilo. Posúval sa nimi stále vyššie a vyššie, hľadel jej do očí a ona si dobre uvedomovala, že má na sebe len tričko, žiadnu podprsenku.

Avšak váhal, akoby čakal, že mu v tom zabráni. Nad tým sa len zasmiala, nahla sa k nemu po posledný bozk a postavila sa. Stálo ju to neskutočne veľa energie, no potrebovala niečo ako studenú sprchu, aby skrotila svoje rozpálené telo, ktoré sa až chvelo od túžby.

„Kam si sa vybrala?“ spýtal sa prekvapene. Jeho dych bol zrýchlený a načiahol ruku, aby ju stiahol k sebe, ktorú však odignorovala. Vzala prázdnu šálku a šla ju zaniesť do umývadla.

„Skoro vstávame,“ odvetila a Daniel si povzdychol. Bola si viac než istá, že minimálne ďalšiu hodinu ešte nezaspí. Pomaly umyla pohár, poutierala ho a uložila namiesto. Srdce jej ešte stále splašene bilo.

Otočila sa a jasným úmyslom prejsť do izby, nezobudiť Margo a ľahnúť do postele. Netešila sa na to, čo ju čaká o niekoľko hodín. Už teraz mohla s istotou povedať, že bude príšerne nevyspatá a podráždená.

Jej odhodlanie prekazila postava, ktorá sa jej postavila do cesty a objala ju okolo pása. Od prekvapenia takmer vykríkla. Bol od nej o hlavu a kúsok vyšší, no to mu nezabránilo v tom, aby vyhľadal jej pery a vášnivo ju pobozkal.

Začal ju tlačiť smerom k jeho izbe, bála sa, že ak sa potkne, tak nielenže si narazí kostrč, ale Daniel dopadne na ňu a prinajhoršom ju prizabije. Pri tej predstave sa musela uškrnúť.

Jeho ruky boli zrazu všade. Chvíľu držal jej hlavu v dlaniach, prstami prechádzal po krku, prešiel jej presne po chrbtici a keď mal dlaň na jej krížoch, prisunul si ju k sebe natoľko blízko, až medzi nimi nebol ani kúsok priestoru.

„Zastav ma, inak nebudem schopný prestať,“ šepol pomedzi bozky. Za nohami cítila posteľ, okamžite sa na ňu posadila.

„Nechcem, aby si prestal,“ odvetila, chytila ho za tričko a stiahla k sebe. Bola rozklepaná, akoby to bolo po prvý raz. Nával hormónov potrebovala nejako redukovať a hoci vedela, že to neskôr bude definitívne ľutovať, nespravila nič preto, aby mu zabránila dať všetky kusy jej oblečenia dole.

Tak, príbeh je asi v polovici a toto bola posledná "nudná" kapitola. Budem sa snažiť to roztiahnuť na čo najviac častí, keďže sa poznám a najradšej by som dala všetko bum-bác-tresk-infarkt-koniec. :D  Dúfam že všetci, čo to čítajú, majú silné srdiečka, lebo neručím za niektoré prevalenie právd o našich postavách. 

Autor: MillieFarglot (Shrnutí povídek), v rubrice: Povídky » Na pokračování

Sdílet

Diskuse pro článek Ďaleko od domova 15.: