OurStories.cz ~ naše povídky - Povídky » Na pokračování » E-mailová láska - 12. kapitola

15.07.2013 (20:00) • Mimush • Povídky » Na pokračování • komentováno 3× • zobrazeno 483×

 12. kapitola

Keď som prišla včera večer domov, privítali ma úplne všetci. Mama sa veľmi potešila, že som konečne doma a takisto aj ocko. Uvarili úžasnú večeru a po nej sme si sadli aj s Markom do obývačky, kde som začala hovoriť všetko čo sa mi stalo. Mark plakal od radosti a mama tiež. Ocko ma len objímal a všetci boli šťastní. Nikdy predtým som nemala žiadnych priateľov a keď ich teraz konečne mám, je to ten najlepší pocit na celom svete. Mama ma len objímala a priala mi aby mi to s nimi vyšlo. Mala som chuť povedať im, že s Dávidom som sa vlastne poznala, ale neviem ako to zoberú. Tak im to radšej poviem neskôr. Spýtala som sa ich či teda môžem ísť na tú párty a oni súhlasne prikývli. Predsa mi nemôžu skaziť také úžasné dni.

Rozprávali sme až hlboko do noci. Potom som však už musela ísť spať. Mama mi naozaj kúpila novú skriňu, tak som do nej hneď ráno začala dávať veci. Keď sme tu predtým boli, nemala som šancu si ich všetky prezrieť. A musela som uznať, že mi naozaj nakúpila krásne veci. Nestíhala som sa čudovať, čo všetko som v taškách našla. Ďakovala som jej za to ešte veľmi dlho. Bolo už osem hodín, keď som si uvedomila, že je čas sa ísť chystať. Vliezla som do sprchy a umyla som si vlasy. Potom som si ich jemne vyžehlila až mi siahali skoro po stred chrbta. Namaľovala som sa a potom bolo na rade oblečenie. Vzala som si tmavo ružové plavky, kraťasy, bledo ružové tričko a aj topánky na opätku. Potom som sa šla do kuchyne najesť, kde ma už čakala mama s ockom. Veľmi ma pochválili za šaty a ja som sa na nich len smiala. Vzala som si aj malú kabelku, do ktorej som si dala kľúče a mobil. Rozlúčila som sa s rodičmi a aj so služobníctvom, nasadla do kabrioletu a šla po Kim. Už teraz sa veľmi teším na to, ako sa tam dobre zabavíme. Ak bude všetko samozrejme vychádzať.

„Je mi také teplo!!“ kričala Kim a dávala si dole tričko. Len som sa na nej smiala a nechala, nech mi vlasy vietor rozvieva kade chce.

„To tam chceš prísť takto?“ spýtala som sa jej keď mala na sebe len kraťasy a vrch z plaviek.

„No a čo. Nemám dobrú postavu?“ zasmiala sa a ja som sa k nej pridala. Aj keď som šoférovala, nevedela som kam idem. Dávid mi len povedal, že pri jazere, ale kde je to jazero, to mi nepovedal. Našťastie to Kim vedela, takže sme sa veľmi nestratili. Pri jazero sme prišli o desiatej a ja som vypla motor a šokovane pozrela pred seba. Boli sme na úžasnom mieste, kde v strede bolo veľké jazero a okolo samé decká v našom veku. V jazere plávali a jašili sa, na tráve sa baby opaľovali a bola počuť úžasná hudba.

„Wow, toto som nečakala,“ povedala šokovane Kim a ja som nemo prikývla. Tých ľudí tu bolo naozaj veľa. Boli aj stánky s dospelými, ktorí predávali nápoje a aj alkohol. Videla som skoro každého s cigaretou a aj s plastovým pohárom v ruke. Bola tu naozaj skvelá hudba a aj zábava. Vystúpili sme z auta a ja som zamkla. Vyšli sme vpred a hľadali chalanov a Megan. Keď sme prechádzali popri ostatných, pri pohľade na mňa, veľa chalanov výskalo a niečo hovorili. Len som sa usmiala na Kim a hľadala ďalej. Prišli sme až na kraj jazera, kde som dala ruky v bok a pozrela okolo seba.

„Neručím za seba, ak nás sem zavolal a nie je tu!“ povedala som zúrivo a Kim prikývla.

„Zabijem ich! Prisahám, že ich zabijem!“ povedala tiež a ja som sa začala ovievať rukou. Nakoniec som to vzdala a dala si tiež dole tričko. Kim na mňa pozrela a skoro jej padli oči. „Krásne plavky,“ povedala a ja som sa usmiala. Dala som si tričko okolo krku a spolu sme šli po nejaké pitie. Kim si kúpila malé pivo a ja kofolu. Nemala som chuť na alkohol. Sadli sme si do trávy a pili kofolu a pivo. Oprela som sa lakťami o zem a pozerala sa pred seba.

„Ty nemáš problémy s chalanmi čo?“ spýtala sa Kim a ja som sa zasmiala.

„Čo keď sa pozerajú na teba?!“

„To iste. Na teba nemám,“ usmiala sa. „Vidím Britney. Tá si takéto niečo nenechá ujsť!“

„To nevadí,“ usmiala som sa a nasadila si okuliare. Samé sme sedeli na tráve aj pol hodinu. Chalani, ktorí popri nás prešli, pískali a snažili sa s nami flirtovať. Dokonca sa aj Kim pri niektorých začervenala. Ja som sa len smiala a nikoho si nevšímala. Niečo mi však nesedelo. Dávid by nikdy bezdôvodne nemeškal. Poprípade by dal aspoň vedieť, že sa niečo stalo. Zložila som si okuliare na hlavu a postavila sa.

„Asi pôjdem domov,“ povedala som a Kim sa zamračila. „Tak čo tu mám robiť?“

„Neboj sa, on príde,“ povedala a žmurkla na mňa.

„Nejde o neho Kim.“

„A o koho potom? Len sa nerob,“ zasmiala sa a ja som sa nechcela hádať. Zrazu som však začula výskanie a veľký smiech. Obe sme sa pozreli na parkovisko a uvideli auto, v ktorom boli traja chalani. Smiali sa a vyzerali byť opití. Všetci sa na nich pozerali a keď prechádzali popri ostatných, tak sa s každým zdravili. Nie, neboli opití, len mali dobrú náladu. Keď prichádzali bližšie, urazene som založila ruky na hrudi a obrátila sa iným smerom.

„Ups,“ ozvalo sa a Kim sa zasmiala. „Ahoj Kim, dlho čakáte?“ spýtal sa šeptom Smithie, no aj tak som ho počula.

„Len takú hodinu. Ale vy vyzeráte, že sa bavíte,“ povedala a postavila sa. Začala na Smithieho kričať a hádať sa s ním. Dávid pristúpil ku mne a obrátil si ma k sebe. Urazene som na neho pozrela a on sa nevinne usmial.

„Dobre prepáč,“ povedal nahlas a ja som sa zasmiala. „Trochu sme sa zdržali.“

„Trochu?“ povedala som so smiechom a on sa zasmial tiež. Nemala som veľmi dôvod sa na neho hnevať. Nič také strašné sa nestalo a ja nie som urážlivé decko. Medzi smiechom si ma pritisol na hruď a silno objímal. Keď som otvorila oči, tak som zachytila pohľady ostatných chalanov, ktorí hádzali na Dávida vraždiace pohľady. Niektoré baby zase na mňa. Zasmiala som sa a odtrhla sa s úsmevom od neho. V tom prišla aj Megan a objala ma.

„Tak, kde je?“ spýtala sa a Smithie ukázal za nich. Ona sa tam pozrela a s výsknutím sa vrhla na nejakého chalana.

„Kto to je?“ spýtala som sa šeptom Kim a ona sa usmiala.

„To je Bobby,“ pošepkala mi a ja som sa na neho hneď pozrela. Bol to veľký chalan. Vysoký ako Dávid, pekný ako Dávid a baby po ňom šaleli. Ja som však na ňom také zvláštne veci nevidela. Normálny chalan. Odvrátila som zrak a s kofolou v ruke som obdivovala všetko okolo seba. Bolo tu nádherne.

„Nazdar, ako si sa mala Kim?“ spýtal sa asi Bobby a Kim sa zasmiala.

„Obaja vieme, že je ti to fuk,“ povedala a podišla ku mne. Zasmiala som sa.

„Staré dobré časy,“ zasmial sa a Dávid pristúpil ku mne. „A kto je toto?“ spýtal sa a ja som sa otočila. Pri pohľade na mňa, mu skamenel úsmev na tvári a nezmohol sa na slovo. Nemo na mňa pozeral, až sa Smithie začal smiať. Celá nesvoja som pozrela na Dávida, ktorému sa to asi tiež nepáčilo.

„To je Bobby,“ povedala Kim a ukázala na neho. „To je Emma,“ ukázala na mňa a ja som sa len letmo usmiala. Aj on sa usmial, no znova sa na mňa len pozeral ako na nejaký prízrak. Dávid to už nevydržal. Hlboko si vzdychol, vzal ma za ruku a viedol preč.

„Neznášam keď na teba pozerajú akoby si bola zo skla,“ hovoril mi cestou. „Akoby si ani dievča nebola,“ prerážal nám cestu niekam inam. Cestou si kúpil veľké pivo a polovicu vypil na ex. Prišli sme až pri jednu lavičku, kde sme si sadli a ja som si vydýchla.

„Preto ste meškali? Boli ste sa niekde zabaviť?“ spýtala som sa a lakťom som sa oprela o operadlo lavičky.

„Áno, lebo sme šli po neho a jeho mama je veľmi zábavná,“ povedal a znova sa usmial. Napil sa z piva a oblizol si pery. Pristihla som sa, ako som sa na ne pozerala, tak som sa celá červená hneď odtiahla.

„Je to tu pekné,“ povedala som a poobzerala sa. „Tu si bol celé leto?“

„Dá sa to tak povedať. Spoznáš nových ľudí, a tak,“ usmial sa a ja som sa zasmiala.

„Vidno, že sa na teba hlavne baby tešili,“ usmiala som sa a keď sa na mňa pozrel, tak som ukázala na skupinky báb ako ľúbostne na neho pozerajú. Smutne sklonil hlavu a znova sa napil.

„Nikdy som nebol v spoločnosti s nijakou babou,“ povedal a znova sa napil.

„Nechápem.“

„Keď som aj s nejakou chodil, tak som s ňou nikdy takto von nešiel,“ povedal a ja som si sadla lepšie.

„A to prečo?!“

„Lebo som so žiadnou nebol tak dlho, aby som ju niekam vzal,“ povedal a pozrel mi do očí. „Väčšina so mnou chodila len preto, aby ukázali super chalana. Aby sa pochválili. Iné kvôli peniazom, ďalšie kvôli potrebám,“ povedal a ukázal na pery. „S každou som bol asi týždeň a potom koniec. Už rok a pol si dávam odstup od každej baby.“

„Aby si sa nepopálil znova?“ spýtala som sa a on prikývol.

„Britney to dovŕšila. Ona bola moja posledná baba. Už nechcem žiadnu ktorá prahne len po peniazoch, bozkávaní, sexe alebo aby sa len ukázala.“

„A čo tá v tom hoteli?!“

„To bol omyl,“ povedal a zasmial sa. „Bola z výmenného pobytu a len tak sme skončili v posteli. Nebolo to síce milovanie ako som čakal, ale aj tak neľutujem. Niekoľko týždňov potom som s ňou bol v kontakte a smiali sme sa na tom. Teraz sme šli každý svojou cestou,“ povedal a ja som sa usmiala. Dopil pivo a pozrel na mňa.

„Preto si sa so mnou o žiadnej tvojej babe nikdy nebavil?“ prikývol.

„Neviem čím by som sa pochválil. Ak nájdem takú, ktorá je pre mňa najlepšia, poviem ti o nej ako prvej,“ usmial sa a ja som súhlasne prikývla. Pozrel sa mi do očí a ja do tých jeho. No skôr ako som sa stihla začervenať, som odvrátila zrak, no jeho pohľad na mne stále bol.

„Čo tu vlastne chceš robiť? Nie je tu taká zábava ako som čakala,“ usmiala som sa a snažila nadviazať ďalšiu konverzáciu. Len sa zasmial a rukami sa podoprel o nohy.

„Tá pravá zábava len príde. Teraz je len ráno. Všetci prídu okolo obeda a až potom to tu začne žiť,“ usmial sa a pozrel na mňa. „Dokedy tu môžeš byť?“

„Dokedy ma tu strpíš,“ usmiala som sa a podoprela som si rukou bradu.

„Vieš, že teba strpím kdekoľvek.“

„To nebola lichôtka,“ zasmiala som sa.

„Snažil som sa,“ pridal sa ku mne a spolu sme sa smiali. Strávili sme na tejto lavičke plno času. Potom sa k nám pridali aj Smithie a Kim a smiali sme sa spolu. Megan a Bobby vraj niekde zmizli, tak som nemusela ani hádať kde obaja sú. Nevadilo mi to, ale nechcela by som byť na jej mieste. Keď už s niekým mám byť, tak s osobou, ktorú milujem. A nie len takú na chvíľku. To sa mi nepáči. Smithie ma však z rozmýšľania pretrhol a začal ma štekliť. Keď som sa od smiechu postavila pred neho, rukami na mojich bokoch ma pritiahol k sebe a obdivoval moju postavu. Nechala som ho, lebo to bolo z časti pre zábavu. Ani Dávidovi to nevadilo, pretože aj on moju postavu obdivoval. Neviem síce čo je na nej také skvelé, ale nechala som ich nech sa kochajú. S Kim sme si potom sadli nad nich na operadlo lavičky a preložili si nohu cez druhú nohu. Rozprávali sme sa a poriadne zabávali. Dávid mal pravdu. Pred obedom sem len decká chodili a pravá zábava sa len blíži. Ja som však vedela, že tá pravá párty bude až večer. Vždy to tak je, že to vypukne večer. Dospelí odídu a my si môžeme robiť čo chceme. Pred jednou prišli aj Megan a Bobby. Kim sa pri pohľade na ňu začala smiať a ona sa na ňu vrhla, až obe spadli do jazera a bláznili sa tam. O tom tento deň je. O zábave. Pozrela som sa na Bobbyho a videla, že on odo mňa nemôže spustiť oči. Uvedomil, si čo robí, tak len pokrútil hlavou a sadol si vedľa mňa.

„Páči sa ti na novej škole?“ spýtal sa a ja som sa usmiala.

„Je to iné ako na mojej starej škole, ale zvyknem si.“

„Od pondelka to začína. Uvidíš či nakoniec nebudeš ľutovať, že si prišla,“ žmurkol na mňa a ja som sa s úsmevom pozrela na Dávida, ktorý sa smial na Smithiem.

„To rozhodne nebudem,“ povedala som a on sa na Dávida pozrel, a potom na mňa.

„Vy sa ako dlho poznáte?“ spýtal sa a ja som zbystrela zrak.

„Čo?“

„Nevyzeráte na to, že by ste sa poznali len päť dní.“

„Prečo si to myslíš,“ usmiala som sa a vyrovnala sa.

„Lebo sa k sebe správate inak. Vidíš ako sa k tebe správam ja? Zisťujem informácie, no vyzerá to tak, že on ich už dávno vie,“ povedal a ja som sa so sklonenou hlavou usmiala.

„Nie je dôležité ako dlho sa poznáme,“ povedala som a pozrela na neho. „Ale že sa vôbec poznáme, nie?“ povedala som a usmiala sa. Šokovane na mňa pozeral.

„Mám ju rád,“ zahlásil a Dávid so Smithiem sa zasmiali. Dávid sa s úsmevom postavil a prišiel ku mne.

„Kto by ju nemal rád,“ usmial sa na mňa a ja som sa tiež s úsmevom začervenala.

„Tak ale vážne. Ako dlho sa poznáte?“ spýtal sa znova, ale už vážnejšie. My dvaja sme sa na seba len s úsmevom pozerali.

„To nie je dôležité,“ povedal Dávid a naklonil sa, aby ma pobozkal na čelo. Potom vzal so smiechom Smithieho pod krk a spolu padli do vody. Dali si dole tričká a zabávali sa s Kim a Megan. Pozrela som sa na ostatné baby pri jazere a videla ako odpadávajú pri pohľade na mokrého Dávida či Smithieho. Smutne som sa postavila a pozrela na nich ako sa zabávajú vo vode. Aj Bobby sa k nim pridal a spolu sa zabávali. Ja som však osmutnela. Netušila som, že ma to až tak zasiahne, no nemohla som to už zastaviť. Som veľmi citlivá, kvôli tomu ako sa ku mne svet správal. Teraz keď som konečne šťastná, nemôžem tomu sama uveriť. Keď som sa na nich pozerala, ako sa zabávajú, zistila som, že medzi nich nepatrím. Nie podľa zábavy, zabávať sa viem. Ale podľa toho aké životy každý má. Megan hovorí len o skvelom živote, Kim sa tiež nedarí až tak zle, Smithie je vysmiaty chalan s nijakými problémami, Bobby vyzerá tiež na super chalana a aj Dávid má skvelý život, pokiaľ nejde o baby. A kde som ja? Ja som len trápené dievča, ktoré nemal osemnásť rokov nikto rád. Akurát tak Maggie, ktorá sa so mnou, ani neviem prečo, bavila. Tento svet je veľmi zvláštny. Žije tu toľko ľudí a zatiaľ som videla len samých zábavných a vysmiatych. Kde som ja trčala, keď sa rozdávalo šťastie? Asi som bola posledná v rade, že na mňa nič nevystalo. Alebo sa na to pozerám úplne zle. Možno som mala šťastie vždy pred nosom, no pri toľkom trápení som ho nemohla chytiť. Možno som sa tak sústreďovala na bolesť, ktorú som zažívala, že som zabudla žiť. Mala som oči len pre bolesť a zanedbávala šťastie, ktoré mi klopalo na dvere. Možno mi však dalo ešte jednu šancu, aby som mu tie dvere mohla otvoriť. Už som vykročila, že za nimi skočím, no zastavila som sa. Pozrela som sa na skupinku dievčat neďaleko od nás, ako na mňa vražedne zazerali. Asi vo mne vidia konkurenciu, pokiaľ ide o Dávida. Pozrela som sa znova na ostatných a uvidela Dávida. Z toho ako stál a pozeral na mňa, som vycítila, že už hodnú chvíľu na mňa pozerá. Určite čaká, či spravím ten krok a skočím za nimi. Ja som však váhala. Nemala som na to odvahu. Doteraz som sa nikdy v takejto situácii nevyskytla a teraz neviem čo mám robiť. Keď som sa však pozrela do Dávidových očí, vedela som čo robiť. Dala som si dole kraťasy a skočila šípku do vody. Keď som sa vynorila, Dávid sa pri mne zjavil a veľmi sa usmieval. Silno ma objal a ja som sa zasmiala. Tento krok si budem pamätať ešte dlho.

Spolu sme sa všetci zabávali vo vode a bola to poriadna sranda. Aj Kim sa potešila, že som za nimi prišla. Neskôr, keď nám už vo vode bola zima, tak sme vyšli a ja som si obliekla kraťasy. Pri jazero prichádzali ďalšie decká a zábava sa pomaly začínala. Chalani šli zobrať pitie a my tri sme si ľahli na trávu.

„On je taký úžasný,“ básnila Megan a my dve sme sa len smiali.

„Bobby? Zabudni,“ uzemnila ju Kim a ja som sa smiala ešte viac.

„Nevieš si predstaviť aký je krásny. Čo to obe nevidíte? Je úplne dokonalý,“ hovorila a ja som si s povzdychom sadla a rukami som sa oprela o zem.

„Keď o ňom toľko hovoríš, prečo s ním nie si?“

„No lebo sa nechce viazať. Má devätnásť a život pred sebou, chápete nie?“ povedala a my sme prikývli. Kim sa však smiala a Megan ju za to jemne mlátila. Tak som sa teda s úsmevom pozerala okolo a všetko si všímala. Môj pohľad spočinul na skupinke chalanov neďaleko od nás. Pozerali na nás tak zasnene, až mi to dosť vadilo. Akoby čakali na príležitosť prísť sem k nám. Kim si všimla ako sa na nich pozerám a sadla si ku mne.

„Pozerajú sa hlavne na teba,“ povedala mi a ja som sa na ňu pozrela.

„Ale prečo?!“

„Lebo si tu najkrajšia baba. Ako nechcem ti lichotiť, ale je to tak. Ani ja tomu v celku nechápem. Ako si mohla trčať celé dni doma, keď takto vyzeráš?!“

„Neviem,“ povedala som a pre seba sa usmiala.

„Tí chalani sa sem kukajú lebo vidia pekné baby. Ak čím skôr neprídu chalani, prídu oni a budú sa snažiť jednu z nás zbaliť,“ povedala a ja som prikývla.

„Tak sa to robí?“

„Presne tak. Prídu, porozprávajú sa s nami, povtipkujú a potom na niečo pozvú, vypýtajú si číslo, atď. Je to tak vždy,“ hovorila mi a vôbec jej nevadilo mi to vysvetľovať. Nebola som v tomto skúsená, tak som to nemala skade vedieť. Časopisy a filmy, mi v tomto veľmi nepomohli.

„Megan to neprekáža,“ povedala som a ukázala na ňu. Sedela a hádzala dráždiace ksichty, aj keď nenápadne, na tých chalanov.

„Ona je proste taká. Miluje chalanov a tiež je na tom tak ako aj Bobby. Chce len nezáväzný vzťah.“

„To je bez toho, aby s ním chodila? Mne sa to nepáči.“

„Ani sa ti to nemá prečo páčiť,“ zasmiala sa. „Podľa mňa je to poriadna blbosť, no niekedy je to tak lepšie. Napríklad Bobby, mohol by mať ktorú chce, ale na čo by sa s ňou babral a nechal nech ho využíva, keď s ňou môže byť jednu noc a stačí. Nehovorím, že je to dobré, ale niekedy lepšie ako sa viazať.“

„Nemusí riešiť problémy a tak, že?“

„Presne. Nemusí sa starať, ako sa k nej má správať a ako nie. A do kelu! Máme poriadny problém,“ povedala a nemo sa pozerala na druhú stranu jazera. Pozrela som sa tam tiež, no nevedela som na koho sa pozerá. Začala sa nervózne obzerať a hľadať chalanov.

„Čo sa deje Kim?“ spýtala som sa jej no ona ma prstom umlčala.

„Do riti, kde sú?“ mrmlala si popod nos a ja som vôbec nechápala. Megan si to všimla tiež a aj to o čom Kim hovorí. Hneď sa postavila a šla po chalanov. Kim ma schmatla za ruku a šli sme niekam preč.

„Nezastavuj sa a poď so mnou,“ hovorila mi cestou a ja som ju nasledovala. Nemala som šancu jej niečo povedať, spýtať sa, čo sa deje. Niekam ma ťahala a pohľadom hľadala chalanov. Obzerala som sa tiež, aby sme nevyzerali veľmi vystrašene. Aspoň Kim tak vyzerala. Poriadne vystrašene, ja som však nevedela prečo. Zrazu ma však niekto potiahol za ruku a obrátil. Kim sa zastavila a zalapala po dychu.

„Ahoj,“ pozdravil sa mi nejaký chalan a za sebou mal partiu dosť zvláštnych ľudí. On sa pozrel na Kim a tá zutekala preč. Pozerala som sa ako beží preč, a potom som sa nechápavo pozrela na toho chalana. „Ty si tu nová? Nikdy som ťa tu nevidel!“

„Áno, prišla som v utorok,“ odpovedala som. Nevidela som žiadny dôvod, prečo by som to nemala urobiť. Niečo mi tu však nesedelo. Prečo Kim ušla a aj Megan? Čo sa stalo?

„Som Tom, a ty si?“

„Emma,“ povedala som a on sa usmial.

„Teší ma Emma. Povedz mi, páči sa ti tu zatiaľ?“ pýtal sa a pritom si ma obzeral. Vadilo mi to.

„Áno, je tu skvele,“ povedala som a začala sa nervózne obzerať. Všimla som si aj pohľady ostatných okolo nás, ktorí radšej ustupovali a smutne na mňa pozerali. Povie mi niekto čo sa tu deje? „Prepáč, ale musím ísť,“ povedala som s úsmevom. Otočila som sa, že pôjdem preč, no ten chalan ma schmatol za ruku a vrátil na miesto. Šokovane som na neho pozerala a nemohla sa čudovať. Usmieval sa.

„Nepatrí sa odchádzať od rozhovoru,“ povedal milo.

„Tiež sa nepatrí niekoho nútiť do rozhovoru,“ povedala som a odtrhla si ruku. Čo je zač?

„Máš ostrý jazýček,“ povedal a pristúpil ku mne bližšie. „Je ostrý aj v iných situáciách?“ povedal a mne padla sánka. Zdvihol ruku a pohladil ma po líci. Neviem o čo mu išlo, ale nepáčilo sa mi to. Tí chalani za ním vyzerali nielen divne, ale aj nebezpečne. Rehotali sa a vôbec Tomovi nebránili. Ten si ma v kľude hladkal po tvári a ľúbezne na mňa hľadel. Keď mi však siahol na pery a boky, nemohla som to nechať len tak. Odtrhla som sa a rukou mu strelila facku, až zadunelo. Okoloidúci zastavili, vlastne všetci zastavili a pozreli sa na mňa. Teraz som sa už bála. Tom na mňa pozrel a chytil sa za líce. Vykročil ku mne, no predo mnou sa zjavil Dávid ako štít a chytil ma. Tom sa zastavil a pozrel na neho. Cítila som ako Dávid zhlboka dýcha a srdce mi strašne bilo. Za sebou som uvidela aj Kim a Megan, ktoré mali na tvári vystrašené výrazy. Báli sa. Smithie a Bobby sa však nebáli a ani Dávid. Akoby sa chystali na to čo má prísť. Postavili sa každý z jednej strany pri Dávida a Tom sa so svojimi zasmial.

„Dávid, aké milé ťa tu vidieť!“ povedal Tom a vystrel sa. „Pozdravil som tvoju, očividne, kamošku,“ povedal a pozrel na mňa. „Úplne svieti, že je tu nová.“

„Možno je tu nová, no nie je slabá,“ povedal mu rovnako hnusne ako on jemu.

„A ani hlúpa,“ povedal Smithie a Tom prikyvoval s úsmevom.

„To je možno pravda, ale nové dušičky za mnou vždy prídu,“ povedal a pri pohľade na mňa sa pohladil po brade. Dávid ma pustil a nebezpečne sa k Tomovi priblížil.

„Daj jej pokoj!“ pohrozil mu a Tom zvážnel.

„Veď jej nič nerobím,“ povedal a pozrel na mňa. „Zatiaľ!“ Dávid niečo povedal a dal ruku v päsť. Zalapala som po dychu, keď ju vystrel a chcel Tomovi vraziť. Rýchlo som sa postavila medzi nich a odstrčila ich od seba. S rukami vystretými na oboch som sa pozerala a snažila sa zabrániť tomu, čo možno malo prísť. Tom jasne Dávida provokoval k prvej rane a to som nemohla dopustiť. Dávid sa na mňa s rukou v päsť pozeral a aj Tom, ktorého to zjavne neprekvapilo.

„Ale čo, dušička sa chce hrať na záchrancu?“ povedal Tom a zasmial sa. Šokovane mi padla sánka a zložila som ruky.

„Čo si zač?!“ spýtala som sa ho, no on sa len zasmial. Pozrela som spýtavo na Dávida, no ten pohľadom Toma zabíjal. Zrazu ma Tom schmatol za ruku a potiahol k sebe. Narazila som do jeho hrude a vystrašene sa na neho pozrela.

„Mám rád zlé dievčatká. Sú tak skvelé,“ povedal a obzeral si moju tvár. Odtrhla som sa a pozrela za neho. S úsmevom som sa k nemu začala približovať a on šokovane aj so svojimi ustupoval.

„Zlé dievčatká áno?“ hovorila som a ďalej šla k nemu. „Ja medzi ne nepatrím,“ povedala som a zastavila sa. Nemala som totiž kam ísť. Tom aj so svojimi priateľmi padli do jazera a nadávali. Všetci okolo sa strašne smiali a ja som založila ruky na hrudi.

„Pekne,“ povedal pochvalne Tom a usmial sa, „Naozaj pekne,“ opakoval a ja som sa otočila na odchod. Dávid ma schytil za ruku a so všetkými ťahal preč.

„Toto nie je dobré,“ hovoril Smithie.

„Ja viem,“ povedal Dávid.

„Ideme preč? Nemôžeme tu zostať!“

„Ja viem.“

„Kam ju zašijeme? Toto nedopadne dobre,“ pridali sa aj Kim a Megan.

„Kde ste trčali? Hľadala som vás!“ skričala Megan na Bobbyho.

„Zakecali sme sa s chalanmi,“ odpovedal jej.

„No jasné, lebo to je dôležitejšie!“

„A kto mal čakať, že tu bude?“ zasiahol aj Smithie.

„Nemali ste nás nechať samé,“ kričala aj Kim. Vôbec ničomu som nechápala. Dávid ma len ťahal preč a sám nevedel kam. Cestou sa hentí hádali a ja som ničomu nerozumela. Nemala som však odvahu sa spýtať.

„Dávid čo budeme robiť? Toto vôbec nie je dobré,“ povedal Bobby.

„Ja viem!!“ skričal Dávid silno a všetci sme sa zastavili. Vystrašene som sa na neho pozrela a on ma pustil. Strašne nadával a búchal do všetkého čo mu prišlo pod ruku. Tak až teraz som sa začala pomaly báť. Všetci na mňa pozreli a ja som sa klepala. Dávid sa na mňa pozrel tiež a asi pochopil, že by pri mne nemali kričať, keď neviem o čom je reč. Rukami som sa objala a pozrela sa na jazero. Znova to tam žilo a po Tomovi a jeho kamošoch nebolo ani chýru. Asi odišli preč. Odstúpila som od nich a pozerala sa na tú zábavu. Všetci naokolo vyzerali, že sa Toma báli. Akoby to bola čierna ovca mesta. Ale kto to je? A čo chcel odo mňa?

„Čo budeme robiť?“ rozprávali sa ďalej, no ja som už nevnímala. Pozerala som sa na zábavu a ľutovala, že sa taký pekný deň zvrtol k tomuto. Zjavila sa pri mne Kim a ja som na ňu pozrela. Smutne mi dala ruku na rameno a ja som sa na ňu usmiala. Akoby hľadala správne slová. Nadýchla sa a ja som čakala čo povie.

„Ten chalan, ktorému si dala facku, je najväčší hajzel v meste. Predáva drogy, pije, húli a využíva dievčatá, vieš ako,“ povedala a ja som počúvala. „Je to tá najväčšia špina akú by si nikdy nechcela spoznať. Keď sa na neho niekto zle pozrie, na druhý deň je v nemocnici. On si problémy nerieši slovami, ale päsťami.“

„Čo?“

„Je to špina Emma. Keď som ho uvidela, vedela som, že sa pozerá na teba. A to nie je vôbec dobré.“

„Všetci sa na mňa pozerali.“

„Toto je iné Emma. V jeho pohľade som nevidela, že sa nepozerá na dievča, ale na cieľ!“ povedala a ja som zbystrela zrak. „Páčiš sa mu a to nie je dobré. Znepríjemní ti život. Nerobí mu problém ublížiť hocikomu. Ani dievčaťu,“ pozrela som sa znova preč. Aj keď som toto počula, necítila som v sebe strach. Keď sa niekto dozvie, že strelí facku nebezpečnému chalanovi, hneď by sa bál o život. Ja som však hlboko cítila, že mi nič nespraví. Že som pre neho len dievča, ktoré je pekné. Ja som sa možno nebála, no ostatní priam žiarili ako sa boja. Hlavne Dávid. Nadával a vrelo to v ňom. Nebál sa, ale zúril. Aj Bobby a Smithie. Čo sa medzi nimi stalo?

Asi po štvrť hodine sa všetci upokojili a sadli si na lavičku vedľa nás. Sadla som si na zem a chytila sa kolien. Rozmýšľala som čo sa vlastne dnes ešte bude diať. Už som spoznala ďalšieho chalana, ktorého som očividne zaujala. Čo ešte sa mi môže stať? Dávid si ku mne sadol, no ja som sa na neho ani len nepozrela.

„Prepáč,“ až po tomto slove. „Nechcel som kričať, ale...“

„Čo?!“ chcela som vedieť.

„Je to hajzel Emma a nechcem, aby ti ublížil,“ povedal smutne a ja som sa usmiala.

„Vieš, že som silná Dávid. Viem sa brániť,“ povedala som a on sa ku mne prisunul bližšie.

„To je síce pravda, ale aj tak. Drž sa od neho ďalej,“ poprosil a ja som na neho len hľadela. Nakoniec som však prikývla a on ma za to silno objal. Cítila som ako sa mu uľavilo a ja som sa len smiala. Potom sa odo mňa odtrhol, no nie veľmi. Pozeral sa mi do očí a mne skamenel úsmev na tvári. Nevedela som čo sa to so mnou deje, no celá červená som sa odtiahla a usmiala sa. Zábava sa totiž ešte ani zďaleka neskončila.

Autor: Mimush, v rubrice: Povídky » Na pokračování

Sdílet

Diskuse pro článek E-mailová láska - 12. kapitola: