OurStories.cz ~ naše povídky - Povídky » Na pokračování » E-mailová láska - 13. kapitola

20.07.2013 (22:00) • Mimush • Povídky » Na pokračování • komentováno 4× • zobrazeno 447×

 13. kapitola

Ubehla hodina od toho ako sa zjavil Tom. Nedávala som tomu veľkú dôležitosť a chcela som si užiť so svojimi kamarátmi. Upokojila som ich, že je všetko v poriadku a s úsmevom vzala Kim a Megan na parket, kde sa tancovalo na hudbu. Prišli sme tam a začali sa poriadne zabávať. Bolo dosť teplo, tak som tancovala len v kraťasoch a s vrchom z plaviek. Bolo veľmi dusno, no zábavu nám teplo nepokazilo. Práve preto sme sem prišli. Kvôli zábave, aby sme si užili posledný deň v lete. Má sa už ochladiť, takže naozaj neviem aké to tu bude. Neviem aké to tu je v zime. Či krásne, alebo naopak úplne hrozne. Na to som však teraz myslieť nechcela. S babami sme tancovali a bavili sa. Už sme zabudli aj na Toma a jeho kumpánov. Megan stále pozerala na Bobbyho, akoby čakala, že príde k nej. Možno sa jej to nakoniec aj splní. Všetci traja totižto odložili všetko čo mali na práci a kráčali k nám. Megan si hneď uchmatla Bobbyho, Kim schytila Smithieho a mne zostal Dávid. Prišiel ku mne veľmi blízko a pozrel sa mi do očí. Usmiala som sa na neho a spoločne sme tancovali podľa hudby. Väčšina báb na mňa zazeralo, no ja som si nechcela skaziť túto chvíľu. Cítila som sa ako na diskotéke, na ktorej som nikdy nebola. Bola som otočená Dávidovi chrbtom a celý telom som sa ho dotýkala. Úplne sme sa nechali uniesť hudbou a tancovali. Aj ostatným to dobre išlo, aj keď Megan a Bobby robili skôr iné veci ako tancovanie. Nazvem to také zvádzanie na parkete. Netrápilo ma to. V tomto momente som sa sústredila na Dávidove ruky položené na mojich bokoch a na to, aby som nestratila notu. Bolo to niečo neuveriteľné. Nikdy predtým som na žiadnej diskotéke nebola, tak som nemohla vedieť aké to je. Teraz však môžem povedať, že je to niečo úžasné. Tancujúce telá blízko pri sebe, tancujú do rytmu. Baby zvádzajú chalanov, aby sa k nim pridali a spolu potom tancujú. Tá hudba bola skvelá. Každý tancoval podľa nej. Skákali a užívali si to. V tom som však zabudla tancovať. Moje telo sa hýbalo ako chcelo a ja som ani nevedela čo robím. Len som sa hýbala. Bolo to niečo neuveriteľne skvelé. Ani sme sa nenazdali a už sa pomaly stmievalo. Ani jednému to však nebránilo v tom, aby sme tancovali ďalej. Cítila som Dávidov dych na mojom krku a aj jeho silné búšenie srdca. Chytil ma za ruku a potočil, aby som sa obrátila. So smiechom som sa na neho pozrela a on sa usmieval. Užíval si to rovnako ako aj ja. Keď som však zachytila jeho pohľad, niečo sa zmenilo. Pozrela som sa mu do očí a cítila v nich niečo zvláštne, ale zároveň krásne. Pritiahol si ma bližšie, až sme sa nosmi skoro dotýkali. Zhlboka som dýchala a nechala nech ma vedie. Úplne som sa pozabudla. Prestala som sama tancovať a všetko okolo mňa sa točilo. Nič som nevidela jasne, len Dávidovu tvár. Pozerala som sa do jeho krásnych očí a on do tých mojich. Srdce mi išlo vyskočiť z hrude a na okamih som prestala dýchať. Hudba však zrazu prestala hrať a všetci prestali tancovať. Tlieskali Dj-ovi, no my dvaja nie. Prekvapene som na neho hľadela a snažila sa nadýchnuť. Aj on bol prekvapený rovnako ako aj ja. Z prekvapenia nás vyrušil Smithie a Kim, keď sa na nás so smiechom vrhli.

„To bolo niečo skvelé! Budem s tebou tancovať častejšie,“ zasmiala sa Kim a Smithie sa k nej pridal. My dvaja sme však nervózne pozerali úplne inam.

„A čo ty Emma, bavila si sa?“ spýtal sa ma a ja som sa na neho hneď pozrela.

„Á-áno,“ usmiala som sa a pozrela na Dávida. „Bavila,“ usmial sa na mňa tiež a ja som sa odvrátila, aby som našla Megan. „Kam zmizli Bobby a Megan?“ spýtala som sa, aby som odvrátila pozornosť od nás dvoch. Stále sme totiž sami nechápali čo sa to práve stalo. Kim sa zasmiala.

„Kam myslíš?!“ povedala a Smithie sa zasmial.

„Poď Dávid, ideme po pitie,“ povedal a tlačil ho preč. Dávid sa však stále pozeral na mňa a ja na neho. Potom som si sadla pri jazero s Kim na trávu a dýchala.

„Tak, čo sa stalo? Ste obaja nejaký divní,“ povedala a ja som zbystrela zrak.

„Čo? Ale kdeže, len sme sa zabávali,“ usmiala som sa a celá červená som sa pozrela inam. Zavrela som oči a snažila sa nájsť ten bod, keď sme spolu tancovali. Neviem prečo, ale chcela som sa vrátiť. Chcela som, aby hudba hrala ďalej a my dvaja budeme tancovať spolu. Chcela som sa pozerať do jeho nádherných očí. Viem však, že to tak ľahko nebude. Obaja sa k nám vrátili a v rukách držali pitie. Len pre nás štyroch, lebo nevieme kedy tí dvaja prídu. Dávid mi podal plastový pohár a sadol si za mňa. Oprela som sa mu o hruď a usmiala sa.

„Ďakujem za tanec,“ pošepkal mi do ucha a ja som sa usmiala. Pili sme a pritom sme sa poriadne nasmiali. Dávid mal pravdu. Párty sa okolo piatej rozbehla a bola veľká zábava. Bola už poriadna tma, tak sa rozsvietili všetky svetlá. Kútikom oka sme uvideli aj Megan a Bobbyho ako sa bozkávajú pri lese. Kim sa len zasmiala, no ja som ich ďalej pozorovala. Možno aj ja raz budem na ich mieste a budem sa bozkávať s nejakým chalanom, ktorého mám rada. Možno raz.

Rodičia mi dovolili tu byť asi do polnoci. Viac nie. Sľúbila som im, že sa im zajtra budem venovať a to aj dodržím. Kim súhlasila, ale videla som, že sa jej domov ísť nechce. Nikomu z nás sa nechcelo ísť domov. Hlavne mne a Dávidovi. Po dlhých troch rokoch, sme konečne mohli byť niekde spolu a rozprávať sa. Už to nie je také, že len cez telefón alebo smsky. Už je to naozaj a je to úžasné. Môžem ho objať a spýtať sa ho rovno, bez toho, aby som sa bála, že mi nezdvihne telefón. Aj on vyzeral na to, že mu toto vyhovuje viacej. Rozprávali sme sa spolu ešte veľmi dlho. Myslela som si, že už pôjdem domov, no keď som sa pozrela na hodinky, milo som sa prekvapila. Bolo len šesť hodín večer. To máme ešte plno času na zábavu.

„Čo ideme robiť? Už sme aj pili, tancovali. Čo ešte?“ spýtala sa Kim v nálade. Trochu sa napila piva od Smithieho a teraz sa stále len smeje. Aj Smithie vyzeral byť v nálade. Dokonca aj Dávid. Pripadala som si jediná triezva.

„Nestačí ti?“ spýtal sa Dávid a znova sa napil piva.

„Nie,“ zasmiala sa a pozrela sa na jazero. „Nejdeme si zaplávať?“ povedala a ja som sa pozrela na jazero. Bolo v ňom plno deciek a zabávali sa.

„No keďže vyzeráš ako vyzeráš, neodporúčam to,“ povedala som pochybne, no ona sa zasmiala a postavila sa.

„Zastavíš ma?“ povedala a šla k jazeru. Rýchlo som sa postavila a šla za ňou. Chalani sa len usmiali a nechali nás tak. Asi neverili tomu, že by do vody v podnapitom stave skočila. Ja som si tým však veľmi istá nebola, že to neurobí.

„Kim neblázni. Veď sa ani na nohách neudržíš,“ prosila som ju.

„Ukľudni sa Emma. Ja viem plávať,“ zasmiala sa a už chcela skočiť, no ja som ju zastavila.

„V podnapitom stave asi ťažko,“ povedala som a ona sa zamračila.

„Neblbni Emma! Si hrozná pokiaľ ide o zábavu,“ povedala hnusne a zatackala sa. „Už chápem, prečo sa s tebou nechceli baviť. Si nudná!“ skričala mi so smiechom do tváre a ja som mala čo robiť, aby som sa nezrútila. To hovorí alkohol. To hovorí alkohol. Opakovala som si stále dokola a snažila sa ju nejako zastaviť. Očami som sa pozrela už aj na chalanov, no tí si nás veľmi nevšímali. „Daj mi pokoj!“ skríkla Kim a sotila do mňa. To však nemala robiť, lebo som stratila rovnováhu a spadla chrbtom do vody. Zacítila som v nose aj v ústach vodu a následne bolesť. Plávať viem, takže som nemala problém vyplávať znova nad hladinu. Skazil mi to však veľký kameň vo vode, o ktorý som si udrela hlavu. Veľmi to zabolelo a zacítila som aj niečo teplé. Tečie mi krv? Nevedela som čo sa deje, ani či ma Kim hľadá. Jediné čo som vnímala, bol jej krik.

„Preboha!! Emma,“ kričala. „Chalani!! Emma!“ skríkla a ja som zacítila ako zem zadunela. Zrazu som počula znova moje meno a následne niekto skočil do vody. Schytil ma za ruku a niesol na breh. Stratila som vedomie a nevnímala už vôbec nič. Neviem ako dlho som bola v bezvedomí, no zrazu som začula hlasy.

„Emma preber sa. Prosím preber sa!“ prosil Dávid a hladil ma. „Prosím! Vráť sa mi!“ šepkal mi do ucha. „Potrebujem ťa!!!“ Aj ja ťa potrebujem. Akoby ma mocné sily vypočuli. Všetka voda z pľúc sa mi hrnula ako gejzír cez hrdlo, až som ju mala v puse a musela ju vypľuť. Strašne som kašľala a dávala zo seba tú vodu preč. Dávid ma jemne búchal po chrbte, aby mi pomohol vodu zo mňa dostať preč. Pálilo ma hrdlo a strašne som sa dusila. Nakoniec som zo seba vodu dostala von a mohla som sa voľne nadýchať čerstvého vzduchu. Dávid si sadol meter odo mňa a hlavu mal medzi kolenami. Kim sa na mňa vrhla a silno ma objímala. Všimla som si aj Smithieho ako zhlboka dýcha a vydychuje. Bol rovnako mokrý ako aj Dávid. Asi po mňa do vody skočili obaja. Kim mi plakala na ramene a ospravedlňovala sa. Nemohla som jej však odpovedať. Stále som mala pálivé hrdlo a aj tak som nevedela čo jej mám povedať. Videla som jej na tvári slzy, tak ma jej prišlo ľúto. Predsa len to neurobila naschvál. Usmiala som sa na ňu a prikývla. Pozrela som sa na Dávida a ten mal stále medzi kolenami hlavu. Keď sa odo mňa odtrhla Kim, zdvihol hlavu a pozrel sa na mňa. Na tvári sa mu ligotali slzy. Veľmi sa o mňa bál, ale že kvôli mne vyronil aj slzy? To som nečakala. Postavil sa a prišiel ku mne. Sadol si vedľa mňa a so slzami na mňa pozrel. Zdvihla som ruky a pohladila som ho po líci, aby som mu slzy zotrela. Usmiala som sa na neho a on si ma silno pritiahol k sebe. Stískal ma silnejšie než predtým. Vôbec som sa mu nedivila. Aj ja som ho veľmi rada znova objímala.

„Čo sa tu stalo?“ prišli Megan a Bobby celí vysmiaty. Smithie zahrešil, Kim mávla rukou a ja som sa od Dávida ani nehla. Bola som rovnako vystrašená ako aj on. Už takéto niečo nechcem nikdy zažiť. Cítila som totiž dva druhu strachu. Jeden strach z toho, že som sa mohla utopiť a zomrieť, druhý strach z toho, že som už nikdy nemusela vidieť Dávida. Premohli ma slzy a plakala som mu na hrudi.

„Kde ste boli?!“ zvrieskol na nich Smithie a oni sa zľakli.

„Prečo, čo sa stalo?“ spýtal sa Bobby a pozrel na mňa. „Čo sa jej stalo?“ spýtal sa, no všetci mlčali.

„Keby ste tu boli a neváľali sa po sebe v lese, vedeli by ste to!“ povedal im Dávid a hladil ma po vlasoch.

„Koľko je hodín?“ spýtala sa Kim a ja som okom pozrela na veľké hodiny pri jazere. Je trištvrte na sedem. „Len toľko? Asi pôjdeme domov,“ povedala a ja som sa od Dávida odtrhla.

„Prečo?“ spýtala som sa, no Dávid ma od seba nepustil.

„Po tom čo sa práve stalo, tu chceš ostať?“ spýtal sa ma a ja som sa na neho pozrela.

„Som v poriadku. Len ma bolí hlava viac ako zvyčajne. Nechoďme preč, nechcem vám skaziť tento deň,“ usmiala som sa a Dávid si len vzdychol.

„Vôbec by si ho nepokazila,“ usmial sa a pohladil ma po líci. Usmiala som sa na neho. Potom sme sa už postavili a šli na nejakú lavičku alebo niekde, kde by sme si mohli sadnúť. Dávid mi dal svoju mikinu, aby mi nebola zima a ja som ju s radosťou prijala. dokonca mi aj vreckovkou utreli krv z hlavy, kvôli tomu šutru. hlava ma bolela, ale nebolo to nič vážne.

Večer sa už ochladilo a ja som bola celá mokrá. Chalanom zima síce nebola, no mne áno. Keď sme si našli miesto na sedenie, Kim sa odo mňa ani nepohla. Stále sa mi ospravedlňovala a mne sa zdalo, že už bola úplne triezva. Nedávala som jej to však za vinu. Nechcela do mňa sotiť tak, že spadnem do vody. Určite nečakala ani ten kameň čo bol na dne. Nikto to nečakal, tak som sa len na ňu usmievala a stále dokola hovorila, že je to v poriadku. Okolo ôsmej sa objednávala hromadne pizza, takže chalani šli objednať tri kusy.

„Neteším sa v pondelok do školy. Vôbec,“ hovorila Megan a my sme prikyvovali.

„Ani ja. Zase vidieť tie isté ksichty, nie ďakujem,“ povedala Kim a ja som sa zasmiala.

„Ja sa aj teším. Uvidím či to tu zvládnem,“ usmiala som sa a Kim ma objala.

„Budeš vždy s nami, tak sa nudiť nebudeš.“

„Tretiaci to majú najlepšie,“ zamrmlala Megan a oprela sa o lavičku. „Majú stále voľné hodiny a nemusia sa učiť.“

„To preto, lebo nemáme na škole dosť miesta. Oni sa učia potom poobede,“ protirečila jej Kim.

„Chalani majú vtedy voľné hodiny, čo máme my telesnú,“ povedala som a oni prikývli.

„To je pravda. Ale nie je to vždy dobré.“

„Presne. Budú chodiť na naše hodiny a ja sa potom cítim dosť trápne,“ povedala Megan a zasmiala sa. Pridala som sa k nej a pozerala sa na prichádzajúcich chalanov s troma pizzami. Ja som sa rozdelila s Kim, Dávid so Smithiem a Megan s Bobbym. Ten sa však už na ňu nepozeral tak ako doteraz. Asi mu už stačilo s ňou byť a správa sa normálne. Neprekvapilo ma to. Začal sa pozerať po iných babách a hádzať na ne ksichty. Megan sa to nepáčilo a dávala to dosť jasne najavo. Bobby si ju však nevšímal a odišiel baliť skupinku báb. Nahnevala sa a odišla od nás preč. Smithie len pomykal plecami a vychutnával si ich pizzu. Dávid sa na ňom s Kim smial a ja som zívala. Bola som už poriadne unavená a cítila som ako na mňa niečo lezie.

„Asi budem chorá,“ povedala som so zapchaným nosom. Kim si ku mne sadla a so smiechom mi dala ruku na čelo.

„Žeby si prechladla z tej vody?“ zasmiala sa a ja som sa usmiala.

„Už len to mi chýbalo,“ zamrmlala som a kýchla. Všetci traja sa začali smiať a ja som celkom nechápala čo je smiešne. No aj tak som sa smiala s nimi. Pizzu sme jedli prekvapivo dlho. Nemali sme sa kam ponáhľať. Vonku už bola poriadna tma, čo využili najmä všetky dievčatá. Všimla som si, že niektoré zvádzajú chalanov dosť dráždivo. Akoby prišiel ich čas na získanie chalanov. Niektorým sa to aj podarilo, no väčšia časť sa pozerala len naším smerom. Konkrétne na Dávida a Smithieho. Aj Smithie je pekný chalan, a preto aj po ňom pokukujú. No mne sa zdalo, že ani jeden nestojí o ich priazeň. Hlavne Dávid nie. Chápala som ho prečo, ale to mu nebránilo sa na ne aspoň pozrieť. Pozrela som sa aj na Kim, ktorá nechápala rovnako ako aj ja. Ani jeden z nich sa totiž na žiadnu nepozrel. Nechápem ako to dokážu. Ja by som už dávno hlavu zdvihla či už by som s niekým niečo chcela mať alebo nie. Nezvládla by som mať hlavu sklonenú. Zvedavosť by u mňa zvíťazila.

„Čo to s nimi je? Ani na jednu sa nepozrú,“ pošepkala som Kim.

„Všimla som si to hneď ako sem prišli. Ani jeden sa na žiadnu nepozrel. Možno si dávajú pauzu,“ povedala šeptom.

„Pauzu? Ale ako to vydržia? Ja by som sa už dávno pozrela. Prečo to robia?“

„Ja neviem. Asi majú svoje dôvody.“

„A to sú aké?“

„Čo si vy dve šepkáte?“ spýtal sa Dávid pobavene a my dve sme sa na nich hneď pozreli.

„Ale to je nič. Len sa tak bavíme,“ povedala som a zasmiala sa.

„Čo máte ďalšie na pláne? Pizza je už zjedená a ak nechcete ísť tancovať, tak sa tu budeme dosť nudiť,“ skonštatovala Kim a ja som prikývla.

„Zahráme si fľašu?“ navrhol Smithie, no ja som so smiechom pokrútila hlavu.

„Zabudni. Navrhni niečo iné,“ zasmiala som sa a on začal rozmýšľať.

„Ja neviem. Sklamal ma tento deň. Čakal som väčšiu zábavu,“ povedal a ľahol si na lavičke.

„Musím uznať, že aj mňa. Je tu nuda,“ povedal Dávid a napil sa piva.

„Nemal by si to pivo už piť, lebo sa domov nedostanete,“ povedala som a vzala mu ho.

„To je pravda. Jediná, ktorá tu môže šoférovať si ty,“ brnkol mi po nose a vzal mi ten pohár.

„Ja vás všetkých domov nezaveziem. Nie na dvoch autách,“ povedala som a Dávid sa zasmial.

„To bol vtip Emma. Môžem šoférovať. Mám v sebe len tri pivá a som úplne v poriadku.“

„Vážne? Nieže niekde nabúrate.“

„Neboj sa,“ povedal a pobozkal ma na líce. Ja som sa však stále bála. Bobby k nám pred jedenástou prišiel, aby sa s nami rozlúčil. Zbalil rovno dve baby, s ktorými si šiel užiť. Neriešila som to, tak som bola radšej ticho. Megan k nám tiež prišla, no nemala už takú náladu ako mala predtým. Zjavne ju zasiahlo, že sa Bobby odtrepal s inými babami preč. Zjavne čakala, že pôjde s ním ona. Nechcela som ju radšej utešovať. K ničomu by to nepomohlo a okrem toho, je to jej vec ako sa s tým vyrovná. No keď som videla ako sa tvári, určite od neho veľa nečakala. Len bozkávanie, rýchly sex a to je všetko. Nečudujem sa, že je teraz nahnevaná, no čo od neho mohla čakať? Je to chalan na jednu vec a nie na vzťah. Ani Dávid, ani Smithie nevyzerajú na to, že by si chceli s niekým začať. Sú to traja nezáväzní chalani, ktorí k sebe doslova zapadli. Našli sa a to je aj dobre. Všetci sme sa zhodli, že o pol dvanástej pôjdeme domov. Nevedeli sme čo tu ďalej budeme robiť, tak sme šli pri naše autá a lúčili sa.

„Takže sa zajtra neuvidíme?“ spýtal sa ma Dávid, keď bol opretý o moje auto pri mne.

„Sľúbila som rodičom, že s nimi budem. Chcem to dodržať,“ povedala som a hľadala kľúče.

„Nevyčítam ti to. Takže sa uvidíme až na internáte,“ povedal smutne a ja som sa usmiala. Podišla som k nemu a vzala mu tvár do dlaní.

„A si smutný, lebo?“ usmiala som sa a on ma chytil za boky.

„Nebudem s tebou,“ povedal a vystrel sa. „Zatiaľ sme spolu skoro nikdy sami neboli. Nehovorím, že nie sme spolu, ale nebaví ma, že sa s tebou neviem porozprávať!“

„A o čom sa chceš rozprávať?“ spýtala som sa a on sa začervenal.

„Čo ja viem? Vždy sa niečo nájde,“ žmurkol na mňa a ja som sa usmiala. „Páčilo sa ti dnes?“ spýtal sa.

„Veľmi a tebe?“

„Až na to fiasko s Kim, bolo úžasne,“ usmial sa a ja som sa usmiala tiež. „Asi už budeš musieť ísť. Kim je už netrpezlivá,“ usmial sa a ja som prikývla. „Napíš mi, keď prídeš v pohode domov, dobre?“

„Dobre,“ usmiala som sa a pozrela sa mu do očí. Pozrel sa mi do nich tiež a takto sme sa na seba chvíľu pozerali. Srdce mi búchalo ako o život a išlo mi vyskočiť z hrude. Dávid sa zrazu naklonil a pobozkal ma na líce. Nebol to však len nejaký bozk. Bol to úplne iný bozk ako doteraz. Taký jemný. Odtiahol sa odo mňa, no tvár mal stále blízko tej mojej. Vyrušila nás nervózna Kim, až som od Dávida odskočila. Len som sa usmiala a spolu sme nasadli do auta. Rozlúčila som sa aj s Megan a Smithiem a išla už na hlavnú cestu.

„To bolo čo?!“ spýtala sa Kim počas cesty a zaškerila sa.

„Čo? Čo, čo bolo?!“ tvárila som sa nechápavo.

„Tá vaša rozlúčka. Správate sa k sebe inak ako doteraz.“

„Ako môžeš vedieť ako sme sa k sebe správali doteraz?“

„No dobre už som ticho. Ale prajem vám to,“ žmurkla na mňa a ďalej sa už nič nepýtala. Neviem síce čo tým myslela, no nechala som to radšej tak. Nechcela som, aby si začala myslieť niečo čo nie je pravda. Alebo to pravda je?

Vysadila som Kim tam kde som ju aj nabrala a šla domov. Phill ma privítal a pustil domov. V dome sa však nesvietilo, tak rodičia asi išli spať. Zaparkovala som auto a zamkla ho. Vošla som potichu do izby, prezliekla sa a ľahla do postele. Predtým ako som šla spať som vzala mobil a napísala Dávidovi smsku.

Som doma, živá a zdravá. Ďakujem za krásny deň, dúfam, že takýchto dní bude ešte veľa. Dobrú noc a sladké sny.

Poslala som a s dobrým pocitom som si ľahla a snívala krásny sen. Bola som šťastná.

Autor: Mimush, v rubrice: Povídky » Na pokračování

Sdílet

Diskuse pro článek E-mailová láska - 13. kapitola: