E-mailová láska - 15. kapitola • OurStories.cz ~ naše povídky

Ráno sa všetci štyria zobudili ako keby spali na dreve. Hneď začali hľadať Megan, ktorá však zmizla. Takisto Dávid ukázal, že má Emmu veľmi rád, no ona ho chce chrániť, a preto ho opustí. Bude návšteva školy príjemná?
Na žiadosť Smile :) som pridala ako bonus obrázky hlavných postáv. :) Dúfam, že sa vám budú páčiť :)

24.07.2013 (12:00) • Mimush • Povídky » Na pokračování • komentováno 8× • zobrazeno 586×

15. kapitola

Ráno bolo pre nás veľmi kruté. Bolel ma veľmi chrbát a na moju smolu som spadla z postele.

„Toto Megan nezabudnem,“ zamrmlal Smithie a Dávida tiež sotil na zem. Všetci štyria sme boli zlomení a neschopní pohybu.

„Cítim sa akoby ma prešiel buldozér,“ povedala Kim a posadila sa.

„Nápodobne,“ zamrmlala som a tiež sa posadila. Pozrela som sa na hodinky a všimla si, že je šesť hodín. Dobrý čas na vstávanie. Máme dve hodiny čas. Umyť a prezliecť sme sa však už chceli ísť umyť do našej izby. Rozlúčili sme sa s chalanmi a išli do izby. Na naše prekvapenie v izbe nikto nebol. Čakala som, že Megan bude len teraz spať na niektorej posteli s tým chalanom.

„Kde tá špina je?“ zahrešila Kim a ja som to využila. Ako prvá som vliezla do kúpeľne, aby som sa mohla umyť. Osprchovala som sa, umyla a aj učesala. Potom som sa s Kim vymenila a šla otvoriť kufor, aby som si mala čo obliecť. Meteorológovia mali pravdu, bolo teplo. Zvolila som teda šaty. Tie som ešte na sebe nemala a teraz je na to aj počasie. Vzala som si modré, krátke šaty, topánky a aj modré náušnice. Namaľovala som sa a urobila si vlasy. Kulmou som si spravila jemné kučery a hneď som vyzerala k svetu. Keď Kim vyliezla, obliekla si úplne iné oblečenie ako som mala ja. Má rada hip hop a podľa toho sa aj obliekla. Aj tak jej to slušalo. Vzala som si veľký karisblok a dávala do neho potrebné veci. Dnes sa začína učiť, tak sa musím poriadne pripraviť. Nemôžem byť ako blbá hneď v prvý deň. Budem sa snažiť zapadnúť. Od dnes, to všetko začína.

Spolu sme šli na raňajky, no ani tam Megan nebola. Kim si na ňu už brúsila zúbky a pravdu povediac aj ja. Mám ju rada a spravila by som pre ňu čokoľvek, ale len do istej miery. Nikdy sme sa nedohodli, aby si do našej izby vodila chalanov, lebo sa s nimi nemá kde vyspať. Nemyslela som si o nej, že je takáto. Ja by som si to nikdy nedovolila a to som niekedy aj ja čertík.

„Keď ju uvidím, tak ma radšej drž aby som jej nemohla vraziť,“ povedala Kim keď sme spolu už šli do školy. Veľa deciek už prichádzalo a hneď bol areál plný študentov.

„Máš moje zvolenie,“ povedala som a pohladila si chrbát.

„Našli ste ju už?“ spýtali sa Smithie a Dávid, keď k nám pribehli.

„Akoby sa prepadla pod zem,“ povedala som a nechala nech ma Dávid objíme okolo pliec.

„Nemôže sa skrývať večne. Aspoň predo mnou nie,“ povedal Smithie a Kim sa zasmiala.

„Čo plánuješ po škole?“ spýtal sa ma Dávid potichu. Chytila som sa za bradu a silno rozmýšľala.

„Asi nič,“ zasmiala som sa. „Prečo?“

„Chcel by som ťa niekam vziať,“ povedal a ja som sa usmiala.

„Nemôžeme chodiť po škole preč, vieš o tom.“

„A kto povedal, že nás niekto bude vidieť,“ žmurkol na mňa a aj so Smithiem sa pobrali preč. Zasmiala som sa a zakývala mu. V tom sa Kim pred školou zastavila a ja som do nej vrazila.

„Ja ju zabijéééém!!!“ kričala a skákala na mieste. Nechápavo som sa aj s ostatnými na ňu pozrela.

„Šibe ti?“ spýtala som sa šokovane.

„Nie nešibe. Nemáme prvú hodinu,“ povedala a mne padla sánka. Tak som si so sklonenou hlavou sadla na lavičku a nechala nech sa Kim rozčuľuje. To Megan naozaj nedarujem.

Tak sme teda boli nútené stráviť prvú hodinu vonku na lavičke. Kim stále len nadávala na Megan a ja som sa jej ani nečudovala. Keby som už na jej mieste spala v cudzej izbe, aspoň by som ráno prišla a ospravedlnila sa. Megan na nás však očividne zvysoka kašle a neviem prečo. Myslela som si o nej, že je lepšia.

Pred koncom prvej hodiny sme šli do školy po veci. Zazvonilo a Kim celú prestávku hľadala Megan. Nikde však nebola. Tak sme sa teda spoločne pobrali na biológiu. Sadli sme si do zadnej lavice a keď prišla profesorka, privítali sme ju. Začali sme brať nejaké živočíchy, ktoré som už poznala. Len som si písala poznámky a ukľudňovala Kim. Bola tak nahnevaná ako ešte nikdy. Nečudujem sa jej. Po hodine som sa s ňou rozdelila, lebo ďalšiu hodinu s ňou nemám. Vzala som si zo skrinky telesnú a šla do dievčenským šatní.

„Ahoj Emma,“ pozdravili ma s úsmevom ostatné baby a ja som sa im odzdravila.

„Nevideli ste niekde Megan?“ spýtala som sa ich.

„To nie, hľadáš ju?“ povedala a ja som prevrátila s úsmevom oči.

„Áno, aby som ju zabila,“ žmurkla som na ne a oni sa zasmiali.

„Myslím, že naposledy bola s Danom,“ povedali a ja som prikývla.

„Naposledy,“ zamrmlala som a prezliekla sa. Dala som si kraťasy a na ramienka tričko, keďže bolo vonku teplo. Trénerka si pre nás prišla a šli sme von. Hneď na tribúnach na štadióne som videla futbalistov a medzi nimi aj Dávida a Smithieho. Najprv sme mali rozcvičku, pri ktorej som sa vôbec nevedela sústrediť. Megan nikde nebola a to ma znepokojovalo. Kde je?

Prestala som cvičiť a pozrela sa na futbalistov. Dan tam s nimi bol a zabával sa. Zneistela som.

„Deje sa niečo, Emma?“ spýtala sa ma trénerka a prišla ku mne.

„Nič,“ usmiala som sa a ďalej cvičila. Stále som sa však obzerala, aby som Megan niekde našla. Keďže bol prvý deň, tak sme mohli hrať volejbal alebo hocičo. Aj ja som si jednu hru zahrala, no potom som si radšej sadla a kútikom oka sa obzerala. Zrazu som ju však uvidela. Megan prichádzala na ihrisko a nebola na tom veľmi dobre.

„To je Megan?“ spýtala sa trénerka a ja som prikývla. Hlavou mi naznačila, že môžem ísť za ňou a ja som a k nej rozbehla. Bežala som veľmi rýchlo, lebo som nevedela čo Megan je. Asi päť metrov odo mňa však spadla na kolená a zvalila sa na zem. Spadla som k nej tiež a prihovárala sa k nej.

„Kde si bola preboha?“ spýtala som sa a ona sa smiala.

„Nebodaj si ma hľadala,“ povedala a posadila sa.

„Aj Kim. Tak, kde si bola? Ráno sme ťa v izbe nenašli a Dan je tu,“ povedala som a ukázala na tribúnu. Megan len prskla a postavila sa.

„Povedal mi, že som hrozná v posteli,“ povedala a mne padla sánka. „Doslova sa mi vysmial.“

„Preto si šla piť?“ spýtala som sa a ona sa zasmiala.

„Neboj sa, veľa som nevypila, ale nemala som chuť ísť do školy. A keby viem, že je na tribúne tak by som sem neprišla. Pozri ako sa na mne rehoce,“ povedala a ukázala na tribúnu. Bola to pravda. Dan sa rehotal a ukazoval na Megan. Zlostne som sa postavila, že pôjdem za ním, no Megan ma rukou zastavila. „Kašli na to. Nestojí za to,“ povedala mi a ja som prikývla. Potom som ju vzala za trénerkou, ktorej sa ospravedlnila, že zaspala. Tá jej to samozrejme zobrala a my dve sme si sadli na trávu a rozprávali sa. Snažila som sa ju upokojiť, aby si z toho nič nerobila. Lenže Danov smiech ma tak iritoval, že som to už nevydržala. Vzala som babám volejbalovú loptu, postavila sa a celou silou som ju hodila do smejúceho sa Dana. Pristála mu presne na tvári, až zletel zo sedačky. Baby sa začali strašne smiať a tlieskať mi. Naopak chalani šokovane na mňa pozerali a takisto aj Dan. Len som sa usmiala a poklonila sa mu. Potom som si sadla znova k Megan, ktorá ma objala. Ja som však mala chuť ísť behať. Vyzliekla som si tričko a pod ním som mala športovú podprsenku na behanie, v ktorom mi bolo vidieť brucho. Nevadilo mi to, a tak som sa s Megan postavila a spolu sme začali bežať okolo celého štadióna. Trénerke to nevadilo, naopak nás v tom povzbudzovala. Spolu sme teda bežali a cestou sme sa smiali. Megan to poriadne pomohlo, lebo už nemyslela ani na Dana, ani na alkohol v žalúdku. Pomaly triezvela a to bolo dobre. Cestou sme sa zastavili aj pri ostatných, kde nám zástupkyňa prišla oznámiť, že pán profesor Crown nie je v škole. Hneď som sa potešila, lebo som s ním mala mať hodinu. Megan však už musela ísť, tak som si po ihrisku behala sama. Prišla aj Kim, no tej sa behať nechcelo. Tak som behala sama a pritom som počúvala Kimine pesničky. Zrazu ku mne však dobehol Dávid a usmial sa na mňa. Dala som si dole sluchátka a pozrela na neho.

„Čo tu robíš?“ spýtala som sa ho, no behala ďalej.

„Bolo mi ťa ľúto, že beháš sama,“ povedal a ja som sa zasmiala. Pozrela som sa na tribúnu a videla ako sa tam všetci nudia.

„Nudil si sa čo?“ spýtala som sa a on sa zasmial. „Myslíš, že so mnou sa nebudeš?“ pokrútil hlavou a vrhol sa na mňa. So smiechom sme spadli na zem a začali sa štekliť. Bránila som sa a snažila sa byť vždy navrchu, aby som ho mohla štekliť ja a nie on mňa. Pätnásť minút sme strávili takýmto jašením, no potom sme sa zvalili vedľa seba na trávu a zadychčane dýchali. Pozerala som sa na oblaky a snažila sa v nich uvidieť nejaké vzory.

„Tam je tiger,“ povedala som.

„Ja vidím slona,“ povedal a ja som sa začala smiať. Pozerala som sa hore a uvidela to.

„To je televízor?“ povedala som a ukázala hore. Pozrel sa a zasmial sa. Kukali sme sa na oblaky a smiali sa na tom čo vidíme. Zrazu sa Dávid prestal smiať a usmieval sa na nebo. „Čo vidíš?“ spýtala som sa a on zdvihol ruku.

„BF,“ povedal a pozrel na mňa. Naozaj to tam bolo. Tieto dve písmenká tam naozaj boli. Obdivne a s úžasom som sa na to pozerala. Zrazu som zacítila Dávidovu ruku ako sa približuje k mojej. Chytil ju a preplietol si so mnou prsty. Pozrela som sa na neho a on sa na mňa žiarivo usmial. „Best friends,“ pošepkal a ja som sa usmiala. To som od neho naozaj nečakala. Toto rozhodne nie. Ruka v ruke sme sa pozerali na oblaky, no potom už skončila aj táto hodina a ja som musela ísť do školy.

S Kim som sa so smiechom pobrala do školy, kde poriadne nakričala na Megan pred všetkými študentmi. Vynechala o čo ide, no aj tak na ňu strašne kričala. Megan som musela doslova ťahať na angličtinu, lebo hrozilo, že ju tam Kim ani nepustí. Sadli sme si do prednej lavice a počúvali profesorku. Hodina prebehla tak rýchlo, že už bol obed. Išli sme spolu naň a tam stretli aj Kim. Spolu sme si vzali obed a sadli si k jednému prázdnemu stolu. Ako som tak jedla, tak som si všímala ostatných študentov. Zabávali sa a niektorí po sebe hádzali aj jedlo. Smiala som sa na nich a všimla si Britney a ďalšie roztlieskavačky.

„Chodia oblečené aj v niečom inom ako je ten ružový dres?“ spýtala som sa Kim a ona sa na ne pozrela a potom sa začala smiať.

„Nie,“ povedala a ja som prikývla. Do jedálne vstúpili futbalisti a tým spôsobili veľký rozruch. V jedálni bol hneď hluk a baby sa začínali ovievať hocičím čo mali pri sebe. Smiala som sa na nich a vychutnávala si jedlo. V tom mi však zazvonil mobil a ja som ho zdvihla.

„Áno?“

„Ahoj kráska,“ ozval sa cudzí hlas a ja som sa zamračila.

„Kto je tam?“

„Tu je Tom láska, ako sa máš?“ spýtal sa a ja som zmeravela. Ústami som naznačila Kim kto to je a jej padla sánka.

„Veľmi dobre, čo ty?“

„Ide to keď ťa počujem. Dávid ti už povedal čo som zač?“

„Áno zmienil sa o tebe. Skade to vieš?“

„Poznám Dávida, tak viem čo vždy robí.“

„Mňa však nepoznáš.“

„Dúfam, že spoznám. Ale keď bude pri tebe ten model, tak to asi nebude možné.“

„Čo tým chceš povedať?“

„Povedal ti, že sa rád vyhrážam?“

„Prečo by si to teraz mal robiť?!“

„Lebo inak nedostanem čo chcem!“

„A čo chceš?“

„Teba.“

„Mňa?“ spýtala som sa nahlas a Kim zabehlo. Megan spadla zo stoličky a obe na mňa vystrašene pozerali.

„Dohodneme sa takto. Nebudeš o mne už viac počuť. Si priveľmi nádherná.“

„A čo za to chceš?“ spýtala som sa a čakala odpoveď.

„Zbav sa Dávida,“ povedal a mne padla sánka. „Nechcem ťa s ním nikde vidieť. Nechcem, aby si sa s ním naďalej kamarátila.“

„Kto ti dal právo o tom rozhodovať!“

„Chceš, aby si ma už nevidela? Tak preto mi s radosťou vyhovieš. Nebudeš sa s ním stretávať, nebudeš sa s ním baviť, ani si s ním písať.“

„Prečo nechceš, aby som sa s ním bavila?!“ povedala som a Kim sa hneď pozrela na Dávida.

„Lebo ho nenávidím! Môžeme sa takto dohodnúť?“

„Ako vieš, že nebude za mnou chodiť.“

„Musíš sa postarať o to, aby sa to tak nestalo. Ak však neprijmeš túto dohodu, nielenže sa ma uvidíš, ale Dávidovi sa aj niečo stane,“ povedal vážne a ja som prudko vstala až som zhodila moju tácku s jedlom.

„Dotkneš sa ho a uvidíš čo som zač,“ povedala som zúrivo.

„Ty uvidíš čo som zač ak sa ho nezbavíš!“

„Trhni si, ty kretén!“ skričala som do mobilu a celou silou som ho hodila do okna. Narazilo a mobil sa rozletel na milión kúskov. Zúrivo som si začala baliť veci a Kim sa s Megan na mňa vystrašene pozrela.

„Čo chcel?“ spýtala sa a ja som sa ďalej balila.

„Aby som sa ďalej s Dávidom nebavila, lebo inak mu ublíži,“ povedala som a vzala si kabelku.

„On nechce, aby si sa s ním nebavila? Prečo?“ spýtala sa Megan a tiež sa postavila.

„Lebo ma chce len pre seba. Čo ja viem? Nech si trhne, magor,“ povedala som zúrivo. Prechádzala som pomedzi prekvapených deciek a šla von.

„Emma počkaj,“ zastavil ma Dávid a ja som sa na neho so slzami pozrela. Nechápal, no ja som ho vzala za ruku a viedla na strechu. Sadli sme si pri kraj a ja som mu tam povedala všetko čo mi Tom povedal. Ako náhle som dopovedala, vstal a zúrivo rozhadzoval všetko okolo seba. Ani som sa ho nesnažila zastaviť. Čomu by to aj pomohlo.

„Práve tohto som sa bál. Práve tohto!“ skričal a sotil veľký črepník s kvetmi na zem.

„Čo budeme robiť?“ spýtala som sa a on si beznádejne kľakol predo mňa.

„Ja neviem. Nechcem, aby si ho videla. Strpčoval by ti život. No, nemôžeš mu veriť. Rozhodne ťa nenechá napokoji,“ povedal a ja som si kľakla.

„Jeho slová zneli presvedčivo. Nechcem bez teba chodiť po tejto škole,“ povedala som a on zdvihol hlavu. „Nechcem, aby ti ublížil a len kvôli tebe na tú dohodu pristúpim. Nech ubližuje radšej mne, akoby mal tebe,“ povedala som a on mi hneď chytil tvár do dlaní.

„Tak to ani nehovor Emma,“ povedal vážne.

„Musím Dávid. Mám ťa rada a nechcem, aby sa ti niečo stalo. Ja ti nestojím za tie rany,“ povedala som, postavila sa a šla preč. Dávid ma však schytil za ruku a obrátil k sebe.

„Práveže stojíš Emma. Za zlomené kosti a aj krv. Za to mi ty stojíš a keby som ťa tým mal ochrániť, tak kvôli tebe pôjdem aj proti tanku,“ povedal.

„To nie Dávid. Nemôžem to po tebe chcieť. Ide tu o teba, nechcem, aby sa ti niečo stalo,“ povedala som a striasla jeho ruku.

„Ale mne sa nič nestane Emma. Ja sa viem brániť. Nie raz som tomu smradovi rozbil hubu,“ padla mi sánka.

„Čo? Ty si sa s ním bil?“

„Veľa krát, aby som ochránil Smithieho alebo iných priateľov. Za nich som dal monokle a veľké rany,“ povedal a vzal si moju tvár do rúk a pristúpil bližšie. „Za teba by som však dal život,“ pošepkal a mne padli slzy. Zavrela som oči a stisla mu ruky. „Nechci po mne, aby som sa vzdal niečoho na čom mi záleží!“ hovoril ďalej a mne padali ešte väčšie slzy. Dvere na strechu sa otvorili a v nich stáli Kim, Smithie, Megan a aj Bobby. Stisla som mu silnejšie ruky, no následne ich dávala pomaly dole a odstúpila od neho.

„Nemôžem stratiť najlepšieho priateľa, ktorý mi zmenil život. Pochop ma!“ povedala som a rozutekala sa preč.

„Emma,“ zakričal za mnou, no ja som sa neobracala. Bežala som preč a snažila sa ako tak správať normálne. Našťastie som teraz nemala hodinu ani s Kim ani s Megan. Prišla som na fyziku a sadla si úplne dozadu. Snažila som sa nemyslieť na to čo som práve spravila. Opustila som ho, opustila som Dávida, len aby som ho ochránila. Možno sa vie brániť, no nezniesla by som jeho zranené telo. Nemohla by som si to brať za zodpovednosť. Radšej ho stratím ako kamaráta, než by som ho mala stratiť ako človeka. To proste nedokážem. Po skončení hodiny som si vzala kabelku a šla preč, aby som náhodou niekoho nestretla. Prechádzala som cez parkovisko a okom sa pozrela na moje auto. V tom som však nemo zastala a s vypúlenými očami som sa pozerala pred seba. Ostatní okolo mňa radšej utekali a ja som stála ako socha.

BONUS:

emma