OurStories.cz ~ naše povídky - Povídky » Na pokračování » E-mailová láska - 16. kapitola

27.07.2013 (22:00) • Mimush • Povídky » Na pokračování • komentováno 2× • zobrazeno 551×

 16. kapitola

„Ahoj kráska,“ pozdravil ma Tom a pristúpil ku mne. Ja som však odstúpila, no schytil ma za ruku a pritiahol k sebe.

„Skade vieš, kam chodím na školu,“ spýtala som sa ho a snažila sa od neho dostať. „Skade si mal moje číslo?“ povedala som a on sa smial. Za ním som si všimla aj jeho kamarátov v ich aute. Asi ako jeho bodyguardi, keby sa náhodou niekto chcel mlátiť.

„Mám svoje zdroje. Tak čo, dohodneme sa?“ spýtal sa a pustil ma.

„Už som mu to povedala. Ty ho necháš na pokoji a mňa tiež,“ povedala som a on sa usmieval.

„Dobre.“

„Tak čo tu chceš?“ spýtala som sa a znova ma chytil za ruku.

„Tú časť, že nechám na pokoji teba, vyškrtneme,“ povedal a ja som na neho vypleštila oči.

„Čo?“ povedala som takmer šeptom a snažila sa od neho dostať.

„Čo si čakala, že si nechám utiecť takú kosť ako si ty?“ povedal a premeriaval si ma. „Si na omyle,“ povedal a zasmial sa. Úplne som mu naletela. Ako som mohla od takéhoto chalana čakať, že ma nechá na pokoji? Bolo jasné, že keď odoženiem Dávida, vrhne sa na mňa ako pijavica. Bola som až tak zaslepená tým, aby som ochránila Dávida, že som si nevšímala dôsledky. Naletela som, tak veľmi som naletela. Začal ma ťahať so sebou, no ja som sa bránila. „Pusti ma!“ skričala som a udrela ho do tváre. Pohladil si tú časť tváre a pozrel na mňa. Zľakla som sa a mala som sa prečo. Zdvihol ruku a strelil mi päsťou, až som s rachotom dopadla na zem.

„Prvú ranu som ti odpustil, ale druhú ti už vrátim trojnásobne,“ povedal a pristúpil ku mne. Hneď sa však zastavil a pozeral pred seba. So zranenou sánkou som sa cez vlasy pozrela pred seba a uvidela Dávida. Smutne som sklonila hlavu a modlila sa, nech ide radšej preč. „Dávid, aké milé ťa tu vidieť,“ povedal a zasmial sa. Dávid však neodpovedal a vrhol sa na Toma. Zvalil sa na neho a mlátil ho do tváre. Odhrnula som si vlasy a pozerala sa na to. Dávid vyhrával na plnej čiare. Keď už mal Tom dosť chytil ho pod krkom a pozrel na neho.

„Dotkni sa jej ešte raz a zabijem ťa! Počul si?“ povedal mu vážne, no Tom sa len zasmial. Dávid mu preto dal ešte jednu a potom z neho zliezol. Jeho kamaráti ho vzali a hneď opustili areál. Dávid sa ku mne obrátil a pozrel na mňa.

„Tak dobre!“ skričala som a posadila sa. „Vieš sa brániť,“ dodala som a on založil ruky na hrudi.

„A?“ povedal a ja som si vzdychla a vzlykla.

„Budem ti veriť,“ povedala som a postavila sa aj bez jeho pomoci.

„A?“ spýtal sa znova a pomaly ku mne pristúpil.

„Už nikdy nebudem žiadať, aby sme sa ďalej nekamarátili,“ hovorila som cez slzy a Dávid sa postavil blízko pri mňa.

„A?“ pošepkal a ja som si utrela slzy jednou rukou.

„Mrzí ma to,“ pošepkala som tiež a on prikývol. Zdvihol ruku a chytil ma za bradu. Prezeral si moju krvavú peru a pritiahol si ma na hruď. Túto ranu som si právom zaslúžila. Keby som neverila Tomovi, nemuselo sa nič z tohto stať. Ale keďže som mu naletela, zaslúžila som si túto ranu.

Dávid ma vzal ku Kim a aj so Smithiem sme šli na internát. Posadil ma na vaňu a jemne mi ranu ošetroval nejakým štipľavým sprejom, aby sa mi to nezapálilo. Robila som ksichty a zakaždým som sa odťahovala, lebo ma to bolelo. Smithie sa len smial a Kim ležala na posteli. Z toho môjho podareného mobilu mi zachránila pamäťovú kartu a aj SIM kartu. Bola som jej vďačná, len som nemala žiadny mobil. Musím sa teda modliť, aby mi rodičia do víkendu ani raz nevolali. Nechcela by som im vysvetľovať, kde mám mobil. Skôr ako pôjdem domov, tak si kúpim nový.

„Au!“ skričala som, keď mi Dávid pritlačil ranu.

„Prepáč,“ zasmial sa.

„To robíš naschvál,“ povedala som a on sa len smial. Po chvíli prestal a sadol si vedľa mňa na vaňu. Obzeral si hlavne moju peru a hladil ju. „Som v pohode,“ usmiala som sa a on sa na mňa pozrel.

„Neznášam keď ti niekto ubližuje,“ povedal a zavrel dvere. „Hlavne fyzicky,“ dodal a ja som sa usmiala.

„Neboj sa o mňa už toľko ja sa...“

„Vieš brániť? To som videl,“ povedal a zasmial sa. Pridala som sa k nemu a objal ma.

„Aká tu je zima?“ spýtala som sa ho keď som na ňom mala položenú hlavu.

„Krásna. Začína snežiť hlavne v novembri a je to niečo krásne,“ povedal a ja som sa usmiala.

„Teším sa na to. Na celú zimu sa veľmi teším,“ povedala som a usmiala sa na neho. Tiež sa usmial a pritisol si ma k sebe. Keďže sme nikto nemali už žiadnu hodinu, tak sme boli u nás v izbe a hrali karty. Ja som si dala na ranu make-up, aby nebolo vidieť to červené. Pomohlo to a vyzerala som úplne normálne. Nemala som to až také strašné a to bolo dobre. Rozprávali sme sa medzi hrou o úplných blbostiach. Chalani mi aj hovorili o zime. Vraj tu vždy krásne sneží a všetko je biele. Vo Washingtone tiež snežilo, ale nemala som s kým ísť von a obzerať sa. Dúfam, že si na mňa Dávid jeden deň nájde a pôjdeme niekam spoločne von. To by bolo veľmi pekné. Strávili sme u nás čas až do večera, keď sme sa už museli ísť najesť. Celé poobedie sme strávili spolu len my štyria, tak som nemala ani potuchy kde sú Bobby a Megan. Oni dvaja asi nie sú na takéto hry aké máme my. Megan je skôr na romantické chvíľky s chalanmi a Bobby tiež tak. Neviem síce čo je na tom také skvelé, ale nevadí. To je asi preto, lebo som doposiaľ nemala žiadneho chalana.

Večer som šla s Dávidom von, aby sme sa trochu porozprávali. Pýtala som sa ho hlavne na Toma a na to skade ho pozná. Tom je o dva roky od neho starší a mal vraj zlé detstvo. Rodičia sa mu rozviedli, mama mu chodila s kým chcela a otec zmizol. Vyrastal v zlých partiách a potom na to aj doplatil. Vyvoláva väčšinu bitiek a nie každý ho má v láske. Hlavne niektoré baby sa ho boja, lebo sa s ním nechcú zapliesť. Chalani sa mu tiež strania, no keď je treba tak sa mu postavia. Aj on sa s ním veľa krát pobil kvôli Smithiemu a aj iným kamarátom. Síce veľakrát vyhral, nie je mu najlepšie keď sa s ním mláti. Robí to len preto, aby chránil kamarátov. Ani mne to nepadlo dobre, že sa zastal mňa. Povedal mi, že mňa bude brániť kedykoľvek, no mne sa to veľmi nepáčilo. Nevedela som si ani len predstaviť, čo by sa stalo, keby si ho Tom našiel večer niekde v uliciach. Umrela by som od strachu. Chytila som ho so strachom za ruku a položila si hlavu na jeho rameno. Vonku sme boli asi do desiatej, no potom sme už šli naspäť, aby sme sa vyspali. V izbe som si hneď ľahla na posteľ a zaspala. Ak by boli takéto večeri s Dávidom vždy, do školy sa veru oplatí chodiť.

Ráno som vstala okolo pol ôsmej. Kim mi nechala odkaz, že si šla zabehať, tak som sa mohla ísť v kľude umyť. Osprchovala som sa, umyla a vlasy som si natočila do kučier. Obliekla som si bielu sukňu, fialové tričko a topánky. Namaľovala som sa a do kabelky vložila veci na výtvarnú, keby som sa cez prestávky nudila. Okolo štvrť na deväť som šla na raňajky, kde skoro nikto nebol. O pol deviatej som šla do školy sama, lebo som nevedela kde je Kim. Chalani mali asi nultú hodinu, tak som šla sama. Vzala som si zo skrinky výkresy a šla do triedy. Sadla som si do zadnej lavice a pripravila sa.

Keď sa začala hodina, prišla vysmiata profesorka Greyová a my sme sa jej pozdravili. „Takže, dnes by ste mali mať geografiu, no profesorka Murphyová chýba, tak si namiesto toho dáme výtvarnú. Niektorí z vás minulý týždeň už kreslili. Kreslili sme to, čo vidíme. Niektoré práce boli naozaj úžasné. No musím povedať, že tvoja Emma, vyhrala,“ povedala a ukázala môj výkres celej triede. Všetci si ho pozreli a s úžasom sa naň pozerali a aj na mňa. Červenala som sa a chytila výkres, keď mi ho podávala. „Dnes budeme mať však tému,“ povedala a všetci protirečili. „Téma znie: Môj pocit,“ povedala a ani jeden sme nechápali. Vzdychla si a pozrela na nás. „Na výkres A5 mi nakreslíte vaše pocity, keď sa pozriete na určitú osobu,“ povedala a usmiala sa. „Myslite len na jednu osobu a na ňu nakreslite vaše pocity. Ako sa pri ňom cítite, a to chcem vidieť na výkrese.“

„Tým myslíte, že keď na nepriateľa tak tmavé farby a na priateľa tak svetlé?“ spýtal sa spolužiak.

„Presne!“ prikývla. „Máte na to celú hodinu, tak myslite na jednu osobu a na ňu kreslite vaše pocity,“ zadala nám úlohu a všetci začali pracovať. Pozerala som sa biely výkres a nevedela ako kresliť. Myslieť na osobu nie je ťažké, no kresliť pocity na to už áno.

Keď som už chcela vziať čiernu farbu, zastavila som sa a zobrala žltú farbu. Do pravého rohu som nakreslila akoby slnko, len nie guľaté. Okolo som kreslila modrou farbou všelijaké čiary a potom som vzala bielu farbu. Do modrej a blízko pri slnko som kreslila anjelove krídla. Na moje vlastné prekvapenie, to vyzeralo celkom dobre. Potom som vzala žltú, červenú a aj oranžovú farbu a kreslila čiary a ornamenty. Kreslila som a vyšiel mi z toho nádherný obrázok. Prišla ku mne profesorka a šokovane sa na to pozerala. Prisunula si ku mne stoličku a pozrela na mňa.

„To je krásne Emma. To musí byť rozhodne pozitívny obrázok,“ povedala a ja som prikývla a ďalej maľovala. „Vedela by si mi aj povedať čo znamená?“

„Krídla anjela znázorňujú, že ma chránia. Slnko je vždy veselé tak aj ja v jeho prítomnosti a tie čiary sú každá iné, lebo aj ja zažívam veľa nových vecí,“ povedala som a pozrela na ňu. Prekvapene sa na mňa pozerala a usmievala sa. Usmiala som sa tiež a ďalej maľovala.

„Ty tú osobu musíš mať veľmi rada,“ povedala a ja som prikývla. Odišla sa pozrieť na iné výkresy a ja som sa na svoj dokončený pozrela. Bolo to naozaj krásne. Položila som ho na parapetu, aby sa vysušil a sadla si na miesto. Až teraz som si však uvedomila, na koho som pri maľovaní myslela. Nebolo to však rovnaké myslenie ako doteraz. Bolo viac dôverné a milé. Chytila som sa za hlavu a zavrela oči. Všade som ho videla. V tom obraze a aj v očiach. Prečo ho všade vidím? Čo sa to so mnou deje?

Po skončení hodiny, sme všetci odovzdali výkresy a šli na ďalšiu hodinu. Mala som ekonómiu, tak som si musela pohnúť. Sadla som si však do prvej lavice a znudene počúvala profesorku. Celá hodina bola nudná a nemyslela som si to len ja. Všetci skoro zaspávali. Našťastie som ďalšiu hodinu mala angličtinu s Kim, tak sa aspoň s ňou dobre zabavím.

„Úplná nuda. Nevidela som celý deň ani jedného futbalistu,“ povedala mi šeptom v lavici na hodine. Popri nej som si písala poznámky a aj sa s ňou bavila.

„A kde sú?“ spýtala som sa.

„Vraj trénujú, lebo nabudúci týždeň hrajú zápas,“ pozrela som hneď na ňu.

„To už?“

„Aj mne sa to zdá skoro, ale tak nevadí. Aspoň sa nebudeme učiť,“ povedala a žmurkla na mňa. Zasmiala som sa a spolu sme si písali poznámky. Kim mala pravdu. Futbalisti trénovali na štadióne a to od rána. Nezávidela som im. Na biológii som si sadla do lavice a počúvala nové učivo. Dvere sa však zrazu otvorili a v nich bol Kyle.

„Dobrý pani profesorka, môžem si požičať Emmu? Tréner ju na niečo potrebuje,“ povedal a profesorka ma pustila. Vzala som si veci a šla ku Kylovi.

„Čo sa deje?“ spýtala som sa ho, keď ma za ruku bral von zo školy.

„Tréner ťa potrebuje, už som to povedal,“ smial sa a ťahal ma preč. Nechápala som tomu, no ani na jednu otázku mi neodpovedal. Prišli sme na štadión a tam na kraji boli futbalisti a v strede trénovali roztlieskavačky a Britney. Vzdychla som si a nechala sa ťahať až pri futbalistov, kde na mňa všetci pozreli a tréner zajasal.

„No výborne, už si tu,“ povedal a ťahal ma k nim bližšie. „Potrebujeme tvoju pomoc,“ povedal a ja som sa spýtavo pozrela na Dávida, ktorému sa táto situácia veľmi nepáčila.

„A s čím?“ spýtala som sa a pozrela na trénera. Ten ukázal na roztlieskavačky a ja som začala namietať. „Tak na to zabudnite,“ povedala som a striasla jeho ruku.

„Ale no tak. Už si ju stade raz dostala,“ prosil ma.

„To je pravda, ale nepotrebujem si ju poštvať ešte viac,“ povedala som a otočila sa na odchod.

„Emma,“ zastavil ma rukou Kyle a postavil sa predo mňa. „Veď nám pomôž, nie?“

„Pomôžte si sami. Vy ste chlapi, nie ja,“ povedala som a šla preč.

„Musím ťa prosiť?“ postavil sa mi opäť do cesty. „Dávidovi tiež pomôžeš,“ povedal a žmurkol na mňa. Nechápem kam tým mieri.

„Keby chcel, aby som mu pomohla prišiel by za mnou on a nie ty,“ pohla som sa, no znova sa mi postavil do cesty.

„Hanbí sa a to dobre vieš.“

„Baví ťa to?“ okríkla som ho.

„Pomôž nám a nebudem provokovať,“ povedal a ja som si vzdychla. Zlostne som hodila kabelku o zem a šla za nimi. Vôbec som nechápala čo to robím, ale nechcela som byť za tú špinu.

„Čau Britney,“ pozdravila som ju a ona sa na mňa pozrela a všetky sa prestali predvádzať.

„Ahoj Emma, chcela by si niečo?“ spýtala sa s núteným úsmevom.

„Chalani by radi trénovali. Mohli by ste ísť cvičiť niekam inam?“ spýtala som sa prosebne, no Britney sa len zasmiala.

„Počkaj?“ rozmýšľala. „Nie,“ zasmiala sa a znova cvičili. „Zmizni ropucha,“ zasmiala sa a pridali sa k nej aj ostatné. Prskla som a šla naspäť ku chalanom.

„Tebe to nevyšlo?“ spýtal sa sklamane tréner.

„Dúfam, že vám voda neprekáža,“ povedala som zúrivo a šla pri tribúnu. Prišla som k jednému kohútiku. Potočila som ho na maximum a čakala. Chalani sa pozreli na ihrisko, na ktoré sa spustili ostrekovače v plnej sile. Roztlieskavačky zajačali a celé mokré sa rozutekali preč. Chalani sa začali smiať a ja som kohútik znova potočila naspäť. Tréner na mňa so smiechom pozrel a potľapkal ma po ramene.

„To vás nenapadlo?“ spýtala som sa ich a dala ruky v bok.

„My sme na to nemali odvahu,“ povedal Kyle a ja som mu venovala vražedný výraz. Vzala som si kabelku a pozrela na trénera.

„Nabudúce ma prosím zachráňte z nudnej hodiny a nie z dobrej,“ povedala som a všetci sa ešte viac zasmiali.

„Neboj sa Emma a ďakujeme. Teraz počkáme kým sa to usuší a zatiaľ môžete ísť na obed,“ povedal tréner a všetci sa rozbehli do šatní.

„Počkaj ma,“ poprosil Dávid a ja som prikývla. Počkala som kým sa prezlečie a aj so Smithiem sme šli na obed. Mali sme pizzu a kolu. Veľmi rýchlo som si vzala šunkovú a spolu sme si sadli k jednému stolu.

„Kde je Kim?“ spýtal sa Smithie a nervózne sa obzeral.

„Neviem, prečo?“ spýtala som sa a napila.

„Nič, len nech nedôjde,“ povedal a Dávid do neho rukou strčil. „No čo. Predvádzajú sa obidve,“ povedal a ja som sa pozrela na Dávida. Rukou mi naznačil, že mi to potom povie a ja som nechápavo prikývla.

Jedli sme spolu pizzu a smiali sa. Do jedálne neskôr prišli aj roztlieskavačky, ktorým sa všetci smiali. Vyzerali úplne že hrozne. Možno som to s tou vodou prehnala, no naštvali ma. Dúfam, že nevedia, že som to bola ja. Nechcela by som si pridávať problémy. Zvyšok školy som sa veľmi nudila. Aj keď som bola s Kim či Megan. Bola strašná nuda, tak som si po škole ľahla a spala. Nemala som čo robiť. Chalani trénovali až do večera, tak som naozaj nemala čo robiť. Len som spala.

Autor: Mimush, v rubrice: Povídky » Na pokračování

Sdílet

Diskuse pro článek E-mailová láska - 16. kapitola: