OurStories.cz ~ naše povídky - Povídky » Na pokračování » E-mailová láska - 24. kapitola

14.08.2013 (22:00) • Mimush • Povídky » Na pokračování • komentováno 5× • zobrazeno 688×

24. kapitola

V izbe som bola sama asi ešte aj dve hodiny. Kim stále neprichádzala a ja som nevedela čo s ňou je. No nechala som ju radšej tak a učila sa na zajtra do školy. Stretla som profesorku, s ktorou mám výtvarnú a zadala nám domácu úlohu. Každý sme mali nakresliť po tri výkresy do budúceho týždňa, lebo tento týždeň chýba. Mali sme nakresliť čo sme chceli, ale na veľké výkresy. Tak som teda teraz niečo kreslila a ostatné dva dokreslím doma. Ako som tak kreslila, tak mi prišla smska.

Bacha! Kim ide za tebou a je dosť naštvaná! Povedal som im, že sme sa pohádali a už sa nebudeme baviť! Nejako jej to vysvetli :) ľúbim ťa :)

Hneď ako som si to prečítala a zrušila, vletela do izby nazlostená Kim a zabuchla za sebou dvere. Dávid neklamal, keď napísal, že je dosť naštvaná.

„Nechceš mi to vysvetliť? Ako to, že ste sa vy dvaja pohádali! Za čo!!“ skričala a ja som preglgla. To bude naozaj problém jej to vysvetliť. Posadila som sa na stoličku a nadýchla sa.

„Proste sme sa pohádali. Čo viac chceš počuť!“ povedala som odmerane a s nezáujmom.

„Ale za čo! Veď ešte len pred hodinou ste boli v pohode!“ nechápala a oprela sa o stenu.

„Proste sme sa zhodli, že to bude najlepšie. Máme problémy s Tomom, Britney a on nechce, aby sa mi niečo stalo,“ povedala som a Kim padla sánka.

„To je všetko? Vy ste to proste vzdali kvôli nemu?“

„A čo sme mali robiť Kim?“ postavila som sa a pozrela na ňu. „Už druhýkrát som od Toma schytala päsťou. Nabudúce to možno päsť nebude,“ povedala som a Kim si zahryzla do pery.

„To je pravda, ale aj tak. Nechápem ako to s tebou nemôže nič robiť! Veď sa poznáte tak dlho,“ povedala a ja som vykročila do kúpeľne. Skôr ako som zavrela dvere som sa obrátila.

„Práve preto, že sa poznáme tak dlho, neznesieme, aby toho druhého mlátili. Len preto,“ povedala som a zavrela dvere. Oprela som sa o dvere a vzdychla si. Hovorila som to tak vážne, až som pochybovala, že som to hovorila ja. No musela som to povedať. Kim ani nikto nemôže vedieť o našej dohode. Padlo by všetko a možno by sme na tom boli horšie ako doteraz. To ani jeden nechceme. Teraz je dôležité len to, že sme sa ani po tom všetko nerozišli a stále sme spolu. To jediné ma na tom teší. Len to.

Spala som úplne zle. Ten pocit, že sa nezvítam s Dávidom ako každé ráno ma ubíjalo celú noc. Neviem či to zvládnem. Niekedy sa s ním potrebujem porozprávať ako s Kim. Bude to pre mňa veľmi ťažké.

Celý deň som bola v škole duchom neprítomná a bez nálady. Všimli si to aj ostatní, no vedeli o čom je reč. Vlastne to vie celá škola.

„Ja neviem, ale fakt neviem skade to majú,“ sťažovala sa na obede Kim.

„Vieš čo? Podľa mňa im dali do izby nejakú mini mikrofón, aby počuli všetko čo sa tam deje,“ povedala Megan a mne stiahlo žalúdok. Keby to bola pravda, hneď by vedeli, že s ním chodím.

„Ja neviem, ale je to dosť na nič. No, pozri na Emmu, ako sa pri tom môže cítiť?“

„Dosť na nič. Mne by strašne vadilo, keby chodím po škole a všetci po mne zazerajú.“

„A pri tebe sa ešte o tom aj rozprávajú. Neprežila by som to!“

„Vážne? To je zaujímavé! Ja práve niečo také zažívam,“ povedala som otrávene a pozrela na ne.

„Prepáč Emma, ale to sa nedá len tak pochopiť,“ povedala Megan a ja som ďalej jedla.

„Čo zas?!“

„Od začiatku roka ste boli nerozlučná dvojka a teraz je tomu proste koniec? Ani jeden nebojujete?“

„Taký je život,“ povedala som a smutne si dala do úst kus mäsa. Cítila som ich pohľady a následne celej jedálne. Do miestnosti totiž vošiel celý futbalový tím a na jeho konci šiel Dávid. Všetky baby sa na neho pozerali ako na anjela a začali hádzať zvádzajúce ksichty. Mala som chuť vziať celé jedlo a vykydnúť ho každej do tváre. Veľmi mi to vadilo a až tak, že som hodila vražedný pohľad na Dávida. Ten sa len zasmial a pozrel sa radšej inam.

„Asi sa pozrel na nejakú babu a usmial sa,“ skonštatovala Megan a ja som na ne hneď pozrela. „Žeby bol taká sviňa a hneď si našiel inú?“

„Neviem, ale ak si nájde tak ho zabijem,“ povedala Kim a ja som sa postavila.

„Je to síce chalan, môže mať ktorú chce, no aj tak.“

„Nebolo by to voči Emme fér. Veď boli kamaráti.“

„Ja by som ho asi zabila, keby si nájde inú hneď potom ako sa pohádame. Chlapec by neprežil!“

„Tomu ver.“

„Môžete už prestať?“ skričala som. „Prečo by si nemohol nájsť babu! Ja som s ním nechodila,“ povedala som zlostne.

„To je možno pravda Emma, ale boli ste kamaráti a iskrilo to medzi vami!“

„Presne tak, každý to videl,“ pridala sa aj Megan. Mala som chuť im niečo povedať, no zozadu ma niekto objal a rukou zakryl ústa.

„Nekrič, všetci ťa počujú,“ povedal známy hlas. Hneď som sa odtiahla a pozrela na neho. „Dlho sme sa nevideli, susedka,“ usmial sa na mňa Kyle a ja som si vzdychla.

„Ahoj Kyle,“ usmiala som sa a chytila za čelo. „To je pravda, kde si sa túlal?“

„Kade tade, neprejdeš sa?“ spýtal sa a ja som prikývla. Strašne ma totiž bolela hlava a naozaj som už nezniesla tie pohľady v celej jedálni. Keď sme prechádzali okolo, tak som sa pozrela na Dávida a mierne pokrútila hlavou. Je len prvý deň, čo sme sa dohodli o tajnosti a už to nezvládam. Teraz, v tomto momente som naozaj potrebovala objatie.

S Kylom som vyšla von a začali sme sa len tak zhovárať. Hovorila som mu, čo som robila cez prázdniny, samozrejme výmysly a aj on mne hovoril čo zažil. Sem tam som sa aj zasmiala, no aj to nútene. Nemala som na nič chuť.

„Takže sa spolu už nebavíte?“ spýtal sa ma a ja som sa na neho hnusne pozrela. „No, hovorí o tom celá škola. Nemohol som byť predsa hluchý,“ povedal a zasmial sa.

„Áno, už sa nebavíme,“ potvrdila som a šla ďalej.

„To je škoda. Boli ste spolu poriadne zábavný. Nebude ti to chýbať?“

„Samozrejme, že áno, ale taký je život,“ povedala som a on sa akoby usmial.

„To je pravda. Niektoré kamarátstva nevydržia. No ber to pozitívne, nájdeš si lepších,“ usmiala som sa, no nemal pravdu. Keď už niekoho považujem za kamaráta, len tak ľahko ho niekto nenahradí. Aj keby ten dotyčný urobil čokoľvek.

„Možno, ale teraz sa už o ňom nebavme,“ povedala som.

„No dobre. Ani ja by som sa nechcel baviť o mojej bývalej,“ povedal a pozrel sa inam. Prekvapene, no aj zamračene som sa na neho pozrela.

„Bývalého? Ja som s ním nechodila,“ povedala som.

„Nie?“ prekvapil sa. „Zdalo sa mi, že ...“

„No odpoveď je nie, nechodili,“ povedala som.

„Takže si teraz voľná? Super,“ povedal a ja som sa zastavila. Prekvapene som na neho pozerala a on sa usmial smerom k zemi.

„Super?“ zopakovala som a nechápala jeho reakcii.

„Je to super pre nás chalanov. Aspoň sa nemusíme báť, že by nám Dávid prekážal,“ povedal a ja som nerozumela už vôbec ničomu.

„Prekážal? A v čom?!“ spýtala som sa a on sa usmial. Priblížil sa ku mne a pozrel na mňa.

„V tom, aby sme ťa získali pre seba. Nie je nič lepšie ako nezadaná a nádherná baba,“ povedal a mne padla sánka. Toto sa ženie v každej chalanskej hlave? To, aby ma zbalili a mali? To isté si myslia aj baby o chalanovi. No to je úplne, že úžasné. Aj keď si myslia, že som nezadaná tak zadaná som! Na toto som vôbec nepomyslela. Vedela som, že baby pôjdu po Dávidovi, no nedošlo mi, že možno pôjdu aj po mne. Všetci tak silno tvrdia, že som veľmi pekná, tak to budú chalani chcieť získať silou mocou pre seba. No výborne a máme ďalší problém na krku.

„Čože? Ja ho zabijem! Zabijem!“ kričal Dávid večer na lúke vedľa jazierka. „Čo si ten smrad myslí! Že bude baliť moju babu? Alebo aj iní? Rozmlátim hubu každému kto sa ťa len dotkne! Počkaj! Vravela si, že ťa chytil za ruku?“

„Už sa toľko nerozkrikuj!“ upokojovala som ho.

„Dotkol sa ťa Emma?“ spýtal sa ma zlostne a ja som prikývla. „Je mŕtvi!“ povedal rozhodne a chcel ísť preč. Rozbehla som sa za ním a zastavila ho.

„Prestaň, bolo to len sekundové uchopenie mojej ruky,“ povedala som a pri slove „uchopenie“ som sa zasmiala.

„Nezaujíma ma či to bolo aj stotinové uchopenie! Jednoducho sa ťa nikto nebude dotýkať!“ povedal a ja som dala ruky v bok.

„Budeš sa tu zlostiť? Alebo sa mi už konečne budeš po celom dni venovať,“ povedala som nahnevane. Celý dlhý deň som sa tešila ako ma konečne objíme a on sa tu len rozkrikuje, že ma Kyle chytil za ruku. Akoby ma chcel už v ten moment získať. Netušil však, že ja som poriadny oriešok a som verná len tomu jednému.

„Prepáč,“ povedal a hneď si ma pritiahol k sebe. „Mám len nervy keď sa na teba niekto zasnene pozerá. Alebo sa ťa dotýka,“ povedal a pobozkal ma na vlasy.

„Vieš, že som len tvoja,“ povedala som a on si vzal moju tvár do rúk.

„No ja to viem, ale oni to nevedia,“ povedal a ja som sa zasmiala. Zasmial sa so mnou, no potom mu úsmev zmizol z tváre. Naklonil sa ku mne a pobozkal ma. Tým nádherným bozkom, ktorý mi veľmi chýbal. Mal úžasne mäkké pery a ten pocit, keď sa dotýkali tých mojich, bol neuveriteľný. Omotala som si ruky okolo jeho krku a nechala nech si ma pritiahne bližšie.

„Chcel by som niekedy vypadnúť stadeto a ísť niekam kde nás nikto nepozná,“ povedal keď sme spolu sedeli na kameni.

„To máš pravdu. Šla by som znova pri to jazero. Tam nám bolo veľmi dobre,“ usmiala som sa.

„To hej. Nikto nás tam nepoznal, nemuseli sme sa skrývať a bolo nám úžasne. Čo myslíš? Rodičia by ťa pustili?“ spýtal sa a ja som sa zasmiala.

„To neviem. S babami možno, ale s tebou neviem,“ zasmial sa tiež a hodil snehovú guľu do zamrznutého jazierka.

„No až na to, že ja by som ťa tam nestiahol do postele ako iní,“ povedal a pri myšlienke na to mu spevneli svaly. Usmiala som sa a oprela sa o neho.

„Neboj sa, raz si taký deň urobíme,“ uistila som ho, no on protestoval.

„Deň? Ty by si chcela len jeden deň?“ spýtal sa šokovane a ja som na neho s nadvihnutým obočím pozrela.

„A ty nebodaj viac?“

„Samozrejme,“ povedal a priblížil sa ku mne veľmi blízko. „Išli by sme hneď v piatok po škole a boli tam až do nedele poobede.“

„A čo by sme tam robili dva dni?“ spýtala som sa s úsmevom.

„Tak, v piatok by sme sa vyložili v izbe, potom by sme išli na nejakú romantickú prechádzku a večer by sme sa šli spolu najesť do tej reštaurácie čo tam majú,“ hovoril to zasnene a takým krásnym hlasom. „Sobotu by sme strávili celú v izbe, kde by sme sa bláznili, hrali nejaké hry a pomohol by som ti aj kresliť, keby si niečo zbadala. A v nedeľu by sme sa ráno spolu naraňajkovali a šli poobede domov,“ povedal a mne pri každom jeho slove padala sánka. Tie nápady boli úžasné, že som ich chcela zažiť hneď teraz. Videla som aj na ňom, že by to teraz rád skúsil.

„Odpovieš mi na niečo?“ spýtala som sa s úsmevom a on prikývol. „Kedy si zistil, že ma máš veľmi rád?“ spýtala som sa a on sa s úsmevom pozrel inam.

„Písali sme si vtedy už rok,“ povedal a mňa to dosť prekvapilo. Čakala som, že sa to dialo v posledných dňoch. Pozrel sa s úsmevom na mňa a ja som mala ústa otvorené až po zem.

„Čože?“ prikývol.

„Po roku, presne ako počuješ.“

„To prečo?“ pozrel sa inam.

„Lebo až dovtedy sme si písali len to ako na teba svet kašle, že si s teba robia srandu a že máš zlý život. Chcel som ti pomôcť, tak som ti zakaždým hovoril ako na to nemáš pozerať a iné. No keď sme si už o tebe ani o mne nepísali, tak sme si dali hocijaké témy. Čakal som, že nebudeš vedieť iné písať len to aký je svet na teba krutý. Veľmi som sa prekvapil, keď si písala aj o všetkom.“

„Poznala som to z časopisov,“ zasmiala som sa.

„To je jedno skade si to vedela. Ale prekvapil ma tvoj postoj. Mala si úplne normálne nápady, to čo by sa nemalo si hneď zaškrtla a proste si ma prekvapila. Bola si iná.“

„Aj som iná.“

„Presne! Nie si rovnaká ako ostatné a to sa mi na teba páčilo. Ty si sa mi páčila, tým, že si mala svoj názor a ten názor bol dobrý. Keď sme si aj o inom písali, vždy si mala úžasné slová a ja som bol mimo. Musel som si s tebou písať častejšie, a preto som si vypýtal číslo.“

„Najprv som nevedela na čo ti bude, ale potom som už vedela.“

„Ja som si s tebou musel písať a volať každý deň. Nestačili mi už správy cez celý večer, musel som mať viac. Celý rok čo sme si ďalší písali, som si s tebou písal a vždy keď si mi znova napísala, tak som skákal od radosti,“ zasmial sa.

„To si pamätám,“ usmiala som sa, „Raz si náhodou zdvihol skôr a počula som ťa ako si sa radoval,“ povedala som a on sa zasmial.

„No presne. Proste som si s tebou veľmi rád písal. Zamiloval som sa do tvojich slov,“ pošepkal a pobozkal ma na líce. „Posledný tretí rok bol tiež taký. Chcel som ťa veľmi vidieť, objať ťa a všetko. Keď si ale povedala, že by si chcela prestúpiť, veľmi som sa potešil.“

„Myslím, že to bolo asi pol rok predtým.“

„Už vtedy si tušila, že otca preložia a už vtedy si hľadala nové školy. Nevšimla si si to, ale nenápadne som ťa navigoval k tejto mojej,“ povedal a ja som sa zasmiala.

„To vážne?“

„Áno, prepáč,“ zasmial sa. „Chcel som, aby si sem prišla. Až dovtedy som ťa chcel požiadať o fotku, no keď som sa dozvedel, že hľadáš školu, musel som to vydržať.“

„Ako to šlo?“ zasmiala som sa.

„Hrozne!“ povedal hneď. „Bolo to pre mňa ako mučenie. Stále viac a viac som túžil ťa vidieť. Povedal som si však, že naživo to bude lepšie ako na fotke. Skoro som zomrel! Keď som ťa tu videl, no wow.“ Povedal a ja som sa mierne začervenala. Zoskočil z kameňa a stúpol si oproti mne. Vzal mi ruky, chytil ich a začal šepkať. „Keď som ťa uvidel a vedel, že si to ty, nemohol som uveriť tomu, že si to naozaj ty! Čakal som, že budeš nejaká pribratejšia alebo ja neviem. Proste som teba nečakal. Akoby ma niekto tam hore vypočul a zoslal mi z neba môjho anjela. Už som nebol zamilovaný len do tvojich slov, ale aj do teba. Bola si a aj stále si, dokonalá,“ usmial sa a nežne ma pobozkal na pery.

„Keby som vyzerala inak, zamiloval by si sa do mňa aj tak?“ spýtala som sa.

„Áno,“ povedal rozhodne. „Moja láska k tebe bola čistá a stále aj je!“ usmial sa a ja som ho chytila okolo krku. „A ty? Si na tom rovnako ako aj ja? Alebo sa to stalo až tento rok so mnou?!“ pokrútila som hlavou.

„Asi rovnako ako aj ty. Zo začiatku som sa potrebovala niekomu posťažovať a nevnímala som, s kým sa vlastne bavím. No keď som sa vyslovila a dostala pár rád, začínala som si vlastne všímať, s kým si píšem.“

„Niekedy sa mi aj zdalo, že si ma nevnímala inak ako len radcu,“ zasmial sa a ja som do neho trochu strčila.

„Vnímala som ťa najmä ako človeka,“ zasmiala som sa. „No, ale potom som si písala už s tebou aj o iných veciach a zdal si sa mi ako fajn chalan a chcela som o tebe vedieť čo najviac. Písala som si s tebou veľmi rada a zo školy som vždy sedela za PC a čakala kedy prídeš, aby sme si mohli písať. Naozaj som nevedela, že sa do teba zamilujem. Moje city prehĺbil asi ten posledný rok. Bola som na teba zvyknutá, volali sme a mimochodom strašne sa mi páčil tvoj hlas,“ usmial sa. „A všetko s tebou. Musela som ťa vidieť. Ako si vravel, tak aj ja som ťa veľmi chcela vidieť. No keď som sa rozhodla, že pôjdem s tebou na školu, tak som si povedala, že to vydržím. Veľmi som sa tešila. Chcela som ťa vidieť a objať,“ usmial sa. „Keď som však prišla a uvidela ťa stáť pri mojom aute, tak som sa trochu zarazila.“

„A čím?“

„Neverila som,“ povedala som. „Neverila som, že práve ten krásny chalan pri mojom aute, je ten chalan, ktorý si so mnou písal. Proste som neverila, že si to ty.“

„A teraz už veríš?“

„Áno, teraz už áno. Ale ten prvý moment bol veľmi prekvapivý. Ja som o sebe nikdy nepovedala, že som pekná ani nič podobné. Preto, keď som ťa videla, tak som si povedala, že Tento chalan si so mnou písal?“

„Prečo, že tento,“ zasmial sa.

„Proste si wow,“ povedala som a zasmial sa. „Si veľmi pekný,“ povedala som a začervenala som sa, „Povedala som si, že taký chalan, by si rozhodne nechcel písať práve so mnou. Neverila som tomu.“

„A pozri kde sme,“ povedal a pobozkal ma, „Som rád, že to dopadlo takto. Nevedel by som si predstaviť dni a dni bez teba,“ pošepkal a objal ma.

„Ani ja. Si pre mňa všetko,“ pošepkala som a on sa odtiahol. Naklonil sa ku mne a nežne ma začal bozkávať na pery.

Spolu na našom tajnom mieste sme zostali až do desiatej. Potom nám už však začala byť zima, tak sme išli naspäť. Pomedzi stromy sme sa jašili a guľovali, no pri východe sme už museli zastaviť. Naposledy ma Dávid pobozkal, a potom sme šli každý oddelene preč. Ja som šla rovno na internát, lebo by som inak prechladla. Dávid šiel na štadión, kde mali všetci futbalisti o pol jedenástej stretnutie. Pýtala som sa ho, prečo takto neskoro a povedal mi na to, že to je tajné, aby im tam nikto nechodil. Prijala som to a s dobrým pocitom som šla na izbu. Kim som povedala, že som mala nejakú prácu, tak sa ma ani nepýtala na viac. V izbe sa prekvapivo učila na ďalší deň, tak som ju nechcela vyrušovať. No hneď ako som vošla sa ma začala pýtať na Kyla, že čo chcel. Predtým som jej to totižto nestihla povedať. Tak som si len vzdychla a všetko jej povedala a aj o tom ako ma chytil za ruku. Len jej padla sánka a začala nadávať. Varovala ma aj ona, že si s ním nemám nič začínať a mne to ani problém nerobilo. Mala som teraz Dávida.

Po dlhom rozhovore som sa šla osprchovať a umyť. Potom som sa očkom pozrela do kníh a šla už do postele. Nevedela som však zaspať. Skutočnosť, že sa zajtra budem s Dávidom zase ignorovať, ma zabíjala. Nechcela som to takto. Chcela som ho držať za ruku, objímať a hovoriť s ním. No aby sme nemali ani jeden problémy, muselo to takto byť. A my obaja to musíme nejako vydržať!

Autor: Mimush, v rubrice: Povídky » Na pokračování

Sdílet

Diskuse pro článek E-mailová láska - 24. kapitola: