OurStories.cz ~ naše povídky - Povídky » Na pokračování » E-mailová láska - 29. kapitola

04.09.2013 (19:00) • Mimush • Povídky » Na pokračování • komentováno 3× • zobrazeno 450×

 29. kapitola

Víkend prešiel tak rýchlo ako aj rýchlo prišiel. Celý čas som sa doma nudila a nič nerobila. Vonku stále sneh a ja som nevedela ako sa ho viac nabažiť. Bola som aj s Kim vonku, no to bolo nič oproti tomu pocitu, byť s Dávidom. Má sa veľmi dobre, no chýbame si navzájom. Bodaj by sa už vrátil.

Asi okolo piatej som sa balila do školy a mama ku mne prišla a pomáhala mi.

„No, zlatko, tešíš sa do školy?“ spýtala sa ma.

„No jasné, na kamarátov,“ usmiala som sa.

„Máš už aj vybraté čo im kúpiš na Vianoce?“ spýtala sa ma a ja som si k nej sadla.

„Na Vianoce? Asi áno, pre každého niečo mám. A čo ty? Čo by si ty chcela?“

„Na to mám ešte tri týždne, aby som ti povedala. Mimochodom s ockom by sme radi vedeli, kde chceš stráviť Silvester,“ povedala a ja som sa zamyslela.

„Doma ako vždy, nie?“ spýtala som sa a mierne nechápala. „Chcete niekam ísť?“ 

„No vieš zlatko, nieže by sme s tebou nechceli byť, ale ...“

„Niečo z práce?“ spýtala som sa s úsmevom.

„Niečo také,“ priznala sa a ja som sa zasmiala. Silvester je asi jediný deň, kedy mi nevadí, že nebudem s rodičmi. Je to taký deň, že mi to ani nevadí, ani nič. „Kolegovia z jeho práce nás pozvali na večierok, aby sme oslávili a my by sme tam aj šli, no ...“

„Niečo si vybavím, nemusíte sa báť. Veď vieš ako sa nudíme každý rok,“ žmurkla som na ňu a ona ma objala. Mohla by som sa spýtať Kim, kde bude, a potom sa podľa toho zariadiť.

Obliekla som sa teplo a zaniesla kufor do auta. Rozlúčila som sa s každým v dome a išla na cestu. Stála som práve na križovatke, keď mi zazvonil mobil. Dala som si ho do stojana, zapla reproduktor a ohlásila sa.

„Za päť minút som na internáte, kde si?“ spýtal sa nadšený Dávid.

„Ja som práve na ceste tam,“ usmiala som sa a začal sa na tom s nejakého dôvodu smiať.

Už keď som chcela vyraziť vpred, niečo vrazilo do môjho auta a ja som si od nárazu udrela hlavu o volant. Počula som hluk a nárazy. Mobil mi padol na zem a vypadla z neho baterka. Zdvihla som hlavu a chytila si ju rukou. Krvácala som. Niekto mi však otvoril dvere a ja som sa pozrela na neznámeho muža.

„Preboha dievča, si v poriadku?“ spýtal sa ma a ja som sa mierne usmiala.

„Áno som, čo sa stalo?“ spýtala som sa a on mi pomohol vystúpiť z auta. Naozaj mi nič nebolo, okrem krvácajúcej rany na čele. Pozrela som sa dozadu na auto a videla ako je zničené. Videla som aj predok druhého auta, čo stálo za mnou a aj to auto čo je za ním.

„Čo sa stalo?“ spýtala som sa a ten muž mi vysvetlil situáciu. Tretie auto za mnou dostalo šmyk a narazilo do toho pred ním a ten do mňa a ja zase do idúceho auta oproti mne. Udrela som si hlavu, lebo som z oboch strán dostala náraz. Niekto zavolal záchranku a už boli na mieste aj policajti a vyšetrovali situáciu. Ja som sedela na záchranárskom aute a jedna policajtka sa ma pýtala na otázky.

„Takže ste len stála a zrazu do vás niečo vrazilo a vy ste vrazili do idúceho auta oproti vám,“ prikývla som a ona si to zapísala. Rozlúčila sa so mnou a išla za kolegami. Mne dával zdravotník na čelo niečo štipľavé a ošetroval mi ranu. Zrazu som však počula rýchle brzdy a niekto bežal. Pri aute som zbadala zhrozeného Dávida. Zdravotník si išiel po nejaké veci a v tom ku mne Dávid pribehol a silno ma objal.

„Si v poriadku?“ spýtal sa ma a všimol si moje čelo. Nestihla som ani nič povedať a už nadával, že nebol so mnou. Toto by sa nestalo a všetko.

„Som v poriadku,“ upokojovala som ho, no on sa upokojiť nedal. Objímal ma a nechcel ani za ten svet pustiť.

„Čo sa stalo?“ spýtal sa ma a ja som mu v skratke všetko povedala. Ešte viac si ma pritisol k sebe a pobozkal na čelo. „Vedel som, že pre teba mám prísť ako som aj chcel,“ povedal no ja som ho hneď zarazila.

„Dávid som v poriadku, dobre? Síce ma bolí hlava, ale som v poriadku. Zavezieš ma do školy? Ja tak mierne nemám pojazdné auto,“ povedala som, no on pokrútil hlavou.

„Zaveziem ťa tak akurát domov,“ povedal a už ma ťahal k autu.

„Nepôjdem domov kvôli rane na čele. Neblázni a vezmi ma do školy,“ poprosila som, no on sa nenechal odbiť. Zastala som pri otvorených dverách a pozrela na neho.

„Nemôžeš ísť do školy. Niečo sa ti stane,“ hovoril smutne.

„Stane sa mi niečo ak nebudem s tebou,“ pošepkala som smutne.

„Kvôli mne nemôžeš znášať bolesť hlavy,“ namietal.

„Ale mňa to prebolí. Zdravotník povedal, že to vôbec nie je vážne, len mierne udreté. No tak Dávid. Som úplne v poriadku,“ prosila som a on nakoniec povolil. Vzali sme moje kufre a sadli sme do jeho auta a išli do školy. Volala som aj rodičom a ubezpečila ich, že v poriadku a nech sa nejako postarajú o auto.

„Vôbec sa mi to nepáči, Emma. Mala by si ísť domov,“ povedal mi počas cesty. Vzal mi moju ruku a preplietol si so mnou prsty.

„Koľkokrát ti mám opakovať, že som celá? Neboj sa už o mňa,“ usmiala som sa a pobozkala ho na líce. Už sme boli skoro pri škole, no on zrazu zabrzdil a ja som sa na neho nechápavo pozrela. Nahol sa ku mne a vášnivo ma pobozkal. Chytila som ho za tvár a stisla mu ruku.

„Chýbala si mi,“ pošepkal a ja som sa usmiala.

„Aj ty mne,“ znova ma pobozkal a aj objal. Potom sme však už išli do školy. Na parkovisku už bolo veľa áut a aj študentov. Začalo husto snežiť, tak sme si vzali veci a išli na internát. Cestou nás nikto nevidel, no čo čert nechcel, tak sme na recepcii uvideli Smithieho. Hneď sa na mňa vrhol a objímal ma.

„Si v poriadku? Veľmi som sa zľakol,“ hovoril a ja som nechápala.

„Zľakol?“

„No, Dávid zrazu vybehol s autom preč a jediné čo mi povedal, bol veľký náraz. Ako vidím tak mal pravdu,“ povedal a chytil mi čelo.

„Som v poriadku,“ usmiala som sa a nechala nech mi pomôže s vecami. Šli sme do výťahu a ja som vystúpila na mojom poschodí. Rozlúčila som sa a išla do izby, v ktorej už Kim bola. Hneď si všimla ranu na čele a spanikárila. Posielala ma domov, ale aj tú som presvedčila, že som v poriadku, čo aj bola pravda. Porozprávala som jej čo sa mi stalo a ona len krútila hlavou.

„Hlavne, že si v poriadku,“ povedala a ja som ju silno objala. Pri vybaľovaní vecí sme sa bavili o sviatkoch a nejako tá téma padla na Silvester.

„Vieš kde budem? Idem s mojimi kamarátmi na jednu super chatu. Budeme chľastať celý deň,“ povedala nadšene.

„To tam idete len chľastať?“ spýtala som sa prekvapene.

„Ale nie. Dáme si aj súťaže v tanci a tak. Robíme to každý rok a veľmi sa už teraz teším,“ povedala mi a ja som si vzdychla. Takže s ňou na Silvestra nebudem.

„A čo bude robiť Megan?“ spýtala som sa so záujmom.

„Tá sa mi zdá, že ide s rodinou na nejakú chatu či kde,“ usmiala sa a ja som bola nahratá už úplne. Kde a s kým budem tráviť Silvester? Celkovo ten deň nemám rada, ale sláviť ho sama?

Vybalili sme sa a potom sme sa zabávali. Mala som chuť však byť s Dávidom. Písal mi smsky, že sa o mňa bojí a chce mi byť na blízku. Nečudovala som sa mu. Aj ja som s ním veľmi chcela byť a hlava ma tiež dosť bolela.

Okolo deviatej som si išla dať sprchu a potom som šla spať, lebo som to už nevydržala. Ráno som sa zobudila skôr ako zazvonil budík. Pozrela som sa do zrkadla a videla kruhy pod očami. Celú noc som nespala kvôli bolesti hlavy, no teraz som už necítila žiadnu bolesť a to ma veľmi tešilo. Zašla som do kúpeľne a osprchovala som sa, aby som sa dostala späť na tento svet. Namaľovala som sa, učesala si vlasy a potom som sa šla prezliecť. Kim už bola hore, tak som s ňou šla potom aj na raňajky. Vrátili sme sa však do izby, lebo ani jedna nemáme prvú hodinu.

„Čo budeme robiť teraz v škole? Mne sa tam ísť veľmi nechce,“ hovorila keď ležala na posteli.

„Ani mne, ale čo už narobíme,“ usmiala som sa na ňu a začala sa prezliekať do školy. Dala som si hnedé nohavice, bordové tričko, nejaký náramok a čižmy. Na krku mi už dávno visel náhrdelník od Dávida, ktorý nedávam nikdy dole. Je strieborný, tak sa nemusím byť, že sa mi vo vode zničí.

V izbe sme boli celú hodinu, no potom sme už išli do školy, aby sme náhodou nemeškali. Čakala nás slávna biológia.

„Ešte tri týždne a sú Vianoce, a potom Silvester. Toto bude zaujímavé,“ smiala sa Kim pri mojej skrinke.

„Ako sú tu prázdniny?“ spýtala som sa a zavrela skrinku.

„Vieš čo, týždeň pred Vianocami máme prázdniny a do školy ideme až týždeň po Silvestri,“ hovorila mi cestou do triedy.

„Takže máme prázdniny tri týždne?“ spýtala som sa a ona nadšene zatlieskala a prikývla. Už teraz sa teším na ten pokoj a kľud. Prišli sme do triedy a zvítali sa s ostatnými spolužiakmi.

„Ahoj Em, čo si robila cez víkend?“ spýtala sa ma Dalla a na pozdrav ma objala.

„Doma sedela a nudila sa. Čo ty?“

„Ja som bola na jednom vystúpení v divadle. Ti poviem krása,“ povedala mi a celú hodinu sme sa o tom bavili. Zaujalo ma to a aj Sue, ktorá sa k nám pridala. Sú to naozaj super baby a vždy si s nimi mám čo povedať.

V polke hodiny mi však prišlo ľúto Kim, tak som šla za ňou, aby sa necítila sama. Jediné osoby, s ktorými sa baví normálne som ja, Megan, Smithie a Dávid. My sme taká jej školská partia, lebo ostatných moc nemusí. Nikdy som sa jej nepýtala prečo sa nezoznamuje s inými a ani sa jej to pýtať nebudem. Má svoj štýl a ja to rešpektujem.

Na obede sme si sadli na naše miesto kde vždy a čakali ako k nám prišla Megan a obe nás silno objala.

„Mala som úžasný víkend. Ani raz som nebola niekde v bare opitá, ani som s nikým nespala,“ povedala nám nadšene a Kim vypľula od šoku to čo mala v ústach.

„To vážne?“ spýtala som sa s úsmevom a ona prikývla. „Tak to ma veľmi teší.“

„Aj mňa, ale namiesto toho som strávila celú sobotu s jedným úžasných chalanom,“ Kim hneď spozornela a ja tiež. To by nebola predsa Megan, keby nemala nejakého nového chalana. Obe sme čakali na nové veci, ktoré nám povie.

„Spoznala som ho na trhoch ako predával kozí syr. Bol veľmi milý a pozval ma na čokoládu. Tak som šla, veď ja som za každú srandu. Lenže on bol taký zlatý, že mi s ním bolo veľmi dobre. Zabávali sme sa a jašili.“

„Ty si sa s ním zabávala?“ nechápala som.

„Bez toho, aby si sa s ním hneď bozkávala?“ pridala sa aj Kim a Megan sa skepticky na nás pozrela.

„Akoby som to robila vkuse,“ povedala a my sme sa zasmiali. „No, ale to je jedno. Proste nám bolo dobre. Celé poobedie sme spolu boli a potom ma večer, keď už bola tma, vzal do mesta. Mesto bolo ako vždy krásne osvetlené a k tomu ten sneh, no proste krása. Prechádzali sme sa aj po parku a bolo nám výborne. Išiel ma potom už aj odprevadiť domov a pred dverami sme sa rozprávali.“

„A?“ povedali sme naraz.

„Pobozkal ma na líce, poprial dobrú noc a odišiel aj on domov,“ povedala nadšene a nám padla sánka.

„On ťa nepobozkal na pery?“ spýtala som sa s Kim naraz a nechápali sme jej nadšenie.

„Vy to nechápete! On je úžasný. Píšeme si od vtedy na facebooku a je to niečo krásne. Nie je jeden z tých, ktorý si užijú deň a potom hneď bozkávačka. Je úžasný a možno spolu ešte niekam pôjdeme. Chcem ho najprv poriadne spoznať a až potom by som vedela mať s ním niečo viac,“ ako náhle to povedala, obe sme sa na ňu vrhli a silno sme ju objímali. Toto počuť od skoro alkoholičky, nymfomanky na sex a úplnej kozy, bolo niečo krásne. Konečne sa uvedomila a našla si normálneho chalana. Až mi z oka vyšla slzy. Veľmi som sa s ňou tešila a aj s Kim sme chceli vedieť o ňom viac. Povedala, že sa volá Toby a má toľko rokov koľko my. Už teraz by som ho rada chcela spoznať.

Po obede a po škole, išli baby späť na internát, no ja som nešla. Dávid mi písal smsku, že by sa so mnou chcel stretnúť na štadióne, tak som tam nenápadne išla. Celý deň som ho nevidela, lebo sa museli už poriadne učiť, aby dohnali stratený čas kvôli futbalu. Prišla som na štadión a videla ako je zo zeleného trávnika krásny biely koberec. Aj tribúna bola pokrytá bielym plášťom s oblohy. Keď som sa hore pozrela, stále jemne snežilo. Obloha bola biela a krásna. Zrazu ma niekto zozadu objal a pobozkal na líce.

„Ahoj,“ pozdravila som sa mu a nechala nech ma takto silno objíme. Potom si ma obrátil k sebe a nádherne pobozkal. Mala som studený nos a ten jeho som cítila na mojom líci. Bolo to veľmi zlaté a aj krásne.

„No čo? Ako sa cítiš?“ spýtal sa ma keď sme sa ruka v ruke prechádzali po štadióne.

„V noci ma to bolelo, no teraz si to ani necítim, aj keď sa toho dotknem. Hovorila som ti, že som v poriadku,“ usmiala som sa a on začal chodiť predo mnou chrbtom dopredu.

„Ja viem, ale veľmi som sa zľakol, keď s tebou volám a zrazu taký náraz. Aj ty by si sa zľakla.“

„To je pravda, ale už som v poriadku, dobre?“ ubezpečila som ho a on sa usmial. Chvíľu sme sa bavili o tom čo bolo v škole, čo sme robili cez víkend a mňa zaujímalo, čo bude robiť na Silvestra on.

„Nový rok sláviť veľmi nemusím. Smithie ma vždy volá niekam na chatu sa zabaviť, ale ja nikdy nejdem.“

„A prečo?“ nechápala som.

„A čo tam budem robiť? Chľastať celý deň, a večer pustiť nejakú tú raketu a potom znova chľastať? Nie, ďakujem. Ale tento rok by som chcel niečo úplne iné.“

„Kim ide so svojimi niekam na chatu a Megan zase s rodinou do hôr či kde.“

„A ty?“ spýtal sa a ja som sa na neho pozrela. „Idú preč, však?“

„Ale mňa to ani nemrzí. Silvester nie je deň, ktorý by mi chýbal v živote.“

„Ale ani sa nemôže tráviť osamote.“

„A čo by sa nemohol. Aj to sa raz musí skúsiť.“

„Ale ty to neskúsiš, lebo budeš so mnou,“ povedal a zastal predo mnou.

„Áno? A kde budeme? Tiež na nejakú chatu pôjdeme piť?“ zasmiali sme sa a on pokrútil hlavou.

„Pôjdeme na Michiganské jazero,“ žmurkol na mňa a ja som sa zamračila.

„Tam sláviť Silvester?“

„A prečo nie? Nemuseli by sme tam ísť piť a púšťať rakety. Mohli by sme ísť len tam a byť spolu. Ja by som aj tak doma nezostal a okrem toho sme sa tam chceli aj tak vrátiť. Čo ty na to?“

„Hm, stráviť s tebou ďalší krásny víkend na takom krásnom mieste? Ako môžem odmietnuť?“ nadšene mi chytil tvár do rúk a pobozkal.

„Vieš, že ťa milujem však?“

„Už áno,“ zasmiali sme sa a znova pobozkali. A to som si myslela, že budem tráviť Silvester sama. No namiesto toho budem znova s ním. Už teraz sa teším.

„Čo by si chcel odo mňa na Vianoce?“ spýtala som sa ho a on sa s nejakého dôvodu začal smiať.

„Ja už som darček od teba dávno dostal,“ povedal mi nežne a priblížil sa ku mne.

„Dobre, ale niečo hmotné,“ namietala som.

„Zlatko,“ chytil ma za ruku. „Ty si môj darček. Už by si mi lepší dať nevedela,“ usmial sa a pobozkal na nos.

„Ty si mi niečo dal, musím aj ja tebe niečo,“ stále som namietala.

„Ak mi niečo kúpiš, nezoberiem si to, dobre? Ale keď o tom hovoríme, čo kúpim ja tebe!“

„Ja nič nepotrebujem, ja mám všetko čo potrebujem,“ povedala som a on sa zaškeril.

„Tak ty mne chceš kúpiť a ja tebe nemôžem?“

„A čo, veď to je normálne.“

„Ale nie je to fér,“ začali sme sa hádať a veľmi sme sa pritom nasmiali. „Tak sa dohodneme takto. Nebudeme ani jeden nič kupovať a obaja budeme spokojní, môže byť?“ povedal a nakoniec sme sa takto dohodli. Potom sme sa však začali viac blázniť, až sme obaja padli do snehu a začali sa ním obhadzovať. Plánovali sme akoby sme mohli stráviť Silvester a padli také nápady, nad ktorými som už aj uvažovala.

„Chcem to povedať Emma,“ povedal mi, keď sme stáli opretý o strom.

„A čo?“

„O nás. Chcem vykričať každému, že ťa milujem,“ povedal a postavil sa predo mňa. „Už sa neviem takto skrývať. Niekedy to ani nevyjde a ja už naozaj nedokážem byť ďalej bez teba,“ osmutnel a ja som ho pohladila po líci.

„Ja viem, som na tom rovnako.“

„Bojím sa, že keď to pukne, budeš stredobodom tej najväčšej špiny. Britney ťa znenávidí viac. Je ťažké so mnou chodiť, no.“

„To najkrajšie,“ pošepkala som a pobozkala ho. Pritlačil ma jemne ku kmeňu a nádherne bozkával.

Autor: Mimush, v rubrice: Povídky » Na pokračování

Sdílet

Diskuse pro článek E-mailová láska - 29. kapitola: