E-mailová láska - 8. kapitola • OurStories.cz ~ naše povídky

Prvá skutočná hádka! Dokáže strach robiť divy?

23.06.2013 (17:00) • Mimush • Povídky » Na pokračování • komentováno 7× • zobrazeno 526×

8. kapitola

Keď som prišla do izby silno som rozmýšľala. Mala som sto chutí vziať mobil a zavolať rodičom, že som to tu vzdala. Nemôžem tu zostať naďalej. Proste sa to nedá. Nemôžem tu zostať po tom čo sa tu stalo. Najprv Britney a potom Kyle. Bolo tu všetkým lepšie dokým som neprišla. Aj Kim sa určite uľaví keď jej to oznámim. Aj tak sme si nepadli do oka a len tak ľahko z nás kamarátky nebudú. Proste to vzdávam a už svoj názor nezmením.

Keď som to povedala Kim, nič nepovedala, len odišla z izby. Nedávala som jej to za zlé. Vybrala som spod postele kufor a začala do nej ukladať oblečenie. Zrazu niekto prudko otvoril dvere a zabuchol ich až tak, že sa otvorené okno zavrelo. So strachom som sa zvrtla a pozrela na vinníka. Mala som oproti sebe veľmi rozčúleného Dávida.

„Kam si myslíš, že ideš?!“ skríkol na mňa a ja som sa ešte viac naplašila.

„Chcem ísť domov!“ povedala som a znova si začínala veci baliť. Dávid pristúpil zlostne ku mne a vytrhol mi tričko z ruky.

„Ty nikam nepôjdeš!“ vyštekol na mňa a ja som sa strašne prekvapila. „Toľko si si toho vytrpela kým si sem prišla a teraz chceš po prvom dni zdupkať?“ kričal na mňa a vôbec ho netrápilo, kto ho bude počuť.

„Dávid, pochop ma! Na toto nemám. Prišla som sem, lebo mám rada maľovanie, ale ak budú takéto dni rovnaké každý deň, to proste nedokážem. Nemôžem to zažívať znova, proste nemôžem!“ skričala som na neho so slzami.

„Nikto ti nekáže, aby si to zažívala! Ty si sem neprišla preto, aby si sa učila maľovať! Ty si tu preto, aby si začala nový život!“

„Ak si si všimol, tak sa mi veľmi nedarí!“ skríkla som a hodila tričko na zem.

„Jasné, že sa ti nedarí! Lebo sa vôbec nesnažíš. Čo si čakala, že aké to tu bude? Ak si chcela, aby šla stredná ako gombička mala si ísť na tú bohatú a nie sem!“ skríkol a ja som podráždene otvorila ústa.

„Veď aj pôjdem, nemusíš sa báť! Zbavíš sa ma rovnako rýchlo ako si ma stretol. Nemusíš sa mnou ďalej obťažovať!“ povedala som a otočila sa. Povedala som niečo čo by som najradšej hneď odvolala. Dvere sa otvorili a do izby vošli šokovaní Smithie a Kim. Za nimi sa tiež javilo veľa hláv, no mne bolo srdečne jedno kto nás mohol počuť. Toto bola tá najhoršia hádka akú som kedy s niekým viedla. Obaja sme zostali ticho a nezmohli sa na ďalšie slová. Počula som ako Dávid spravil krok ku mne, no rýchlo si to rozmyslel a radšej sa otočil a vyletel z izby. Vykročila som, že ho zastavím, no tiež som sa zastavila. So slzami som rozhodila rukami a zničene sadla na posteľ. Kim pošepkala Smithiemu, aby zmizol a zavrela dvere. Pozrela sa na mňa a ja som sa rozplakala ešte viac. Toto som naozaj nechcela. Nechcela som mu ublížiť takými slovami. Vôbec, ale vôbec si ich nezaslúžil. Spravil pre mňa toho toľko a ja som mu to takto odplácala.

„Vy ste sa už poznali, že je tak?!“ povedala Kim a ja som reflexívne prikývla. „Ako dlho?“ spýtala sa a ja som sa na ňu pozrela.

„Tri roky si píšeme cez smsky a voláme,“ povedala som a jej cvaklo.

„Tak to s tebou denno denne volal?“ zasmiala sa. „Nevideli sme ho v škole bez mobilu ani sekundu. Stále sa pozeral či mu neprišla SMS alebo zmeškaný hovor,“ povedala a ja som zbystrela zrak.

„O čom to hovoríš?“ spýtala som sa a ona sa usmiala.

„Mysleli sme si, že má frajerku alebo také niečo,“ povedala a ja som sa posadila lepšie. „Povieš mi vlastne prečo ťa má tak rád? Nikdy predtým čo o ňom viem sa kvôli niekomu nepobil. Nerátam Smithieho. K nikomu sa nespráva tak pekne ako k tebe. Čo si s ním porobila?!“ spýtala sa neveriacky.

„Čo by som s ním mala robiť?“ nechápala som a utrela si slzy.

„Bývam v Chicagu dosť dlho. Chodila som aj s ním na základnú, lenže som sa odvtedy dosť zmenila, takže si ma nepamätá. Keď bol kamarát so Smithiem a Kylom, tak boli všade spolu. Robili samé somariny a nikoho nepočúvali. No keď dovŕšil šestnásť rokov, veľmi sa zmenil,“ povedal a sama pre seba sa usmiala. „Nesprával sa zle k spolužiakom, k učiteľom ani k rodičom. Stal sa z neho slušný chlapec, až sme si mysleli, že ho uniesli mimozemšťania. Proste to nebol on. Na strednej to bolo rovnako tak. S nikým okrem Kyla si neliezol do vlasov, pokiaľ to nebolo nevyhnutné. Stal sa z neho úplne iný chalan, akým kedysi bol,“ povedal a mne pri každom slove padala slza. Nie, nemohli ho zmeniť spoločné rozhovory so mnou. „Takže? Čo si mu urobila? Nieže by som to chcela zmeniť, ale zaujímalo by ma to!“

„Nič som mu neurobila, to on pomohol veľmi mne,“ povedala som a sklonila hlavu.

„Máme čas,“ usmiala sa a sadla si do tureckého sedu. Zhlboka som sa nadýchla a trochu zaváhala. Prečo by som jej vlastne mala môj príbeh hovoriť? Ani ma nepozná. Nakoniec som však povolila. Najlepšie ako sa môžeme spoznať, je úprimnosť. Začala som jej hovoriť o otcových peniazoch a ako sa to vyvíjalo v mojom živote. Ako sa so mnou v škôlke nechceli hrávať, na základnej ani len prehovoriť a na strednej mi potkýnali nohy a robili samé naprieky. Že Sarah zo mňa urobila namyslenú fiflenu, ktorá myslí len na seba a na nikoho iného. Povedala som aj o rodičoch a o všetkom ostatnom. Nasledoval Dávid. Povedala som mu, že v najhoršej chvíli som si s ním začala písať na nete a stade sa viedlo až na spoločnú strednú. Povedala som mu o sebe všetko a asi môj príbeh ho zmenil. Inak som si to nevedela vysvetliť. Keď som sa na konci pozrela na Kim, videla som jej ako jej z očí vyšli dve jediné slzy. Civela na mňa, no rýchlo si ich zotrela.

„Tak, tak toto som nečakala,“ povedala a zahanbene sklonila hlavu.

„A aký je tvoj príbeh?“ spýtala som sa a ona si vzdychla.

„Normálny. Keď som bola malá, hrávala som sa s každým a nebola som problematická. Posledné dva roky na strednej som však osamotila, lebo sa na mňa kamaráti vykašľali. Doteraz neviem prečo a už ma to ani nezaujíma. Vykašľali sa na mňa len tak, bez udania dôvodu. Povedala som si teda stačí. Načo sú mi priatelia, ktorí ma zradia mi prvej príležitosti? Utiahla som sa teda do seba a nikomu neverila. Keď som prišla sem, bola som odmeraná a nevšímala si ich. Nepovedala som ani svoje meno. Načo. Aby ho mal každý v papuli? To nie,“ zasmiala sa. „Rada tancujem hip hop. Pritom som to ja ako ty pri maľovaní. Povedala som si, že prejdem až na vysokú a nepotrebujem k tomu priateľov,“ povedala a ja som prikývla. Tiež je tom podobne.

„Myslíš, že by si pri mne vedela urobiť výnimku?“ spýtala som sa s nádejou a ona začala rozmýšľať.

„Pouvažujem nad tým,“ usmiala sa a obe sme sa začali smiať. Tento rozhovor mi veľmi pomohol. Získala som si ako tak dôveru prvej osoby. Keď som si však povedala, že už bude všetko dobré, zabudla som na jedného človeka. Na Dávida. Pozrela som von oknom a hľadala ho. Našla som ho ako zlostne ide smerom na štadión. Znepokojený Smithie išiel za ním a bál sa ho čo i len dotknúť. Išla som do skrine a obliekla si to v čom som s nimi včera bola v meste. Povedala som Kim, že o chvíľu prídem a rozbehla som sa na štadión. Tak veľmi ma mrzeli moje slová. Tak veľmi som ich chcela vrátiť naspäť, no to sa už nedala. Dala by som však aj dušu, aby som to mohla vrátiť. Jemu jedinému na svete, by som nedokázala ublížiť. On je pre mňa veľmi dôležitý a nedá sa mu ubližovať. Dúfam, že mi to odpustí.

Ako som bežala cez les, tak sa na oblohe z čista jasna objavili husté oblaky, z ktorých začalo pršať. Z teplého dňa sa stalo studené. Nevadilo mi to však a bežala som ďalej. Dobehla som na štadión a hľadala ho. Nemusela som ho ani veľmi hľadať, lebo celý rozčúlený stál na prostriedku ihriska a kopal zlostne do trávy. Uvidela som aj Smithieho ako sedí na tribúne a drží sa za bradu. Dávid mu určite neprítomne vrazil a teraz sa nedokáže kontrolovať. Nedala som sa však zastrašiť. Rozbehla som sa k nemu a snažila sa, nešmyknúť na mokrej tráve. Dobehla som k nemu a zastala. Nemo sa pootočil a zastal bokom a oči upieral na mňa. Celá mokrá som zhlboka dýchala a hľadala vhodné slová.

„Mrzí ma to,“ povedala som nahlas, aby ma cez silný dážď aj počul. „Veľmi, veľmi ma to mrzí. Nechcela som ti ublížiť,“ povedala som úprimne a on sa pozrel do zeme.

„Kyle mi vie ublížiť tým, že mi vrazí a ty mi doslova slovami zabodneš nôž do srdca,“ povedal smutne a ja som na neho vypleštila oči.

„Nechcela som ti ublížiť,“ pristúpila som k nemu bližšie a postavila sa pred neho. „To je to posledné čo by som ti urobila. Za to všetko čo si pre mňa spravil,“ dodala som šeptom a on zdvihol hlavu. „Chcem späť tie dni,“ šepkala som. „Ako sme sa aj cez telefón smiali a vymýšľali kam by sme šli. Chcela by som to znova. Smiať sa a nepremrhať jedinú slzu,“ povedala som cez slzy, ktoré mi však kvôli dažďu neboli vidno. Dávid pristúpil ku mne a vzal mi tvár do dlaní. Zdvihla som ruky a silno mu tie jeho stisla.

„Začnime odznova,“ povedal šeptom. „Tento deň sa vôbec nestal a zajtra začína tvoj prvý. Súhlasíš?“ spýtal sa a ja som s úsmevom prikývla. „A už žiadne reči o tom, že si na obtiaž. To zabolí viac ako nôž,“ dodal a ja som sa znova usmiala. Pobozkal ma na čelo a pritiahol si ma na hruď a silno objímal. Ani jedného nás nezaujímalo, že na nás prší. Vôbec nás to netrápilo. Obaja sme boli radi, že sme si to vyjasnili. Keď sme sa vracali späť na internát, tak sa ospravedlnil aj Smithiemu, ktorý mu odpustil pod objatím. Smiala som sa na nich a spolu sme sa vrátili do izieb. Keď som prišla, tak som sa hneď prezliekla do niečoho teplejšieho a zaliezla do postele, aby som neprechladla. Zvyšok dňa som strávila s Kim v izbe. Odtiahli sme stoly a urobili si parket. Len tak zo srandy ma učila nejaké cviky a veľmi sme sa pritom zasmiali. Spať sme šli až o pol noci, keď sme boli už poriadne unavené. Zaľahla som hneď ako som zavrela oči. Chcela som zabudnúť na tento deň čo najrýchlejšie a zajtra začať odznova.

Ráno som sa zobudila o siedmej ako aj včera. Zaliezla som do kúpeľne a umyla sa. Tentoraz som si zaplietla vrkoč na bok a obliekla si rifle, žlté tričko a čierne topánky s opätkom. Vzala som bielu tašku a do nej hádzala potrebné veci. Medzitým sa zobudila aj Kim a spolu sme mali ísť do školy. Nemohla som tomu ešte stále uveriť. Skamarátila som sa so spolubývajúcou, čo ma nesmierne tešilo. Prezliekli sme sa a mohli ísť do školy. Vonku bolo mokro, lebo ešte večer pršalo. No aj tak bolo teplo, tak som nepotrebovala mikinu. V škole sme mali na moje prekvapenie skrinky takmer vedľa seba. Nemuseli sme sa preto motať kade tade. Vzala som si veci na prvú hodinu a počkala na Kim. Máme totiž spolu telesnú. Na nej sme však nemuseli robiť nič, lebo bol tréner zaujatý futbalom. Museli sme ísť však na štadión, aby nás mal pod dozorom. Ja som si s Kim sadla do stredu tribúny a púšťali hudbu. Kim mala v mobile hlavne hip hop a mne sa niektoré veľmi nepáčili. Pustila som teda hudbu ja a hneď to už bolo iné. Konkrétne som pustila Jennifer Lopez – Dance again. Keď začal refrén, tak som sa postavila a začala podľa hudby tancovať. Robila som úplne blbosti a ani nevedela ako to vyzerá. Kim sa na mne smiala a do rytmu mi aj tlieskala. Keď som bola stále doma tak som sa podľa videí na youtube učila tancovať. Zaujala ma zumba a aj hip hop. No hlavne tie pohyby. Aj teraz som sa snažila vrtieť tak zadkom ako aj doma. Vzala som Kim za ruku a spolu sme sa podľa hudby vrteli. Začali nám tlieskať aj iní z našej triedy a my sme sa strašne rozosmiali. Urobili sme úžasnú šou na tribúnach. Keď som sa nenápadne pozrela na ihrisko, chalani už netrénovali a len sa na nás pozerali. Smiala som sa a púšťala také pesničky, pri ktorých sa dalo dobre tancovať. Videla som aj na Kim, že sa dobre zabáva a to ma tešilo zo všetkého najviac. Že sme si padli do oka aj podľa tanca. Ja som bola zase rada, že som vôbec s niekým mohla tancovať. Nevadili mi ani opätky, na ktorých som stála. Užívala som si túto chvíľu. Keď sme to naozaj rozbalili, tak sa k nám dokonca pridali aj iné baby, čo ma dosť prekvapilo. No príjemne. Pozrela som sa s veľkým úsmevom na Dávida a ten tiež s úsmevom prikývol. Začali sme znovu a zatiaľ sa mi aj celkom darí.

Keď sa skončila naša hodina, museli sme sa vrátiť do školy. Smutne sme vypli mobil, ale s dobrou náladou schádzali z tribúny. Keď sme prechádzali popri chalanoch, tak tí len pískali, výskali a tlieskali nám. Len sme sa zasmiali a šli ďalej. Ja som venovala žmurknutie a žiarivý úsmev Dávidovi, ktorý mi ho opätoval. Hneď s lepšou náladou som sa poberala s ostatnými do školy. Spoznala som celkom super baby. S jednou som dokonca mala mať teraz hodinu. Prišli sme do školy a ja som si vzala veci zo skrinky a s tou babou šla na hodinu. Sadli sme si do poslednej lavice a preberali úplne blbosti.

„Takže ty si s Washingtonu? To je od tadeto veľmi ďaleko,“ povedala a ja som prikývla.

„No to áno, ale otec dostal novú prácu, tak sme sem prišli,“ povedala som a očkom pozrela na profesorku či sa na nás nehnevá.

„Nie je ti za ostatnými smutno?“ spýtala sa a ja som sa usmiala.

„Zvládnu to tam aj bezo mňa,“ usmiala som sa a ona prikývla. Rozprávala som sa s Megan celú hodinu. Má so mnou väčšinu hodín, tak som sa tomu veľmi potešila. Po skončení hodiny išla veľká prestávka. Išla som najprv do skrinky, aby som si mohla vziať veci na ďalšiu hodinu. Zrazu sa však pri mne zjavila Britney a pozrela na mňa. Pozrela som sa na ňu tiež a pripravovala sa na poriadnu hádku.

„Začali sme veľmi zle. To sa mi ešte nestalo. Nabudúce si dám pozor,“ povedala a ja som na ňu pozrela.

„Čo by si chcela? Nemám momentálne čas,“ povedala som jej čo najjemnejšie, aj keď som jej chcela vraziť.

„Chalani hovorili ako si tancovala na štadióne, tak ma napadlo či by si sa k nám nechcela pridať,“ povedala a ja som nadvihla obočie.

„K roztlieskavačkám?“ spýtala som sa a ona prikývla. Schmatla ma za ruku a ťahala ma preč.

„Bude sa ti medzi nami páčiť, sme dobrá partia,“ hovorila cestou a niekam ma vláčila aj s jej kamoškami. Nevedela som kam ideme, až dokým sme nezabočili do telocvične. Vôbec ma neprekvapilo, že tam boli všetci futbalisti, basketbalisti a aj iní chalani so športu. Toto je ich miesto a roztlieskavačky im ho niekedy, ako teraz, vezmú. Ťahala ma k ostatným babám v ružovom a postavila do stredu ihriska. „Tak čo ty nato? Keby si bola s nami v tíme, tak by si mala veľké slovo v škole,“ pokračovala Britney a ostatné horlivo prikyvovali. Nechápavo som na ne hľadela a nevedela o čo tu ide. „Predvedieme ti to,“ povedala jedna z nich a pustili hudbu. Dali sa do zástupu a začali robiť dosť divné veci. Mne to neprišlo ako tanec, ale ako zvádzanie zvery. Čiže chalanov. Odstúpila som o niekoľko krokov a šla si sadnúť na lavičku. Vyložila som jednu nohu na druhú a podoprela si bradu rukou. Tie baby tancovali naozaj divne, až ma z toho boleli oči.

„Dúfam, že sa k nim nepridáš,“ zavolal za mnou niekto a ja som sa otočila. Uvidela som smejúceho sa Dávida a aj jeho partu.

„K tomuto? Nie ďakujem,“ odvrkla som a zasmiala sa. Hlavou naznačil, aby som šla za nimi a ja som s úsmevom prikývla. Sadla som si vedľa neho a Smithieho.

„To čo bolo na štadióne? Netušil som, že vieš tancovať,“ spýtal sa užasnuto Smithie a ostatní sa k nemu pridali. Len som sa zasmiala a prekrížila ruky.

„Veľa vecí o mne ešte nevieš,“ povedala som s úsmevom a on sa zasmial.

„Ale ani Dávid to nevedel,“ povedal a ja som na neho pozrela. Priznal to prikývnutím. Pomykala som s úsmevom plecami a zasmiala sa. Celý čas, čo roztlieskavačky tancovali, som sa ja bavila s touto partiou a dosť sa nasmiala. Dokonca prišla aj Megan a pridala sa k nám. Ani som netušila, že je na tejto škole toľko fajn ľudí.

„Tak čo Emma!“ zakričala nadšená Britney z ich výkonu. Len som sa pobavene na ne pozrela a pokrútila hlavou.

„Nie vďaka Britney. Radšej ostanem pri tancovaní na tribúne,“ povedala som a žmurkla na ňu. Chalani zvýskli a začali sa strašne smiať. Britney skamenel úsmev na tvári a ja som sa usmiala. Pozrela som sa na Dávida a ten ma chytil za ruku. Podľa jeho výrazu som pochopila, že sa správam dobre. Že to je už lepšie a vidí na mne zmenu. Tiež som to na sebe videla. Rozprávam sa s ľuďmi, ktorých nepoznám. Nevidela som v nich síce ešte kamarátov, ale bol to neuveriteľný pocit, sedieť medzi ľuďmi a baviť sa. Taký úžasný pocit, že to neviem ani len popísať.

„Poď Emma, lebo nestihneme hodinu,“ vzala ma za ruku Megan a ja som prikývla.

„Stretneme sa neskôr,“ povedala som Dávidovi. Stále ma držal za ruku a držal mi ju až dovtedy, dokým som ju vo vzduchu nepustila. Ešte som sa na neho pozerala, no potom som sa už s Megan pobrala preč. Pozrela som sa aj na nafučanú Britney a aj ostatné baby. Možno som si ich práve znepriatelila a to som nemala v pláne. Ale ani to stať sa takou roztlieskavačkám ako sú oni. Fakt by som radšej zostala pri tribúne.

Bežali sme po chodbe a presne na zvonenie vbehli do triedy. So smiechom sme si sadli do lavice a zhlboka dýchali.

„Nikdy som za celý minulý rok nevidela Britney takú nafučanú. Tieto dni jej dávajú zabrať,“ šepkala mi počas hodiny.

„Prečo?“ zaujímala som sa.

„No nikto ju nedostal od Dávida, ani neodmietol ponuku. A ty si urobila obe behom dvoch dní. Obdiv,“ zasmiala sa a ja som sa usmiala.

„Nechcem si tu robiť nepriateľov,“ povedala som jej.

„To ani nerob. Hlavne nie Britney. Tá ti urobí zo života peklo. Počula som, že to čo si spravila včera a to čo je dnes, ešte predýcha,“ povedala a ja som si vzdychla. To ma teda naozaj potešilo. Nechcela by som si ju poštvať. To môžem ísť rovno naspäť do Washingtonu.

Po skončení hodiny som mala voľnú hodinu. Megan však hodinu mala, tak som si musela vymyslieť plán sama. Prechádzala som sa po škole a hľadala nejakú zábavu. Na chodbách bolo prázdno a len z tried sa ozývali zvuky. Najprv som bola na prízemí, potom na prvom a na druhom poschodí. Vyšla som dokonca aj na tretie a nechala nech sa mi opätky ozývajú po podlahe. V tom som však uvidela dvere, na ktorých bol nápis: Strecha. Pomykala som plecami a vošla dnu. Vyšla som po schodoch a šla tam. Keby ma tu niekto prichytil, bola by som po škole aj mesiac. Otvorila som dvere na strechu a vošla. To čo som však videla ma prekvapilo, no zároveň aj zastrašilo. Stála som na streche, skade bol krásny výhľad na okolie. Až na ten malý detail, že to je až priveľmi vysoko. Zavrela som dvere a vykročila ďalej. Triasli sa mi kolená, no za ten pohľad mi to stálo. Videla som parkovisko, internát, dokonca aj štadión. Bol to krásny pohľad. Keď som sa postavila pri kraj, zatočila sa mi hlava. Zakolísala som sa, tak som si radšej sadla a nechala nohy nech mi padajú dole. Oprela som sa o ruky a sledovala ako praží slnko. Tá výška mi naozaj dobre nerobila. Vždy keď som sa pozrela dole a zase hore, krútila sa mi hlava a viac sa mi tá výška vzďaľovala. Už keď som bola rozhodnutá, že vstanem a pôjdem preč, uvidela som chlapčenské nohy a ako si niekto sadol za mňa. Pozrela som sa s úsmevom na vinníka a uvidela usmievajúceho sa Dávida.

„Prečo chodíš na strechu keď sa bojíš výšok?“ spýtal sa a ja som sa oprela o jeho hruď. Rukami ma objal a ja som sa hneď cítila bezpečnejšie.

„Chcela som sa len pozrieť,“ povedala som mu a spolu sme sa pozerali na okolie. Aj keď sme boli ticho, aj tak to bolo krásne. Chcela som sa ho na niečo opýtať, no nevedela som skombinovať vetu. „Myslíš, že sa mením?“ spýtala som sa nakoniec. Chvíľu mlčal a potom si vzdychol.

„Áno meníš sa, len sa bojím dňa keď sa zmeníš úplne,“ povedal smutne a ja som sa zamračila.

„Ako úplne?!“

„No, že sa budeš chcieť robiť lepšou ako je Britney.“

„Ja nič také nerobím.“

„To nie, ale ak si k nej budeš dovoľovať, ukážeš nie len že sa jej nebojíš, ale aj to že sa nebojíš povedať hocikomu svoj názor,“ pootočil ma, aby som na neho videla. „Len ťa chcem požiadať, aby si bola tá Emma, s ktorou som si písal denno denne. Nechcem, aby si sa zmenila. Ak sa zmeníš, tak sa stratí tá Emma, ktorú mám veľmi rád,“ poslednú vetu zašepkal a ja som na neho bez slova hľadela. Mala som pootvorené ústa a lesknúce sa oči. Hrozilo, že sa kvôli týmto nádherným slovám rozplačem. Dávid to videl, a preto ma pobozkal na spánok a znova sme sa pozreli na okolie. Mal pravdu, to že sa postavím Britney ma len zmení. Budem si k nej viac dovoľovať a stanem sa presne tou, ktorou ma urobila Sarah. V jeden večer som si povedala, že to sa nikdy nemôže stať. Nikdy nesmiem byť tou, akou ma všetci videli. Budem presný opak. Budem sama sebou a nech sa Britney aj strčí. Urobím to pre môjho jediného pravého kamaráta. Pre Dávida.

Autor: Mimush, v rubrice: Povídky » Na pokračování