OurStories.cz ~ naše povídky - Povídky » Na pokračování » E-mailová láska - Prológ

04.06.2013 (10:00) • Mimush • Povídky » Na pokračování • komentováno 4× • zobrazeno 907×

 Prológ

Raz, len raz v živote, by som chcela vstávať do školy s pocitom, že mi tam bude dobre. Že ma nikto nestrápni, alebo si zo mňa nikto nebude robiť srandu. Toho dňa sa asi ťažko však niekedy dočkám. Moji rodičia sú totiž veľmi bohatí, sú to milionári, takže si môžu dovoliť prakticky čokoľvek. Susedili sme s jednou rodinou, kde bývalo dievča menom Sarah. Aj ona bola bohatá a nenávidela, že ja mám vždy lepšie veci než ona. Nakoniec to už nevydržala a hovorila o mne samé blbosti všetkým, kto ma aj nepoznal. Všetci jej uverili a ja som nemala šancu sa brániť. Stratila som všetko a nemala nikoho. Nehrávala som sa s nikým, lebo sa so mnou nikto nechcel hrať. Bola som sama. Dostala som prezývku namyslená fiflena, ktorá bola až tak obľúbená, že niekto už ani nevedel moje pravé meno. Rodičia sa snažili mi nejako pomôcť. Kupovali mi ešte drahšie veci, hračky a zábavu. Nechápali však, že priateľstvo a šťastie sa nedalo kúpiť len tak peniazmi. Vedeli, že som nešťastná a nedokázali s tým nič robiť. 

Jedného dňa sa to však zmenilo. V pätnástich som sa zaregistrovala na jednu stránku a skúšala šťastie. Z filmov a časopisov som si uvedomovala, že priateľstvo cez internet nie je to pravé priateľstvo. Ja som však už toľké roky bola sama, že som to aj tak riskla. Chcela som poznať ten pocit, keď má niekto priateľa, kamaráta. Už keď som si myslela, že to ani tak nepôjde, napísal mi on. Začali sme si písať len na ploche, čo videli aj ostatní, no po chvíli sme si písali aj správy. Písali sme si tak dlho, že som začala mať pocit, že toto vyjde. Písali sme si stále častejšie a častejšie. Dnes mám už osemnásť rokov, on devätnásť a stále si cez internet píšeme. Ubehli tri roky a my dvaja sme sa tak zblížili, že by som si nevedela predstaviť chvíle bez neho. Stali sa z nás úžasní kamaráti a môžem povedať, aké to je, mať pri sebe osobu, ktorá mi rozumie. Spočiatku sme si písali hlavne o mne. Povedala som mu o sebe úplne všetko. O mojom živote, o mojom utrpení a nešťastí. Stál pri mne a to ma vôbec nepoznal. Keď som sa mu vyrozprávala, vyrozprával sa mi tiež. Povedali sme si také veci, ktoré by iní človek asi sotva vedel. Dokonca niečo ani naši rodičia nevedia. Volá sa Dávid a je to ten najlepší chalan na svete. Písali sme si už tak dlho, že sme si vymenili aj telefónne čísla a volali si skoro každý deň. Spočiatku som sa bála s ním hovoriť, no prekusla som to a teraz si vieme len volať. Padla aj otázka, či sa navzájom aj uvidíme. Nakoniec sme sa dohodli, že si pošleme fotky, kde máme do desať rokov. Podľa toho sa nedá zistiť, ako vyzeráme teraz, a preto to bola aj zábava. Naschvál som mu poslala fotku, kde som bola strašná. Bála som sa totiž, že by sa zľakol a už by som mnou nikdy nepísal. No on mi stále písal ako ma má rád a chce vidieť naživo.

Síce sa poznáme len tri roky, môžem povedať, že už od malička. Mala som človeka, ktorému môžem na sto percent veriť a nemusím sa báť, že sa to dozvie niekto zo školy. Konečne som mala pocit, že viem, čo je to naozajstné priateľstvo.

Autor: Mimush, v rubrice: Povídky » Na pokračování

Sdílet

Diskuse pro článek E-mailová láska - Prológ: