OurStories.cz ~ naše povídky - Povídky » Na pokračování » Emailová láska - 32. kapitola

24.09.2013 (15:00) • Mimush • Povídky » Na pokračování • komentováno 1× • zobrazeno 366×

32. kapitola

Celý deň sme sa len smiali a zabávali sa na izbe. Vôbec sa nám nechcelo stade vyjsť a ísť niekam. Boli sme len na posteli a bozkávali sa. Popritom sme si hovorili čo sme dostali na Vianoce a aj to, ako to bude, keď sa vrátime domov.

„Budem s tebou chcieť byť stále. Nebolo dobré, že sme sem prišli,“ povedala som smutne.

„Aj ja s tebou chcem byť stále, nie si sama, ale čo zmôžeme? Rád by som to povedal, vykričal, ale bojím sa o teba, to vieš.“

„Necháme to tak, ako je a keď to praskne, tak to praskne,“ usmiala som sa a pobozkala ho.

„To áno, ale prisahám ti, že keď sa niekto na teba čo i len pozrie, je mŕtvi!“ povedal vážne, no ja som sa tomu len zasmiala.

Zakryli sme sa dekou a dali si poobedný spánok v objatí. Celý čas som snívala o tom, aké by to bolo ísť teraz niekam od ostatných preč a zabudnúť na všetky problémy. Starať sa len sami o seba a o nič iné. Chcela by som takto žiť s Dávidom stále. Ísť každý víkend niekam von a zabaviť sa aj bez ostatných. Bude ťažké, keď prídeme domov a budeme ďalej predstierať, že sa nebavíme. Ubíja ma to a Dávida tiež.

Chceme ukázať každému, že sme pár, a že sa milujeme. Lenže na mojej strane je problém Britney a na Dávidovej Tom. Keby sa Britney dozvedela, že chodím s Dávidom, hádzala by na mňa tú najväčšiu špinu sveta a keby sa to dozvedel Tom, nechcem si ani len predstaviť čo by mu spravil. Veľmi sa o neho bojím.

Toto je všetko kvôli Tomovi, lebo sa mi vyhrážal. Keby sa to nebolo stalo, keby v tom nebol Tom, neváhala by som ani sekundu a povedala každému, že Dávida milujem. Riskla by som špinu, ktorú by na mňa Britney hádzala. Lebo Dávid mi za to všetko stojí. Bojím sa však toho, čo mi spravia Kim a Megan, keď sa to dozvedia. Asi sa so mnou nebudú baviť, lebo som im akože nedôverovala. Čo nie je pravda. Dúfam však, že to zvládnu a príjmu to. Ale čo rodičia?

„Poďme von. Je krásne a nesneží už ani tak veľmi,“ skákala som po Dávidovi, aby som ho donútila vstať.

„Prečo chceš ísť von, keď je nám tu tak dobre?“ spýtal sa ospalo a vtiahol ma k sebe. „Nechcem, aby si sa obliekala,“ pošepkal, no ja som sa z jeho zovretia vyslobodila.

„Tak to teda nie. Nebudem tu v spodnom prádle tri dni, len kvôli tomu, že sa ti páči moja postava.“

„Ja milujem tvoju postavu,“ povedal, schmatol ma za boky a vtiahol pod seba. Pobozkal ma a ja som mu zahryzla do pery. „Tak dobre, ale len preto, lebo si tak zlato poprosila,“ povedal a ja som sa zasmiala. Skákanie a bitie vankúšom je teda krásne povedané.

Obliekli sme sa a vyšli von. Pozdravili sme majiteľa chatky a ten sa na nás len smial, keď som Dávida doslova ťahala von. Nakoniec sme sa von však dostali a ja som ho hneď sotila do snehu a zabalila ho doň. Potom som sa však dala na útek, lebo sa nebezpečne na mňa vrhol. Prechádzali sme sa ruka v ruke pomedzi stromy a jašili sa.

„Nezostaneme tu navždy? S tebou by som viac nechcel,“ povedal a na rukách ma preložil cez peň.

„Nebola by som proti, ale čo by sme tu robili?“ spýtala som sa a on sa ku mne dráždivo obrátil.

„Vedel by som o niečom,“ povedal, no ja som ho odsunula a šla so smiechom preč.

„Tak na to zabudni,“ smiala som sa a išli sme ďalej. Prechádzali sme sa popri zamrznutom jazere a už aj videli ako sa niektorí na ňom korčuľovali. Šla by som sa tiež, ale korčule sme nemali. Namiesto toho sme sa prechádzali po krásnej bielej krajinke. Zabúdali sme na všetko čo nás v meste čaká a užívali si krásny deň. Jeden z krásnych dní. Naozaj by som si nevedela predstaviť dni bez neho. Sú také krásne a plné dobrodružstiev. Teším sa na deň keď sa už nebudeme musieť skrývať a každému ukážeme ako veľmi sa milujeme.

„Ostaňme tu, ale teraz vážne. Čo nás čaká doma? Len rodina, s ktorou môžeme byť aj teraz a potom len škola, v ktorej sa nebavíme. To je mučenie,“ povedal smutne a sadli sme si na peň.

„Bojím sa Toma, Dávid, inak by som to už dávno povedala.“

„Ale čo mi ten spraví? Je to hajzel a viem sa brániť.“

„O tom nepochybujem, ale keď ťa odchytí niekde samého bez pomoci, čo potom? Umrela by som keby sa ti niečo stalo.“

„Ja umieram keď ťa nemôžem objať, vždy keď ťa vidím v škole smutnú. Alebo aj šťastnú, tak ťa nemôžem vôbec objať. Vieš čo by som za to dal? Nie o bozk, ani o krásne slová, ale o to nádherné objatie. To mi chýba keď ťa vidím,“ chytil ma a preplietol si so mnou prsty. „Keď ťa v škole raz pred všetkými pobozkám, nečuduj sa, dobre?“ usmial sa a ja som prikývla. Bola som na tom rovnako a po tomto krásnom výlete k tomu asi čoskoro dôjde.

Spolu sme išli hlbšie do lesa po kopci niekam inam. Nevedela som kam ideme, no nechala som sa viesť Dávidom. Niečo mi chcel ukázať a ja som fakt zvedavá na to, čo to je.

„Kam ideme?“ spýtala som sa so smiechom.

„Len poď,“ zasmial sa a za ruku ma stále ťahal. Prešli sme poriadny kus a zastavili sme sa až pri jednej čistinke, na ktorej bola malá chatka.

„Toto?“ spýtala som sa a prikývol. Vzal ma za ruku a viedol tam. Vstúpili sme dnu a bola tam strašná zima. Je to fakt malá chatka ako moja izba.

„Keď som mal desať, tak sme tu boli na výlete s rodičmi. Nie vo veľkej chatke, ale len tu v okolí. Boli sme na hríboch a tak mierne som sa s bratom stratil,“ povedal a ja som spozornela. „Nevedeli sme nájsť rodičov a strácali sa viac. Našli sme túto chatku a schovali sa tu pred dažďom. Vtedy takáto zima nebola, tak sme si len spravili malí ohník a strávili tu noc. Ten deň si zapamätám do konca života. Bavili sme sa o všeličom možnom a zblížili sme sa viac. Chcel som ti to tu ukázať, no teraz sa už môžeme vrátiť, lebo mi je strašná zima,“ povedal a ja som sa zasmiala. Popadol ma za ruku a tou istou cestou akou sme prišli, sme sa aj vracali.

Prišli sme ku chatke, ale keď sme uvideli recepciu, skameneli sme. Pri recepcii bola totiž Britney so svojimi kamarátkami a objednávali si izbu. Dávid naznačil majiteľovi, ktorý sa na nás pozrel, aby im o nás nehovoril. Len prikývol a my sme vybehli hore do izby.

„Čo tu tá chce? Už som sa tešil, že budem mať krásny deň zase za sebou,“ sťažoval sa a začal sa prechádzať po izbe.

„Neviem, ale asi už z izby nevyjdeme bez toho, aby nás stretla,“ osmutnela som a Dávid tiež. Prišiel ku mne a chytil ma za ruku.

„Tak sa zabavíme aj tu. Aj tak som nechcel ísť von,“ usmial sa a pobozkal. Len som sa usmiala a verila mu, že sa naozaj zabavíme.

Prešla hodina a fakt sme sa len smiali a zabávali tak, akoby tu Britney vôbec nebola. Majiteľ sa u nás zastavil a povedal nám, že je tu len jednu noc a potom odíde. To sa nám hodí, lebo my tu budeme ešte dva dni. Pustili sme si nejaký film a z postele ho pozerali. Pozerali sme Shreka 3, no veľmi sme ho nesledovali. Vôbec nás to nebavilo, tak sme sa len bozkávali. Najprv len jemne, no potom nás to začalo baviť, tak sme sa bozkávali viac vášnivo. Posadil si ma na seba a dal mi dole tričko. Chytila som ho za tvár a nechala, aby mi hladil chrbát. Tiež som mu dala dole tričko a potočil mnou, tak, že som ležala pod ním.

„Je to dosť vtipné, že je tu niekde Britney a my sme tu na posteli,“ pošepkal a pobozkal ma na krk.

„Preto by sme mali prestať,“ povedala som, no Dávid nevyzeral na to, že by sa mu chcelo vstávať. Nakoniec ma porazil a len tak sme spolu ležali zakrytí na posteli. Pozerali sme ďalej rozprávku, no pri nej sa mi začali zatvárať oči, že som nakoniec zaspala. Snívali sa mi krásne sny o tom, ako sme chodili po meste ruka v ruke, že sme sa nemuseli skrývať a nič predstierať. Bodaj by som sa z toho sna nemusela zobudiť a len v ňom pokračovať. Dala by som za to čokoľvek.

Bum.

Prudko som sa posadila a celá strapatá obzerala po izbe. Dávid už so mnou v posteli nebol a nebol ani nikde v izbe. Dala som si na seba jeho košeľu a postavila sa z postele. Vonku na chodbe som počula krik, ale najmä ako niekto niečo hádže na zem a do stien. Mierne som pootvorila dvere a načúvala.

„Ešte raz po mne niečo hodíš a prisahám, že ti zlomím ruku. Nie si tu doma, dobre Britney?“ kričal na ňu Dávid a snažil sa jej vziať vázu z ruky.

„S kým si tu Dávid? Okamžite mi povedz s kým si tu!“ kričala a stále sa bránila.

„S nikým! A aj keby, teba do toho nič! Už spolu nechodíme, tak mi daj pokoj!“ povedal zúrivo a odsotil ju.

„Ako to môžeš povedať? Milovali sme sa! Ja som ťa milovala!“

„Nie, to nebola láska, ale omyl. Daj mi pokoj a zabudni na to, že niekedy spolu ešte budeme! Ži si život, ale už bezo mňa!“

„Dávid prosím! Urobím ťa šťastným! Budeš ma milovať!“

„Ja už milujem inú a tá ma robí viac než šťastným!“ povedal surovo a nechal tam šokovanú Britney. Odstúpila som od dverí a prekvapene sa na Dávida pozerala, keď vošiel. Najprv si ma nevšimol, no hneď keď áno, vzdychol si.

„Prepáč, nechcel som ťa zobudiť,“ povedal a obišiel ma.

„Si v poriadku?“ spýtala som sa ho.

„Áno som,“ povedal, ale stále sa na mňa nepozrel. Založila som ruky na hrudi, akoby mi bola zima. Neviem ako mám teraz reagovať, či niečo povedať. Len som tam stála v strede izby a pozerala sa na nervózneho Dávida, ktorý hádzal na zem všetko čo sa mu nepáčilo. Britney búchala po dverách a snažila sa krikom a plačom dostať dnu. Asi budem musieť vyjsť von, aby som sa jej ukázala a potom by nám hádam dala pokoj.

„Mrzí ma to,“ povedal Dávid nakoniec a ja som sa na neho obrátila. Sedel na kraji postele a lakte mal položené na kolenách, aby si mohol zakryť tvár.

„A čo?“ chcela som vedieť a pomaly k nemu šla.

„To s Britney. Teraz neodíde, dokým jej niečo nespravím alebo iné veci,“ prišla som k nemu a donútila ho sa na mňa pozrieť. „Nemal som vychádzať z izby, no nenapadlo ma, že ju stretnem na chodbe!“

„To je v poriadku, Dávid,“ povedala som a usmiala sa. Chytil ma za boky a hlavu si položil na moje brucho. Hladkala som ho po hlave a aj po rukách. Bol dosť vyčerpaný a unavený, tak som ho uložila do postele, aby si trochu pospal.

Ja som šla zatiaľ do kúpeľne a osprchovala sa. Pozrela som sa do zrkadla a pozrela sa do svojich očí. Musím sa psychicky pripraviť na deň, kedy sa o nás všetci dozvedia. Z niektorej strany sa určite potešia, no s tej druhej si musíme dávať pozor hlavne na seba. Nie že by som sa Britney bála, ale nechcem, aby mi pripomenula život taký, aký som mala. Poznám ju len pol rok, ale aj to mi stačí na to, aby som ju celú poznala. Urobí všetko preto, aby ponížila osobu, ktorú neznáša. Na mňa zatiaľ nešla, lebo vie, že mám ochranu. No ako náhle sa niečo o mne dozvie, nebude váhať a pripomenie mi to, čo nenávidím. Neviem si ani len predstaviť deň, keď sa budem musieť vzdať Dávida, preto, aby mohol mať krásny život ďalej. Viem, že by to bol útek, nebojovať o to čo chcem, ale aby kvôli tomu trpel? To sa radšej vzdám. Prezliekla som sa do rifieľ, čierneho trička, vesty a obula si čižmy.

Pri dverách som sa pozrela na spiaceho Dávida, a potom potichučky vyšla na chodbu. Britney tam už nebola, tak som mohla ísť pekne na recepciu, kde som si sadla na stoličku a pozerala televízor.

„Nudíš sa na izbe?“ spýtal sa ma majiteľ, ktorý niečo písal do počítača. Keď som sa na neho takto zblízka pozerala, nevyzeral na viac ako tridsaťdva rokov. Typovala som okolo tridsať.

„Priateľ spí, takže sa to dá tak povedať,“ zasmiala som sa.

„Nečudujem sa, že ho to vyčerpalo po takom kriku,“ povedal a ja som si vzdychla.

„Veď to.“

„Ale nemusíš sa báť, už odišla,“ povedal a ja som zbystrela zrak.

„Kedy?!“

„Asi pred pätnástimi minútami. Bola poriadne naštvaná, ale som si istý, že sa už s tými barbinami nevráti,“ povedal a žmurkol na mňa.

„Tak to mi odľahlo. Bála by som sa vyjsť z izby.“

„Je to nejaká známa?“

„Spolužiačka zo školy a jeho bývalá,“ usmiala som sa a vzdychla si. Pozrel sa na mňa a nemohol skryť zdesenie. „Ja viem, blbé.“

„Poriadne, typujem, že máte tajný vzťah,“ spýtal sa s úsmevom.

„Vidno to?“

„Dosť, ale na tom nie je nič zlé. Trvá to už tak pomerne dlhšie, nie?“

„Asi dva mesiace, tak nejak.“

„Tak to už dlho nevydržíte.“

„Prečo myslíte?“ spýtala som sa a on sa oprel o pult oproti mne.

„Na strednej som tiež mal dievča, ktoré sa mi páčilo. Náš vzťah sme však kvôli ľuďom tajili, aby sme spolu mohli byť. Raz to však z našej strany prasklo a každý to vedel. Bojíš sa, že to bude každý rozoberať?“

„Áno, lebo sme obaja obľúbený.“

„Toho sa báť nemusíš. Tie prvé dni budú zlé a aj vy dvaja sa budete veľmi hádať, no ak spolu zostanete, tak budete mať ten najkrajší vzťah,“ usmial sa. „A to dievča zo strednej? Je teraz moja žena a máme už ročného chlapca,“ usmial sa a ja som sa žiarivo usmiala tiež.

„To vážne? Vydržali ste to až od strednej?“

„Áno, pravá láska predsa nikdy nekončí, nie?“ žmurkol na mňa a vrátil sa ku svojej práci. Len som sa usmiala a ďalej pozerala televízor. Strávila som vo vestibule ďalšiu hodinu a pritom sa rozprávala s majiteľom. Navzájom sme sa predstavili. Volá sa Frank a jeho žena Lucy. Je veľmi milá, lebo aj tá prišla. Asi okolo štvrtej prišiel do vestibulu aj strapatý Dávid a sadol si vedľa mňa na stoličku.

„Tak čo, vyspatý?“ spýtala som sa.

„Nie,“ povedal a šúchal si oči.

„Britney tu už nie je,“ povedala som mu a hneď spozornel.

„To vážne?“

„To vážne,“ povedala som s Frankom naraz.

„Hneď je mi lepšie,“ povedal a pobozkal ma. „Staral si sa mi o ňu dobre?“ spýtal sa Franka a podal mu ruku.

„Jasné Dávid, je s ňou sranda, dobrú si si vybral,“ žmurkol na mňa a ja som sa len začervenala. Dávid mi povedal, že sa s ním zoznámil už predtým keď sme tu boli, tak som sa ani nečudovala, že si tykajú.

„Čo budeme dnes ešte robiť?“ spýtala som sa ho a on sa usmial. Rozlúčili sme sa s Frakom a Lucy a išli do izby. Už pred dverami ma silno začal bozkávať a vzal na ruky. V izbe ma položil na posteľ a silno objal.

„Vaňu sme už mali, posteľ tiež, čo ešte nie?“

„Nebudem to ani skúšať, na to zabudni,“ zasmiala som sa a on ma za to pobozkal.

„Tak nič.“

„Vieš o tom, že tu budeme ešte dve noci?“

„Túto a ešte jednu. Sám tomu ešte neverím,“ usmial sa a pobozkal.

„Čo budeme robiť? Filmy a telka ma veľmi nebavia.“

„Na nudu je expert Smithie, nie ja,“ osmutnel a ja som sa len zasmiala. Až do večera sme nerobili nič iné, len hrali aktivity od Franka alebo fľašu. Samozrejme vyzliekaciu a ja som prehrala. A to som si na seba dala viac vecí ako predtým. Nemohla som však vyhrať, lebo podvádzal. Veľmi ma chcel vidieť a to sa mu aj podarilo. V spodnom prádle ma vzal na ruky a s bozkávaním niesol na posteľ. Nežne ma na ňu položil a ľahol si na mňa. Bozkával mi krk a hladil po bokoch. Zhasla som malú lampičku vedľa postele a miestnosť zahalila tma.

Autor: Mimush, v rubrice: Povídky » Na pokračování

Sdílet

Diskuse pro článek Emailová láska - 32. kapitola: