OurStories.cz ~ naše povídky - Povídky » Na pokračování » Emailová láska - 35. kapitola

30.09.2013 (08:00) • Mimush • Povídky » Na pokračování • komentováno 2× • zobrazeno 392×

 35. kapitola

Pozerala som sa na monitor a dúfala, že sa mi to len sníva. Určite sa mi to musí snívať. Celý tento deň. Za chvíľu sa zobudím z tejto nočnej mory a všetko môžem urobiť úplne inak. Všetko! Ale toto? Toto asi nie je len sen. Toto je už realita!

„Kedy to bolo aktualizované?“ spýtal sa potichu Dávid.

„Asi pred pol hodinou,“ odpovedal Smithie a tiež nechápal. Odtiahla som sa a bradu si podoprela rukou. Dávid sa postavil a nechápavo chodil po izbe. Boli sme ticho aspoň desať minút, keď sa v tom otvorili dvere a v nich stála Kim. Za iných okolností by som sa na ňu ani nepozrela, no očividne videla čo sa deje. Mala totiž v ruke mobil a na nej bol Twitter. Vzdychla som si a rozhodila rukou. Sadla si ku mne a chytila ma za ruku. Stisla som jej ju a vo dvojici sme rozmýšľali čo s tým, alebo čo to znamená. Nie je to ani niekoľko hodín od mojej hádky s Britney a už sa dala dokopy s Tomom. Viem viac ako iste, že to spravila naschvál, aby mi tým urobila zle. Neuvedomuje si však, že som silnejšia než predtým. Toma som nevidela dlhú dobu a ani nechcem, no teraz sa mi zdá, že bude mať zámienku chodiť na našu školu. Bude chodiť za Britney, no bude vidieť aj mňa. Už sa nemôžem hnevať na Kim. Nemôžem chodiť nikde sama a keď sa s Dávidom akože nebavíme, je jediná, ktorá so mnou je tak často ako aj on.

„Mrzí ma ako som sa chovala, Em. Tak veľmi ma to mrzí,“ pošepkala mi Kim potichu, keď sa Dávid bavil so Smithiem pri okne.

„To je v poriadku. Mala som ti to povedať skôr,“ priznala som tiež a pozrela na ňu.

„Viem úplne presne, prečo ste to museli tajiť, a preto ma to ešte viac mrzí. Odpustíš mi?“

„Jasné,“ povedala som a objali sme sa. Pozrela som sa na Dávida a on sa prví raz od tej novej správy na mňa usmial.

„No hovor. Chcem všetko vedieť, kedy sa to začalo?“ spýtala sa ma s nadšením a ja som sa usmiala.

„Asi pred dvoma mesiacmi ma vzal na chatku pri Michiganské jazero a tam sa mi priznal,“ povedala som a ona sa usmiala.

„Aký romantik. Teším sa s tebou,“ usmiala sa a ja som sa jej hovorila všetko na čo sa ma spýtala. Sem tam som sa pozrela na Dávida a on sa na mňa tiež často pozeral, ale venoval sa Smithiemu. V tom mi však zazvonil mobil a ja som sa naň pozrela. Tajné číslo.

„Áno?“ spýtala som sa a čakala odpoveď.

„Ahoj anjelik,“ ozval sa známy hlas a ja som sa usmiala. „Vyrušujem?“

„Ani nie, čo by si chcel?“

„Nebudeme sa tváriť, že ti Dávid o mne a Tomovi nehovoril, dobre?“ zasmial sa. „Ale mala by si vedieť, že ten chalan je fakt nebezpečný,“ povedal Jake a ja som sa usmiala.

„To viem. Nie raz som od neho dostala,“ povedala som mu.

„On ti vrazil?“ zahmkala som. „Tak to mu naozaj nedarujem! Ty kokso, čo si ten dovoľuje? Neznášam ho!“

„Nápodobne, ale čo sa deje Jake? Nevoláš mi určite len tak.“

„No máš pravdu,“ odmlčal sa. „To, že ťa nemá je jedna vec, druhá keby sa dozvie, že spolu chodíte, by ho zabila, ale nie na toľko, čo by spravil keby sa dozvedel, že si to bola práve ty, kto ma od neho zachránila,“ povedal a ja som sa zamyslela. „Prosím ťa, aby sme si to nechali pre seba. Nedokážem si ani len predstaviť čo by ti spravil. Keď od neho niekto prakticky odoženie jeho bodyguardov, vie za to zabíjať a viem o tom svoje! Preto ťa chcem varovať. To, že s mojím bratom chodíš je jedna vec, ale toto je už pre neho veľmi osobné, hlavne, keď som bol jeho pravá ruka. Ide mi o tvoje bezpečie, tak ťa prosím,“ povedal a ja som si to dala všetko dokopy. Mal pravdu. Bola by som asi mŕtva.

„Jasné Jake, nemusíš sa báť,“ povedala som a rozlúčila sa s ním. Dávid sa na mňa spýtavo pozrel, no ja som len nasadila pekný úsmev a ukázala mu, že to nebolo nič dôležité. Pochopil to a ďalej sa rozprávali. Bola som však smutná. Už je to ďalšia vec, ktorú nesmiem nikomu povedať. Unavujú ma tajomstvá a všetko okolo toho. S Dávidom sme si mysleli, že keď budeme náš vzťah tajiť, budeme môcť byť v kľude spolu, no namiesto toho je náš nepriateľ ešte bližšie ako predtým. Musím si to však priznať, bojím sa ho a ešte viac po tom, že to som bola práve ja, kto odohnal Jaka z jeho pazúrov.

Podišla som ku Dávidovi, ktorý stál pri okne a objala ho. Nechápal, no nepýtal sa a silno ma stisol. Pobozkal ma na čelo a mne vyšla jedna slza. Moje sny o krásnom vzťahu sa práve rozplynuli. Nechcela som stratiť Dávida za žiadnu cenu. Som rozhodnutá, že tento náš vzťah budem tajiť, aby som ho ochránila. Aj keď mi to bude silno prekážať, neprezradím nás.

„To je zlaté,“ vyhlásila Kim a my sme sa na ňu pozreli. Sedela na posteli vedľa Smithieho a obaja sa na nás pozerali.

„Ale neobvyklé,“ povedal Smithie. „Neviem ako tebe, ale mne sa to páči.“

„Tomu ver, ja som im to vždy priala. Od začiatku som vedela, že tam je niečo viac ako len kamarátstvo,“ povedala Kim a Dávid sa zamračil.

„A to si ako vedela?“ spýtal sa jej.

„Prosím vás, vy ste sa aj videli? Hentá sa vkuse len červenala a o tebe už ani nehovorím,“ povedala a ukázala na Dávida, ktorý sa začal strašne smiať. „No myslím to vážne!“ smiala sa aj ona a ja som sa znova len červenala.

Strávili sme u nich asi až do šiestej večer, no potom sme sa už museli vrátiť na izbu a to čo najnenápadnejšie. Dávid si ma pritiahol k sebe a pozrel sa mi do očí.

„Je s Jakom všetko v poriadku?“ spýtal sa a ja som sa usmiala.

„Áno, nemusíš sa báť. Len sa pýtal na teba či si v poriadku.“

„Prežívam,“ usmial sa a ja som sa usmiala tiež.

„Poď už, lebo sa stadeto nedostaneme,“ povedala Kim a ja som prikývla.

„Uvidíme sa zajtra, dobre?“ povedal a ja som prikývla. Pohladil ma po líci a pobozkal. Pritiahol si ma k sebe bližšie a v tom sme začuli cvak fotoaparátu. Pozreli sme sa na Kim a videli ako drží mobil.

Dávid sa usmial a povedal: „Tú fotku mi cez víkend pošleš,“ povedal a ja som sa zasmiala.

„Tomu ver, je krásna,“ usmiala sa a ja som Dávida poslednýkrát pobozkala a išla s Kim preč. Na izbe sme sa spolu ešte silnejšie objali, no potom sme sa už prichystali ísť spať. Ľahla som si do postele a snažila sa nemyslieť na to, čo nás asi bude zajtra v škole čakať. Nechcela som do tejto situácie zapliesť aj Kim, Megan a Smithieho, no inak to bohužiaľ nešlo. Keď budeme spolu, zvládneme všetko.

Ráno som vstala až po Kim, ktorá musela ísť na nultú hodinu. Osprchovala som a aj namaľovala. Otvorila som skriňu a chystala si veci. Vonku svietilo slnko a už nebolo ani toľko snehu, tak som si vzala hnedé tričko, hnedú sukňu, topánky a čierny kabát. Vzala som si veci do školy a rozhodla som sa, že aj nejaké výkresy. Už dlho som nekreslila a celkom mi to aj chýba.

Šla som pomaličky do školy a tešila sa z krásneho slniečka, ktorý na mňa pripekal. Aj keď však svietilo, aj tak bola celkom zima, no nevadilo mi to. Dúfam, že dnešný deň bude krajší ako tie predchádzajúce.

S karisblokom v ruke som prechádzala cez parkovisko, keď som zbadala známe auto. Opierala sa aj o neho známa osoba a ja som sa zľakla. Tom sa na mňa pozeral tým spôsobom, raz budeš moja, a tak ma aj vyplašil. Nevšímala som si ho však a priam letela do školy. Cez dvere práve prechádzala Britney a keď ma uvidela, zaškerila sa a šla za Tomom. Obrátila som sa a videla ako sa objali a následne pobozkali. Veľmi dobre som však vedela, že ako náhle sa otočím, hneď budú kamaráti a nie nejaký pár. Len to predstierajú, aby sa dostali ku mne a k Dávidovi čo najbližšie. Aspoň mne to tak pripadá.

Ráno som sa necítila veľmi dobre, a preto som na tretej hodine telesnej necvičila. Ospravedlnila som sa trénerke a tá prijala moje ospravedlnenie. Po prestávke som išla do telocvične a ako každú telesnú tam boli futbalisti a aj Dávid, Smithie a Bobby, ktorý mi zakýval. Nestihla som ani ísť na tribúnu keď na mňa niekto zakričal.

„Emma!!“ bežala ku mne Maggie a vrhla sa mi do náručia, až mi spadli zošity na zem.

„Maggie! Čo tu robíš?“ spýtala som sa nadšene.

„Som tu zo školy, aj s nejakými novými študentmi a aj starými. Tak dlho som ťa nevidela, ako sa máš?“ spýtala sa ma a ja som ani nevedela kde začať. Sadli sme si spolu na tribúnu a horlivo sa rozprávali. Najprv som jej povedala ako sa ja na tejto škole mám a potom ona hovorila o D.C. Zo Sarah je ešte namyslenejšia krava ako bola a dokonca je aj na škole, no po našom poslednom rozhovore ma to ani nezaujímalo. Dúfala som však, že ju nestretnem.

„Tak sa ti žije celkom dobre, ako počujem. Som veľmi rada, viem aké to bolo v D.C,“ usmiala sa. Zatajila som jej dosť veľa detailov, no radšej som si to nechala pre seba. Nepotrebuje to vedieť. „Ou nie, musím už ísť. Možno sa dnes ešte stretneme, sme tu celý deň,“ objala ma a bežala preč. Len som sa za ňou usmievala a úplne zabudla na celé divné ráno. Zlepšila mi celý deň. Pozrela som sa na Kim, ktorá sa tiež usmievala. Zazvonil mi mobil a ja som sa pozrela na smsku.

Ahoj Em, mohla by si prosím ťa prísť po mňa? Som v meste a neviem sa dostať do školy. Megan

Odpísala som jej a hneď chcela ísť za ňou. Prechádzala som chodbou a s úsmevom šla preč mala som po telesnej voľnú hodinu, tak som si to mohla dovoliť. Otvorila som dvere a chcela ísť do auta, no zakričal za mnou Kyle a prišiel ku mne.

„Ahoj, šťastný Nový rok,“ povedal a objal ma.

„Ale ten už dávno bol,“ zasmiala som sa.

„To máš pravdu, ale nemal som kedy ti zaželať do nového roku to najlepšie.“

„Nebol si dlho v škole, však?“

„Veď práve. A kam máš namierené?“

„Mám ísť po Megan do mesta, lebo sa sem nevie dostať, tak idem. Ahoj,“ objala som ho na rozlúčku a šla. Prechádzala som cez parkovisko a vyberala kľúče, no v tom sa to stalo.

Asi pätnásť metrov od auta, moje auto, vyletelo do vzduchu!!

Spadla som na zem a dym ma pohladil po celom tele. Jeden plameň mi zasiahol šaty, tak som rukou po ohni plieskala, aby sa uhasol. Nakoniec som ho uhasila, no moje auto bolo na popol a v plameňoch. Obzerala som sa a hľadala nejaký bod, no nič som nevidela. Začula som výkriky a aj hrozné nadávky. Obzrela som sa a videla ako z okna vykúka veľa deciek a aj vonku boli tí, čo videli, ako moje auto vybuchlo. Uvidela som aj ako Dávid rozrazil dvere a bežal hneď ku mne, no Kim ho zastavila a niečo mu hovorila. On sa od nej chcel silou mocou dostať, no Smithie mu to nedovolil. Odviedol ho radšej preč a Kim ku mne hneď bežala.

„Emma, preboha, si v poriadku?“ zvalila sa ku mne a obzerala si ma. Mala som mierne popáleniny a aj dorezané ruky z triesok môjho auta. Bola som v šoku a dunelo mi z toho výbuchu v hlave a v ušiach. Ani som nepočula čo Kim hovorí. Len ma postavila na nohy a viedla ku sestričke. Nechápala som čo sa to deje, no moje auto bolo kaput. Začula som hasičov a aj záchranku, no to som už vidieť nemohla. Kim ma posadila v ordinácii ku sestričke, ktorá sama nevedela čo mi má ošetrovať skôr. Či dorezané rany alebo popáleniny. Kim jej nakoniec pomáhala a ja som len nemo na ne hľadela. Hovorila som si, prečo ma nevzali radšej do nemocnice, no to sa ich radšej opýtam neskôr.

V tom sa rozleteli dvere a v nich stál Dávid. Hneď som sa na neho pozrela a on bol viac než šokovaný. Smithie ho hneď pustil a on bežal ku mne a vzal mi tvár do rúk.

„Povedz mi, že si v poriadku, prosím upokoj ma,“ poprosil a ja som sa usmiala.

„Žijem,“ usmiala som sa a on si ma silno pritiahol k sebe. Hrozne sa o mňa bál a ja som to chápala. Neviem čo by bolo, keby do toho auta nastúpim. Pozerala som sa na dvere a v nich sa zjavila Megan.

„Si v poriadku?“ spýtala sa a ja som odsunula Dávida a šokovane na ňu pozrela. Nechápala.

„A ty tu čo robíš?“ spýtala som sa jej a ona sa zamračila.

„Počula som čo sa stalo, si v pohode?“

„Kde si bola???“ spýtala som sa.

„Mala som fyziku, prečo, stalo sa niečo?“ spýtala sa a spýtavo, na každého pozerala, no oni sa na mňa tiež nechápavo pozerali. Pozrela som sa na Dávida a mala na tvári zdesený výraz.

„Čo sa deje?!“ spýtal sa ma a chytil mi tvár do rúk. Slzili mi oči a nemohla sa ani nadýchnuť. Vzala som mobil do ruky a ukázala Dávidovi smsku od Megan. Keď si ju prečítal, dal ruky v päsť a spýtal sa Megan, či to písala. Začali sa medzi sebou hádať a vrieskať, no mne prišlo veľmi zle. Zakrútila sa mi hlava a chcelo sa mi zvracať.

„Emma?“ ozvala sa Kim a pozrela na mňa. To som však už padala na lôžko v bezvedomí a v bolestiach. Jediné čo som počula boli len zdesené výkriky môjho mena.

Autor: Mimush, v rubrice: Povídky » Na pokračování

Sdílet

Diskuse pro článek Emailová láska - 35. kapitola: