OurStories.cz ~ naše povídky - Povídky » Na pokračování » Emailová láska - 39. kapitola

15.10.2013 (14:00) • Mimush • Povídky » Na pokračování • komentováno 2× • zobrazeno 385×

 39. kapitola

Ráno som sa zobudila na trúbenie auta pred domom. Zaklipkala som očami a otvorila ich. Stále som bola u Dávida doma a aj u Dávida v posteli. Nahá som mu ležala na hrudi, s ním v objatí. Zrazu potočil hlavou a pozrel na mňa. Usmial sa. Očividne bol už dlhšie hore, no nezobudil ma. Pretočil ma na chrbát a objavil sa nado mnou.

„Ako si spala?“ spýtal sa šeptom a sledoval celú moju tvár.

„Krásne,“ pošepkala som, „A ty?“

„Nádherne,“ povedal a pobozkal ma. Omotala som si ruky okolo jeho krku a nechala ho nech ma hladí po bruchu a celom tele. „V noci to bolo krásne,“ povedal, keď sa odo mňa odtrhol. V momente som sa začervenala a s hanbou som sa chytila za tvár. Zasmial sa a ja som sa zasmiala tiež. „Nehanbi sa.“

„Ale áno,“ povedala som a nechcela mu pozrieť do očí. On mi ruky však stiahol a pozrel do očí.

„Milujem ťa,“ pošepkal a vtisol mi nežný bozk.

„Aj ja teba,“ pošepkala som a pritiahla si ho k sebe ešte bližšie.

Asi pätnásť minút sme ležali v objatí v jeho posteli a bozkávali sa. Mali sme čas, pretože bolo len osem hodín ráno. Keď som sa však potom už obliekala a skúsila dvere, zistila som, že boli celú noc stále zavreté. To bolo dobre, lebo ostatní nemusia vedieť, že sme spolu zase spali. Počkala som kým sa Dávid oblečie tiež a až potom sme nenápadne vyšli von. Celý dom bol v hroznom neporiadku, ale čo bolo najdôležitejšie bolo, že všetci ležali v obývačke hocikde. Ani jeden nevyzeral na to, že by si z noci niečo pamätal a to nás potešilo. Veľmi som sa bála, že si večer všimli, že sme zmizli. Nechcela by som, aby mali aj na toto zlé pripomienky. Dali sme sa však s Dávidom do upratovania.

Z kuchyne som vzala veľký sáčok, do ktorého som hádzala prázdne plechovky od piva, tvrdého alkoholu, prázdne balíky od cigariet, špaky na zemi a aj prázdne papiere od chipsov či iného jedla. Zaplnila som jeden celý sáčok a aj druhý do polovice. Dávid zatiaľ ostatných budil, ktorí vstávali so strašnou opicou. Vzala som do kuchyne aj špinavé poháre, taniere a začala ich v drese umývať. Keď Dávid všetkých zobudil, podišiel zozadu ku mne a pobozkal na krk.

„Nemusíš to umývať,“ povedal a ja som sa usmiala.

„Ale musím. Ty ich choď prebrať, ja sa postarám o kuchyňu,“ povedala som a on sa usmial. Pobozkal ma a šiel ich všetkých fackať znova. Podľa fliaš a neporiadku, toho večer vypili dosť a ja som im to nepriala. Bude im teraz poriadne zle.

Doumývala a aj doutierala som poháre a taniere, ktoré som potom uložila na miesto. Upratala som aj dlážku a utrela stôl. Otvorila som aj okno a kuchyňa bola znova kuchyňou. Odišla som stade a pozrela na obývačku. Všetci už boli hore a chytali sa za hlavy či oči. Boli poriadne mimo a niekoľkí si to namierili rovno do kúpeľne. Pozrela som sa na Kim a tá na mňa. Mala kruhy pod očami a krivý úsmev. Zasmiala som sa na nej a ona sa tiež pridala. Trvalo asi hodinu a pol kým sa všetci dali ako tak dokopy, a potom sa už pomaličky pobral každý domov. Zostali už len Smithie, Kim a Bobby, ktorý už však tiež išiel domov. Kim však nešla domov a ani sa jej nechcelo. Ležala pri Smithiem a on na ňu hľadel. Sadla som si k nej tiež a on na mňa pozrel.

„Čo sa stalo?“ spýtala som sa, keď sa na ňu pozeral a hladil po tvári.

„Večer vyvádzala,“ povedal, ale nepozrel na mňa. Nevedela som čo to znamená, no keď sa na ňu pozeral takým spôsobom akým sa pozerá Dávid na mňa, doplo mi.

„Ako veľmi vyvádzala?“ spýtala som sa s úsmevom a on sa na mňa hneď pozrel. Strašne sa začervenal a ja som sa začala smiať. Doupratovali sme aj zvyšok domu a o desiatej sme všetci vyrazili domov. Smithie odviezol domov Kim a mňa Dávid. Až keď sme odišli z bezpečia jeho domu, som sa dostala do reality. Dávid ma nechá doma a potom tiež odíde domov, sa poriadne vyspať a doupratovať čo sa dá. Ja však budem doma sama a bez ochrany. Bojím sa, že Tom príde a dokončí čo včera večer začal.

Vystrašene som sa pozerala okolo z auta a už čakala, že sa vynorí z nejakého tieňa. Zrazu ma Dávid chytil za ruku a preplietol si so mnou prsty.

„Budeš v poriadku. Neboj sa,“ ubezpečil ma a ja som sa neisto usmiala. Prišli sme k môjmu domu a stráž nás vpustila dnu. Už som myslela, že mi rodičia vbehnú do cesty, no nemali auto doma. Obaja sme vystúpili a vo dverách sa objavil s úsmevom Mark.

„Vitajte slečna Emma,“ usmial sa a Dávidovi podal ruku.

„Kde sú rodičia?“ spýtala som sa a on na mňa pozrel.

„Mám vám povedať, že šli na pracovný výlet. Museli ísť do Mexika či kde vyriešiť pracovné problémy.“

„Môj otec, však? Mama šla s ním?“

„Áno, aby ho podržala. Vážne problémy v práci,“ povedal a ja som pozrela na Dávida.

„Bude vadiť, keď sa tu zdržím?“ spýtal sa a Mark na neho pozrel.

„Vlastne pani povedala, že by vás o to chcela požiadať. Mám vás prinútiť tu s Emmou ostať,“ usmial sa a Dávid ma objal.

„To sa veľmi nenatrápite,“ povedal a ja som na neho pozrela. Mark sa usmial a nechal nás. Pozrela som Dávidovi do očí a žiarivo sa usmiala. Nahol sa ku mne a pobozkal ma. „Takže, čo ideme robiť?“ spýtal sa, keď si ľahol na moju posteľ a potľapkal miesto pri ňom.

„Na to zabudni!“ zasmiala som sa a hodila do neho vankúš.

„Nevieš čo je sranda,“ usmial sa a zachytil moju ruku. Stiahol ma pod seba a vášnivo pobozkal. Najprv som sa snažila so smiechom dostať spod neho, no jeho bozky nakoniec vyhrali. Chytila som ho za krk a nechala, nech ma bozkáva.

„Ako ťa môžem tak milovať,“ pošepkal a pozrel mi do očí, „Ako môžeš byť taká úžasná,“ hovoril mi krásne slová. „Si pre mňa všetko a keď som videl ako Tom...“ stratili sa mu slová v ústach a zavrel oči. „Keď som videl čo chce urobiť dostal som strach,“ otvoril oči a pozrel na mňa. „Dostal som strach čo chce a nevedel som čo robiť. Prvýkrát som sa bál tak ako včera. Vedel som, že ti mám ísť pomôcť, ale nevedel som ako. Bál som sa o teba,“ povedal a na líce mi padla kvapka. Pozrela som mu do očí a uvidela slzy. „Dostal som strach, že sa mu podarí urobiť čo chcel urobiť. Potom by som ti už však nedokázal pomôcť. Nevedel by som čo robiť a stále vo mne je ten strach, ktorý bol v tej chvíli. Keď si už však bola v ako takom bezpečí, strach sa premenil na nenávisť a chcel som Toma zabiť,“ povedal a ľahol si vedľa mňa. „Chcel som mu vytrhnúť to prekliate srdce z tela, ale nemohol som. Bola si stále tam. Ubíja ma, keď vidím ako ti ubližuje. Ako na teba vtiahne ruku. Keď ti vrazil, akoby vrazil aj mne,“ povedal a ani pri jednom slove na mňa nepozrel. Položila som si hlavu na jeho hruď a silno ho objala.

„Aj ja som sa o teba bála. Tak veľmi,“ pošepkala som cez slzy. Potočil sa a znova som bola pod ním.

„Prosím sľúb mi, že budeš vždy so mnou. Že nebudeš riskovať ani podobne. Neprežil by som, keby sa ti niečo stalo! Toľko ťa milujem,“ pošepkal a ja som ho chytila za tvár.

„Navždy s tebou,“ pošepkala som.

„Navždy,“ nahol sa ku mne a pobozkal ma na pery. Bozkávala som ho s láskou, ktorá patrila len a len jemu. Nikomu inému. A ja patrím len jemu a nie Tomovi. Nikdy by som o neho nechcela prísť a ani sa o neho s nejakou deliť. Je len môj a ja som jeho.

Mark nám povedal, že rodičia môžu byť preč aj celý mesiac. Hneď som im preto volala a oni sa mi veľmi ospravedlňovali, čo mne vôbec nevadilo. Požiadali aj súkromne Dávida, aby so mnou bol cez víkendy u nás doma, aby ma tak mohol strážiť. Kvôli môjmu vybuchnutému autu, sa ockovi nepáči, aby som lietala kade tade sama. Dávid len súhlasil a sľúbil, že so mnou ostane a bude ma chrániť. Veľmi som sa potešila a objala ho. Žeby sa na nás usmialo šťastie? Žeby sme konečne mohli byť naozaj spolu? Môžeme byť spolu úplne sami u mňa doma a nikto nás nebude vyrušovať. Mark aj ostatní v dome majú práce vyše hlavu a ja mám nového bodyguarda. Mohli sme sa bozkávať koľko chceme a ako dlho chceme.

Po vážnom a dojímavom rozhovore na mojej posteli, sme to hodili za hlavu a sústredili sa len na to, ako sa milujeme a sme spolu. Dokonca sme sa až tak zabávali, že sme sa vyzliekli a spolu vliezli do sprchy. Mala som vlastnú kúpeľňu, takže nás nemohol nikto nájsť. Dávid pustil teplú vodu a pritlačil ma ku stene. Bozkával ma vášnivo a nevedel sa nabažiť mojich pier. Bola som na tom rovnako. Chcela som ho mať celého.

Okolo jednej sa nám ozvala Kim a hneď po nej aj Smithie. Rozhodli sme sa, že ich pozveme ku mne domov a strávime sobotu spolu.

„Máme päť minút čas kým prídu,“ pošepkal Dávid a pobozkal ma. Sedela som na ňom a ležali sme na posteli.

„Mala by som sa už obliecť,“ povedala som, lebo som mala na sebe len spodné prádlo. Potočil ma a ocitla som sa pod ním. Jednou rukou mi zachytil obe moje ruky nad mojou hlavou a druhou rukou mi prešiel od stehna vyššie.

„Máš čas,“ povedal a jazykom mi vošiel do úst. Bol to ten najkrajší bozk aký som od neho zatiaľ dostala. Bol plný citov a aj túžby či vášne. Zvonku som však už počula Kim a Smithieho, tak som Dávida odsotila a rýchlo si dala na seba kraťasy a tričko. Dávid sa len smial a keď som sa postavila, sedel na posteli a dal si dole tričko.

„Čo to robíš?“ spýtala som sa, keď sa ku mne ako diablik blížil. Pomykal plecami, schytil ma za tvár a vášnivo pobozkal. Chytil ma za stehná a posadil na jeho boky, práve v momente keď do izby vošli Kim a Smithie.

„To snáď nie,“ vzdychol si a pozrel na najlepšieho kamaráta. „Ahoj Smithie,“ usmial sa, no mňa nepustil.

„Nemáme prísť inokedy?“ spýtal sa a Kim sa zamračila.

„No iste a stane sa niečo čo sa ešte stať nemá,“ povedala a pokynula mu, aby ma dal na zem. „Na to máte ešte čas,“ povedala a ťahala ma od neho preč. Sadli sme si na posteľ a usmiala sa na mňa. „Takže máš sama dom celý víkend?“

„A nielen tento. Možno aj na budúci a ešte budúci týždeň,“ usmiala som sa a Dávid si ľahol za mňa a objal.

„A prečo? Kde sú,“ spýtal sa Smithie a sadol si vedľa Kim.

„Išli niekam z práce. Do Mexika,“ povedal Dávid a pobozkal ma na rameno.

„To je super, nie?“ spýtala sa Kim a pozrela na Smithieho, „Môžeme tu byť strepaní každý víkend.“

„Ak narážaš na alkohol, zabudni,“ povedal jej a videla som, že sa mu dvíha žalúdok.

„Tak nič,“ povedala smutne Kim a pozrela na mňa.

„Má pravdu. Piť nebudeme asi celý mesiac,“ zasmiala som sa a ľahla si vedľa Dávida.

„Ale no tak. Neviete čo je sranda,“ povedala urazene.

„Ale vieme Kim,“ zasmial sa Dávid, „Potom sa však môžu stať veci, ktoré budeme ľutovať.“

„Ako napríklad?“ spýtala sa a hlas sa jej triasol.

„Ja neviem, môžeš niečo zničiť, pokaziť alebo aj stratiť. Nikdy nevieš čo pod vplyvom alkoholu robíš,“ žmurkol na ňu a pozrel na červeného Smithieho. Ušlo mi niečo?

„A niečo sa už stalo?“ spýtala som sa nesvoja a pozrela na Dávida, ktorý sledoval ich dvoch. Obaja boli červení ako paprika a odbáčali pohľadom. Dávid sa usmieval. „Vy ste sa bozkávali?“

„Nie!“ povedali obaja naraz a prezradili sa. Posadila som sa a s úžasom na nich pozerala. Boli ešte červenší než predtým a ani sa na nás nepozreli.

„Kedy?“ spýtala som sa a s nadšením pozrela na Dávida, „Večer u teba?“ pokrútil hlavou.

„Dávno predtým,“ padla mi sánka, „Sranda čo?“

„To ti vtedy hovoril?“ prikývol.

„Zaľúbil sa do nej,“ povedal a pozrel na neho. Kim sa okamžite prebrala a šokovane na Smithieho pozrela, ktorý pohľadom preklínal Dávida.

„Čo?“ nechápala a on na ňu konečne pozrel. Chvíľu nič nepovedal, no potom sa na ňu usmial a ona sa usmiala tiež.

„Asi by sme mali ísť,“ pošepkal mi Dávid a ja som na neho pozrela. Ukázal na Smithieho a keď som na neho pozrela, vrhol sa na Kim a vášnivo ju pobozkal. Chytil ju za tvár a pritiahol si ju k sebe. Zvalili sa na posteľ a tam sa vášnivo bozkávali. „Bolo by divné, keby sa k nim pridáme?“ spýtal sa a ja som na neho pozrela. Hneď ma pobozkal a na posteli už boli dva páry, ktoré sa vášnivo bozkávali. Bolo to dosť zábavné, hlavné však bolo, že to boli zamilované páry a nie len tak opité či mimo. Mala som radosť s Kim aj so Smithieho.

Smiali sme sa v objatí na mojej posteli a pozerali televízor. Smithie vyznal Kim lásku a tá mu ju s veľkou radosťou opätovala. Dlho som vedela a aj videla na nej, že sa jej páči, no nevedela či on cíti to isté. Ukázalo sa, že áno a mohli byť odteraz spolu. Kto by to bol povedal, že dve najlepšie kamarátky, zbalia dvoch najlepších kamarátov? To sa stáva len vo filmoch a nie v realite. Som však tomu veľmi rada aj keď tomu neviem veriť. Tu, v tejto izbe sú ľudia, ktorí mi ukazujú moju dávno skrytú tvár. Som s nimi šťastná a prajem si, aby to nebol len môj sen.

„Simone sa vracia do mesta?“ ozval sa Smithie a ja som na neho pozrela. „Dnes večer,“ povedal a pozrel sa na Dávida, ktorý mal vypúlené oči. Pozrela som aj na Kim, ktorá stále sledovala monitor.

„Kto je Simone?“ spýtala som sa ich a Dávid sa znepokojene stále pozeral na Smithieho. Že by to bol niekto známy? To ticho ma však išlo zabiť. „Chodí do našej školy?“

„Nie, ale už bude,“ povedala Kim a odkašľala si. Pozrela som na ňu a nechápala.

„Ako to, že už bude? Je to nejaká známa?“ pozrela som na Dávida, „Vaša kamoška?“ spýtala som sa, no neodpovedal. Smithie niečo pošepkal Kim, pobozkal ju a ona odišla z izby. Obaja sa posadili a hľadali slová. Zneistela som a chcelo sa mi plakať. Keď Kim poslali preč, znamená to, že so mnou chcú hovoriť osamote, ale prečo? Už mi slzili oči, keď sa mi Dávid konečne pozrel do očí.

„Simone je naša bývalá kamarátka, ktorá prišla z výmenného pobytu,“ povedal Smithie a ja som na neho pozrela, „Bola nám to dobrá kamarátka a Dávidovi obzvlášť.“

„Tak je dobre, že sa vracia, či nie?“ spýtala som sa a nasadila falošný úsmev. Smithie pozrel na Dávida a ten na neho. Vzdychol si.

„Ani nie,“ povedal Smithie a pozrel mi do očí. „To bola tá, s ktorou sa Dávid pred rokom a pol...“ okašľal si.

„Vyspal,“ pošepkal Dávid a chytil sa za hlavu. Pozrela som na nich a doširoka otvorila ústa. Takže príde jeho bývalá? Prečo mi však niečo hovorilo, že to nie je všetko?

„Takže sem znova príde, ale?“ chcela som vedieť a Dávid si vzdychol.

„Keď odchádzala, dohodli sme sa, že na to zabudneme a nebudeme sa k tomu vracať. Rozlúčili sme sa aj na nete, kde mi posledný krát napísala správu, na ktorú som jej nikdy neodpísal a ani som jej na to nikdy odpísať nechcel.“

„Čo napísala?“

„Raz keď sa vrátim, tak len kvôli tebe. Ak sa vrátim, čakaj, že budem o teba bojovať zo všetkých síl,“ citoval Smithie, až ma prekvapilo ako to dokonale zopakoval. Takže sem príde baba, ktorá očarila Dávida natoľko, že sa s ňou vyspal. Mám konkurenciu, z ktorej mi vyšli z očí slzy.

„Nie, nie Em,“ pošepkal Dávid a chytil mi tvár, „Už v tej dobre som miloval len teba,“ povedal nahlas a nevadilo mu, že ho počuje Smithie. On už na to bol asi zvyknutý. „Nezáležalo už na tom čo Simone ku mne cítila. Ja som presne vedel čo cítim k tebe.“

„Ale bol si s ňou šťastný a aj si s ňou spal,“ pošepkala som cez slzy.

„To čo som s ňou mal bol len prostý sex bez akýchkoľvek emócií či citov. To s tebou bolo milovanie s láskou a najväčšou dávkou citov, ako som mohol dať na povrch,“ povedal.

„Čo?“ ozval sa Smithie. Usmiala som sa a zavrela oči.

„Necítim k nej absolútne nič. Je pravda, že som s ňou bol šťastný, no to sa nedá vôbec porovnávať, aký som šťastný s tebou,“ povedal a zdvihol mi bradu. Otvorila som oči a pozrela mu do očí. Za ten čas, čo ho poznám som zistila kedy klame a tentoraz rozhodne neklamal. Usmiala som sa a on ma nežne pobozkal. Verila som mu každé slovo, verila som mu a dúfala, že to obaja zvládneme.

„Vy ste spolu spali?“ ozval sa Smithie a my sme sa začali strašne smiať.

Autor: Mimush, v rubrice: Povídky » Na pokračování

Sdílet

Diskuse pro článek Emailová láska - 39. kapitola: