OurStories.cz ~ naše povídky - Povídky » Na pokračování » Emailová láska - 40. kapitola

16.10.2013 (15:00) • Mimush • Povídky » Na pokračování • komentováno 2× • zobrazeno 397×

40. kapitola

Vôbec ma neprekvapilo, že o Simone vie aj Kim. Ona o nich vedela všetko, a preto aj toto. Nehnevala som sa na ňu, že mi to o tej správe nepovedala skôr. Nemala dôvod, hovoriť mi to a teraz sa len prevalilo, že príde zase do Chicaga. Ak naozaj prišla kvôli Dávidovi so silou, zabojovať o neho, musím sa mať na pozore. Kim mi povedala ako by som sa mala správať, ako by som mala hovoriť a čo robiť. Ja som sa namiesto toho usmiala na Dávida a povedala mu, že stačí aby som bola sama sebou. To zvíťazí nad hocijakou babou, si myslím. Či zvíťazím aj nad Simone, to sa dozvieme až v škole.

Víkend prešiel ako z vody a už tu bol zase pondelok a naša slávna škola. Vonku už sa začínalo pomaly otepľovať, veď už bol koniec februára. Už žiadne čižmy ani hrubé bundy. Už len botasky a mikiny, moje obľúbené oblečenie. Ak sa nerátajú aj iné super veci, čo mám v skrini. Dohodla som sa s Kim, že ju prídem zobrať domov, aby zase nemusela brať bratove auto. Mala som ísť do školy s Dávidom, no ukecala som ho, že to zvládnem aj sama. Už som mala dva incidenty, pokiaľ ide o autá. Dúfam, že keď pôjde so mnou Kim, všetko zlé ma obíde.

„Bojíš sa?“ spýtala sa ma počas cesty.

„Dosť,“ priznala som, aj keď som predtým hovorila, že nie. Možno som klamala len kvôli tomu, že pri mne bol Dávid a Smithie.

„To bude dobré, neboj sa,“ usmiala sa na mňa, „Dávid ťa miluje a neopustil by ťa kvôli nej. Nemusíš sa ničoho báť,“ povedala a ja som na ňu pozrela.

„A čo keď je krajšia a omnoho lepšia vo všetkom, než ja? Každý chalan skôr či neskôr podľahne,“ povedala som a ona mi položila ruku na rameno.

„Každý možno, ale Dávid rozhodne nie. On miluje len a len teba. Čakal na teba tri roky, aby mohol byť konečne s tebou. Hádam ťa neopustí, kvôli takej babe ako je Simone,“ usmiala sa a dúfala, že ma aspoň trochu upokojila. To sa jej však vôbec nepodarilo. Strach tam je stále. Už keď som dohovorila Britney, aby ho nechala, príde iná? A to som bola len pred pár dňami šťastná!

Prišli sme do školy okolo siedmej večer. Vzali sme si veci a šli sa vybaliť do izby. Hneď som si to namierila do kúpeľne, kde som sa pozrela do zrkadla. Stále som rovnaká a dúfam, že aj budem. Ak bude tá Simone o Dávida bojovať, musím ukázať, že ja sa ho nevzdám. Že aj ja mám dosť síl na to, aby som ochránila to čo milujem. A jeho milujem z celého srdca.

„Zlatko moje,“ ozval sa pri dverách Dávid a vtisol mi vášnivý bozk. Objala som ho okolo krku a silno stisla. „Chýbal som ti?“ pošepkal a ja som sa na neho pozrela.

„Veľmi,“ pošepkala som a pobozkala.

„Aj ty mne. Chcel som prísť dnes za tebou, no prišli rodičia, tak sme boli spolu,“ povedal a vyšli sme z kúpeľne. Uvidela som Smithieho ako vášnivo bozkáva Kim na jej posteli, tak som vzala Dávida za ruku a vyšli sme von. Prechádzali sme sa ruka v ruke pri lesíku, kde sme sa takto prechádzali v deň keď som prišla.

„Je pekná, tá Simone?“ spýtala som sa a on si vzdychol.

„Už zase Emma?“

„Ja sa len pýtam,“ bránila som sa a on si ma obrátil k sebe.

„Emma, si to jediné komu patria moje oči a srdce. Len to jediné. Prestaň sa s ňou porovnávať. Si omnoho lepšia než je ona. Ty si moja Emma, ktorú milujem. Tak už prosím prestaň, lebo sa veľmi nahnevám,“ povedal a vzal mi tvár do dlaní. „Ty si to najkrajšie čo ma kedy stretlo,“ usmial sa a pobozkal. Po bozku som sa mu ospravedlnila a silno ho objala. Mal totiž pravdu. Ak by som sa s ňou vkuse len porovnávala, pokazila by som si to u neho a len by som bola zlá. Miluje ma taká aká som, čo viac si môžem priať?

Ráno som si s Kim poriadne pospala, lebo nemáme prvú hodinu. Vyspala som sa do ružova a dúfala, že dnes bude skvelý deň. Vzala som si do školy aj výkresy, keby som sa cez prestávky náhodou nudila. Obliekla som sa, namaľovala a dokonca som pomohla s oblečením aj Kim. Chcela si požičať niečo odo mňa, čo je módnejšie, no hneď som ju zastavila.

„Prečo mi nič nechceš požičať? No tak, chcem byť krásna ako aj ty,“ prosila a ja som prevracala len očami. Určite sa chce páčiť Smithiemu.

„Nerob to kvôli nemu.“

„Prečo? Vždy na tebe necháva oči, keď ideš okolo. Nie raz mi povedal, že si nádherná,“ povedala a sklonila hlavu.

„Viníš ma za to?“ nechápala som.

„Pravdaže nie. Má pravdu, ale chcem byť tiež taká pekná. Oblečenie je len začiatok. Potom by som sa mohla dať ostrihať a...“ hovorila a ja som k nej prišla a chytila ju za ramená.

„Drž už zobák,“ povedala som vážne, „Smithie ťa miluje takú aká si! Máš rada hip hop a aj sa tak obliekaš. Nezahoď kvôli nemu samú seba, má ťa práve takúto rád,“ usmiala som sa, „A si tiež veľmi pekná, tak sa nepozeraj na mňa.“ Usmiala sa na mňa a silno ma objala. Obliekla si svoje zvyčajné oblečenie a aj sa namaľovala ako vždy. Bola som rada, že som ju presvedčila, nepáčila by sa mi totižto iná Kim ako je táto.

Vyšli sme z internátu a cestou do školy stretli aj Dallu a Molly. Spolu sme s úsmevom išli do školy, no ja som uvidela Dávida. Videla som jeho aj Smithieho v spoločnosti jednej baby. Nevidela som ju spredu, no niečo mi hovorilo, že je to práve Simone. Nechala som to teda tak a šla s úsmevom do školy. Dávid si ma našťastie nevšimol.

„Kde je Megan?“ spýtala sa ma Kim pri mojej skrinke.

„Netuším. Ráno som ju nevidela,“ povedala som a obzrela sa. Uvidela som Rachel a Britney ako kráčajú so zdvihnutým nosom po chodbe a naše pohľady sa stretli. Usmiala sa na mňa a dokonca mi letmo zakývala. Usmiala som sa tiež a aj som jej odkývala.

„To je naozaj divné,“ prišla Megan a oprela sa o druhú stranu.

„A čo?“ nechápala som.

„Ty a Britney ako kamošky? To musím niekde napísať,“ zasmiala sa a odpochodovala preč. S Kim sme sa na seba pozreli a videla som na nej, že ju to tiež prekvapilo. Len som zavrela skrinku a išla s ňou do triedy.

„Takže po dlhom čase máme konečne čas aj na prácu,“ ozval sa profesor a začal vysvetľovať nové učivo.

„Počula som, že Simone je už v škole, len som ju nikde nevidela,“ pošepkala mi Kim a ja som na ňu pozrela.

„Pred školou sa Dávid a Smithie s nejakou bavili, nebola to ona?“ spýtala som sa a ona pokrútila hlavou.

„Rozhodne nie. Myslela som si to tiež, ale to nebola ona,“ povedala a ja som pomykala plecami.

Celú hodinu sme počúvali výklad profesora a počúvali. Strašne som sa nudila a nedokázala sa na nič sústrediť. Chcela som si poriadne oddýchnuť a ísť spať. Ani neviem prečo som bola taký unavená, no bola som. Podoprela som si hlavu a pozrela sa von oknom. Vonku už svietilo slnko a už nebol ani sneh. Zima sa skončila a už sa pomaly začínala jar. Už sa teším koľko výkresov zapíšem.

„Emma!“ vykríkli moje meno a vytrhli ma z premýšľania.

„Čo?“ spýtala som sa mimo. Všetci sa začali smiať a dokonca aj profesor sa usmieval.

„Volá ťa trénerka tak máš ísť za ňou do telocvične,“ povedal a ja som sa postavila. Vzala som si veci a šla preč. Čo odo mňa môže chcieť?

Kráčala som po prázdnej chodbe a zašla do uličky, ktorá viedla do telocvične. Uvidela som všetkých profesorov a aj triedy ako cvičia. Práve robili gymnastiku, takže žiadny volejbal. Videla som na tribúne aj chalanov a zopár študentov, ktorí mali voľnú hodinu. Vošla som teda dnu a kráčala cez stred. Uvidela ma trénerka a zavolala ku sebe.

„Vraj ma hľadáte,“ povedala som s úsmevom a ona si niečo zapisovala do notesa.

„Áno Emma. Kvôli futbalu tu bol zmätok, takže sme nemali čas sa porozprávať,“ povedala a zložila notes.

„A o čom?“ zamračila som sa.

„Teba a tvoje kamošky som chcela zapísať na súťaž do volejbalu. Nebol však čas o tom hovoriť, no teraz už musíme. Za nejaký mesiac a pol sa bude konať súťaž medzi strednými školami a bola by som rada, keby ste vy išli reprezentovať školu,“ povedala a ja som ostala v nemo úžase.

„To myslíte vážne?“ spýtala som sa s úsmevom.

„Samozrejme. Ako tím hráte veľmi dobre, a preto by som chcela poslať vás. Čo ty na to? Prišli by ste po škole sem, aby sme sa mohli dohodnúť?“

„Tak určite prídeme,“ usmiala som sa a ona ma potľapkala po ramene.

„Výborne, takže vás čakám. Zatiaľ sa maj,“ usmiala sa a odišla. Zostala som stáť a pretrela som si tvár, či sa mi to náhodou nesníva. S úsmevom som sa otočila a uvidela Dávida ako ku mne kráča.

„Reprezentovať školu vo volejbale. Čo viac si priať?“ usmial sa a ja som založila ruky na hrudi.

„Odkiaľ to ty môžeš vedieť?“ zamračila som sa s úsmevom.

„Reprezentujem školu vo futbale. Hádam musím poznať konkurenciu,“ žmurkol na mňa a zasmial sa. Zasmiala som sa tiež a nechala, nech si ma pritiahne na hruď. Včera večer som nemohla byť s ním veľmi dlho, lebo som sa do noci rozprávala s Kim. Chýbal mi a to sme spolu neboli len niekoľko hodín. Zobral ma k ostatným z jeho tímu, kde ma Smithie silno objal.

„Reprezentácia! Nieže prinesiete inú medailu ako zlatú,“ zasmiali sa.

„A vy nosíte nebodaj len zlaté? Čo tá strieborná, ktorá svieti medzi ostatnými?“ povedala som a oni sklonili hlavy.

„Hanbíme sa,“ povedal smutne Colin a ja som sa zasmiala. Chvíľu sme len tak kecali, kým Arnie niečo nepovedal.

„Je rozhodne krajšia ako Simone,“ poznamenal a všetci sa na mňa pozreli.

„To rozhodne,“ priznal Dan tiež a žmurkol na mňa.

„Simone?“ zopakovala som.

„No jasné. Dávidova bývalá, prišla dnes ráno,“ povedal Zack a ja som sa usmiala.

„Už ste s ňou aj boli, keď takéto niečo hovoríte?“ spýtala som sa.

„Odišla pár minút po tom, ako si prišla ty,“ povedal Smithie a odpil z fľaše.

„A ide sem zas. Niekedy je fakt otravná,“ povedal Colin a všetci sa pozreli smerom k dverám. Dokonca aj Dávid, no ja som nemala odvahu otočiť sa.

„Ahojte,“ ozvalo sa pri mne a ja som otvorila oči.

„Nazdar, dlho sme sa nevideli,“ povedal Bobby a niektorí sa zasmiali.

„Aké vtipné Bobby, tak si mi chýbal, že som kvôli tebe vynorila slzu,“ povedala sarkasticky.

 „Až jednu?“ zasmial sa, „Tak to som ti teda musel poriadne chýbať.“

„Áno. Tŕň v oku spôsobí len jednu slzu,“ povedal a on otvoril ústa. Dobre mu dala. Niečo mi však hovorilo, že sa pozerá na mňa.

„Skoro by sme aj zabudli. Simone, toto je Emma,“ povedal Dan a ja som sa otočila. Uvidela som prekrásne dievča. Mala dlhé vlasy ako aj ja, po stred chrbta, hnedé svetlé vlasy. K tomu hnedé oči, štíhla krásna postava a nádherná tvár. Nečakala som, že bude až tak pekná. Videla som aj na nej, že si ma prezerá a videla som v jej očiach, že jej budem určite prekážať, keď sa dozvie, že to so mnou bude bojovať o Dávida. Už otvorila, že niečo povie, no niekto na mňa zavolal.

„Emma! Poď už lebo Megan je netrpezlivá,“ kričala Dalla a vytrhla ma tak z premýšľania. Podišla som teda nižšie a pozrela na ňu.

„A čo chce? Nedohodli sme sa na ničom,“ povedala som, keď pribehla ku mne.

„To síce nie, ale ide sa vybavovať ples,“ skričala až ju všetci počuli.

„Ples?“ spýtali sa chalani a obe sme sa na nich pozreli.

„Kedy bude?“

„Ideme to práve riešiť nie? A potrebujem teba, tak už poď,“ schytila ma za ruku a tak potiahla, že som skoro padla, „Dávid ideš aj ty?“ zakričala za ním a on zdvihol hlavu.

„Načo chcete mňa,“ spýtal sa s úsmevom.

„No ja neviem. Možno aby si robil tuto prítomnej kráske spoločnosť?“ povedala a žmurkla na mňa. Strašne som sa začervenala.

„Tak to nehovor ani dvakrát,“ povedal Dávid a ja som sa na neho hneď pozrela. Zodvihol sa, popodával ruky a kráčal ku mne. Pozrela som na Simone a tej šli vypadnúť oči. Podišiel ku mne a vzal za ruku.

„Výborne,“ vyhlásila Dalla a už nás viedla preč. Pozrela som na Dávida a ten sa na mňa usmial. Položil mi ruku na rameno a pobozkal na spánok. Usmiala som sa na neho a objala ho okolo pása. Pozrela som aj na Dallu, ktorá sa na nás žiarivo usmiala.

Prišli sme do počítačovej miestnosti, kde bolo plno báb a aj niektorí chalani. Uvidela som aj Megan a vedľa nej unudenú Kim.

 „Konečne si tu!“ povedala Megan a schmatla ma za ruku. „Kde si toľko bola?“

„Spoznávala som Simone Megan, čo odo mňa potrebuješ?“ spýtala som sa ironicky a ona pozrela na Dávida.

„Ona je tu?“ prikývol a pozrela znova na mňa. „Ou, to som nevedela, ale som rada, že si prišiel aj ty. Budete mi robiť spoločnosť,“ povedala a už nás posadila vedľa seba s plagátmi. Lepili sme na ne nejaké obrázky a písali text. Prišla k nám unudená Kim a hlavu položila na moje rameno.

„Zabite ma. Toto je mučenie.“

„A prečo to vybavuje ona?“ spýtala som sa.

„Lebo ona je niečo ako organizátorka,“ povedal Dávid, „Všetko vybaví,“ pousmial sa a ja som na ňu pozrela. Vyzerala na to, že vie čo robí.

„A čo ste vy robili?“ spýtala sa nás.

„Zoznamovala som sa so Simone,“ povedala som a pozrela na ňu. Hneď zdvihla hlavu a šokovane na mňa pozrela.

„Ty si ju už videla? Čo vravela?“ pýtala sa.

„Nič. Mala dosť práce pozerať šokovane na ňu,“ povedal Dávid a obe sme na neho spýtavo pozreli. „Keby si ju videla ako závidela. Videli sme to všetci. Pozerala sa na teba ako na sošku zo zlata.“

„To vážne?“ neverila som.

„Smrteľne. Ako povedal Arnie, na teba nemá,“ usmial sa a pobozkal nežne na pery.

„Tak to je zaujímavé. Už vie, že ste spolu?“ spýtala sa Kim.

„A koho to trápi, čo ona vie a čo nie. My sme spolu a to je najdôležitejšie,“ usmial sa, zobral mi tvár do rúk a vtisol mi vášnivý bozk.

„Tak to teda nie,“ skríkla Megan a my sme sa od seba odtrhli, „Tu budete pracovať, nie sa flákať. Poďme,“ rozkázala a my sme a so smiechom dali znova do práce.

Ples sa bude konať na budúci týždeň v stredu. Nechápala som najprv prečo v strede týždňa, ale povedala nám, že vo štvrtok je štátny sviatok, takže sa môžeme opiť koľko chceme. No samozrejme je alkohol zakázaný, no čo profesori nevedia, to im neublíži. Zasmiala som sa a Kim ma hneď obklopila otázkami, čo si zoberie na seba a s kým vôbec pôjde.

„To sa pýtaš vážne?“ spýtali sme sa s Dávidom a ona sa zasmiala.

„Tak neviem či ma pozve. Ani ty nevieš či ťa pozve Dávid. Možno pôjdeme my tri bez doprovodu,“ povedala a ja som s úsmevom prikývla.

„To máš pravdu,“ povedal Dávid a kľakol si predo mňa, „Emma Andersonová, chcela by si ísť na školský ples so mnou?“ spýtal sa elegantne a všetci z miestnosti sa na nás pozreli. Zasmiala som sa a chytila ho za ruku.

„Bude mi veľkou cťou,“ usmiala som sa a on ma chytil za tvár. Vystrel sa a vášnivo ma pobozkal, čomu sa Kim zasmiala a Megan si vzdychla. Tento náš okamžik už zastaviť nemohla. Usmiala som sa na Dávida a ten ma pobozkal znova.

„Dávid,“ ozvalo sa z dverí a v nich stál Smithie a vedľa neho Bobby a Simone. Sklonila som hlavu, no Dávid ma aj tak nepustil.

„Áno?“ ozval sa.

„Volá nás tréner,“ povedal mu a pristúpil bližšie. Podišiel ku Kim a zohol sa, aby ju pobozkal. Prekvapila sa, pretože to bol prvý bozk, ktorý mali v škole pred očami ostatných. Dávid si vzdychol a pozrel na mňa.

„Len bež,“ pošepkala som a pustila ho. On sa však usmial a znova ma silno pobozkal.

„Zavolám ti, dobre?“ povedal a postavil sa. Musel ťahať so sebou aj Smithieho, lebo ten sa od Kim nechcel ani hnúť. Čakala som, že Simone pôjde s nimi, no ona si naopak sadla vedľa Kim a usmiala sa na ňu.

„Ty a Smithie, hej?“ povedala dráždivo a zvedavo. Kim sa zasmiala a očervenela. „Od kedy?“

„Od soboty,“ priznala.

„Tak to nie je dlho,“ usmiala sa, „Držím ti aj tak palce,“ povedala a obe sa zasmiali. Celý čas som však cítila jej pohľad na mne. Snažila som sa nevšímať si to a robiť si svoju prácu.

„Ako si sa mala Simone? A prečo si vlastne tu?“

„Ale vieš čo super. V Londýne je to stále rovnaké, veď to poznáš. A prečo som tu? Poslali ma sem, aby som si vybrala už vysokú,“ usmiala sa.

„Vysokú? Veď na to máš ešte čas, nie?“

„Ani nie. Otec chce, aby som už teraz vedela. Takže sa tu trochu zdržím,“ zasmiala sa.

„Ale čo. Tak si vyber poriadne, aby si neľutovala,“ povedala Kim a pohľadom zablúdila na mňa. Čakala som tie slová, že prišla aj kvôli Dávidovi, no netušila som, kedy to vypustí z úst.

„A ty si Emma, že?“ povedala a ja som prikývla, „Si tu nová, nie?“

„Áno som. Tento rok,“ povedala som a ani na ňu nepozrela.

„Za ten čas si si našla super partiu. Kim, Megan Smithie a Dávid? Úžas, nebudeš ľutovať.“

„To dúfam,“ usmiala som sa na Kim.

„A s Dávidom chodíš tiež tak ako Kim so Smithiem? Pár dní?“ spýtala sa.

„Oni už asi dva mesiace a pol,“ povedala za mňa Kim a uvidela som prekvapený výraz na jej tvári.

„No, to je dlhšie ako som predpokladala. Dúfam, že ho veľmi nemiluješ. Nie je to typ na dlhé vzťahy,“ povedala a žmurkla na mňa. Kim sa s nadvihnutým obočím pozrela na mňa a ja som sledovala Simone.

„A to vieš skade?“ spýtala som sa.

„Pred rokom a pol som tu bola na výmennom pobyte. Chodili sme spolu len mesiac a potom to skončilo. Ver mi, poznám ho dosť na to, aby som vedela, že je to typ na krátke vzťahy.“

„Možno ho nepoznáš tak dobre ako si myslíš.“

„Možno, ale s tebou dlho nevydrží,“ povedala a postavila sa, „Buď sa on s tebou rozíde po pár dňoch, alebo ty s ním. Je to aj tak jedno,“ povedala namyslene a ja som sa k nej postavila. Bola rovnako vysoká ako aj ja.

„Bola si preč, ako hovoríš rok a pol, za vtedy sa toho zmenilo dosť.“

„A to máš veľkú pravdu, no poznám ho dlhšie než ty. Len rok a pol ho poznáš. Nevieš o ňom skoro nič, nevieš ako sa chová v určitých situáciách a len tak skoro to vedieť nebudeš,“ povedala a položila mi ruku na rameno, „Neboj sa, to je úplne v pohode. Nie každý pár vie o tom druhom všetko. No nezamiluj sa do neho viac, lebo potom, po rozchode ťa to bude strašne bolieť. Hovorím pravdu Em, viem o tom svoje,“ usmiala sa a ja som videla, že to myslí úprimne.

„Simone,“ ozvalo sa a my sme sa pozreli k dverám, „To stačí,“ povedal nahnevaný Dávid a Simone ma pustila.

„Raz mi za to poďakuješ a ona tiež. Nie je dobrý vzťah, keď sa dlho nepoznáte,“ povedala a pristúpila k nemu. Skoro mi vypadlo srdce, keď ho chytila za tvár. „Viem o tom svoje,“ žmurkla na neho a odišla preč. Dávidom to ani nepohlo. Ten dotyk jej rúk pre neho nič neznamenalo a videla som ako ho nahnevali jej slová. Keď už bola mimo dosah, Kim vzala do ruky fľašu vody a hodila ju do steny.

„Tá krava! Vždy má toľko múdrych rečí, že je mi z nich zle! Keby len vedela, že sa poznáte dlho,“ hnevala sa a padlo aj veľa nadávok. Dávid ku mne pristúpil a objal ma.

„Nepočúvaj ju. Poznáme sa dlho a vieš toho viac ako Smithie,“ povedal a ja som na neho pozrela.

„Nepočúvala som ju a ani nebudem. Vieme svoje, no nie?“ povedala som so sklonenou hlavou. Prstom mi zdvihol bradu a pozrel mi do očí.

„Milujem ťa a nehodlám sa ťa len tak ľahko vzdať,“ povedal nahlas a pobozkal.

„Óóóó,“ povedali všetci v miestnosti a zatlieskali nám. Chytila som ho okolo krku a on ma nadvihol. Usmial sa a všetci výskali a tlieskali nám.

Strávili sme celý zvyšok doobedia lepením pozvánok a plagátov na ples. Bola to poriadna práca, no pri tom sme sa poriadne zabávali, a preto sme sa nenudili. Na obed sme si sadli k jednému, tomu istému stolu a spoločne jedli. Kim sa s Megan smiala na Simone, ktorá sedela pri stole s Britney a bolo na nej vidno, že je nahnevaná.

„Asi si uvedomila, proti komu bude bojovať,“ zasmiala sa Megan a Dávid sa na ňu zamračil.

„Hovoríš ako o nejakej vojne,“ povedal hnusne.

„A nie je to vojna? Vojna o teba. Emma však na plnej čiare vyhráva,“ povedala a usmiala sa.

„Je krásna, je zábavnejšia, má lepšiu postavu, krajší úsmev a celkovo je lepšia,“ povedal Bobby a pozeral sa na Dávida, ktorému stúpal tlak. So Smithiem sme sa na neho pozreli a čakali jeho reakciu.

„Vy si myslíte, že si všímam toto?“ povedal rozčúlene, „Ako vyzerajú a ako sa správajú medzi ostatnými? To si o mne myslíte, že som až taký vyberavý?“ skríkol a zlostne sa postavil.

„My to nehovoríme,“ povedala obranne Megan.

„Tak sme to nemysleli. Len sme povedali, že je lepšia než Simone,“ povedal Bobby tiež ospravedlňujúco. Vidno, že u Dávida si to pokašľať nechceli.

„Mňa nezaujíma, ktorá je lepšia a ktorá nie! Milujem z nich len jednu a nie za to ako vyzerá a ako sa správa, ale aká je!“ skríkol a odpochodoval zlostne preč. Pozerala som smutne na neho, a potom sa pozrela na Megan a Bobbyho, ktorý si hrýzli do jazyka.

„Ste už spokojní?“ spýtal sa Smithie.

„Nemysleli sme to tak,“ povedali, no ja som pokrútila hlavou.

„Tak ich už prestaňte porovnávať! Nemajú spolu nič spoločné a nikdy mať nebudú,“ povedal Smithie rovnako hnusne, ako by som povedala aj ja. Zobrala som si veci a išla za ním rýchlim krokom. Nevedela som kde je, no vedela som si domyslieť. Na internát by určite nešiel, lebo by asi všetko rozmlátil.

Vykročila som teda malou cestičkou pomedzi stromy a vchádzala pomaly do štadiónu. Porozhliadla som sa a uvidela ho ako sa s rukami vo vreckách prechádza po trávniku. Usmiala som sa a išla pomaličky za ním. Stále bol otočený chrbtom, tak som ho mohla zozadu pekne objať. Najprv sa naplašil, no spoznal ma a silno mi stisol ruky.

„Si v poriadku?“ spýtala som sa a hlavu si položila na jeho chrbát.

„Ani nie,“ priznal a sklonil hlavu, „Keď my takéto niečo povedia ostatní, nevšímam si to. Keď to však povedia kamaráti, zabolí to,“ povedal.

„Ja viem. Je mi to ľúto,“ povedala som a on sa obrátil ku mne.

„Takéto to bolo keď si bola v D.C? Tiež ťa porovnávali s inými?“ spýtal sa.

„Väčšinou, ale už som si na to zvykla. Ty si to nemôžeš všímať.“

„Ale to sa nedá nevšímať si to,“ povedal a rozčúlene sa začal popred mňa prechádzať. „Nedá sa to, keď ju tu budem vídať každý deň! Každý deň budem vídať to dievča, ktoré som už nikdy nechcel vidieť!“ skríkol a pozeral sa smerom do neba.

„Nehnevaj sa. Bude to lepšie.“

„Áno, lepšie?“ pozrel na mňa, „Sama si to zažívala. Musela si si vyberať ako nejaké hračky. Celá škola vedela ako to so Simone bolo, celá sakra škola to vie!“ skričal, „A teraz úplne každý čaká, ako sa zachovám! Stále mi hovoria, že Simone opeknela, ale na teba nemá. Že je zábavná, ale na teba nemá! Prečo nemôžu pochopiť, že milujem teba a nikoho iného? Keď som bol s ňou, nikto sa ma nepýtal, či ju milujem. Nemal som komu povedať, že nie! A teraz, keď už mám pravú lásku konečne pri sebe, objaví sa ona? To je ako zo zlého sna. Zbavím sa Britney a príde iná? To mi naozaj nikto nepraje? Vadí niekomu, že ťa milujem alebo...“ Nedokončil, lebo som ho umlčala bozkom. Chytila som ho za tvár a bozkávala tak silno, ako si aj zaslúžil. Po dlhom vášnivom bozku som sa odtiahla a priložila si čelo o jeho čelo.

„Som tu s tebou, Dávid. Nemusíš nikomu nič hovoriť. Som tu a milujem ťa. Milujem ťa z celého srdca,“ pošepkala som a on ma objal okolo pása.

„Máš pravdu. Nebudem hovoriť ako ťa milujem,“ pošepkal a naklonil sa ku mne, „Budem to každému dokazovať,“ pritiahol si ma k sebe a vášnivo pobozkal. Chytil ma za stehná a posadil na seba. Držala som sa ho ako kliešť a nehodlala pustiť. Za žiadnu cenu.

Autor: Mimush, v rubrice: Povídky » Na pokračování

Sdílet

Diskuse pro článek Emailová láska - 40. kapitola: