OurStories.cz ~ naše povídky - Povídky » Na pokračování » Emailová láska - 41. kapitola

20.10.2013 (16:00) • Mimush • Povídky » Na pokračování • komentováno 3× • zobrazeno 392×

 41. kapitola 

Keď sme sa vrátili na internát, Bobby a Megan už stáli pred dverami s ospravedlnením. Najprv im odpustiť nechcel, no potom by sa musel hnevať na každého, nielen na nich. Bola som rada, že to zvládol a nebude sa už viac rozčuľovať. Povedala som, že budem sama sebou a to isté som poradila aj jemu. Budeme sa k sebe chovať tak ako doteraz, akoby bola Simone len dievča, ktoré prišlo na cudziu školu. Zabudli sme na to, čo bolo a budeme sa sústreďovať len na to čo bude.

„Vedela som, že keď príde, donesie so sebou problémy,“ povedala Megan, keď sme sa opierali o parapetu v našej izbe aj s Kim.

„Vážne ti to povedala?“

„Áno,“ povedala som.

„Zato, že ona ho poznala pol rok a nevyšlo im to, musíš byť na tom rovnako? Nie je to dôležité ako sa dlho poznáte,“ pozrela som hneď na Kim a tá pokrútila hlavou. Megan nevedela, že sa s Dávidom poznám už tri roky a ja som jej to ani teraz povedať nechcela. Keď bude hrať ako má, neprezradí ma.

„To nie je,“ povedala som a Kim prikývla. „Ale baby, užijeme si ples aj keď je tu ona,“ usmiala sa a objala nás okolo ramien.

„Pozval ťa už niekto?“ spýtala sa jej Kim.

„Vieš čo, od báb som počula, že sa na mňa viacerí chystajú, no ja chcem pozvať Tobyho.“

„Nemá chalan pozývať babu?“ nadvihla som obočie a ona na mňa skepticky zazrela.

„On to nemá skade vedieť, keď sem nechodí do školy a zvyčajne pozve aj baba,“ povedala mi Kim a ja som sa zamračila. Nechápala som tomu, ale nechala som to tak. „No, budem s ním piatok večer, tak sa ho spýtam. Držte mi palce,“ usmiala sa, obe nás pobozkala na líce a odišla preč. Kim sa ku mne prisunula a obe nás zaujala tá istá vec, čo sa odohrávala pod nami pri internáte.

Simone bola obklopená hŕbou dievčat a aj chalanov, ktorí ju nemo obdivovali. Neviem čo na nej bolo také super. Asi to, že je to krásne dievča a pokiaľ ide o jej povahu, je to mrcha so super úsmevom. Nie je ako Britney, ktorá ma pri každom slove prebodávala pohľadom. Ona mi to povie tým, pre ňu, najlepším spôsobom. Dokáže človeka tými slovami tak zdeptať, že si to zoberieš viac k srdcu, ako slová, ktoré vypustí Britney.

„Nemám ju rada,“ povedala som a odstúpila od okna.

„A to ju ani zďaleka nepoznáš,“ zasmiala sa Kim a stále ju sledovala. „To čo ti povedala bol len začiatok. To bol náznak toho, aby si si dávala pozor. Ak sa do teba pustí tými jej,“ otočila sa a ukázala úvodzovky, „Múdrymi rečami znovu, to už bude vyhlásená vojna,“ povedala a vzdychla si, keď videla môj strach na tvári.

„To mi hovoríš len tak?“ spýtala som sa zdesene.

„Ale ty sa nemusíš ničoho báť. Síce zdeptala pár báb až do plaču, ale to je jedno,“ podišla ku mne a chytila ma za ruky, „Sama si hovorila, že musíš byť len sama sebou. Drž sa toho a jej slová sa ťa žiadnym spôsobom nedotknú. No musím ti poradiť,“ povedala a nasadila vážnu tvár. „Nepusti si ju viac k telu. Proste sa s ňou bav, odpovedaj jej, ale to je všetko. Keď ťa pozve von, vyhovor sa. Proste si ju nesmieš pustiť k telu.“

„Prečo?“

„Využila by tvoju slabosť a použila by ju proti tebe. Možno vyzerá ako anjelik, vo vnútri to je diabol a to ti hovorím vážne. Zažila som ju nie raz v akcii,“ povedala a ja som prikývla. Objala ma a silno stisla. Mám problém a už neviem či poviem, budem sama sebou. Ťažko sa dá bojovať s ňou, keď vie manipulovať a voliť tie pravé slová. Budem to mať veľmi ťažké, no je len na mne, či ochránim tento vzťah. Nemôžem to nechať vždy len na Dávidovi.

Pozrela som sa na hodinky a videla pol druhej. Už by sa malo vyučovanie skončiť, tak som si vzala mikinu a išla po baby. Stretli sme sa pri vchode na internát a spolu išli smerom do školy. Pohľadom som uvidela aj Simone, ktorá už nevnímala čo jej hovoria a sledovala len mňa. Nech sa jej páči, keď sa jej chce.

Prišli sme do školy a namierili si to do telocvične. Prišli sme tam a skoro každá omdlela. Ja som sa však usmiala.

Pred nami bol celý futbalový tím a tvrdo trénovali na zápas. To by ani tak nebolo čudné, keby ani jeden nebol bez trička. Kompletne každý mal tehličky a super postavu. Baby sa už červenali a každého okomentovali. Mňa zaujímal len jeden. Mal od potu mokré celé telo a aj vlasy. Išla som sa roztopiť pri pohľade na neho. Uvidela som našu trénerku ako stojí vedľa ich trénera a hovorí im, aby pridali.

„Tak poďme,“ zahlásila som a baby sa pridržiavali, aby neomdleli. Smiala som sa a prišlo mi to dosť vtipné. Akoby nikdy predtým nevideli chalana bez trička.

„Dobrý,“ usmiala som sa na trénerku a snažila sa vyhnúť tým tehličkám na chalanských telách.

„No výborne, už ste tu. Chalani!“ povedala a ukázala na nás, „Tieto dievčatá budú zastupovať školu vo volejbale. Dúfam, že ich poučíte o pravidlách volejbalu,“ zasmiala sa a ja som sa usmiala.

„Pravidlo číslo jeden: mať na sebe len plavky,“ povedal Colin a ostatní sa súhlasne zasmiali.

„Pravidlo číslo dva: rozpustené vlasy, aby lietali podľa vetra,“ povedal Dan a tleskol si s Arniem ruky.

„A pravidlo číslo tri: pôsobiť čo najdráždivejšie,“ povedal Sony a povedal to takým provokatívnym spôsobom, že som sa tomu musela zasmiať.

„Máš pre nás nejaký typ Sony?“ spýtala sa ho Megan a on na ňu s úsmevom zazrel a ostatní zakričali jednohlasne: Óóóó.

„Nejaký by sa našiel,“ povedal a pozeral sa na ňu. Len som sa na nich smiala a čakala, kedy trénerka zasiahne.

„Dobre chlapci, takéto pravidlá som síce nechcela, ale čo už,“ povedala a pozrela na mňa. „Nezdržím vás dlho, no musím ešte niečo vybaviť, takže ma tu počkajte, za pol hodinku som tu,“ usmiala sa na nás a odišla preč. Baby sa s túžobným pohľadom pobrali na tribúny a ja som chcela ísť tiež, no niekto ma schytil za lakeť a potiahol späť. Dávid mi stisol krátky bozk, no hneď sa odtrhol. Smiala som sa na ňom, pretože pery mal slané od potu. Len sa usmial a ja som sa pobrala za babami.

„Také krásne telá,“ básnili celý čas a ja som len prevracala očami. Pripadali mi, akoby nikdy chalana nevideli. Hrala som sa teda na mobile a nevšímala si okolie. Zrazu mi však prišla smska a ja som ju otvorila:

Uveríš mi, že tá koza sa pýtala mňa na teba? Čo si to dovoľuje? Vraj či ťa Dávid miluje, tak veľmi ako miloval ju a či podľa nej má u neho šancu.

Stúpol vo mne tlak už pri prvej vete. Hneď som vzala lepšie mobil a písala odpoveď.

Odkáž jej, že pokiaľ to chce vedieť, vie kde nás oboch nájde!

Naozaj som nevedela, že je to až taká mrcha. Ona sa bude pýtať mojej najlepšej kamarátky, na môj vzťah! To kde sme? Pripadám si ako v D.C. Tam sa takéto somariny riešili v jednom kuse. Ja som však nahodila pekný úsmev a nevšímala si to. Nemala som chuť sa rozčuľovať práve nad ňou. Mala som pred sebou úžasné telo Dávida, ktorého sa môžem dotýkať len a len ja. Nikto iní. Pri tej predstave som sa začervenala a sama pre seba usmiala.

„Tak poďte,“ zavolala nás trénerka k sebe. Chalani boli po pol hodine na zemi totálne zadychčaný a mokrí od potu. To čo robili, bolo silno náročné a ja by som to nedokázala robiť ani päť minút, nie to ešte dve hodiny. Trénerka nám povedala pravidlá volejbalu, ktoré sme však už dávno poznali. Dohodli sme sa, že budeme trénovať vtedy kedy aj chalani, tak zbijeme dve muchy jednou ranou.

„A chalani trénujú ako často?“ spýtala sa jej Dalla a tréner sa zasmial a pridali sa k nemu aj chalani.

„Každý deň o jednej až do pol tretej,“ povedala a odchádzala preč. Šokovane sme na ňu pozerali a dúfali, že sme zle počuli.

„Budeme vídať krásne telá chlapci každé poobedie. Asi začnem chodiť pravidelne na tréningy,“ zasmial sa Denny a všetci sa rozrehotali na zemi. Dala som ruky v bok a zazerala s úsmevom na nich.

„Dúfam, že vám spríjemníme vaše drsné tréningy,“ povedala Molly a usmiala sa.

„To rozhodne spríjemníte,“ kričali za nami, keď sme odchádzali z telocvične.

Sadla som si vonku na lavičku, na operadlo a čakala Dávida. Požiadal ma o to a ja som chcela byť s ním. Čakala som však už pätnásť minút a on nikde nebol. Uvidela som však Simone, ako kráča smerom do školy. Práve keď chcela vojsť, prudko sa dvere otvorili a v nich bol udychčaný Dávid. Najprv si všimol mňa, no vzápätí ju.

„Môžem s tebou na chvíľu hovoriť?“ spýtala sa ho s baliacim pohľadom, aký som videla u Megan.

„Teraz nie,“ povedal a chcel ísť od nej preč, no zastavila ho rukou.

„Je to dôležité. Nemali sme čas sa kedy rozprávať.“

„No ja ho nikdy mať nebudem,“ povedal, striasol jej ruku a šiel od nej preč. Sklonenú hlavu mi prstom zdvihol a vtisol mi nežný bozk. „Prepáč, že si dlho čakala, ale zdržali ma.“

„Vážne?“ spýtala som sa a nadvihla jedno obočie. Len sa zasmial a ja som zišla z lavičky. Pobozkal ma znova, preplietol si so mnou prsty a spolu sme šli smerom na internát. Prisahala by som, že ma Simone prebodávala pohľadom.

Čakala som, že pôjdeme na internát, no on ma namiesto toho viedol za neho. Stále sa obzeral a keď si bol istý, že za nami nikto nie je, stiahol ma za stenu, pritlačil o ňu a vášnivo pobozkal.

„Takže ťa budem vídať v sexi oblečení každé poobedie?“ povedal šeptom a sledoval moje pery.

„Podľa toho čo pokladáš za sexi oblečenie,“ povedala som a zahryzla si do pery.

„Asi krátke kraťasy, ktoré ťa úplne obtiahnu,“ povedal a chytil ma jednou rukou za zadok, „A takú tú športovú podprsenku,“ žmurkol na mňa a ja som sa na neho pozrela.

„Ale tá je len po tadeto,“ povedala a ukázala pod moje prsia. Usmial sa a pobozkal.

„Veď práve,“ pošepkal a vášnivo ma pobozkal.

Pritiahol si ma k sebe a jednu nohu mi zdvihol a hladil po stehne. Čo ho to popadlo takto na verejnosti? Nie že by mi to nejako prekážalo. Práve naopak. Od vtedy čo sme spolu spali, sa mi zdal byť v mojej prítomnosti viac nadržaný ako kedy predtým. Nečudujem sa mu a viem, že sa drží v kľude len kvôli mne. Už sme spolu spali dokopy možno päťkrát a ja to číslo rozhodne nechcem zväčšiť. Len nedávno sme sa dali dokopy a ja by som nechcela, aby náš vzťah bol len o sexe. Samozrejme viem, že to rozhodne nebude, ale nechcela by som to riskovať. Dávid to vie, a preto je so mnou rád a nenalieha na mňa. Niekedy to vyzerá tak, že mu to ani nechýba. Sem tam ho však popadnú takéto chvíľky, ktoré ho premôžu. S tým už však nikto nič nespraví. Z našej krásnej chvíľky nás vyrušil môj vyzváňajúci mobil.

„Áno?“ ohlásila som sa a Dávid mi zatiaľ bozkával krk.

„Kde si? Simone robí problémy,“ ozvala sa Kim.

„Aké problémy?“ vzal mi z ruky Dávid mobil a prechádzal sa popri mne. „Aha, aha, jasné, počkaj, čo?“ skríkol a zamračene sa pozeral do zeme. Kim mu niečo horlivo vysvetľovala, lebo vyvaľoval oči pri každej novej správe. Už to nevydržal a zložil. „Je tu jeden deň a už vyvádza?“

„Čo sa stalo?“ chcela som vedieť a vzala si mobil od neho. Podišiel ku mne a chytil mi tvár.

„Pôjdem za ňou a ty ma s Kim počkaj u nás v izbe,“ povedal a vložil mi do vrecka kľúč. „Pôjde aj Smithie, tak nás tam počkajte, prosím,“ pošepkal a pobozkal ma na čelo. Toto nikdy predtým v takejto situácii neurobil. Usmial sa letmo na mňa a potom sa rýchlim krokom pobral preč. Chvíľu som tam stála opretá o stenu a rozmýšľala čo sa práve stalo.

„Už mi povieš?“ pýtala som sa počas cesty Kim, ktorá bola ticho, až kým sme nezavreli dvere do ich izby. Vzdychla si a pozrela sa na mňa.

„Vieš, ona je dokonalá herečka. Dostala veľa ocenení a bola aj na súťaži a...“ umlčala som ju rukou.

„Budeš mi hovoriť aké mala ocenenia alebo mi už konečne povieš čo urobila?!“ povedala som podráždene.

„Rozrevala sa pred riaditeľom školy,“ povedala a ja som na ňu vypúlila oči, „Rozrevala sa a povedala mu, že prišla za kamarátmi sem do školy a oni na ňu kašlú. Že Dávid na ňu zvysoka kašle a bla bla. Zahrala to geniálne.“

„Nerozumiem.“

„Proste predviedla aká je slabá dušička a potrebuje pozornosť. Riaditeľ si dal zavolať Dávida, lebo vedel, že boli predtým kamaráti. Nerieš to, proste sa zase ukázala a ako vždy jej to každý aj uverí,“ povedala a ja som sa odvrátila. Podišla som k oknu a pozerala von. „Bojíš sa, že jej to uverí aj Dávid?“ moje mlčanie bola moja odpoveď. „Emma,“ povedala a donútila ma sa na ňu pozrieť. „On jej neuverí ani slovo. Keď spolu chodili, robila to vždy a vždy musel urobiť po jej. Vie kedy klame a teraz jej to neuverí tiež,“ povedala potichu a usmiala sa na mňa. Usmiala som sa tiež a ona ma objala. Stále však vo mne bol ten istý strach.

U nich v izbe sme boli až dve hodiny a oni neprichádzali. Keď som to už nezvládala, ľahla som si do Dávidovej postele a zakryla sa perinou. Bola som unavená a chcela som si trochu oddýchnuť. Pravdou však bolo, že ma vyčerpával strach o Dávida. Čo sa deje so Simone? Podľahol jej a každé slovo jej uveril?

„....povedala a znova sa rozrevala,“ počula som šepkajúce hlasy a aj teplú ruku na mojom líci.

„A to je všetko?“ povedala Kim, „Ja ju zabijem! Takto si bude dovoľovať? Dobre vie, že chodíš s Emmou!“ rozčúlila sa.

„Asi to pre ňu nemá žiadnu váhu,“ povedal Smithie a ja som otvorila oči. Mykla som hlavou a pozrela sa na Dávida, ktorý ma hneď pohľadom našiel. Usmial sa na mňa a pobozkal na čelo. Odtiahol sa len kúsok, aby mi mohol vidieť blízko do očí.

„Čo sa stalo?“ spýtala som sa ospalo a rozmýšľala, koľko som spala. Dávid pozrel na Smithieho a ten prikývol.

„Radšej nech sa to dozvie od teba, ako od nej v zlej verzii,“ povedal a Dávid si vzdychol.

„Simone sa na mňa vrhla,“ povedal a ja som sa v momente posadila.

„Čože urobila?“ nechápala som.

„Nedovolil som jej nič,“ ubezpečil ma. „Ani sa ma nestihla dotknúť a už bola odo mňa znova na dva metre!“ bránil sa.

„Ja som tam bol a hovorí pravdu.“ Obaja hovorili akoby som ho mala ísť zabiť.

„Veď ja ho nemlátim,“ povedala som a Dávid si hlboko vydýchol. „To bude ona koho zmlátim!“ povedala som zúrivo a chcela sa postaviť, no Dávid ma sotil znova do postele.

„Tak to nech ťa ani nenapadne!“ povedal mi.

„A prečo? Dolámem jej všetky kosti v tele, ak na teba ešte raz siahne!“ hovorila som zúrivo a Kim pozrela prekvapene na Smithieho. Dávid sa pousmial, no aj tak ma nepustil.

„To nevyriešiš takto,“ povedal so smiechom, „Nič som jej nedovolil a nič jej ani nedovolím!“

„Tak to by som prosila!“ povedala som hnusne, „Len nech sa mi dostane pod ruku. Hneď jej ukážem kto je tvoja baba!“ povedala som a Dávid sa na mňa len žiarivo usmieval. Nadávala som, chcela ísť zakaždým za ňou a on sa na mňa len usmieval a žiarivo sledoval moje oči. „Čo sa na mňa pozeráš?“ spýtala som sa nervózne so smiechom.

„Ty žiarliš,“ povedal a ja som sa začervenala.

„Čo? Nie! Bránim si to, čo je moje!“ povedala a Dávidovi sa rozžiarili oči. Kim vykúzlila očarivý úsmev a Smithie sa usmial tiež.

„A ja som tvoj?“ spýtal sa a ja som sa usmiala.

„Áno,“ povedala som zahanbene a sklonila hlavu. Len sa zasmial a objal ma okolo ramien. Hanbila som sa, lebo som to vyslovila aj pred Smithiem a Kim. Cítila som horúčavu na tvári a vôbec som nepomyslela na to, že by som zdvihla hlavu. Dávid mi ju však zdvihol a nežne pobozkal. Chytil mi tvár a bozkával. Chvíľu som mu v tom veľmi nepomáhala, no hneď som to napravila.

„Asi by sme mali ísť k vám,“ povedal Smithie, keď ma Dávid položil jemne na posteľ a vášnivo bozkával.

„Asi áno,“ priznala a pomaly sa vytratili z izby. Dávid so mnou potočil, tak, že som bola na ňom a pomaly mi dával dole mikinu. Čakala som, že pôjde aj ďalej, no neurobil to tak. Dnes nie.

Opretá rukami pri jeho hlave som ho vášnivo bozkávala a nevedela sa ho nabažiť. Jednou rukou ma držal za bok a druhou mi držal vlasy, aby mu nešli do tváre. Jeho prenádherné bozky boli pre mňa každým dňom stále neobjavené. Už keď som si myslela, že lepšie bozkávať nevie, rýchlo som sa vrátila po ďalšom bozku na začiatok.

Jeho krásne mäkké pery mi spôsobujú zakaždým zimomriavky, keď sa dotknú tých mojich. Nie je to ani o tom, ako dobre bozkáva, ale čo pritom vyjadruje. Vo veľa filmoch, keď sa bozkávali to bolo nič. Neukázali tak najavo city, akoby mali. Bolo to nepravé bozkávanie bez akýchkoľvek emócii. Keď ma však bozkáva Dávid, cítim v nich lásku, ktorá ma ohrieva pri srdci. Cítim, ako ma celým telom chráni pred svetom a nedovolí nikomu, aby mi ublížili. Ukazuje mi lásku, ktorú ku mne tak veľmi cíti. Lásku, ktorú som celý život chcela cítiť. Lásku, ktorá mi chýbala ku šťastiu.

Autor: Mimush, v rubrice: Povídky » Na pokračování

Sdílet

Diskuse pro článek Emailová láska - 41. kapitola: