Emailová láska - 43. kapitola • OurStories.cz ~ naše povídky

Návrat a následná príprava na ples. :)

28.10.2013 (12:00) • Mimush • Povídky » Na pokračování • komentováno 1× • zobrazeno 390×

43. kapitola

Už som bola asi na pol cesty do D.C. a za ten čas mi Dávid, Kim, Megan a Smithie volali aspoň milión krát. Najmä Dávid, ktorý mi volal v jednom kuse a aj písal smsky o tom, že ani moja mama nevie kde som, že sa o mňa boja a podobné veci. Na to mal myslieť skôr, ako hneď vzdávať náš vzťah. Mala som chuť vziať so sebou aj Kim, no nepomohlo by to ničomu. Chcela som byť sama a môj jediný cieľ bol D.C.

Do motela som prišla asi okolo ôsmej. Hneď som si vzala nejakú izbu a ľahla si na posteľ. Konečne som si mohla oddýchnuť a ešte viac porozmýšľať o tom čo sa to vlastne deje. Zazvonil mi mobil a ja som s povzdychom pozrela kto volá: „Ahoj Kim.“

„No konečne! Kde si preboha? Dávid volal tvojej mame a tá je na teba strašne nahnevaná a aj na neho!“

„Si sama v izbe?“ spýtala som sa.

„Nie, je tu so mnou Smithie.“

„Ak chceš so mnou hovoriť, tak choď niekam kde si sama,“ povedala som a ona súhlasila. Vyšla von za internát a tam po mne začala jačať.

„Keď si išla autom preč, čakala som, že pôjdeš domov. No hneď na to volala Dávidovi tvoja mama a zisťovala kde si. Ten hneď sadol so Smithiem do auta, no už ťa nenašli.“

„Išla som na diaľnicu.“

„A na čo? Kde vôbec si?“

„Som v moteli, v jednom meste.“

„A načo v moteli?“

„V noci ísť nechcem.“

„Už mi povieš kam ideš?“

„Do D.C.,“ povedala som a zavládlo hrobové ticho.

„Kam?“ skríkla do telefónu, až som ho musela dať ďalej od ucha. „Na čo tam ideš?“

„Za starkými, chcem byť s nimi.“

„A to musíš utekať? Nemohla si to povedať?“

„Nie, lebo sa s nimi chcem porozprávať o mojom živote v Chicagu! Konkrétne so starkým.“

„O čom to do riti hovoríš!“

„Hovorím o tom, že som tam prišla s tým, že budem maľovať a budem s Dávidom. Namiesto toho vôbec nemaľujem, Britney sa po mne zahnala nožom, ty si ma skoro utopila v jazere, Tom mi vyhodil do vzduchu auto a ešte sa snažil o to ma znásilniť. Potom je tu Simone, ktorá robí všetko pre to, aby získala môjho frajera a poslala ma do riti! Myslíš, že nemám dôvod si ísť môjmu starkému po radu?“ povedala som nazúrene a na druhej strane bolo ticho. Chytila som sa za hlavu a dúfala, že sa so mnou nebude ďalej hádať.

„Hlavne si dávaj pozor a neurob nejakú hlúposť. Dávidovi nepoviem kam ideš, no ak sa nevrátiš na ples, vlastnoručne ťa sem dotiahnem, keď aj za vlasy. Kúpim vám lístky a nejako ho tam otlačím, platí?“ povedala po minúte ticha a ja som sa usmiala.

„Ďakujem Kim.“

„Neďakuj, hlavne sa čo najskôr vráť. Možno tu už ani Simone nebude, lebo Dávid má poriadne nervy,“ zasmiala sa a ja som sa tiež musela. Rozlúčila som sa s ňou a zložila. Pozrela som na hodinky a videla pol deviatej. Nemala som čo robiť, tak som si ľahla a zavrela oči. Zajtra by som už na obed mala byť u starkých. Dúfam, že keď tam prídem, nepošlú ma bez ničoho domov. Dúfam, že mi starký pomôže tak ako aj vždy.

Ráno som sa zobudila zavčasu, aby som čím skôr vyrazila. Zaplatila som si izbu, nasadla do auta a uháňala do D.C. Kim splnila sľub a nikomu nepovedala kde som. Ako to viem? Dávid mi volal celú noc a aj smskoval. Bál sa o mňa tak veľmi, až som tomu neverila. Keby sa o mňa naozaj bál, nepovedal by tie slová, ktoré povedal. Ja som tie slová povedala tiež a až teraz som zistila, ako ho veľmi boleli. Netušila som, že to môže až tak zasiahnuť moje srdce.

Do D.C. som prišla okolo druhej poobede. Mobil mi celú cestu len vyzváňal, tak som ho vypla a už ma nemohlo nič vyrušovať. Zaparkovala som auto pred domom a vykročila na chodník do domu. Zastavila som sa však a zaváhala. Čo keď nie sú doma? Čo keď sa na mňa veľmi nahnevajú? Čo keď ma pošlú naspäť domov? Už som sa chcela otočiť, keby sa dvere neotvorili a v nich nestál starký. Okamžite ma zbadal a prekvapene na mňa pozeral. Vzdychol si však, keď uvidel ako sa na neho usmievam so slzami v očiach.

„Myslel som si, že to tam bude také náročné,“ povedal mi, keď sme spolu sedeli na lavičke v ich záhrade. „Prakticky som čakal na deň, kedy sa tu objavíš.“

„Takže nie si prekvapený, že ma vidíš?!“

„Jasné, že nie. Vedel som, že nové prostredie prináša aj nové problémy. Doteraz si si však viedla dobre, či nie?“ spýtal sa a ja som pokrútila hlavou. „Tak mi povedz čo tam je také strašné. Alebo skôr kto,“ spýtal sa a ja som mu pozrela do očí. Chvíľu som váhala, no potom som mu začala hovoriť môj príbeh. Povedala som mu ako som spoznala Dávida, Kyla, ako sa kvôli mne pobili, lebo mal Kyle blbé reči. Potom aj to, ako som sa hneď prvý deň pochytila s Kim a na druhý deň som si poštvala Britney, Dávidovu bývalú. Aj to, ako som spoznala Toma a odvtedy sa začali problémy. Bitky kvôli mne, ja som dostala bitku od neho, ako mi vyhodil do vzduchu moje auto, ako som aj ja havarovala, ako sa ma snažil znásilniť a aj to, ako prišla do školy Simone. Nič z toho ho však neprekvapilo, až kým som nepovedala to, čo mi povedal včera Dávid. Vypleštil na mňa oči a zanadával.

„Ten Dávid, s ktorým si sa skamarátila cez net? Ten Dávid, kvôli ktorému si vlastne bola vždy veselá?“

„Áno ten.“

„A vy ste sa dali vlastne dokopy a on to proste vzdal?“

„Ja neviem či to vzdal starký,“ sklonila som hlavu a chytila si tvár. „Neviem čo mám robiť. Či sa tam vrátiť a bojovať za to čo mám rada alebo sa toho vzdať.“

„Pozri sa na mňa Emma,“ povedal a ja som sa na neho pozrela so slzami. Položil mi ruku na rameno a pozrel do očí, „Miluješ ho?“ spýtal sa a ja som sa začervenala.

„Áno.“

„Tak potom nie je čo riešiť. V pondelok poobede pôjdeš domov a pripravíš sa na super ples. A odkáž odo mňa Dávidovi, že ak ti ublíži, bude mať čo dočinenia so mnou,“ usmial sa na mňa a ja som ho objala. „Buď sama sebou Emma a všetko bude v poriadku.“ Čo by som ja len robila bez mojich starých rodičov. Sú to skvelé osobnosti a bez nich a ich rád, by som na tomto svete dlho neprežila. Starký mi povedal len jednu vetu, ktorá vysvetľovala všetko. Vedela som to, no musela som to od niekoho počuť. Od niekoho, kto mi rozumie. Síce som babke nemusela hovoriť čo sa deje, vedela, že niečo nie je v poriadku. Povedala mi to isté čo aj starký a ja som mala hneď lepšiu náladu. Nechcela som ísť domov a keď som videla tú hroznú záhradu, plnú buriny, musela som im pomôcť. Mala by som zavolať aj domov, no nechcela som. Mala som času až-až. A okrem toho som chcela byť aj so starými rodičmi. Je s nimi omnoho väčšia sranda ako doma. Doma aj tak rodičov nemám a vedia, že sa o seba viem postarať. Aspoň dúfam, že to vedia.

Až do pondelka som bola v D.C a pomáhala starým rodičom. Mala som s čím a zabávala som sa tak ako ešte nikdy. Sú už poriadne starí, no aj tak majú ešte silu za troch. Mám ich veľmi rada a neviem čo by som bez nich robila. Babka mi nabalila buchty a silno ma pri odchode objímala.

„Dobre papaj a dávaj si na seba pozor. Nabudúce sa zastav aj s rodičmi, aby si nechodila len ty.“

„Neviem či budú mať toľko času,“ priznala som. „Aj teraz sú niekde v Mexiku.“

„To nevadí zlatko. Aj tak s nimi príď,“ usmiala sa a ja som sa pozrela na starkého. Usmial sa na mňa a ja som ho objala.

„Ďakujem starký, veľmi si mi pomohol.“

„Veľmi rád ti pomôžem aj nabudúce, no nie s niečím takýmto. Dávaj si pozor a ozvi sa, keď dorazíš domov,“ usmiala som sa a prikývla. Nasadla som do auta a išla naspäť do Chicaga.

Išla som na diaľnicu, no nenáhlila som sa nikam. Chcela som si jazdu užiť a nikto ma doma aj tak nečakal. Mala by som zavolať aj mame, že som v poriadku, no asi urobím najlepšie, keď ešte nie. Nechcem, aby sa o mne dozvedel Dávid. Ešte stále sa na neho hnevám a chcem, aby to aj vedel. To čo povedal ma zabolelo a je mi jedno, či sa za tento môj čin na mňa nebude hnevať. Je mi to tri/päť. Hádam raz pochopí, že som to urobiť musela.

Do Chicaga som prišla utorok večer. Vošla som do nášho domu a odparkovala auto. Ani som nevyšla do domu a už ma prekvapil nahnevaný Mark.

„Slečna Emma!“ skríkol na mňa až som sa naplašila. „Kde ste boli? Vaša matka a otec sa o vás nesmierne báli! Váš priateľ a vaši kamaráti tu boli každý deň! Dúfam, že máte pre mňa rozumné vysvetlenie!“ povedal nahnevane a ja som si celkom istá, že som ho takého naštvaného ešte nikdy v živote nevidela. Tak som si len vzdychla a šla s ním do domu. Cestou do obývačky som mu všetko vysvetlila a on bol hneď kľudnejší. „Som rád, že ste v poriadku.“

„Nič by sa mi nestalo Mark, viem sa o seba postarať,“ ukľudňovala som ho a smiala sa na ňom.

„Pripravíme vám jedlo, určite ste hladná,“ povedal a s úsmevom odišiel preč. Vzala som do ruky mobil a zavolala Kim.

„No ty sa teda vieš kedy ozvať! Nenávidím ťa!“ kričala nazlostene.

„Nejač a povedz Megan, že vás obe zajtra ráno čakám u mňa doma.“

„Čo? Prečo?“

„Lebo je zajtra večer ples a pochybujem, že vy dve máte niečo na seba. Povedz jej to a žiadne ale, ahoj,“ usmiala som sa a zložila. Určite sa o mňa celý ten týždeň báli a nemali času chodiť po obchodoch. Aspoň takto im to môžem ako tak vynahradiť.

Poriadne som sa najedla a išla do svojej izby. Otvorila som veľkú šatňu, ktorú mám ako druhú izbu a otvorila skriňu. Hľadala som nejaké plesové šaty a aj som ich pár našla. Mám ich vďaka tomu, že som ich musela nosiť na večierky, na ktoré som chodila s rodičmi. Aspoň raz sa mi budú naozaj chodiť.

Okolo deviatej som šla do sprchy a umyla si poriadne vlasy, celé telo, aby som zajtra mohla byť na plese pekná. Hlavne pre Dávida. Nech už povedal a urobil čokoľvek, stále som ho milovala a tentoraz sme si už boli vlastne kvit. Obliekla som si kockované, pánske šortky a iba biele tielko. Rozpustila som si vlasy a už chcela ísť do postele, keby som nezačula pohyby vonku. Podišla som opatrne k oknu a otvorila ho. Vystrčila som hlavu a poobzerala sa. Nič vonku nebolo. Nechala som otvorené okno a šla zhasnúť. Keď som sa však otočila, zapišťala som a narazila do steny. Chytila som sa za srdce a zhlboka dýchala.

„Zbláznil si sa?“ vyštekla som na Dávida.

„Ja? Ako to, že si doma a ja to viem posledný?“ povedal rozčúlene a celý mokrý. Uvedomila som si, že vonku prší ako z krhly. „Som tvoj frajer pokiaľ viem! Mám to vedieť ako prví!“

„No nehovor, teraz som zrazu tvoja baba?“ nahnevala som sa rovnako ako aj on a pristúpila bližšie k nemu. „Doteraz si sa tak nezaujímal!“

„Čo si to povedala?“ skríkol urazene a pristúpil ku mne. „Volal som ti každý boží deň! Volal tvojej mame, komukoľvek! Bál som sa o teba ako blázon a ty mi povieš, že sa o teba nezaujímam?“

„Tvoje slová minulý týždeň hovorili za teba! Normálne sa mi zdá, že som už vlastne nezadaná!“

„Normálne sa ti to zdá? Fajn, lebo práve nezadaná si, aby si vedela.“

„Fajn!“

„Fajn!“ skríkol na mňa, chytil ma za pás a vášnivo pobozkal. Chytila som ho za tvár a on so mnou narazil do steny. Priťahovala som si ho k sebe čo najbližšie, aby som cítila jeho teplo, jeho lásku a aj ubúdajúci strach. Odtrhol ma od steny a spolu sme spadli do postele. Hladil ma po celom tele a hrýzol do spodnej pery. Toľko mi chýbali jeho pery, jeho dotyky. Toľko mi chýbal on sám.

„Už mi to nikdy neurob,“ pošepkal a smutne na mňa pozrel. „Už nikdy odo mňa neujdi. Veľmi som sa o teba bál.“

„Mrzí ma to, ale potrebovala som si ísť po radu starkému.“

„Dúfam, že ti aspoň dobre poradil. Lebo ja som išiel kvôli strachu umrieť,“ pohladil ma po tvári a ja som na jeho naozaj videla strach. Únava ukazovala, že nespal celý ten čas.

„Bál si sa o mňa?“ spýtala som sa a v očiach ma pálili slzy.

„Veľmi. Už mi to prosím nerob,“ povedal a ja som prikývla. Potom sa ku mne nahol, pobozkal ma a silno objal. Keďže nemám doma rodičov, Dávid bude dnes u mňa spať. Povedal mi, že dali zajtra voľno, aby sme sa mohli chystať na ples. Veľmi som sa potešila, že aj keď sa stalo čo sa stalo, aj tak chcel ísť so mnou na ples. Povedal, že to je možno jediný raz, čo ma uvidí v takých šatách. Uznala som a tešila sa na večer. Ľahol si na moju posteľ a ja som si hlavu položila na jeho hruď. Zakryla som nás dekou, napísala starkým smsku a spokojne si zaspávala.

„Milujem ťa,“ pošepkala som s posledných síl, lebo ma už doháňal spánok.

„Ja teba viac,“ pobozkal ma na čelo a obaja sme sa poddali únave a dobrému pocitu, že sme zase spolu, vedľa seba. Vonku stále lialo a kvapky mi padali na parapetu. Sem-tam sa aj zablýskalo a veľmi hrmelo, no to ma aj tak neodradilo od toho, užiť si spánok s Dávidom.

„To si robíte srandu!“ zobudil ma ráno krik a s námahou som otvorila oči. S Dávidom som sa pozrela k dverám a videli sme nahnevanú Kim a vedľa nej Megan. Obe sa čertili a mali aj prečo. Hodinky ukazovali pol desiatej a ja sa tu váľam s Dávidom v posteli.

„Nemáte ani štipku hanby v sebe?“ pripojila sa Megan a ja som sa chytila za hlavu.

„Ale veď dobre. Človek si chce pospať a takto ho zobudia,“ povedal Dávid a posadil sa celý strapatý.

„Už ste udobrený, keď sa tu váľate po sebe?“ povedala so smiechom Kim a hodila do nás vankúš.

„My sme neboli pohádaný. Aspoň ja nie,“ povedal Dávid a pozrel na mňa.

„U mňa pomoc nehľadaj,“ zasmiala som sa a on sa ku mne nahol, aby ma pobozkal.

„Asi pôjdem. Chcete sa pripravovať a bla, bla. Asi pôjdem so Smithiem na pivo,“ povedal a postavil sa z postele.

„Aby si večer prišiel triezvy, je ti to jasné?“ hovorila som za ním.

„Neboj sa a kam mám prísť? Prídeme všetci po vás nie?“ spýtal sa a pozrel na Kim.

„Jasné, to je dobrý nápad,“ súhlasila.

„Počkaj, dám ti Tobyho číslo,“ povedala Megan a vybrala mobil. „Mohli by ste ho vziať so sebou?“

„A to si myslíš, že sa toľkí vmestíme do auta?“ spýtal sa jej skepticky.

„No a?“

„Megan, veď ti Toby povedal, že pre teba príde sám, lebo sa s tebou chce rozprávať. To si to už nepamätáš?“ povedala jej Kim a ona sa plesla po čele.

„No jasné, zabudla som. Tak nič,“ usmiala sa a schovala mobil.

„Prídem o šiestej, ahojte,“ usmial sa, poslal mi vzdušnú pusu a odišiel preč. Usmiala som sa a zívla si. Obe na mňa pozerali, akoby ma mali ísť hneď zabiť.

„Kde si bola?“ spýtala sa Megan a sadla si na posteľ.

„Išla som do D.C za starými rodičmi,“ povedala som a Kim si sadla tiež.

„A došla si v pohode? Všetko je v pohode?“

„Jasné, dostala som rady a to je super. No teraz poďme, aby sme sa stihli pripraviť.“ Postavila som sa z postele a otvorila druhú miestnosť so šatníkom. Nestíhali sa čudovať, koľko vecí tam mám. Otvorila som skriňu a vytiahla z nej plesové šaty, ktoré som hodila na posteľ. Mala som aj dlhé aj krátke šaty. Ja som sa rozhodla pre krátke a som zvedavá, pre aké oni dve.

„Wow, ja chcem tvoje šaty,“ snívala Megan a obzerala si každé jedny.

„Tieto sú krásne,“ povedala Kim a vzala si ich do ruky. Potom však pozrela spýtavo na mňa.

„Berte si čo chcete,“ povedala som a ona sa hneď naradovala. Tých šiat tam bolo asi pätnásť a ja som si vzala tie moje, ktoré mi obe závideli. Vyberali a skúšali si každá každé jedny a nevedeli sa ani pre jedny rozhodnúť. Tak som sa na ne pozrela a snažila sa im vybrať čo najlepšie. Nakoniec som im vybrala a bola som so sebou viac než spokojná. Kim som vybrala čisto biele, krátke šaty, ktoré jej veľmi slušali. K tomu som jej vybrala aj Swarovski náhrdelník, náramok a aj prsteň modrej farby. Dala som jej k tomu aj modré topánky na vysokom opätku. Keď si ich nasadí, tak bude rovnako vysoká ako Smithie. Megan som vybrala béžové šaty s čiernym čipkovaným opaskom, ktoré jej boli tiež ako aj Kim po kolená. K tomu som jej vzala aj hnedý prsteň s veľkým okom, veľké strieborné a guľaté náušnice a aj hnedý náramok, ktorý mal v sebe ďalšie náramky. Na nohy som jej dala béžové topánky s opätkom, v ktorých jej boli vidno prsty. Ja som si vybrala biele, bez ramienkov šaty so zlatým opaskom na pása. K tomu som si vzala zlatý náramok a veľké guľaté náušnice ako má aj Megan a ešte aj strieborný prsteň so srdcom a aj strieborný náhrdelník, ktorý mi dal Dávid. Ten, v ktorom je naša spoločná fotka. Na nohy som si vybrala béžové topánky na opätku s čipkovaným vzorom, z ktorého mi boli vidieť prsty a na konci bola veľká béžová mašľa.

„No, ty máš ale vkus Emma. Úžasné,“ chválila ma Kim a obzerala sa v zrkadle.

„Páči sa vám to?“ spýtala som sa s úsmevom.

„No jasné, že áno. Je to krása,“ pridala sa aj Megan.

„Myslíte, že sa takto budem páčiť aj Smithiemu?“ spýtala sa Kim a ja som na ňu pozrela.

„Ľahne, keď ťa uvidí,“ povedala som a Megan prikývla. Usmiala sa na nás a ja som bola rada, že sa im to obom tak veľmi páči. Aj mne sa to páčilo. Ako som ich parádne vymódila.

„Teraz je na rade líčenie,“ vyhlásila Megan a Kim na ňu vystrašene pozrela.

„Toto by so radšej vynechala.“

„Ale neblbni a poď sem,“ povedala a už ju začala maľovať. Ja som šla do kúpeľne a pozrela sa do veľkého zrkadla. Vzala som do ruku špirálu a začala si maľovať mihalnice. Mama kupuje len tie najlepšie špirály, a preto je táto úžasná. Riasy som mala perfektne dlhé a vôbec sa mi nelepili. Pod oko som si nafarbila aj čiernou ceruzkou a mala som dokonalé oči. Na tvár som si dala aj make-up, aby som nevyzerala ako smrtka a na ústa som si dala jemný lesk, ktorý skoro nevidno.

„Môže byť?“ pristúpila som k Megan a kľakla si k nej. Pozrela sa na mňa a prstom mi zotrela z oka čiernu, ktorá tam nemala byť.

„Teraz je to skvelé,“ usmiala sa na mňa a potom som namaľovala zase ju. Všetky tri sme boli nádherné ako aj sme.

„Teraz sú na rade vlasy. Ako si ich urobíme?“ spýtala sa Kim a ja som pozrela na Megan.

„Tak čo s nami urobíš?“ usmiala som sa na ňu.

„Ty si aj tak urobíš po svojom, ja sa postarám o Kim,“ povedala a vrhla sa na Kim. Zasmiala som sa a šla znova do kúpeľne. Vzala som si maminu kulmu, lebo svoju som dala Megan. Vlasy som si vypla dohora, ale predtým som si urobila pekné vlnky. Tak sa mi to však nepáčilo, tak som si ich spustila a nechala voľne padnuté. Ofinu som si tiež natočila, aby mi nepadali vlasy do tváre a na koniec som si ich nalakovala, aby mi dobre držali.

„Emma, poď sa pozrieť,“ zakričala na mňa Megan a ja som vyšla z kúpeľne. Pozerala som sa na nádherné, upravené dievča s hanblivým úsmevom. Kim bola prenádherná a myslím, že sa po nej budú obzerať aj iní.

„Si krásna,“ jemne som ju objala a ona sa zaškerila.

„Môžeme sa snáď rovnať tebe?“ povedala Megan so smiechom a ja som jej vyplazila jazyk. Všetky tri sme boli krásne. Hodila som aj Markovi foťák a požiadala ho, aby nás vyfotil. Mama predsa musí mať pamiatku. Keby som sa jej nedala odfotiť, tak by mi to nikdy neodpustila. V tom mi však došlo, že jej stále musím zavolať.

„Ahoj mami, už som doma.“

„Takže ja budem posledná komu to povieš?“

„Nie, len som si myslela, že sa hneváš.“

„Ale ja nie som nahnevaná. Zúrim ako levica! Len počkaj keď prídem domov.“

„Prepáč, ale potrebovala som si vyjasniť pár vecí!“

„Ja to chápem zlatko, ale to ti nebránilo mi zavolať a povedať, že ideš ku starkým.“

„Ako vieš, že som bola tam?“

„Starká mi volala, že si tam a si v poriadku. Musí mi to povedať svokra a nie ty! To už kde sme!“

„Mrzí ma to. Preto si mi nevolala? Lebo si vedela kde som?“

„Áno vedela a premáhala som sa, aby som to nepovedala aj Dávidovi. Volal mi v jednom kuse a aj ja jemu, či nevie niečo nové. Vieš ako sa o teba bál?“

„Áno, viem mami.“

„Povieš mi, čo sa teda stalo?“