OurStories.cz ~ naše povídky - Povídky » Na pokračování » Emailová láska - 44. kapitola

29.10.2013 (13:00) • Mimush • Povídky » Na pokračování • komentováno 1× • zobrazeno 357×

44. kapitola

Príprava nám trvala strašne dlho, až kým hodinky neukazovali za pätnásť minút šesť. To už však volal Toby Megan a tá s úsmevom šla dole.

„Stretneme sa tam, okej?“ objala nás obe a šla za ním.

„Pozval on ju alebo ona jeho,“ spýtala som sa Kim.

„Ona jeho a on jej povedal, že práve on ju v tom momente chcel pozvať tiež. Smiala sa veľmi,“ usmiala sa na mňa a šli sme do kuchyne. Otvorila som chladničku a podala jej džús.

„Tešíš sa?“ spýtala sa ma a ja som sa s úsmevom na ňu pozrela.

„Ako malé dieťa. Ešte nikdy som na plese nebola.“

„Ani ja a rozhodne nie takto,“ ukázala na seba a ja som sa napila.

„Vyzeráš dobre.“

„Dobre, ale toto nie je môj štýl. Čo keď ma vysmejú?“

„Ja vysmejem ich, ak sa na teba čo i len trochu zle pozrú,“ povedala som jej a ona sa na mňa usmiala.

„Slečna Emma, je tu váš doprovod,“ povedal Mark s úsmevom a ja som pozrela na hodinky.

„Presne na čas. Pozvi ich ďalej Mark, my hneď prídeme,“ povedala som a on odišiel.

„Ja sa bojím,“ povedala Kim a ja som k nej podišla.

„Ak zvládneš toto Kim, zvládneš aj iné. Neboj sa, hlavu hore a poďme. Si dievča, jasné?“ usmiala som sa na ňu a ona prikývla. Vzala som ju za ruku a spolu sme šli do obývačky, kde som uvidela Dávida opretého jednou nohou o stenu, s rukami vo vreckách a Smithieho ako kráča nervózne po izbe.

„Ahojte,“ pozdravila som ich a obaja sa hneď vystreli. Kim bola hneď červená ako paprika a schovávala sa za mňa. Pokynula som teda Smithiemu, aby prišiel a on bol v momente pri nej. Nechala som ich samých a šla k Dávidovi, ktorý ma vzal za ruky a obzrel si ma od hlavy až po päty.

„Si nádherná,“ usmial sa a letmo pobozkal na pery.

„Ďakujem, ani ty nie si na zahodenie,“ usmiala som sa a žmurkla na neho. Mal na sebe čierny oblek a košeľu, ktorá pri krku nemala zapnuté aspoň tri gombíky. Pritiahol si ma k sebe bližšie a vášnivo pobozkal. V tom som však začula cvaknutie fotoaparátu a pozrela na vysmiateho Smithieho.

„A teraz ty,“ usmial sa na mňa a podal mi foťák. Vzala som ho a on si k sebe hneď pritiahol už tiež vysmiatu Kim. Boli to dve krásne fotky, no ja som chcela ešte viac, a preto som zavolala Marka, aby nás odfotil. Už bol však čas ísť, tak sme nastúpili do auta a chalani nás viezli do školy. Keď sme tam prišli, veľa áut tam už dávno bolo, až sa mi zdalo divné, že je ich tu tak veľa. Vonku ešte bolo plno ľudí, ktorí prišli takisto ako aj my. Vystúpili sme a Dávid si so mnou preplietol prsty. S úsmevom sme šli s ostatnými do veľkej spoločenskej miestnosti, kde sa konal ples. Vyzdobili naozaj krásne celú miestnosť a už hral aj DJ pre tancujúce páry. Bola to nádhera. Našli sme si miesto, zložili veci a sadli si. Fakt som nechcela ísť hneď tancovať a ani chalani nemali chuť.

„Už sa toľko nečervenaj,“ povedal Smithie Kim a ona na mňa pozrela.

„To sa nedá. Takto som nikdy nikde nebola,“ povedala a Dávid na ňu pozrel.

„A pozri ako ti to sekne,“ žmurkol na ňu a usmial sa. Dávid chytil moju stoličku a prisunul ju viac k nemu. Objal ma okolo pása a pobozkal na líce. Usmiala som sa na neho a uvidela Megan ako zlostne k nám beží. Prisunula si k nám stoličku a pozrela zmučene na nás.

„A tebe sa čo stalo?“ spýtala som sa jej a ona na mňa zazrela.

„Povedal mi, že ľúbi inú. Chápete to? Že ľúbi inú! Snažil sa pri mne na ňu zabudnúť, ale ozvala sa mu a je fuč.“

„Počkaj,“ nechápala Kim, „To ti povedal dnes? To myslí vážne?“

„A to nie je všetko. Videla som Simone, je pekná, ale nie viac ako my,“ zasmiala sa, „A viete kto jej robí doprovod? Tom!“ povedala a ja som stratila úsmev na tvári. Dávidove stisnutie zosilnelo a nahol sa nad stôl akoby zle počul.

„Čo si to povedala? Asi som ťa zle počul,“ povedal zúrivo.

„Neveríte? Pozrite sa sami,“ povedala a ukázala za seba. Pozreli sme sa jej smerom a uvideli ako sa Simone zabáva s ostatnými a okolo pása ju objíma Tom. Pozrel sa mi do očí a nechutne sa usmial. Mala som chuť vyplaziť mu jazyk.

„A to som si myslela, že môj prvý ples bude nezabudnuteľný po tej peknej stránke,“ povedala Kim a tým trafila do čierneho. Ja som sa však usmiala a pozrela na nich

„Hlavu hore!“ povedala som nadšene, „Prišli sme sem, aby sme zažili prvý spoločný ples. Nepokazia nám ho predsa len za to, že tu sú, no nie? Všetci úsmev a radosť, že sme sa sem vôbec dostali. Akoby tu tí dvaja vôbec neboli a ty potrebuješ partnera,“ povedala som a pozrela na Megan. „Bobby! Poď sem,“ prišiel k nám a usmial sa na Megan, ktorá pozerala šokovane na mňa. „Už sme kompletní a teraz si poďme trochu zatrsať!“ vzala som Dávida za ruku a aj s ostatnými som prišla na parket, kde na mňa s úsmevom pozrel. Žmurkla som na neho, pobozkala ho a zábava sa mohla začať.

Moje oči celý čas zaujímali len mojich priateľov. Bola som s nimi a bola som rada, že sme sa sem vôbec dostali. To, že je tu Simone a Tom ma vôbec z miery nevykoľají. Starký mi povedal, aby som bola sama sebou. A to aj mienim urobiť. Tancovali sme aspoň hodinu, no potom sa konal nejaký program a následne na to aj večera, na ktorú som sa veľmi tešila. Bola som totižto poriadne hladná. Najedli sme sa a keďže sme boli spolu pri stole, poriadne sme sa zasmiali a aj jedlo sem-tam lietalo. Našťastie si nás nikto cez hudbu nevšímal, ani nepočul. Určite by nás potom vyhodili von. Aj keď som sa nepozerala, stále som na sebe cítila niečí pohľad. Nemusela som ani hádať koho pohľad to bol. Kim mi pošepkala, že Tom zo mňa nevie spustiť oči. Bolo mi to však jedno a sústredila som sa, len na Dávidove zelené oči a na nič iné. On však predstierať vôbec nevedel. Vadilo mu, že je tu Tom a keby tu nebolo toľko ľudí, určite by sa s ním pochytil. Ani sa mu nečudujem, keď len pred týždňom sa veľmi pobili. Cez stôl som mu stisla ruku a povzbudivo sa na neho usmiala. Vedela som, že trpí, no chcem, aby vedel, že som tu stále s ním.

Po jedle sa zábava znova začínala a všetci sa pobrali na parket s doprovodom, aj bez neho. Ťahala som so sebou aj Dávida, no ten ani za ten svet nechcel ísť. Tak som šla len s Megan a Kim, ktoré sa strašne tešili a zabávali. Vošli sme na parket a tancovali ako na diskotéke. Oni dve samozrejme nie tak ako zvyčajne, krotiť sme sa museli. Tancovali sme hodnú chvíľu, no potom zaznela pomalá hudba. Už som sa chcela pozrieť na Dávida a zavolať ho do tanca, keby ma niekto nechytil za pás a nezačal so mnou tancovať.

„Ahoj,“ pozdravil sa mi Tom a ja som si vzdychla.

„Ty mi nikdy nedáš pokoj alebo čo?“ spýtala som sa, no tancovala s ním aj s ostatnými ďalej. Kim a Megan sa v momente pobrali preč, no to ma zatiaľ nezaujímalo.

„Páčiš sa mi a to čo sa mi páči, chcem vidieť každý deň.“

„A nezáleží ani na tom, že to čo sa ti páči ťa vidieť nechce?“

„A prečo ma vidieť nechceš? Nepáčim sa ti nebodaj?“ spýtal sa a ja som sa mu pozrela do očí.

„Prečo ťa nechcem vidieť? Asi preto, že si mi vyhodil auto do luftu, zbil ma a naposledy pokúsil znásilniť. Zdá sa ti, že po tomto by som ťa rada vídala?“

„S tým autom som ti to vysvetlil, s tým bitím som ťa chcel umlčať a pokiaľ ide o ten piatok, tak to som maximálne prehnal,“ povedal a ja som vypleštila na neho oči.

„Nebodaj ťa to mrzí?!“

„To síce nie, ale nechcem si ťa poštvať viac.“

„Lebo?“

„Ťa chcem získať, nie je to jasné?“

„Získať? Ako to myslíš?“ spýtala som sa vystrašene.

„Nie tak ako myslíš,“ zasiahol hneď, „Chcem získať tvoje srdce.“

„Moje srdce?“ táto debata sa poberala úplne iným smerom.

„Keď som ťa prvýkrát uvidel na tej párty pri jazere, v momente si ma okúzlila a chcel som ťa mať. Čím viac si sa mi vzďaľovala, tým viac som ťa chcel. Keď som ťa videl, tvoj úsmev, chcel som, aby si sa tak pozrela na mňa. Aby si sa usmiala aj na mňa a nie na iných.“

„Prečo mi to hovoríš?!“ spýtala som sa.

„Lebo som sa do teba zamiloval Emma. Od prvého momentu, čo som ťa uvidel,“ povedal a usmial sa na mňa. V momente som prestala tancovať a prekvapene na neho pozerala. Usmieval sa a ja som nevedela čo povedať na toto jeho vyznanie. Odbočila som pohľadom a zavrela oči. Potom som sa mu však znova pozrela do očí a vzdychla si.

„Prepáč, ale...“ začala som, „Ja milujem Dávida.“

„Tvoja láska k nemu je nová Emma,“ chytil ma za ruky a priblížil sa ku mne. „To čo cítiš k nemu, by si cítila aj ku mne. Nie je to pravá láska.“

„Ale je Tom. Ja milujem jeho a nikoho iného.“

„Počúvaš sa? Si ním zaslepená, lebo je neviem aký úžasný. No keby spoznáš mňa, vedela by si, že som od neho lepší,“ povedal a ja som zavrela oči. Pomaly som striasla jeho ruky a vzdychla si.

„Aj keby som ho nemilovala tak ako hovoríš,“ otvorila som oči a pozrela na neho. „Aj tak by som nedokázala milovať práve teba.“

„Ale prečo? Urobil by som ťa omnoho šťastnejšou a ...“

„Nie Tom. Teba by som nikdy milovať nevedela,“ povedala som na rovinu. „Ublížil si mi. Bola by som radšej, keby len psychicky, no ty si mi opakovane ubližoval fyzicky. Udrel si ma, viackrát,“ povedala som, „Potom si mi vyhodil auto do vzduchu a posledne sa ma pokúšal znásilniť. Prepáč, ale ak po tomto chceš, aby som ťa milovala, si úplný blázon.“

„A čo urobil také on, že ho tak miluješ?“ hneval sa.

„Robí ma šťastnou tým, že na mňa len pekne pozrie a nikdy na mňa nezdvihol ruku. Prepáč Tom, ale nedokázala by som chodiť s niekým, koho sa bojím,“ povedala som a obišla ho. On ma však schmatol za ruku a pritiahol drsne ku mne.

„Ešte ti len dám dôvod báť sa ma,“ pošepkal hnusne a chcel ešte niečo povedať, no pozrel s úsmevom za mňa. „Prečo ma neprekvapuje, že si práve teraz prišiel.“

„Pusti ju Tom,“ povedal Dávid a Tom sa usmial.

„Ale isteže,“ povedal a odsotil ma k nemu, až som mu narazila do hrude. „Uvidíme sa inokedy Emma. Bez toľkých ľudí,“ žmurkol na mňa a odišiel preč. Dávid si ma obrátil k sebe a skúmal či som v poriadku.

„Kde si toľko bol?“ spýtala som sa hnusne.

„Prepáč, ale vyzerala si, že si to mala pod kontrolou.“

„Pod kontrolou? Vážne?“

„Čo ti hovoril?“

„Ale nič dôležité, len mi vyznával lásku,“ povedala som a pomykala plecami. Zachytila som jeho šok a potom šla smerom von, nadýchať sa čerstvého vzduchu. Vyšla som von a sledovala ako sa iné páry odkrádajú do noci a iní zase popíjali.

„Emma,“ prišiel za mnou Dávid a ja som sa na neho pozrela s rukami založenými na hrudi, lebo mi bola zima. „Uverila si mu to?“

„Najprv áno, ale keď ma chytil za ruku, už nie,“ pristúpil ku mne.

„On ťa miluje a ty...“

„Čo Dávid? Ja čo!“ spýtala som sa s nadvihnutým obočím. „Povedala som mu, že milujem len teba. Nehodlám milovať niekoho kto mi ubližuje.“

„A on čo na to?“

„Začal mi hovoriť, že si nie pre mňa dosť dobrý a moja láska k tebe nie je pravá.“

„To ti povedal?“ spýtal sa a pristúpil ku mne.

„Áno to povedal a podľa mňa si to myslí aj Simone,“ chytil mi tvár do dlaní a ja som si vzdychla. „Dala by som čokoľvek za to, aby som im mohla povedať, že sa poznáme dlhšie.“

„A kde je napísané, že to nemôžeme povedať?“

„Lebo by to bolo na nič. Zbytočné reči a podobne. Nechcem byť ešte viac v stredobode pozornosti ako som teraz. Nechcem to hlavne ani pre teba,“ usmiala som sa a on prikývol.

„Čo ideme robiť? Nechcem ísť dnu, keď je tam on,“ priznal sa.

„Môžeme sa ísť prejsť,“ navrhla som a on s radosťou prikývol. Preplietol si so mnou prsty a vykročili sme do noci. Prechádzali sme sa po uličkách, sem-tam stretli opitých študentov a so smiechom šli ďalej. Srandovali sme a zabávali. V tom ma však viedol mimo cesty a šli sme pomedzi stromy.

„Kam ma to vedieš?“ spýtala som sa so smiechom.

„Nepamätáš si túto cestu?“ povedal mi s úsmevom. „Už sme tadeto išli.“

„Áno? A kedy?!“ zasmiala som sa a obzerala sa. Všade bola tma, stromy a nikde nikoho. V tom sa mi však zdalo okolo povedomé. „Aha? Už viem,“ zasmiala som sa a on sa usmial. Kráčali sme do čoraz tmavšieho lesa a vyšli na krásnej čistinke, kde som mala s Dávidom náš prvý najúprimnejší rozhovor. Usmiala som sa na neho a kráčala s ním ku kameňu, kde sme si sadli.

„Už som si myslel, že si na toto miesto zabudla,“ povedal a objal ma.

„Ako by som mohla? Na toto miesto mám veľa spomienok a aj fotiek,“ žmurkla som na neho a on sa usmial.

„Nevedel som, kam inam ísť. Toto ma ako prvé však napadlo.“

„A dobre ťa napadlo,“ usmiala som sa a on ma chytil za tvár.

„Si šťastná? Naozaj šťastná?“ pošepkal s úsmevom.

„Najšťastnejšia,“ povedala som a on sa nahol, že ma pobozká. Už som sa k nemu nakláňala tiež, no začula som kroky a hádku dvoch ľudí. Dávid ma schytil za pás a spolu sme sa skrčili za veľkú trávu a ľahli na zem. Blízko kameňa. Ja som však mala biele šaty, tak si dal Dávid rýchlo dole sako a prehodil mi ho cez šaty, takže nemali šancu nás vidieť.

„...nezaujíma! Mal si ju zdržať dlhšie!“ kričal veľmi známy hlas.

„A ako podľa teba? Vyznal som jej lásku a potom sa tam objavil ten magor! Čo som mal robiť?“ skričal Tom a ja som zdesene pozrela na Dávida, ktorý vypleštil oči rovnako ako aj ja.

„Ja neviem, ale už som ho skoro mala a ty si to všetko skazil! Načo si ju tak drsne schmatol za ruku?“ kričala Simone a bola dosť nahnevaná.

„Lebo ma už nebavilo počúvať ako miluje Dávida a mňa by nedokázala!“

„Sa jej čuduj, keď si jej spôsobil viac zlého ako dobrého!“

„Ale mňa to nezaujíma! Chcem, aby bola moja!“

„Bude, len musíme trochu ešte zapracovať. Dávid sa mi kvôli nej úplne vzdialil, tak nemám šancu mu aj niečo povedať, keď ma vôbec nepočúva. Chcem ho len pre seba a nie sa s ňou o neho deliť.“

„Keď ho tak veľmi chceš, nemala si od neho pred rokom a pol odchádzať! Prečo si odišla, keď ho teraz zase chceš?“

„Tak nejak som ho pobláznila a ani vo sne by ma nenapadlo, že príde ONA!“ rozčuľovala sa.

„A ako ich rozdelíme? Držia spolu, až priveľmi dobre.“

„Musíme niečo vymyslieť,“ povedala Simone a začala pochodovať popri kameni, až som si myslela, že nás uvidí. V tom sa však zastavila a pozrela na Toma. „Si ochotný, kvôli jej získaniu urobiť čokoľvek?“

„Dal by som aj život!“

„Unes ju!“ povedala a mne vyrazila dych. Dávidove zovretie povolilo a obaja sme mali padnutú sánku až po zem.

„Čože mám urobiť?“ nechápal Tom a zatváril sa akoby zle počul.

„Unes ju keď bude niekde sama! Unes ju a bude len a len tvoja!“

„A čo ty a Dávid?!“

„Toho nejako spracujem, viem ako na neho. Zabudne na ňu, keď sa s ním cez smsku rozíde. Zabudne a ja budem tá, ktorá ju nahradí.“

„A ako podľa teba to mám urobiť?!“

„Využi príležitosť, keď bude niekde sama. Aj keď sa máš k nej vlámať do izby, aj tak to urob!“

„A čo keď sa dovtedy rozídu?“

„Neboj sa, nerozídu sa len tak ľahko. Ale ak by náhodou áno, tak ju nemusíš unášať a získaj ju normálne. Dáme tomu týždeň, a potom ide náš plán. Je to jasné?“

„Jasné ako facka.“

„Nieže sa toto niekto dozvie Tom. Viem byť veľmi nepríjemná.“

„Všimol som si, keď ťa napadla práve takáto vec.“

Autor: Mimush, v rubrice: Povídky » Na pokračování

Sdílet

Diskuse pro článek Emailová láska - 44. kapitola: