OurStories.cz ~ naše povídky - Povídky » Na pokračování » Emailová láska - 46. kapitola

02.11.2013 (17:00) • Mimush • Povídky » Na pokračování • komentováno 2× • zobrazeno 371×

46. kapitola

Ešte v ten deň som sa stretla s Dávidom a povedala mu o Dalovi a jeho pláne. Najprv sa pýtal vkuse len na Dala, no potom sa už zameriaval aj na to, na čo má. Dohodli sme sa teda, že to urobíme tak. Síce sa mu to nepáčilo, že sa nechá bozkávať od Simone, Dale mal pravdu. Inak by tomu neuverili a ja by som sa asi sotva s niekým bozkávala, okrem Dávida. Dohodli sme sa, že to urobíme na telesnej, ktorú zajtra máme. Predtým však budeme musieť toto povedať aj ostatným, aby si nemysleli, že to je naozaj tak. To by potom naozaj zle dopadlo.

Ráno som si veľa vecí nevzala, lebo všetko som mala na internáte. Predsa len je piatok a mne sa na posledný deň do školy ísť nechce. Hlavne nie kvôli tomu, čo sa tam má stať. Kim a Megan som to hneď ráno pri aute povedala a vôbec sa im to nepáčilo. Nie to, že ju musí bozkávať, ale to, že to zašlo až takto ďaleko. Kim sa vôbec nepáčilo, že sa poznám s Dávidom už tri roky a nie som s ním. Vraj si zaslúžime byť spolu, no tá krava nám to všetko kazí. Typické. V každom vzťahu musí zasahovať aj iné dievča alebo chlapec. Prečo to však vždy tak je? To musia byť všetci úplne rovnakí?

„Takže na druhej hodine to príde. Em, si na to vôbec pripravená?“ spýtala sa ma Kim, keď sme boli sami. Pozrela som na ňu a pokrútila hlavou.

„Ale vôbec nie, no nikto sa nepýta na to, čo chcem ja.“

„My dobre vieme, že chceš byť s Dávidom v pokoji a v kľude, no ako vidíš, nie je to možné!“

„Keby môžem, okamžite by som to povedala ockovi a ten by s nimi urobil krátky proces.“

„Ja viem, ale teraz musíš pochopiť, že inak to proste nejde.“

„Čo keď sa už nikdy k sebe nedostaneme?“ spýtala som sa šeptom a ona ma s úsmevom chytila za rameno.

„Ak sa milujete, cestu si k sebe rozhodne nájdete. Tak ako ti pred tromi rokmi niečo hovorilo, aby si tomu záhadnému chlapcovi, ktorý ti píše mala odpísať. Ten pocit, ktorý si mala vždy, keď si s ním písala, či volala. Ten pocit, keď ste spolu stáli na brehu Michiganského jazera a mala si tú česť zažiť svoj úplne prvý bozk. Proste sa drž tohto pocitu a nemusíš sa báť, že sa odcudzíte. To sa proste nikdy nestane,“ usmiala som sa na ňu a hodila sa jej okolo krku. Ako môžem mať takú dobrú najlepšiu kamarátku?

Prvá hodina sa vliekla tak ako ešte nijaká. Myslela som si, že každá sekunda mala ešte ďalších sto sekúnd. Mohlo to byť takéto hrozné? Nielenže som sa potila ako pes, ale bola som taká nervózna, že to nie je ani možné. Jedno som však vedela. Predtým ako vojdem do telocvične, musím byť poriadne nahnevaná, lebo sa pred ním začnem smiať a celé to pokazím. Musím byť nahnevaná veľmi a pochybujem, že ma za konečných desať minút niekto nahnevá.

Zazvonilo a ja som opustila triedu. Šla som nemo do svojej skrinky a brala si telesnú. Niečo som si však z nej ešte brala, keby mi zrazu niekto nezatvoril prudko skrinku. Nechápavo som sa pozrela na vinníka a uvidela Britney. Prekvapene som na ňu zízala a nechápala.

„Áno, Britney? Čo sa deje,“ spýtala som sa v kľude.

„Ja ti ani neviem. Asi len to, že som ťa opakovane videla s ďalším chalanom, ktorý sa mi páči!“ povedala zúrivo a ja som nadvihla obočie. Myslela Dala?

„O kom to zas hovoríš?!“

„O Tomovi. Chcem ho a zase je zbláznený do teba! To si vážne nemôžem vybrať už iného chalan z tohto mesta?“

„Ty chceš Toma? Len si ho pekne nechaj, ja sa ho chcem práveže zbaviť!“

„Klameš!“ sotila do mňa a priblížila sa ku mne. No vo mne stúpal adrenalín. „Daj mu pokoj! Narobím ti veľa problémov, keď ťa s ním uvidím! Je to jasné?“ povedala zúrivo a odpochodovala preč. Ona chce Toma? Robí si srandu? Tak mňa chce Tom, no toho chce Britney. Môže byť náhoda taká sviňa?

Kráčala som zlostne do telocvične a snažila sa nevšímať si slová Britney. Ona a Tom? To myslí vážne? Prudko som otvorila dvere do telocvične, až na mňa zazrelo pár ľudí, ktorí boli blízko nich. Mňa však zaujala scéna predo mnou. On sa s ňou vážne bozkáva? On to zvládol? Hneď ma však uvidel a ja som s otvorenou sánkou na nich zízala. Simone sa otočila tiež a videla som jej na tvári víťazstvo. Tak toto naozaj prehnala! Nebude sa tešiť z toho, že ho pobozkala! Tak toto teda nie!

Zúrivo som hodila na zem vrecúško s vecami a náhlila som sa k nim. Dávid už na mojej tvári videl, že je zle a snažil sa to napraviť. Bolo však už neskoro.

„Uhni mi z cesty!“ skríkla som na neho a odsotila ho. Podišla som ku Simone a bezhlavo som jej vrazila facku do tváre, až spadla na zem. Neviem, kde sa vo mne vzala tá zlosť. Asi stade, keď cudzia šľapka bozkávala môjho chlapca!

„Tak toto si už naozaj prehnala!“ skríkla som na ňu a ona sa s úsmevom postavila.

„A to som si myslela, že ho nikdy nedostanem. Smola dievča, v niečom som predsa len lepšia.“

„Lepšia?“ skríkla som až sa to ozývalo. „V čom lepšia?! V tom, že preberáš zadaných chalanov alebo čo!“

„Preberám?“ rozčúlila sa tiež. „On bol dávno môj, ty suka! Ty si sa sem privtierala a všetko mi vzala.“

„Čo všetko? Nič som ti nevzala!“

„Nie? Vzala si mi nielen lásku môjho života, ale aj kamarátov!“ povedala a ja som sa zamračila. „Áno! Kim, Megan, Bobby a Smithie! My všetci sme boli partia, no prišla si ty a zaujala moje miesto a to nikomu neodpustím!“

„Mne je úplne ukradnuté, aké si mala vzťahy pred rokom a pol! Teraz je teraz, ty koza! Keď si si nevážila čo máš, nie je to môj problém!“

„Čo si to povedala?“ skríkla a vrhla sa na mňa.

Netuším, ako sa to stalo, no začala som sa bezhlavo mlátiť so Simone. Už v tom však nebolo len to bozkávanie s Dávidom. Chcela som jej dať vyžrať to, že sa ma s ním snaží rozdeliť. To proste neprekusnem! Neprekusnem, že konečne mám niekoho, koho milujem a príde nejaká krava a zoberie mi ho. Či je to dievča alebo hocikto, neváhala som a vrazila jej päsťou až padla na zem. Chcela sa vrhnúť na mňa znova, no Smithie ju chytil za pás a odohnal odo mňa čo najďalej.

Mňa zozadu chytil Dávid a tiež ma od nej ťahal preč. Simone sa bránila a chcela silou mocou dostať ku mne, no Smithie ju nepustil. Ja som sa ani nesnažila k nej dostať. Vedela som totiž, že toto už stačilo. Strčila som do Dávida a pozrela na neho. Nemal na tvári prekvapenie, ale šok a zdesenie. Rozhodne nečakal, že sa stane práve toto. Našťastie neboli v telocvični ľudia, ktorí ma nepoznajú. Boli tam len chalani z tímu a nikto iní. Aspoň, že tak. Pozerala som sa mu do očí a následne vystrela ruku a udrela ho ňou.

„Ako si mi to mohol urobiť!“ skríkla som na neho a on sa s vyvalenými očami na mňa pozrel.

„Ona sa na mňa vrhla, nevedel som ju zo seba dostať!“

„Aha jasné a čo keby si reagoval tak, ako som teraz ja!“ kričala som zlostne.

„To som jej mal vraziť?“ nechápal.

„Áno mal!“ povedala som a z očí mi vyšli slzy. Toto však boli pravé slzy, pretože som sa práve chystala povedať tie slová. „Vzťah je aj o dôvere, vieš to však?“

„Áno, ale nemohol som za to! Nevedel som ju zo seba dostať!“

„Nevyzeral si na to, že by si ju zo seba chcel dostať!“ povedala som a ukázala na ňu. Veľmi sa jej táto hádka páčila a nedala to vôbec zakryť. „Akoby sa ti to aj páčilo!“

„Čo? Nie!“ skríkol a chytil ma za ruku. „Vieš, že milujem teba!“ povedal, no ja som si ruku od neho vytrhla.

„Neverím ti! Nestalo sa to prvýkrát, čo sa na teba vrhla!“ povedala som so slzami. „Už toto ďalej zvládať nedokážem!“ povedala som a pozrela mu do očí. „Už takto ďalej nevládzem,“ zaujímavé na tomto všetko bolo to, že toto bola čistá pravda.

„Čo-čo mi to hovoríš?!“ Pristúpil bolestne ku mne. Videl mi to v očiach.

„Nechcem s tebou ďalej byť,“ zavrela som oči. „Už nikdy! Lepia sa na nás problémy a ja chcem žiť normálnym životom a nie sa vkuse báť, že príde iná, ktorá mi ťa zoberie. Je to len krátky vzťah, a práve preto je na čase ho ukončiť,“ povedala som a otvorila oči.

Uvidela som neďaleko nás aj Kim a Megan a oni tiež nechápali, čo sa to deje. Pozrela som Dávidovi znova do očí a videla v nich strach. Strach, že to, čo hovorím, myslím vážne. Podišiel ku mne a chytil ma za tvár.

„Nikdy ťa už nechcem vidieť!“ Tie slová sa mi zabodávali hlboko do srdca, „Zbohom Dávid,“ pošepkala som a so slzami od neho odchádzala. Prechádzala som popri všetkých a ani jeden nemohol uveriť tomu, čo sa práve udialo. Ani jeden nedokázal uveriť tomu, že som sa práve rozišla s Dávidom. Nebol to však fingovaný rozchod. Toto bol pravý rozchod!

Kráčala som s poranenou perou cez chodby a snažila sa ju čo najlepšie skryť. Zašla som na najbližšie záchody a pozrela sa do zrkadla. Tvár som mala celú od sĺz a peru od krvi. Zapla som si vlasy do vrkoča a nahla sa, aby som si mohla umyť tvár.

„Em, čo sa stalo?“ pribehli ku mne Kim a Megan a mali v hlase zdesenie, priam strach.

„Čo sa to tam stalo?“ spýtala sa znova a ja som si zatiaľ utierala mokrú tvár.

„Skončila som to, tak ste to predsa chceli, nie?“

„Áno, ale falošný rozchod, nie pravý!“ obrátila ma Megan k nim a pozrela na mňa. „Prečo si sa s ním rozišla? Veď bol plán to zamaskovať, nie to myslieť vážne!“

„A čo ste čakali? Že sa rozídeme a budeme sa stretávať ako prvý mesiac predtým? To si vážne myslíte, že s tým dokážem chodiť po škole, že ho večer pred internátom uvidím?“

„Nie Emma, ale mohli ste sa stretávať, pod zámienkou, že s tebou chce byť. Že to chce napraviť. Taký bol plán, do riti,“ povedala zúrivo Kim.

„Áno, taký BOL plán! Fakt nechápem, ako ste si mohli myslieť, že to zvládnem. Pozerať sa každý deň na neho a vkuse ho odmietať. Nechápete, že tak by sme trpeli obaja a raz by sme to nevydržali, a potom by to celé prasklo? Veď rozmýšľajte!“

„My rozmýšľame, Emma! Čo ťa to napadlo! Ešte včera si s tým problém nemala!“ nechápala ani jedna.

„Áno, včera som s tým problém nemala,“ pozrela som na nich so suchou tvárou. „No uvedomila som si, že keď mám mať vzťah, tak pravý a nie tajný! Chápte aj vy mňa, že toto som proste druhýkrát zvládať nechcela!“ povedala som im na rovinu a šla zo záchodov preč.

Kráčala som po chodbe a všímala si pohľady ostatných. Očividne to už všetci vedeli. Simone si naozaj pohla, aby to každému oznámila, ako som si len mohla myslieť, že si to nechá pre seba? Zapípal mi mobil, tak som sa pozrela na smsku.

Emma, čo sa to stalo? Si v poriadku? Musíme sa stretnúť, nemám z tohto dobrý pocit!

Vzdychla som si a začala písať odpoveď.

Nie Dávid, my dvaja spolu už nikde nebudeme. To, čo som povedala, som myslela vážne. Mrzí ma to, ale ak s tebou nemám mať normálny vzťah, nebudem ho mať vôbec. Pochop ma, že ďalšie skrývanie už nezvládnem. Počkáme nejakú dobu a potom sa porozprávame, teraz to však nejde. Prosím nechoď za mnou. Kim ti bude hovoriť, ako som na tom. Zatiaľ nič moc.

Poslala som a vzdychla si. Musí to proste takto byť a nijak inak. Nič s tým už neurobíme. Musíme proste veriť, že sa to upokojí a môžeme byť znova spolu. Ja tomu proste verím, že sa raz ráno zobudím s pocitom, že ho môžem znova pobozkať a byť s ním. Teraz som však ten pocit ani zďaleka nemala.

Zvyšok vyučovania som sa nebavila vôbec s nikým. Smithie aj Bobby sa so mnou chceli rozprávať a aj Dávid mi v jednom kuse volal. Megan a Kim to skúšali tiež, no ani im sa nedarilo. Dokonca za mnou poslali aj Dallu, Molly a Sue, no ani tie sa nič nedozvedeli. Jediné, čo som im vždy hovorila bolo, že to, čo som povedala v telocvični bola čistá pravda a nič iné im k tomu nepoviem. Buď tomu čím skôr uveria a nechajú to tak alebo to budú ďalej riešiť, čo už nie je môj problém. Budú sa musieť zmieriť s tým, že takto to proste momentálne je.

Aj keď som však v sebe mala zlosť a hnev, nedokázala som zmeniť moje city. Milujem Dávida najviac na celom svete a bude ma strašne bolieť toto rozlúčenie. No ak chápe tejto situácii a ak chápe vôbec mňa, pochopí to a nebude na mňa tlačiť, ani za mnou tajne chodiť. Bude to pre nás oboch omnoho ťažšie a nepomôžeme si tým. Dúfam, že to Dávid naozaj chápe.

Po škole som sa zbalila na internáte a nasadla do auta. Nečakala som na nikoho, lebo ich otázky a pohľady ma veľmi boleli. Ponáhľala som sa domov, lebo moji rodičia práve prišli. Respektíve len mama, lebo tam jej už vraj bolo dlho a nemusela tam už dlhšie byť. Keď mi volala, práve som plakala a v mojom hlase spoznala, že je niečo v neporiadku. O to viac sa náhlila domov, aby sme sa konečne aspoň raz porozprávali ako matka a dcéra.

„Tak, čo sa stalo, zlatko? Vidím, aká si sklesnutá, tak mi neklam,“ povedala mi, keď sme sedeli pri jazierku za domom na hojdačke. Plakala som a ani raz na ňu nepozrela.

„Rozišla som sa s Dávidom,“ povedala som a čakala na šok, no nepočula som nič.

„A prečo?!“ spýtala sa pokojne.

„Lebo sú isté osoby, ktoré sa medzi nás pletú a nedovolia, aby sme boli spolu. Už raz sme skrývali náš vzťah, no tentoraz som to nedokázala,“ povedala som a ešte viac sa rozplakala. Pritiahla si ma bližšie a silno okolo ramien objala.

„Toto je tvoja prvá láska, Emma a nehovorím, že posledná. Videla som ako si rozumiete, a preto sa ťa nebudem pýtať na detaily toho všetkého, lebo viem, že to je vážny dôvod a neviem, či ho chcem vedieť. Musíš však vedieť aj to, že keď toto celé prejde, znova spolu budete.“

„Ako si môžeš byť taká istá? Čo keď si k sebe už cestu nenájdeme? Môže to trvať aj mesiace, kým sa to upokojí. Čo keď sa dohodneme, že proste spolu nebudeme ani potom?“

„Čo ti na to povedala Kim?“ spýtala sa a ja som sa začudovala, ako mohla vedieť, že som sa to Kim pýtala tiež?

„Povedala, že ten pocit keď som s ním, vo mne stále bude. Nech sa stane už čokoľvek.“

„Dobre a teraz ti poviem aj ja niečo,“ povedala a usmiala sa. „Kim má aj nemá pravdu. Je pravda, že ten pocit tam bude, no nie je isté, že bude pretrvávať tak, ako na začiatku. Je to otázne a priam náhodné. Keď mám byť k tebe úprimná, musíš na neho zabudnúť, na to, že s ním ešte niekedy budeš,“ povedala a ja som sa na ňu hneď pozrela.

„Prečo to hovoríš?“ spýtala som sa normálne. Keď moja mama niečo takéto povie, rozhodne to nemyslí len tak. Má na to nejaký dôvod.

„Pretože ak na neho zabudneš a znova sa stretnete, musíte v sebe tú lásku znova nájsť. Ak budete teraz veriť, že raz spolu budete, vaša láska sa bude časom strácať a keď budete môcť byť konečne spolu, nebudete chcieť, lebo vo vás žiadna láska nebude. Ak však teraz hneď zabudnete na to, že spolu budete, tak nielenže nebudete trpieť, ale keď budete potom môcť spolu znova byť, v momente sa tá láska vráti, akoby sa vôbec nestratila. Akoby ste na ňu nikdy predtým nezabudli. Keď sa budete trápiť nad tým, čo sa stalo, nikdy sa nepohnete ďalej a vy dvaja sa musíte pohnúť ďalej, inak sa pri prvom momente zosypete a to nebude dobré. Čo myslíš, mám pravdu?“ spýtala sa s úsmevom a ja som sa usmiala tiež.

„Áno máš. Ako vždy.“

„Vieš, ako viem, že to tak bude? Raz som to s tvojím ockom zažila. Museli sme sa rozísť kvôli našim rodičom. Plánovali sme, že sa budeme stretávať tajne, no potom sa nevykľulo ako dobrý nápad. Ukončila som to a snažila sa zabudnúť. Stretli sme sa znova náhodne o niekoľko mesiacov a pozreli sme si do očí. Keď som mu videla jeho oči, ktoré som vídavala každý deň, prebudilo sa vo mne to, čo hlboko v srdci stále bolo. Znova sme sa dali dokopy a odvtedy sme spolu stále, aj cez neprajníkov. Časom si na to zvykli a nechali to tak. Nič nie je stratené, Emma. Vy spolu ešte budete, verím tomu,“ povedala a ja som ju objala.

„Ty ho máš rada, však?“ spýtala sa a ona sa zasmiala.

„Strašne,“ zasmiala som sa s ňou a silno ju objímala. Moja mama proste vie čo a kedy povedať. Má pravdu vo všetko a ja som rada, že mi to povedala takto, bez kriku a bez náhlenia. Toto som proste potrebovala. Podržanie a objasnenie situácie. Dokonca som začala naozaj veriť tomu, že sme si s Dávidom k sebe naozaj súdení.

Po dlhom čase som sa s mamou navečerala, pričom som sa strašne smiala. Zdvihla mi veľmi náladu a to už len tým, že sa vrátila skôr domov. Veľmi som si to vážila a nemôžem povedať, že to ľutujem. Na tento víkend som mala plány, no to byť s ňou sa mi páči omnoho viac.

Večer som šla do studenej sprchy a poriadne si opláchla tvár, ktorá bola dnes priveľmi od sĺz. Dala som si na seba uterák a vyšla zo sprchy, no naľakala som sa, lebo som na posteli videla sedieť Dávida.

„Čo tu robíš?“ spýtala som sa šeptom, aby ma mama nepočula. Postavil sa a zronene na mňa pozrel.

„Ja viem, že teraz robím veľkú chybu, no potreboval som ťa vidieť. Vedieť, že si v poriadku, že ti nič nie je, ma ešte drží na nohách,“ pristúpil ku mne a pozrel do očí. „Vedieť, že ma stále miluješ,“ pošepkal a sklonil hlavu. Rozbúchalo sa mi srdce. Vedela som, že keď to urobím, budem to ľutovať, no musela som. Chytila som ho silno za tvár a vášnivo pobozkala. Nebol to len taký bozk. Bola v ňom ukázaná láska k nemu, pretože ja ho veľmi milujem.

„Milujem ťa Dávid a nikdy neprestanem,“ pošepkala som, keď som sa od neho odtrhla. „Ale na dlhší čas na seba budeme musieť zabudnúť.“

„Ja viem. No veľmi dlhší čas.“

„Mama mi povedala, že ak sa teraz nebudeme tomu, čo sa stalo brániť, tak keď sa stretneme, budeme sa milovať akoby sa nič nestalo. Keď sa budeme teraz trápiť, láska nás časom opustí a my sa k sebe nikdy nemusíme vrátiť. A ja sa k tebe chcem vrátiť, Dávid.“

„Vážne?“ spýtal sa nadšene a ja som sa usmiala.

„Áno chcem, lebo ťa milujem,“ pošepkala som a on ma silno pobozkal.

„Aj ja ťa milujem. Tak veľmi, že ma bude bolieť čas bez teba, no tvoja mama má absolútnu pravdu. Ak sa budeme trápiť, láska nás opustí a ak chceme byť spolu aj potom, naša láska sa zdvojnásobí,“ usmial sa a ja som ho silno objala.

Tak silno ako som len dokázala. Pobozkali sme sa ešte raz, no potom už išiel preč. Obaja sme však mysleli na to isté, takže sme mali aj také isté úsmevy na tvári. Boli sme šťastní, aj keď len na malú chvíľku.

Autor: Mimush, v rubrice: Povídky » Na pokračování

Sdílet

Diskuse pro článek Emailová láska - 46. kapitola: