Everything for blood - 5. kapitola • OurStories.cz ~ naše povídky

Blake je rozhodnutý pomôcť Kate, no chce to ona? A čo ak s tým nesúhlasí niekto, o ktorom ani jeden z nich netuší?

13.06.2011 (11:00) • MirrorGirl454 • Povídky » Na pokračování • komentováno 6× • zobrazeno 1698×

Zakričala jeho meno. Mala šťastie, že bol v kuchyni a nie v izbe pri počítači so slúchadlami na ušiach. A preto ju počul. Netušil, kto naňho volá, ale započúval sa do ticha domu a keď Kate znovu zakričala, vydal sa smerom k zadným dverám. A keď zbadal Kate, potichu, priškrtene vykríkol.

„Kate!“

„Ted! Pozvi ma dnu!“ prosila Kate.

„Čože? Kate, si to ty? Skutočne?“ pýtal sa a z očí mu tiekli slzy.

„Ted, pozvi ma dnu!“

„Nemôžem tomu uveriť. Žiješ!“

„Ted! Pozvi ma dnu!“ Kate začínala byť nervózna.

Ted sa konečne spamätal a pozval Kate dnu. Kate opatrným pohľadom prebehla pohľadom po zárubni a potom vkročila do domu.

„Kate!“ zopakoval Ted znovu jej meno a objal ju.

Kate cítila tlkot jeho srdca, dokázala si predstaviť, aké by to bolo, keby jej tesáky, v ktorých teraz pulzovala bolesť, prešli tenkou kožou na jeho krku a preťali jeho tepnu. Potom by sa tá úžasná tekutina začala liať jej vyschnutým hrdlom a ona by nedokázala prestať piť.

„Nemôžem uveriť, že si živá,“ opakoval Ted a hladil ju po vlasoch.

Kate strácala sebakontrolu. Nakoniec ho od seba odstrčila, aby sa mu mohla pozrieť do očí.

„Je mi to ľúto, Ted,“ zašepkala.

Ted sa na ňu zmätene pozrel a ona sa naklonila bližšie k jeho krku.

Z očí jej začali tiecť slzy. Snažila sa odtrhnúť od jeho krku, od jeho sladkej krvi, ale nedokázala to. Až keď cítila, ako jeho telo ochabuje a chladne a prúd krvi je stále menší a menší, odtrhla sa. Podlomili sa jej kolená a spolu s Tedom spadla na zem. Jeho hlavu si položila do lona a začala ho hladiť po tvári. Odhrnula mu vlasy z čela a pozrela sa do jeho vyhasínajúcich očí.

„Chcem ti... Chcem ti povedať, že ti odpúšťam. Odpúšťam ti všetko,“ zachrapčal.

„Nie! To nesmieš. Som netvor,“ zašepkala a nechala slzy, nech jej stekajú po lícach a brade a dopadajú na jeho tvár.

„To nesmieš povedať. Moja sestra nie je netvor. Si a vždy budeš mojím malým dievčatkom.“

To ju rozplakalo ešte viac.

„Dávaj na seba pozor. A nezabudni, že ťa... Vždy ťa budem mať rád...“ zašepkal a zdvihol ruku, aby ju mohol pohladiť po mokrom líci.

„Mám ťa rada,“ zašepkala a na konci vety sa jej hlas zlomil.

Ruka, ktorou ju hladil, ochabla, zavrel oči a spokojne sa usmial.

„Neodchádzaj,“ povedala, ale bolo neskoro.

Ted prestal dýchať a Kate počula, ako mu zrazu prestalo biť srdce. Nemohla uveriť tomu, čo spravila. Nemohla uveriť tomu, že zabila svojho brata. Zaklonila hlavu a z hrdla sa jej vydral zúfalý srdcervúci výkrik. Výkrik zlomeného zvieraťa.

Náhly návrat do prítomnosti bol zdrvujúci. Videla som okolo seba temnotu, polozrúcané stromy parku, hmlu a ťažké mraky prekrývajúce žiarivý mesiac v splne. Uvedomila som si, že mi z očí po lícach stekajú horúce slzy a z pier sa mi derú tiché výkriky bolesti. Blake ma bez slova vzal do náručia a začal nežne upokojovať.

„Som netvor,“ zašepkala som. Pohľad som upierala do prázdnej temnoty, čo sa tiahla všade vôkol nás.

„Nie si,“ povedal Blake upokojujúco a pevnejšie ma zovrel v náručí.

„Mýliš sa. Som rovnaká, ako on. Už mi nezáleží na ľudskom živote,“ vzlykla som.

„Nechceš taká byť? Nechceš byť ako on?“ spýtal sa po chvíli.

„Nechcem.“

„Môžem ti pomôcť, Kate. Viem, že ti dokážem pomôcť. Len mi to musíš dovoliť,“ prehovoril s vážnosťou v hlase.

„Myslíš si, že ma dokážeš zmeniť?“ spýtala som sa sčasti zvedavo a sčasti pobúrene.

„Áno,“ odpovedal sebavedome a usmial sa na mňa, „len mi to musíš dovoliť...“

„Tak teda dobre. Zverujem sa do tvojich rúk.“

„Urobíš všetko, čo ti prikážem?“

„Áno.“

Povzdychol si a zdvihol dlaň k ústam. Zahryzol si do nej a ja som pochopila, že musím urobiť to, čo on. Snažila som sa nevnímať bolesť, keď moje zuby preťali pokožku a zdvihla dlaň rovnako ako on. Opatrne priložil svoju dlaň k mojej a vtedy mnou prebehla ostrá bolesť, niečo ma z neho drsne zhodilo na zem a mysľou mi preblesla ďalšia spomienka.

„Ja nemusím žiarliť, rozumieš? A už vôbec nie na toho úbohého ľudského červa! Rozdiel medzi ním a mnou je ten, že ja si s tebou môžem robiť čokoľvek sa mi zachce, kdekoľvek a kedykoľvek,“ vrčal a pritom zarýval dlhé elegantné prsty do mojich pliec.

Potichu som fňukla, pretože to vážne bolelo a on ma konečne pustil. Bohužiaľ, nie nadlho. Spustil ruky z mojich pliec, ale takmer okamžite ma chytil za boky a stále si ma pridržiaval pri tele. Švihla som pohľadom k Jamesovi a pochopila, že všetko počuje a vidí. Pozbierala som všetku odvahu, ktorá v mojej maličkej dušičke ostala a nakoniec povedala:

„Nie som tvoj majetok!“ Môj hlas znel oveľa viac rozhodne, než som sa cítila.

„To si myslíš len ty,“ povedal a temne sa usmial.

Srdce mi začalo biť ako na poplach. Naklonil sa ku mne bližšie, na tvári som pocítila jeho chladný dych a po chrbte mi prebehli známe zimomriavky strachu.

Vrhla som zúfalý pohľad na Jamesa, akoby mi mohol pomôcť, ale dávno som vedela, že mi nijako nepomôže.

„Ten ti nepomôže,“ povedal výsmešne Chris. „Ten sa na nás bude len pozerať a preklínať Boha, že nie je na mojom mieste a nemôže urobiť to, čo urobím.“

„Čo tým mys-“ začala som, ale nestihla dopovedať, pretože pritisol svoje pery na moje. Naliehavo a drsne.

Šokovane som sa spamätala a postavila sa. Blake rýchlo pristúpil ku mne a začal zisťovať, či sa mi niečo nestalo.

„Všetko je v poriadku,“ povedala som, keď sa mi neisto zadíval do očí.

„Všetko je v poriadku,“ zašepkala som skôr pre seba, ako preňho.

Chytila som ho za ruku a zaviedla do svojho bytu. Bez slova si šiel ľahnúť na gauč a ja som unavená a zdrvená odišla do spálne.

Ráno som sa zobudila za svitania. Blake ešte spal. Posadila som sa do kresla naproti gauču, na ktorom ležal a pozorovala ho.

Prečo to robí? Prečo mi chce pomôcť? Pýtala som sa samej seba v duchu, no odpoveď som nenašla. Ale aj napriek tomu som mu z neznámych príčin verila.

„Ako dlho ma ešte chceš pozorovať?“ spýtal sa a otvoril oči.

„Mám jednu prosbu.“

„Akú?“ spýtal sa a spýtavo nadvihol jedno obočie.

„Chcem sa ísť pozrieť do svojho rodného mesta, na svoj dom a na miesto, kde je pochovaný môj brat.“

Autor: MirrorGirl454 (Shrnutí povídek), v rubrice: Povídky » Na pokračování