OurStories.cz ~ naše povídky - Povídky » Na pokračování » Full Moon - 29.kapitola + Epilóg

14.04.2011 (11:00) • Moonlight • Povídky » Na pokračování • komentováno 13× • zobrazeno 1170×

POSLEDNÝ DEŇ

Večer som mala zmiešanú náladu. Bola som rada, že sa konečne môžem vrátiť do školy, aj keď len na chvíľu. No na druhej strane som bola smutná, že odídem na prázdniny k mame. Mala som ju rada, no nechcela som sa odpútať od Shana. Navliekla som si na seba farebné letné šaty a zišla dolu do kuchyne. Otec mal na sebe tiež ‚slávnostné‘ oblečenie. Dnes večer sme mali rozlúčkový večierok. Dala som otcovi pusu a vyštartovala som do školy. Cesta mi ubehla hrozne rýchlo a ako obyčajne, len čo som vyšla z auta, už pri mne stál Shane. Mal krásnu čiernu košeľu a rifle. Slovom, vyzeral úžasne.

„Ideme, dušička?“ spýtal sa a chytil ma okolo pása.

„Nevolaj ma tak,“ odvetila som mu. Krátko sa zasmial a ťahal ma k budove. Všetci sme sa nahrnuli do veľkej haly. Vo vzduchu sa vznášali trblietavé čiastočky prachu, zábradlie bolo ozdobené veselými stužkami.

„Žiaci,“ zvolal riaditeľ. „Keďže sme úspešne skončili ďalší rok na tejto škole, dovoľte mi pozvať vás na koncoročnú zábavu.“

Na to, že mal okolo päťdesiatky, vyzeral celkom dobre. Mal klasický čierny oblek, no perfektne mu pristal. Pomaly sme sa presúvali do telocvične. Keď som ju uvidela, bola som prekvapená, ako sa mohla takto zmeniť. Keď sme v nej mali hodinu, videli sme možno len jej najmenšiu časť. Teraz tu bola obrovitánska sála na tancovanie. Miestnosť pretínali farebné svetlá, z reprákov dunela rytmická hudba a po stranách boli postavané stoly. Študenti sa okamžite rozutekali zabávať sa. Niekto ma ťahal za ruku, no ja som si to nevšimla.

„Nessa,“ povedal naliehavo. „Poď.“

Konečne som sa spamätala a nasledovala jeho nejasnú siluetu. Pridali sme sa k ostatním z našej party a tancovali. Pripadalo mi to, ako keby tento rok prebehol bez krutého týranie Shanovej sestry. Bez všetkých tých strašných tajomstiev a bez otravnej Barbary. Proste, akoby všetko išlo jednoducho.

„Čo je?“ počula som pri uchu.

„Nič, len mi niečo napadlo,“ zahovorila som.

Pesnička sa skončila a pustili našu obľúbenú. Videla som úsmev na Shanovej tvári. Toto som potrebovala. Zabudnúť na to čo sa stalo pred niekoľkými týždňami a poriadne sa odreagovať.

„Poď von,“ povedal a ťahal ma preč. Nechápala som prečo, no išla som bez váhania. Bol teplý večer. Nikde nikoho, všade bolo ticho. Sadli sme si na lavičku tesne k sebe.

„Aha, mesiac,“ povedala som.

„Zajtra je spln,“ poznamenal.

Natočil si moju tvár k svojej a nahodil vážny výraz.

„Sľúb mi, že si budeš dávať pozor.“

„Áno, ale budem preč len dva mesiace,“ povedala som nechápavo.

„Vieš, myslím si, že sa moja sestra pokúsi o pomstu. Poznám ju veľmi dobre. Nechcem aby ťa napadla tam, kde nie som ja.“

„Tam ma nebude môcť chrániť nikto,“ povedala som si sama pre seba.

„Presne tak. Sľúbiš mi to?“

Nemo som prikývla a on ma pobozkal.

„Leto ubehne rýchlo,“ ubezpečila som sa. „Ani sa nenazdáš a budem tu.“

„Ja viem. Ty by si bezo mňa ja tak neprežila,“ zasmial sa.

„A ty hej?“ spýtala som sa prekvapene.

„Dostala si ma.“

Vrátili sme sa k ostatním  a spolu s nimi sa zabávali. Odišla som odtiaľ okolo jednej ráno. Shane ma odprevadil a pred domom ma ešte raz pobozkal.

Ráno som už mala pobalené  najnutnejšie veci. Oblečenie, výkresy, ceruzky, Shanovho sloníka, mp3 prehrávač. Vyšla som z domu a hodila veci do maminho auta. Silno som objala otca a nastúpila doňho.

„O dva mesiace,“ pripomenula som mu.

„Samozrejme,“ povedal s úsmevom.

Zakývala som mu a potom zapla rádio. Cesta mi ubehla rýchlo, pretože som vedela, že sa sem ešte vrátim. Zhlboka som sa nadýchla a zmizla. Konečne som mala opäť svoje schopnosti.

„Prestaň to robiť v mojom aute,“ pokarhala ma mama. Nemala rada, keď som predvádzala svoju moc. Zahľadela som sa von oknom. Pokojná krajina sa pomaly menila na rušné mesto. Bola som bez Shana ešte len niekoľko hodín a už my chýbal. Čo budem robiť toto leto bez jeho provokačného úsmevu? pýtala som sa sama seba. No niečo sa už nájde. Odrazu sa pred nami zjavili vysoké budovy veľkého Londýna. Pre niektorých to bolo úžasné mesto, no pre mňa ani nie. Bola som si celkom istá, že sa toto leto minulosť objaví a z toho som nemala radosť.

Ani som si neuvedomila, že stojíme pred naším domom. Vystúpila som a vybrala si veci.

V chodbe už čakal môj zlomyseľný budúci brat Dave.

Už len pri pohľade na neho ma napínalo.

„Ale, princeznička sa vrátila?“

„Daj pokoj,“ povedala som a prešla okolo neho na poschodie do izby.

Keď som si vykladala veci, objavila som svoj obal s kresbami. Opatrne som ho otvorila. Keď som zazrela nebeskú tvár, usmiala som sa. Jemne som po nej prešla prstami a opäť ju uložila.  Potom som našla škatuľku s vecami od neho. Aj tú som otvorila. Bol tam obal od čokolády, sloník spolu s lístkom, ktorý pri ňom ležal. Stálo na ňom Ľúbim ťa.

„Nevyzeráš nadšene. Nechceš cigaretu?“ spýtal sa posmešne Dave.

„Zmizni,“ zasyčala som.

„Ale no tak. Veď aj minule si to urobila,“ zasmial sa.

Zaťala som ruky v päsť a snažila som sa potlačiť tú túžbu odhodiť ho do steny.

„Tak chceš? Ja to nikomu nepoviem,“ rehotal sa.

Zrazu, ani neviem ako, schytila som tašku s oblečením a hodila ju do neho.

„Ešte raz vojdeš do mojej izby, tak ťa zabijem,“ varovala som ho a zdvihla som ju zo zeme. S treskom som zabuchla dvere a snažila sa upokojiť. Položila som ju opäť na posteľ a podišla som k oknu. Vonku bolo šero a tmavo. Ako keby som bola na inom kontinente. V Lutone bolo žiarivo a krásne. Bolo tam veľa čarovných miest, no tu, bol len dom na dome. Nebolo tu nič zázračné. Nechala som vybaľovanie a vyšla som von. Sadla som si na schody ako som to mala vo zvyku a objala si kolená. Bolo čudné, že som ho necítila pri sebe. Že som necítila jeho krásne chladnú pokožku. Že som nepočula ako sa zhlboka nadychuje vône mojich vlasov. Odrazu som začula na chodníku kroky.

„Nessa, ahoj,“ povedal veselý hlas. „Prišla si na prázdniny?“

„Hej,“ odvetila som veselo.

„No to je úžasné. Ani si nevieš prestaviť koľko sa tu toho zmenilo,“ hovoril zanietene.

„Fajn. Aspoň sa tu nebudem nudiť.“

„Hej. Uvidíme sa na svadbe tvojej mamy. Vieš tá moja sa na to strašne teší.“

„A ešte stále sa kamarátiš s tými divnými.....chalanmi?“

„Nie sú divný,“ obraňoval ich.

„Vôbec,“ povedala som ironicky.

Pred očami sa mi vynoril kúsok mojej minulosti, na ktorú som sa snažila zabudnúť. Vtedy som si spomenula na jednu vetu: Ak utekáš pred minulosťou, je to akoby si utekala sama pred sebou. Možno mal vtedy pravdu a naozaj som utekala pred svojim starým ja.

„Vieš predsa, že to oni ťa zmenili.“

„Ty to nechápeš,“ povedal mierne nahnevane.

„Chceš tým naznačiť, že by si bol rovnako hlúpy aj bez nich?“

„Neviem.“

„Chceš mi povedať, že by si....drogoval aj bez nich?“

„S tým som prestal.“

„Tak to preto ťa opustili. Vtedy cez prázdniny si mi o tom hovoril,“ spomenula som si. „Tak, ale ak sa s nimi kamarátiš, na čo ťa nahovorili teraz?“

„Nič nechápeš,“ povedal nahnevane. Vyskočil a jeho pohľad bol chladný. Pozrela som sa na neho skúmavým pohľadom. Zrazu sa uvoľnil a opäť si ku mne sadol. Vytiahol škatuľku cigariet a zapálil si. Vdýchol a ruku si ležérne položil na koleno.

„V moje prítomnosti fajčiť nebudeš,“ vyslovila som zhnusene, vytiahla mu cigaretu spomedzi prstov a zahasila ju. Videla som ako vyťahuje druhú, preto som vstala a nahnevane odišla dnu.

V obývačke sa Eddie s Davom na niečom hrozne smiali.  Zavrela som sa v izbe a zažala som svetlo. Nič sa tu nezmenilo, pomyslela som si. Ľahla som si do postele a pri spomienke na Shana som zaspala pokojným spánkom.

EPILÓG

Ďaleko od Londýna aj Lutona. Tam, kde neustále všetko spí. Hmla sa vznášala tesne nad zemou a tíšila každý zvuk. No napriek tomu, kroky mladej ženy po mokrej tráve bolo počuť. Pomaly sa zakrádala k temnej siluete nakláňajúcej sa nad bezvládnym telom.

„Ahoj Thomas,“ vyrušila Diana upíra pri svojej večery.

„Čo chceš? Už s vami nič nechcem mať. Tvoj brat mi odoprel voňavé jedlo toho dievčaťa.“

„Áno, ja viem a veľmi ma to mrzí, no prišla som, aby sme sa spojili. Ty chceš tú najlepšiu krv na svete a ja  pomstu. A navyše, teraz už nemá schopnosti.“

„Prečo ti mám veriť?“

„Pre toto,“ povedala a odhalila svoje pravé rameno. Bolo na nej veľké miesto bez kože. „Ale lepšie by nám to išlo s tvojimi priateľmi. Dobre viem, že je vás oveľa viac.“

„Dobre, pôjdem do toho.“

„Môžem sa pridať?“ spýtala sa slušne.

„Keď chceš. Tú časť aj tak nevyužijem,“ povedal a pustil sa opäť jesť. Sklonila sa k žene a priložila jej ruku na hruď. Telom jej prebehla sladká elektrina a ona vytiahla modrú guľu. Usmiala sa na ňu a potom sa pozrela na Thomasa.

„Dobrú chuť,“ povedala a vložila ju do seba. Telo sa začalo zmietať. Začala nosiť drevo. Keď už mala veľkú kopu slušne sa otočila k upírovi.

„Môžem?“

„Samozrejme,“ povedal a utrel si ústa.

Zapálila drevo, chytila zmietajúce sa telo a hodila ho do ohňa. S úžasom sledovala ako v ňom miznú jeho zvyšky.

A dievča menom Vanessa Caringová nemala ani tušenia, čo ju ešte čaká.

Chcela by som sa poďakovať všetkým, ktorí vydržali a čítali Full Moon až do konca. Dúfam, že sa tešíte na pokračko :D

Autor: Moonlight (Shrnutí povídek), v rubrice: Povídky » Na pokračování

Sdílet

Diskuse pro článek Full Moon - 29.kapitola + Epilóg: