OurStories.cz ~ naše povídky - Povídky » Na pokračování » Full Moon - 9. kapitola

01.03.2011 (14:00) • Moonlight • Povídky » Na pokračování • komentováno 9× • zobrazeno 1019×

ASTRONOMICKÝ  VEČER  A VEĽKÁ PREMENA

Prišla sobota. Dnes sa mal konať Astronomický večer. Bola som celá napätá, pretože som ešte nikdy nevidela meteorický dážď. Vraj je to záležitosť, ktorú možno vidieť raz za niekoľko desiatok rokov, a preto som bola rada, že nás tam učiteľka vezme. Tam v Londýne by som to nemohla sledovať cez všetky tie budovy.

Deň sa však akoby naschvál vliekol slimačím tempom. Nakoniec som konečne asi o pol ôsmej odišla z domu. Dnes nemalo pršať, a to bolo dobre. Nechcela by som, aby nám to skazil nejaký dážď. Keď už sme boli všetci na dohodnutom mieste pri škole, vybrali sme sa pešo okolo lesa. Po pár metroch sme zastali na miernej lúke. Rozložili sme si deky a karimatky, pohodlne si ľahli a sledovali oblohu. O pár minút nato sme videli prvé padajúce hviezdy. Ležala som vedľa Shana a opäť  som cítila tú jeho nádhernú vôňu, no stále som ju nevedela charakterizovať. Nenápadne sa dotkol končekmi prstov mojej dlane. Nakoniec priletel celý roj meteorov. Padali ako žiarivé loptičky. Nikoho by v tej chvíli nenapadlo, že to čo považujeme za krásnu žiaru, je oheň spôsobený našou atmosférou. Obloha dnes bola neobyčajne čierna. Taká temná a tajomná, akoby niečo skrývala a nechcela, aby sa o tom niekto dozvedel. Presne ako Shane. Už mi došlo, že predo mnou niečo skrýva, ale zatiaľ neviem čo. Konečne mi dopálilo, že tie nepochopené reči, boli vlastne znamenia. Neuvážené a nechcene vyslovené. Bez toho, aby len pomyslel, že by ma mohlo napadnúť, čo tým chce povedať. Nakoniec roj pomaly ustupoval, až kým na oblohe nebol ani jeden meteor. Všetko sme zbalili a asi okolo desiatej sme sa rozišli domov.

„Počkaj Nessa,“ zastavil ma, „chcel som sa spýtať, či by sme nezašli do lesa?“

„Otec si myslí, že pozerám na hviezdy, takže poviem, že ten roj nechcel prestať.“

„Tak fajn. Vyskoč princezná,“ zasmial sa.

Dnes sa mi zdala cesta oveľa kratšia ako prvýkrát. Ani sme nepristáli na strome ako predtým. Ľahko sme sa zniesli tesne k jazierku.

„Dnes je tu pekne,“ povedala som a pozrela na  modrý pás, ktorý sa ťahal od vody až k oblohe.

„To máš pravdu.“ Podišiel ku mne a dal mu pusu. Neviem ako, ale neovládla som sa. Schytila som ho za bundu, pritiahla si ho k sebe a dala mu riadny bozk. Odhrnul mi vlasy na chrbát a perami mi prechádzal po krku. Cítila som, ako mi išlo srdce vyskočiť z hrude. Podlomili sa mi kolená, no udržala som sa na nich. Bolo záhadné, ako si ma dokázal omotať okolo prsta, bez toho aby mal Susienu schopnosť. Vzal si do ruky moju a pomaly mi ňou prechádzal po svojich perách. Nakoniec ma silno objal.

Sadli sme si na zem a ticho sme premýšľali.

„Daj mi ruku,“ ozvala som sa po chvíli.

„Prečo?“

„Nepýtaj sa, len mi ju daj.“

Vytiahla som si z kabelky pero a začala mu na ňu niečo písať.

„Čo to je?“ opýtal sa, keď videl niekoľko čísiel.

„Môj telefón,“ povedala som, keď som zatvárala zips na taške.

„Aha, takže to by som ti mohol dať ja to svoje.“ Usmial sa a tiež mi ho napísal na dlaň ruky.

„Fíha,“ povedala som a pozrela sa na posledné trojčíslie.

„Čo?“

„Tri šestky. To je diablovo číslo.“

„No to sa hodí,“ povedal tajomne a odvrátil tvár.

Zase tie nejasné reči. Kto má pochopiť, čo tým myslí? Veď ani človek s najvyšším IQ by na to neprišiel, pomyslela som si nahnevane. Pomaly ma to začalo štvať. Ak nechce aby som to vedela, tak nech mi to nenaznačuje.

„Tvoje vlasy pekne voňajú,“ povedal a zaryl si do nich tvár. Cítila som, ako sa zhlboka nadychuje.

„Už by sme mali pomaly ísť, začína sa ochladzovať a nechcem, aby si opäť dostala  zápal,“ povedal po chvíli.

Vrátili sme sa naspäť a odprevadil ma až po prvú zatáčku. Stále hrozilo, že nás otec uvidí.

Pondelok prešiel ako obyčajne až na obed. Potom čo sme sa so Susie zmierili, sa z nás stala parta. Kevin u nás tiež zostal. Pri stole prúdila živá debata, keď v tom  sa dvere do jedálne otvorili a vošla do nich  osoba, ktorú nikto nepoznal. Špinavé blond vlasy mal nedbalo upravené. Kakaovo čierne oči mal upreté len na jednu osobu pri našom stole, Susie. Ladným krokom preplával cez celú jedáleň a všetci sa za ním otáčali.

„Ahoj. Ako sa máš?“ oslovil ju, keď prišiel k nášmu stolu. Jej pohľad bol na neuverenie. Ohromene pozerala s ústami otvorenými a s vidličkou zastavenou na polceste k ústam. Podľa mňa sme otvorené ústa všetky pri stole.

„Ehm, Max?“ spýtala sa opatrne.

„Ja viem, dosť som sa zmenil, ale som to ja.“

Nemohla som veriť, ako veľmi sa premenil. Už žiadne traky, okuliare, ani vysoké nohavice. Teraz bol oblečený moderne ako z časopisu. Čierna košeľa, nohavice tej istej farby. No proste bol úžasný.

„Hej, ja som tu, ak ti to nevadí. Vieš toto obyčajne robia chlapi,“ ozval sa Shane.

Musela som sa zasmiať. Tak uprene sme všetky na neho čumeli, že to nebolo normálne.

„Mohol by som si prisadnúť?“

Vtom okamihu sa stalo niečo, čo by ani jeden z nás neočakával. Susie vyskočila a silno ho objala. Aj on bol očividne prekvapený, no šťastne. Oblapil ju rukami okolo pása a my ostatní, sme stratili reč. Od toho momentu sme tam sedeli siedmi.

O niekoľko dní nato prišla zima. Vstala som z postele a prekvapil ma biely posyp na zemi. Všetko bolo ako v rozprávke. Stromy už neboli holé, pretože ich konáre pokryla biela šatka. Keď som vyšla von, aby som naštartovala svoje opravené auto, sneh mi vržďal pod čižmami. Zapla som kúrenie a vyrazila do školy. Milovala som toto ročné obdobie. Bolo neskutočne romantické. Síce, to boli pre mňa všetky štyri. Na zime som mala rada obláčiky dymu, ktoré vychádzali pri každom slove. Keď  z oblohy husto a pomaly padal sneh. Pred školou už bol zástup študentov, ktorí sa tak ako ja radovali zo zimy. Spoznala som medzi nimi aj Lucy. Jej červené vlasy by sa nedali prehliadnuť. Práve guľovala Shana a Maxa. Bolo zvláštne, ako rýchlo sa z tých dvoch stali zrazu populárni ľudia. Keď som si prvýkrát sadla k Shanovi, každý si o ňom myslel, že je zabijak, no jeden človek môže zmeniť mienku mnohých ľudí. Pridala som sa k nej a trafila jednu veľkú guľu Shanovi do tváre.

„Toto si nemala robiť,“ povedal výhražne s úsmevom na tvári, ktorý naznačoval, že to nebude práve príjemné. Spolu s Maxom sa na mňa vrhli a chytili ma, jeden za ruky a druhý za nohy.

„Na tri, jasné?“

„Hej.“ Začali odpočítavať.

„Jeden.“

„Chalani počkajte. Nebláznite, veď toto sa predsa nerobí.“

„Dva.“

„Prestaňte!“

„Tri!“

Naraz som vyletela mierne do vzduchu a dopadla som prudko do mäkkej prikrývky. Obaja sa začali smiať a ešte ma viac zahrabávali snehom. Mala som ho takmer všade. Moja pomsta však mala byť sladká. Stratila som sa, obišla ich a zozadu ich sotila tvárami rovno do snehu. Spolu s Lucy sme sa išli popukať od smiechu, keď zdvihli hlavy a z úst vypľuli sneh. To bolo na neuverenie. Kým som si dávala sneh z vlasov a šálu, prišla Sora, Kevin a Susie, no zazvonilo a my sme museli ísť na hodinu. Ako náhle sme vošli do triedy, sneh sa na nás začal topiť a my sme boli celí premočení. Úplne z nás kvapkala voda. Dnešné vyučovanie však nebolo ničím zvláštne. Okrem toho, že profesora Flinta vystriedala profesorka Handlová. Naše hodiny praktickej výučby sa skončili a opäť nastala nezaujímavá teória. Na obede sme sedeli ako obyčajne. Ja, Shane, Susie, Max, Sora, Kevin, Lucy a nejaký chalan, ktorý sa volal Anthony. Vyzeral celkom dobre. Krátke čierne vlasy, vysoká postava, pravdepodobne bol tretiak.  Mal taký drsný pohľad, no po chvíľke som zistila, že je to veľmi zábavný chalan.

„Počúvajte decká, pôjdete tento piatok na diskotéku?“ spýtala sa Susie napäto. Všetci súhlasili a ja som sa spýtavo pozrela na Shana.

„Samozrejme,“ povedal a nálada pri stole sa ešte zlepšila, kým nezazvonilo na hodinu. Po vyučovaní sa mala konať veľká bitka pohlaví. Teda baby proti chalanom. No nevýhoda bola v tom, že sa nesmeli používať čarovné schopnosti. Keďže Shane podvádzal a čítal nám myšlienky, všetky pravidlá zmizli. Sora sneh pekne zamrazila, aby riadne bolel. Keďže sme ich mali radi, nehádzali sme im ich  do tváre. Nevýhoda bola, že oni boli silnejší. Chytili nás  a šmarili rovno tvárami do snehu. Vtedy sme prestali byť milé aj my, a ja som ako obyčajne zmizla a hodila im peknú guľu rovno do ksichtu. Nakoniec, keď už sme boli na pokraji so silami, ľahli sme si do snehobielej periny. Vlasy som mala po končeky mokré. Tvár ma štípala ako nikdy, no milovala som to. Shane ležal vedľa mňa a tiež pravdepodobne nad niečím rozmýšľal. Zrazu som začala šúchať nohami aj rukami. Keď som bola malá anjela som robila vždy. No tiež som ho vždy pokazila, keď som sa snažila sa postaviť. Nakoniec sme sa všetci rozlúčili a odišli domov.

Skoro celý týždeň som nemohla spať. Trápili ma dve veci. Tá prvá bola, čo predo mnou skrýva Shane. A tá druhá bola piatková diskotéka. Možno to bola povrchná vec, no bola som hrozne nadšená. Snažila som si ju vytlačiť z hlavy. Ani som nevedela či ma otec pustí. Viac ma však trápilo, prečo mi Shane nedôveruje, keď mi nechce prezradiť svoje tajomstvo. Vedela som, že nejaké má, pretože to by  nenapadlo len úplnému debilovi. Po toľkých naznačeniach, že je vrah, v tom niečo bude. Takto to išlo celý týždeň. Stále som rozmýšľala, čo by to mohlo byť. Vtedy mi napadlo, že Susie to vie a mohla by mi to povedať.

„Susie, čo si tým vtedy myslela, že vieš o Shanovi viac ako ja?“

„Pozri, ak ti to nepovedal, tak si myslím, že ešte nechce, aby si to vedela. Ak bude pripravený, tak ti to povie, neboj sa.“

S tou odpoveďou som však nebola spokojná, no dala som si záväzok, že počkám až na vianočné prázdniny. Vtedy budem môcť nerušene pátrať.

Ani som sa nenazdala a už tu bol piatok. No ja som sa otca ešte nespýtala, či môžem ísť. Pravdupovediac, ani som nemala príležitosť. Keď som im to povedala pri obede, hnevali sa.

„Ness, vieš aký je tvoj otec,“ povedala Lucy obviňujúco.

„Hej, ale keby mu Kevin povedal, že som sa pohádala so Shanom a už ho nikdy viac nechcem vidieť, možno by to pomohlo.“

„Fajn, skúsime zahrať divadlo. Ešteže s ním máme dnes hodinu,“ prikývol Kevin.

Keď zazvonilo, zobrali sme si so Sorou veci a išli na Caringovu hodinu. Sadli sme si ako vždy. Pri vysvetľovaní mi Shane posielal lístočky, no ja som ich zahodila. Otec si  to pravdepodobne všimol, pretože keď sme odchádzali, víťazoslávne sa usmieval. Kevin tam ešte zostal, aby mu všetko podrobne zreferoval. Keď vyšiel von, súhlasne pokýval hlavou.

„No jasné. Zhltol všetko, aj s navijakom.“

Tak teraz sme s babami išli k nám domov, aby si bol istý, že idem len s nimi. Tam sme sa obliekli, namaľovali sa a upravili si vlasy. No nemohli sme sa priveľmi skrášliť, aby otec nehovoril, že sme ako ‚čúzy‘. Natočila som si vlasy Lucinou kulmou a mohli sme vyraziť.

„Oci my ideme na diskotéku,“ povedala som nevinne. Do dverí sa postavili aj Susie, Lucy a Sora aby videl, že naozaj idem s nimi.

„Fajn, ale nech si doma do dvanástej.“

„Dik, ahoj.“

Potom čo počul od Kevina, mal pravdepodobne najlepšiu náladu v celom svojom živote. Veď, čo by mohlo viac potešiť rodiča ako to, že sa mu podarilo rozdeliť dcéru a jej chalana. Nasadli sme do môjho auta a naplno sme si pustili muziku.

Chalani nás už čakali pred klubom. Všetko bolo vysvietené a žiarivé. Každá sme sa rozbehli k tomu svojmu. Vošli sme dnu a obstarali sme si dobré miesto. Vo vzduchu sa znášal jemný opar, ktorý osvetľovali farebné svetlá. Hudba hrala a my sme sa vybrali na parket. Cítiť Shanovo telo tak blízko, bolo omamujúce. Pozrela som sa okolo seba. Sora tancovala s Kevinom, Lucy s Anthonym a Susie s Maxom. Dnes vyzeral úžasne, no nemal na Shana. Mal oblečenú tú čiernu košeľu a čierne nohavice, ktoré mal aj deň potom, ako sme boli prvýkrát na čistinke. Z jeho krku sálala nebezpečne krásna vôňa. Teraz som si uvedomila, čo to je, cezmína. Udivovalo ma, ako môže tak pekne voňať. Ani sme sa nenazdali, pesnička skončila a pokračovala iná. Započúvala som sa do smutného začiatku ‚End of the rainbow‘.

„To je moja obľúbená,“ zvolala som.

„Aj moja,“ odpovedal Shane.

Usmiala som sa na neho a ďalej sme tancovali. Až teraz som si uvedomila, že neviem, aké pesničky počúva, čo je jeho najobľúbenejší film, čo robí, keď nie je v škole, no nepripadalo mi to ako dôležité. Nakoniec sme si po niekoľkých ďalších piesňach šli sadnúť.

„Anthony išiel vziať niečo na pitie,“ povedala Lucy radostne. „Dnes je super večer, že?“

Mlčky som prikývla. Keď doniesol pitie, všetci sme zmorene klesli. Po chvíľke sa pri nás zastavil neznámy chalan. Mohol mať takých sedemnásť, no nebola som si istá, pretože som mu poriadne nevidela do tváre.

„Pôjdeš tancovať?“ pozrel na mňa.

„Hmmm, hej,“ pokrčila som plecami a prikývla. Videla som Shanov bodajúci pohľad a jemne som sa usmiala. Tancovali sme a všetko bolo v pohode, kým ma nechytil za zadok. Okamžite som ho od seba odstrčila. Chcela som sa vrátiť k stolu, ale on ma chytil za ruku.

„Nechoď.“

„Pusť ma ty idiot.“

Vtedy prišiel Shane a jednu mu vrazil. Lenže ten chalan sa nedal.

„Poď von!“ Doteraz neviem čo si tým chcel dokázať.

„Prestaň!“ povedala som Shanovi a ťahala ho preč. Lenže on ma len odsotil a dal mu ešte jednu.

„Povedala som ti prestaň!“

Hodila som prosebný pohľad na ostatných, aby mi prišli pomôcť. Šťastie, že pochopili, inak by mu bol roztrepal hlavu. Niežeby mu to neprospelo, no nechcela som, aby sa Shane dostal do ťažkostí. Anthony s Kevinom ho odviedli von na čerstvý vzduch a Max sa postaral o toho debila. Pri stole sa všetci tvárili  nechápavo. Náš krásny večer sa skazil nejakým divným chalanom. Bola som smutná, no zároveň aj trochu potešená. Nemyslela som si, že by Shane mohol takto vyštartovať. Bolo to také romantické. Bolo dobré vidieť, že nie len ja sa neviem ovládať. Baby išli tancovať, a tak som vyšla von na vzduch. Mala som na sebe bundu, aby som neprechladla, hoci mi v nej bolo hrozne teplo. Kývla som chalanom, že môžu ísť dnu. Sadla som si vedľa neho na lavičku. Hlavu mal zaborenú v dlaniach podopretých o kolená. Čudovala som sa mu, že mu nie je chladno, pretože bol len v krátkom rukáve.

„Nezdržal som sa, prepáč.“

„Nemáš sa za čo ospravedlňovať. Keby po tebe vyštartovala nejaká baba, tiež by som jej jednu vrazila.“ Ticho sa zasmial. „Vieš toto pre mňa ešte nikto neurobil. Ďakujem ti môj záchranca.“

„Nemáš za čo, princezná,“ zdvihol hlavu a usmial sa na mňa. „V tej chvíli do mňa vošla zlosť, pretože som vedel, čo chce.“

„A čo chcel?“ spýtala som sa nechápavo.

Pozrel sa na mňa zmučeným pohľadom a nadvihol obočie.

„Chápem,“ povedala som a nešťastne sa usmiala.

„Nikdy by som to nedovolil,“ povedal úprimne.

„Ja viem, a preto ťa zbožňujem. Pretože ma neustále chrániš.“

Nahol sa ku mne a pripadalo mi to ako v spomalenom zábere. Jemne sa dotkol perami mojich.

„No, takto sme sa ho nepokúšali upokojiť,“ povedal so smiechom Anthony.

„Myslím, že od nás by to nemalo taký účinok,“ odpovedal mu Kevin. Išli sa popukať od smiechu, keď to na sebe akože skúšali.

Bolo zvláštne, že si ich ani nevšimol. Dokonca mu nevadilo, že ma bozkáva rovno pred nimi. Akoby už chcel povedať: Áno sme spolu. Patríme k sebe.

„Vrátime sa?“ spýtala som sa rýchlo.

„Môžeme, ale budeš sa držať len pri mne,“ povedal,  keď som sa postavila z lavičky a chytil si ma okolo pása.

„Sľubujem pane. Budem len vaša.“

„Fajn,“ usmial sa a otvoril mi dvere. Prišli sme k stolu, aby sme im dali vedieť, že je všetko v poriadku. No len čo začala nová pesnička, pritiahol si ma k sebe a viedol ma tancovať. Na ten večer nikdy nezabudnem. Hoci sa správal, akoby som bola jeho majetok, znášalo sa to príjemne.

Domov som prišla okolo pol dvanástej. Bola som totálne vybitá. Potichu som vybehla do svojej izby a ešte oblečená som si ľahla do postele.