OurStories.cz ~ naše povídky - Povídky » Na pokračování » Girls in team I.

27.05.2015 (12:00) • , Noe-chan • Povídky » Na pokračování • komentováno 2× • zobrazeno 581×

Túto poviedku som písala s Noe-nee a pôvodne má aj prvú sériu... (tú môžete nájsť na jej blogu). Mne nepríde veľmi záživná, no keď chcete, môžete si ju prečítať. (ťažko by som vám len mohla zabrániť, aj keby som akokoľvek chcela :DD) Nuž, to je odo mňa všetko. Prajem príjemné čítanie. ^-^

xxx 

„Ahoj, mami! Ahoj, oci!“ zakričala som, vtisla im na líca pusy a s oduševnením sa vybrala do školy.

„Počkaj, Yuki...“ Zastavil ma otcov ostrý hlas a v polke pohybu som stŕpla.

„Áno?“ Opatrne som sa otočila a zavrela dvere.

Čo asi tak môže chcieť? Nič som nespravila!

„Netvár sa, akoby si išla na svoju popravu,“ vyhlásil pobavene a ja som si vydýchla. „Len som ti chcel pripomenúť, aby si nezabudla, že chcem stávku vyhrať. Takže ak mi nechceš kupovať čokoládovú tortu - podotýkam tú najdrahšiu -, tak sa dnes vrátiš s jednotkou a nie s trojkou ako tvrdí tvoja mama.“

Vzdychla som si a nasilu som sa usmiala.

„Áno, oci. Dnes tú jednotku prinesiem,“ odvetila som, no v duchu som vedela, že žiadne také nebude. Na test som sa totiž skoro vôbec nepripravovala.

„Ahojte!“ skríkla som a už definitívne odišla do školy.

V autobuse som stretla Kaorua, tak som aspoň na chvíľu prestala myslieť na otravný test z matematiky... snažil sa zo mňa vymámiť, s kým bude najbližší zápas. No ja, dobrá duša, som mu nechcela kaziť prekvapenie a okrem toho som si to meno vôbec nepamätala.

„Tak opäť na tréningu!“ Zamávala som mu, keď sme boli nútení sa rozdeliť kvôli mojej triede pri schodoch a jeho na opačnej strane chodby.

„Jasné. A nemeškaj... veď vieš čo ti spravil tréner naposledy.“ Žmurkol na mňa, načo som sa nadmerne striasla.

Neviem ako vy, ale nechcem už viackrát stráviť víkend tým, že budem musieť čistiť chlapské záchody!

„Yuki!“ Ani som sa nenazdala a na pleciach som pocítila tú známu ťarchu.

„Akira,“ vzdychla som.

„Nazdar, sestrička. Ako si prežila prázdniny?“

„Ako vždy,“ odvetila som.

„Aha.“

„A čo ty?“ spýtala som sa s úsmevom.

„Ako vždy,“ vyhlásil a uškrnul sa.

„Robíš si zo mňa prdel, hneď na ráno?“ vyhŕkla som naoko urazene.

„Ale, kdeže! Aby som si z asistentky trénera robil srandu? Kdeže! Nikdy!“ vyhlásil pobavene a vehementne švihol rukou.

„No, veď preto.“ Uškrnula som sa, potom sme spolu vošli do triedy.

Hah, čo vám poviem... nebudem klamať – ten test dopadol otrasne. Prišlo mi zle už pri prvom príklade a skôr, ako som ten závrat stihla rozdýchať, bolo po hodine a my sme museli odovzdať testy. Už vidím ako budem otcovi kupovať tú tortu... a potom tú moju hrdosť pošliapanú pod jeho výsmechom!

Opäť som si vzdychla a bez duše pozrela na tabuľu. Mala by som sa konečne začať učiť. Hlavne ako asistentka trénera by som mala ísť chlapcom príkladom! Tréner spomínal, že ak bude mať niekto zo základnej zostavy priemer horší ako tri, nebude hrať na zápasoch...

Zazvonilo na druhú hodinu, potom aj na tretiu a kým prišiel koniec dňa, mala som mozog, ako po vymytí. Avšak, konečne prišla posledná hodina a po nej som sa vybrala do telocvične, kde mal byť tréning.

Už sa tam niektorí chlapci nachádzali a privítali ma s obrovským nadšením, akoby ma aspoň tisíc rokov nevideli.

„Že ste ma ešte neznenávideli!“ poznamenala som pobavene, načo si Ren obďaleč odfrkol, no nič nepovedal.

Ani nemusel, jeho výraz hovoril za všetko. Vzdychla som si a rozdala príkazy, aby chalani aspoň niečo robili, kým nepríde tréner.

No jasné, ešte stále ma nemal rád, ale čo s ním narobím? Nútiť ho predsa nemôžem.

„Yuuuuuuki.“ Pribehol ku mne Akira, až som sa ho zľakla. „Myslíš, že by som si mohol dať trochu čokolády, kým tréner dorazí?“ spýtal sa a ja som si ho spýtavo premerala.

„Hej, Akira! Nežer, lebo budeš tučné prasa!“ vykríkol po ňom Hideaki s úškrnom, na čo mu Akira ukázal dlhý nos a vrátil sa na pľac.

Nerozumela som, prečo za mnou s týmto prišiel, ale pomaly som si na to zvykala. Občas mi chalani dali poriadne zabrať svojou... ehm... unikátnosťou.

O chvíľu už došiel aj tréner. Zakričal si, zamračil sa a dal mi urobiť všetky papierovačky, lebo je ešte väčšia lemra ako ja. Ani som si neuvedomila kedy a mala som všetky papiere vyplnené. Vyšla som z trénerovho kabinetu a zvyšok času sa pozerala na chalanov a buzerovala som ich... nakoniec... som taká istá ako tréner. Desivé.

Ale i tak som sa v tom vyžívala a domov som sa vybrala s výborným pocitom. Až na tú matematiku a tú stávku. Na tú tortu asi miniem všetky moje úspory a tie boli už aj tak len veľmi malé. Môjmu sporiacemu prasiatku už i tak škvŕkalo v žalúdku.

„Zdravím!“ vyhŕkla som hneď, ako som vošla do domu, aj napriek tomu, že bol prázdny a mne to bolo jasné.

Zvyk je železná košeľa. Vošla som do kuchyne, kde som zhodila všetky svoje veci a najedla som sa, potom som vyšla do svojej izby a otrávene vyhodila svoje knihy na stôl. Nechcelo sa mi učiť! Hodila som nenápadný pohľad na knihy a hneď na to som sa hodila na posteľ. Nahmatala som na stole slúchadlá s mp3 a pustila si svoje obľúbené pesničky.

Večer som otcovi vehementne vysvetľovala, že tá matika nebola moja chyba, že sa stala chyba v metrixe a totálne neviem, prečo som ten test nespravila, no jeho to nezaujímalo a s natiahnutou rukou čakal na svoju tortu. Znechutene som ju vytiahla z chladničky a strčila mu ju do ruky. Grázel jeden!

„No tak, dcérka... vedela si, že keď dostaneš päťku, tak žiadna hra nebude a predsa si sa neučila. Poznala si pravidlá, teraz budeš niesť následky.“

Oduto som si založila ruky na prsiach a čakala, čo múdre z neho ešte vypadne. Iste! On nikdy v živote nedostal päťku!

„Otec má pravdu. Prečo sa neučíš, keď vieš, že bude písomka?“ pridala sa mama.

Nič som im na to radšej nepovedala, len som pohodila vlasmi a s dupotom som sa vybrala do svojej izby.

„No, samozrejme! Ľahko sa to hovorí,“ zamumlala som si pre seba, keď sa za mnou zatvorili dvere.

Znechutene som sa znova pozrela na knihy, potom som pozbierala všetku svoju silu a sadla si k nim.

„Uč sa, uč sa!“ frflala som si pre seba, pričom som otvorila hrubú knihu literatúry.

Nech som sa však akokoľvek snažila, nešlo mi to. Moja hlava i po hodine učenia zostávala rovnako prázdna. Napokon som knihu rezignovane zatvorila a radšej sa uložila na spánok. Ale i ten ma sklamal, pretože sa mi snívali strašné sny, v ktorých ma naháňali známi romantici a dokonca sa v nich mihol aj Shakespeare!

Autor: (Shrnutí povídek), Noe-chan, v rubrice: Povídky » Na pokračování

Sdílet

Diskuse pro článek Girls in team I.: