OurStories.cz ~ naše povídky - Povídky » Na pokračování » Hra Padlých - Nenávisť - 21. časť

19.02.2013 (20:00) • Perla • Povídky » Na pokračování • komentováno 5× • zobrazeno 1095×

Počul som výkrik. Jej výkrik. Rýchlo som podišiel k rozbitému oknu a pozrel sa dole. Hľadel som na jej telo, skoro celé od krvi. Chrbticu mala pokrivenú v zvláštnom uhle a nohy len tak bezvládne. Oči mala zatvorené.

Započúval som sa do zvuku tlkotu jej srdca. Odchádzalo. Tĺklo čím ďalej, tým slabšie. Skoro som ho mal problém počuť aj ja, čo som upír. Upír, ktorý za svojich dvesto tridsaťdva rokov ešte nič také, ako ona, nevidel.

Vyskočil som z okna a dopadol na trávu. Okamžite som k nej pribehol a začal z nej vyberať tie úlomky. Bolo ich neúrekom. No ak jej chcem pomôcť, musím ich dať von.

Zarazil som sa. Chcem jej vlastne pomôcť? Veď ma chcela zabiť. Tak čo ak sa o to pokúsi znova? Pozrel som na jej tvár. Vyzerala tak... nevinne. Akoby nedokázala ublížiť ani muche, nieto mne. Tak čo je vlastne zač? Ak ju zabijem, nikdy sa to nedozviem.

Vzdychol som si a zahryzol do zápästia. Trocha to bolelo, ale nebolo to nič vážne. Okamžite som začal krvácať. Priložil som jej ho k perám. K tým perám, ktoré ma pred chvíľou bozkali. Len nech to vyjde. Nech nie je neskoro.

Krv jej pomaly stekala do hrdla. Nevidel som žiadne náznaky preglgnutia, ale stále mi ostávala nádej. Hoc... v mojom prípade by bolo riadne stupídne veriť na nádej.

Voľnou rukou som poriadne chytil úlomok, ktorý mala v srdci. Jedným rýchlym pohybom som ho vytiahol. Dlaň mi krvácala tiež. Zovrel som ju a nechal kvapkať krv na ranu, ktorú mala na hrudi. Moja krv sa tak rýchlejšie dostane k srdcu a mám väčšiu šancu, že jej to pomôže.

Čo by som robil, keby zomrela? Na koho by som sa teraz tešil každé ráno cestou do školy? Len jej tvár ma posledné dva týždne vedela donútiť k tomu, aby som vstal a šiel do tej školy. Tak ma už všetko nebaví, že len ona sa pre mňa zrazu stala tým svetlom v tme.

Čakal som. Pomaly sa mi to zdalo ako večnosť od toho, čo posledný krát vydýchla. Tak to teda skončí? Tak rýchle? Jej smrťou?

Zrazu ale pohla perou. Odtiahol som zápästie a sledoval ju. Sprudka sa nadýchla a otvorila oči. Bol v nich smútok, žiaľ a prekvapenie.

„Arwen!“ povedal som s úľavou. Takže predsa len som ju zachránil. Koľko šťastia!

Ale keď som hľadel na jej telo, veľmi sa nezotavilo. Asi dostala málo krvi. Ja som sa síce cítil slabšie, ale mne sa stať predsa nemôže nič. Ale jej... asi áno.

„Napi sa. Potrebuješ to. Inak sa z toho nedostaneš,“ upokojoval som ju. Srdce jej teraz bilo splašene a nepravidelne. Akoby ani sama neverila tomu, čo sa práve stalo.

Pozrela mi do očí a ja som jej pohľad opätoval.

„Ty... ty si ma... zachránil?“ šepla slabým hláskom.

Prikývol som a odhrnul jej prameň vlasov, ktorý jej spadol do tváre. Znova som jej priložil svoje zápästie. Neodtiahla sa. Začala piť.

Po chvíli som sa odtiahol. Arwen už síce mala farbu v lícach a všetko bolo zahojené, no ona bola unavená. Postavil som sa a vyhodil si ju do náručia. Odnesiem ju do izby a potom sa vytratím. Vošiel som s ňou do domu a zamieril hneď hore. Ale nešiel som do jej izby. Veď tam je rozbité okno, predsa. Radšej som ju zobral do druhej. Tiež tu bola posteľ. Jemne som ju položil.

„Budeš v poriadku,“ chlácholil som ju.

Hľadela na mňa a nespúšťala zo mňa zrak.

„Prečo sa ma zachránil?“ zachripela. „Mohol si ma nechať umrieť. Veď som ťa chcela zabiť.“

Zasmial som sa. „Nemohol by som ťa nechať umrieť, Arwen. A zvlášť, keď ťa...“ Zastavil som sa. No ta to jej vážne nemusím vešať na nos! Nech sa vyspí a potom sa porozprávame! „Mala by si si pospať. Musíš mi toho potom veľa vysvetliť,“ zahlásil som a ona zavrela oči. Bolo vidieť, že je unavená. A ja potrebujem krv.

„Ahoj, Arwen,“ šepol som a jemne ju pobozkal na čelo. Rýchlosťou blesku som sa vytratil.

Dnešný deň je plný prekvapení. Arwen vie o druhom svete. Ale čo môže byť? Nie je predsa Raven, tak ako Brian. Inak by len tak nezomrela. Ale nie je ani upír. Tak čo teda?

Pokrútil som hlavou. Na to prídem zajtra. Teraz sa ale ide na lov. Čerstvá krv, nejaké čerstvé dievča. Hádam môžem niekoho zabiť bez toho, aby bol podozrivý niekto iný ako Brian.

Viem, že táto časť bola krátka, ale dúfam, že sa vám aj tak páčila. Tak čo hovoríte na Alexa? Je podľa vás zlý alebo dobrý? Tuší niekto, čo jej chcel povedať, keď sa zastavil?

No a ďalšia časť juž bude z pohľadu Allie. Uvidíme, čo sa stane medzi ňou a Samom. Uzmieria sa alebo naopak?

No a túto časť by som chcela venovať Channina. Som zvedavá, čo si teraz myslíš o Alexovi.

Autor: Perla (Shrnutí povídek), v rubrice: Povídky » Na pokračování

Sdílet

Diskuse pro článek Hra Padlých - Nenávisť - 21. časť: