OurStories.cz ~ naše povídky - Povídky » Na pokračování » Hrdlorez 13

24.07.2021 (10:00) • MillieFarglot • Povídky » Na pokračování • komentováno 0× • zobrazeno 444×

Zobudil ju tichý hlas Timothyho. Keď sa pozrela na svoj telefón, takmer odpadla. Boli dve hodiny poobede, takže spala celú noc a podstatnú časť z dňa. Okamžite vyskočila z postele ako raketa. Timothy ju obezpečil, že má ešte dosť času a len ju prišiel skontrolovať, či je v poriadku.

Ako prvé zamierila do kúpeľne. Dopriala si dlhú a horúcu sprchu, umyla si vlasy a pri tom sa snažila z mysle vypudiť všetky negatívne myšlienky. Dobre vedela, že od dnešného predstavenia závisel nielen jej život, preto boli všetky obavy opodstatnené.

Ďalším činnostiam venovala celú svoju pozornosť. Obliekla si modré džínsy a svetlú blúzku, ktorú jej včera vybral Oliver. Hoci bola priliehavá, sedela jej perfektne. Ďalej sa pustila do jemného make-upu. Spomenula si na to, ako jej Grayson prízvukoval, že je krásna aj bez neho, preto ho použila len minimálne. Vďaka bezchybnej pleti, ktorú získala po premene, stačilo naniesť len špirálu, upraviť obočie a trochu ružového lesku na pery. Vlasy si prečesala a nechala voľne uschnúť.

Do vrecka bundy si vložila peňaženku a mobil. Predtým si prezrela zmeškané hovory, ktoré patrili len Sonii a odpovedala mame na správu, že sa má lepšie a o pár hodín bude doma. Jej mama si o ňu vždy robila starosti, no u Sonii zvykla pobudnúť aj niekoľko dní v kuse, preto to v nej nemalo vzbudiť žiadne podozrenie. 

Keď zišla do kuchyne, čakali na ňu výdatné raňajky v podobe praženice, opraženej slaniny, čerstvej zeleniny a horúcej kávy. Poďakovala Richardovi, ktorý jej jedlo prichystal, a pustila sa do jedenia. Počas toho sa dozvedela, že sa k ním na návštevu Centrály pridáva aj Oliver.

„Morris sa s vami zvezie do Centrály, pretože dostal nový prípad. Zrejme predpokladajú, že stretnutie dopadne podľa ich predstáv a nebudú pri tebe potrebovať dvoch upírov.“

Zamračila sa naňho. Nepáčilo sa jej, že sa ich samovražednej misie zúčastní ďalší polovičný. „Prečo s nami pôjde Oliver?“

„Timov zdravotný stav nie je optimálny. Kým budeš s Graysonom, navštívi centrálnu nemocnicu, kde ho opäť vyšetria. Sú tam špecialisti na otravu, ktorí mu budú vedieť pomôcť. Myslím, že odkedy prestal piť krv od svojej darkyne, je silnejší.“

Opäť mala chuť Soniu nakopať za všetko, čo svojim konaním spôsobila. Seriózne ju zaujímalo, čo bolo také úžasné na tom byť lovec upírov a zabíjať živé osoby. Títo upíri boli civilizovaní a nepili krv z hocijakých ľudí. Nezaslúžili si, aby po nich niekto šiel.

„Je bezpečné, aby s nami šiel práve Oliver?“ Stačilo, že bola polovičná ona. Už z toho mala veľmi zlý pocit. Grayson predsa tušil, že Timothy stvoril polovičného upíra. Zbytočne by ho vystavila nebezpečenstvu.

„To veru nie,“ pokýval hlavou, „ale nepôjde s vami priamo do Centrály. Pôjde len ako poistka, keby sa niečo zomlelo a potrebovali by ste ďalšieho šoféra.“

Spýtavo sa naňho pozrela. „Bude v blízkosti Centrály! Ak sa o mne Grayson dozvie, bude to zlé nielen pre mňa, ale aj oboch bratov.“ V myšlienkach si predstavila katastrofu, ktorú by spôsobila. Bola by pokojnejšia, keby Oliver zostal v bezpečnej vzdialenosti.

„Nemusíš sa oňho báť. Vie, čo robí. Okrem toho, plánujeme v tej oblasti kúpu nového domu, tak ho pôjde omrknúť.“

„Dom?“ nechápala.

„Nikomu nepadajú peniaze priamo do vreciek, nie?“ Richard sa zasmial a prisadol si k nej z opačnej strany stola. Pôsobil uvoľnene a veselo. Dúfala, že ak s ním strávi ešte nejaký čas, nakazí sa jeho optimistickou náladou. „S Oliverom a pár ľuďmi máme malú, no pomerne úspešnú realitnú kanceláriu. Teraz chceme kúpiť dom my v blízkosti Centrály. Vieš, ako sa hovorí, pod lampou býva najväčšia tma.“

„Počkať, počkať... vy kupujete a predávate domy?“ Prikývol na súhlas a neisto na ňu pozrel. Musela znieť, akoby jej v hlave chýbalo jedno koliesko. Samozrejme, že to je náplňou realitky. „Myslím tým, že spolupracujete s ľuďmi?“

„Samozrejme. Niekto musí pracovať aj cez deň. Spočiatku sme na to boli len dvaja, no darilo sa nám, a tak sme do tímu prijali viacerých ľudí. Ja pracujem predovšetkým v noci. Našimi klientmi sú predovšetkým ľudia, no keďže sme k dispozícii prakticky nonstop, občas sa nájdu aj nejakí upíri.“

„To je skvelé.“ Spomenula si na Richardov sen o práci kuchára. Nechápala, prečo si nemohli namiesto toho otvoriť vlastnú reštauráciu. Nechcela sa ho na to pýtať, určite mal svoje dôvody. „Nebojíte sa, že niekto príde na to, že je Oliver polovičný?“

Razantne pokrútil hlavou. „Samozrejme, že nie. Oliver sa stretáva s ľuďmi počas dňa, kedy je to preňho bezpečné. Okrem toho, väčšinu svojej práce odvádza prostredníctvom počítača, tým sa riziko jeho odhalenia eliminuje.“

Myšlienky jej okamžite zablúdili k jej budúcnosti. Nájde si aj ona podobnú prácu, ktorá ju uživí? Pri ktorej neodhalí svoju pravú identitu? Nevedela si predstaviť, čo by ju bavilo a čo by ju nevystavilo zbytočnému nebezpečenstvu. Bolo jej nadmieru jasné, že bude musieť opustiť Virgíniu a vydať sa čo najďalej od domova, od Graysona. Pri pomyslení na to, že čoskoro sa ocitne na úteku od rodiny a bývalého priateľa, ktorý ak sa o nej dozvie pravdu, bude ju chcieť zabiť, sa rozcítila.

Chcela sa Richarda popýtať na mnoho vecí ohľadom jeho realitnej kancelárie, no namiesto toho zmenil tému a dal jej praktické rady, ako sa správať v blízkosti Graysona.

Neotvárať príliš ústa, nesmiať sa, neplakať. Snažiť sa hýbať pomalšie. Neuvedomila si, že to bol problém, pokiaľ si neskôr naozaj nevšimla, aké rýchle pohyby chvíľami vykonávala. Potrebovala ma svoje telo pod kontrolou, čoho sa naozaj desila, keďže sama sebe nevedela zaručiť, ako bude reagovať, keď vstúpi do Centrály.

Popri tom ju upozornil, aby neurobila žiadne unáhlené rozhodnutia a všetky činy si vopred dobre premyslela. Z jeho úst to vyznelo skôr ako dodanie odvahy, než poúčanie. Bola naozaj prekvapená, ako ju Richard dokázal nabiť optimizmom.

Dlho jej však nevydržal.

Počas cesty do Centrály vo vzduchu cítila napätú atmosféru, a to bez toho, aby niekto niečo vyslovil. Každý bol na ihlách a plný očakávania, ako dnešok dopadne. Mala na pleciach príliš veľa zodpovednosti a kvôli tomu sa cítila zle.

Musela prerušiť to ticho, ktoré panovalo v aute. Nútilo ju premýšľať nad vecami, ktoré môže pokaziť jedno zlé slovo, jeden väčší úsmev, jedna slza. Ako poznala Graysona, bude si chcieť overiť, či je stále človek.

Nahla sa dopredu a opýtala sa Morrisa a Timothyho: „Ako presne funguje NSA?“ Mala len zopár informácii a veľmi rada by si v tejto oblasti rozšírila obzory. Morris okamžite stíšil rádio a zdalo sa, že ho otázka prekvapila.

„Vedia o nás prevažne len upíri, pretože sme tajné oddelenie. Tí nás kontaktujú, keď sa potrebujú spojiť s ľuďmi. Komunikácia upírov a ľudí väčšinou končí dvoma spôsobmi: buď sa o nás dozvedia a predstavujú riziko pre spoločnosť, alebo smrťou. My sa v prvom rade snažíme vyhnúť druhej možnosti, no zároveň zamedziť tomu, aby sa ľudia dozvedeli o upíroch.“ Keby šlo všetko ľahko, povedali by jej pravdu o tom, kto je Grayson? Alebo by bola len jednou z mnohých, ktorí mali to šťastie a nedozvedeli by sa nič? „Možno tomu nebudeš veriť, no väčšinou sa nám to darí. Smrť ľudí nastáva skutočne len v ojedinelých prípadoch. Do tejto kategórie spadajú aj tí, ktorí sa stali upírmi.“

„Potom tu je ďalšia možnosť, kedy to nejde podľa predstáv a montujú sa do toho aj iní upíri,“ povzdychla.

„Ľuďom sa obyčajne predstavujeme ako právnici alebo advokáti. Zo strany upírov ide najmä o nejakú formu posledného zbohom, podarovanie majetkov, drobné služby a naša práca spočíva v administratívnych úkonoch, aby nebola absolútne žiadna šanca vystopovať upírov. Tí vystupujú ako ľudia, ktorí chcú zmeniť celý svoj doterajší život. Ľudia sa dajú ľahko zmanipulovať a  uveria všetkému, čo vidia. Pokiaľ sa o upíroch dozvedia, často je tu obrovský obnos peňazí, ktorý im zalepí ústa na dlho. Okrem toho, kto by veril, že upíri sú reálni?“

Na chvíľu ju oblial studený pot. Nechala sa zmanipulovať, keď uverila tomu, čo jej ukázal Timothy hneď na začiatku? Povedal by jej pravdu aj keby ju Christopher nenapadol?

„No,“ začala a rozmýšľala, ako formulovať slová do rozumnej vety. Bola vykoľajená z toho, že napriek všetkým opatreniam vedela o upíroch ešte skôr, ako sa jedným stala. „Som rada, že som sa o vás dozvedela.“

„V tvojom prípade sa to ukázalo ako veľmi zlý nápad.“ Morris sa na ňu uškrnul v spätnom zrkadle.

Stálo ju veľa snahy ignorovať jeho uštipačnú poznámku, ktorú si očividne nemohol odpustiť. Samozrejme, mal pravdu. Možno by to všetko zvládla lepšie, možno by dostala rovnaký skrat. Teraz bolo neskoro zaoberať sa tým, čo by bolo keby.

Morrisove slová vyvolali chvíľu ticha, počas ktorého si od oboch Bayerovcov vyslúžil nahnevané pohľady.

„Povedali by ste mi o tom, kto je Grayson?“

„Neviem,“ priznal Timothy s povzdychom a otočil sa k nej. „Keby sa do toho nezaplietol Christopher, možno by si o nás vôbec nevedela. Čo ti povie Grayson, to je na ňom. Problémom však je, že naša legislatíva je naňho krátka a pokojne nás môže vyzvať, aby sme pri vašom stretnutí neboli.“

Mala z toho veľmi zlý pocit. Keďže sa Grayson rozhodol riešiť veci oficiálne, bola tu malá nádej, že to dopadne dobre. Tej myšlienky sa chytila a odmietala ju pustiť.

Cesta do Centrály im ubehla veľmi rýchlo. V poslednom väčšom meste vyložili Olivera, pretože návšteva Centrály by preňho predstavovala obrovské riziko. Keby bola na jeho mieste, tomuto štátu by sa vyhla oblúkom.

Pred vstupom do hlavnej budovy dostala zopár rád, ako úspešne zvládnuť nasledujúce minúty.  Srdce mala niekde v žalúdku a nervy v kýbli. Bola taká vystresovaná, až jej prišlo nevoľno a pociťovala slabú triašku.

Budova Centrály bola veľmi nenápadná a pôsobila skôr ako lacný hotel alebo ubytovňa. Keďže už všetko lístie opadlo, sivá farba omietky nepôsobila rušivo, zapadala do sychravého počasia, ktoré tu panovalo. Celkový dojem kazil len obrovský plot okolo celého objektu a zopár ochrankárov, ktorí celý objekt strážili. Po tom, čo prešli vstupnou kontrolou cez bránu, zaparkovali auto na veľkom parkovisku.

Hneď pri vstupe do budovy sa podrobila ďalšej bezpečnostnej kontrole, akú zažila azda len na letisku. Timothy s Morrisom museli odovzdať svoje zbrane napriek ich argumentom, že sú členmi NSA. Keď dostala svoje veci naspäť, obliekla si bundu a počkala na zvyšok ich výpravy. Následne sa rozdelili. Timothy zamieril do časti, ktorá bola venovaná nemocnici pre upírov, a Morris ju odviedol na opačnú stranu budovy. Čím boli ďalej od vchodu, tým pociťovala väčšiu ťažobu na hrudi.

Prostredie sa zmenilo. Holé steny postupne nahradili obrazy v zlatých rámoch, obyčajné dvere zas na také z ťažkého masívneho dreva. Prechádzali po dlhej chodbe, ktorá pôsobila skôr ako obrovská galéria. Z jej konca sa ozývali hlasy.

„Ak to bude možné, ostanem s tebou. Ak nie, počkám ťa tu,“ povedal a ukázal na červenú pohovku pod obrovským obrazom s krajinkou. Prikývla na súhlas. Pred nimi boli zrejme posledné dvere, spod ktorých vyžarovalo jasné svetlo. „Chcú ma tu kvôli inému prípadu, no najskôr sa ubezpečím, že si v poriadku a odvediem ťa naspäť do auta k Timovi.“

Morris vošiel dovnútra a hlasy ustali. Zatajila dych a nasledovala ho. Očami okamžite prebehla po celej miestnosti, kde boli približne traja upíri. Dvaja z nich sa automaticky postavili a odišli. Cestou im venovali zvedavé pohľady. Museli vedieť, kto práve dorazil.

„Čakal som vás,“ povedal hlas, ktorý si myslela, že už nikdy nebude počuť. Nohy sa jej pri ňom takmer podlomili. Nebolo to kvôli radosti, ale strachu. Zasiahli ju spomienky na uplynulý rok, kedy sa snažila samú seba presvedčiť o jeho smrti. Bolo to pre ňu jednoduchšie, ľahšie sa tak vyrovnala s jeho stratou.

Pozerala sa všade inde, len nie naňho. Neodvážila sa spočinúť pohľadom na jeho tvári, asi by sa od návalu emócii rozplakala. Samozrejme, to by bol rozsudok smrti pre ňu, Olivera a Timothyho.

Oproti dverám, ktorými vošla dovnútra, bolo schodisko lemované tmavým dreveným zábradlím. Vedľa nich sa nachádzal krb, pred ním obrovská sivá pohovka v tvare L s nízkym skleneným stolíkom. Na opačnej strane bola zas tmavá výstavná skriňa s nejakými predmetmi a knihami. Na podlahe bol koberec mahagónovej farby a prišlo jej ľúto stúpiť naň topánkou. 

Ich oči sa stretli.

Raz to muselo prísť.

Hlavu mal od záujmu naklonenú dopredu a na tvári úprimný úsmev. Bradu mu zdobilo jemné strnisko. Keďže bol bledší než si ho pamätala, bolo výraznejšie. Veľké okrúhle oči tmavohnedej farby ju sledoval s obrovským záujmom. Kedysi chlapčenské črty tváre tentoraz nahradila ostrejšia brada a výraznejšie lícne kosti. Vlasy mal stále rovnaké. Dlhšie, rozstrapatené, akoby nad ich úpravou nestrávil ani chvíľku. Poznala však pravdu, každé ráno strávil pred zrkadlom hodnú chvíľu, aby dosiahol požadovaný účes. Mala chuť pristúpiť k nemu a na truc mu vlasy prejsť rukou, aby ho nahnevala. Robievala to vždy a Grayson sa spočiatku hneval, no napokon sa na tom spolu smiali.

Do očí sa jej tlačili slzy. Cítila obrovský zásah emócii, ktorý takmer neudržala. Pri pohľade naňho chcela kričať a udrieť ho za to všetko, čím si musela prejsť. Chcela, aby ju objal a ubezpečil, že nič z toho nie je pravda a že to bol len zlý sen.

„Môžeme mať trochu súkromia, prosím?“ Grayson požiadal Morrisa, no očný kontakt s ňou neprerušil. Držal ju ako v zajatí.

„Samozrejme. Požiadam vás o rýchly rozhovor, nakoľko potrebujeme slečnu Howlesovú dopraviť ešte dnes naspäť domov.“ 

Prikývol na súhlas a počkal, kým druhý upír opustí miestnosť. Varovali ju, že sa to stane. Čakala to, no aj napriek tomu ju prepadla panika a búšiace srdce počula až v svojich ušiach.

Ukázal na pohovku. „Prosím, posaď sa.“

„Gray, čo odo mňa chceš? Prečo si sa neozval?“ opýtala sa a podišla k nemu. Začať rozhovor ráznymi otázkami možno nebol dobrý nápad, no chcela ho mať rýchlo za sebou. Posadila sa od neho čo najďalej a zhlboka dýchala, aby sa upokojila.

„Myslím na teba každý deň, Nina. Je mi ľúto, že som sa neozval, no isté veci sú... komplikované. Predpokladám, že o existencii upírov už vieš. Nemohol som ťa kontaktovať priamo, ani sa s tebou stretnúť, je to proti našim pravidlám.“ Grayson zvraštil čelo a súcitne na ňu pozrel.

Hoci na ňu hľadel tým pohľadom, aby na to niečo povedala aj ona, bola ticho. Pohľad jej skĺzol na priezračné sklo konferenčného stolíka. Kontrolovala sa, aby nepootvorila ústa a neurobila nejakú blbosť.

„Mohol si ich kvôli mne porušiť,“ povzdychla si a potriasla hlavou. Keď sa chce, dá sa všetko, pomyslela si. Jej temperamentná povaha sa začala ozývať. Štvalo ju, že celý ten čas tu bol. Neumrel, prakticky sa mu nič nestalo. A teraz tu sedel vedľa nej v neformálnom obleku a správal sa ako ukážkový džentlmen. Všetky slová, ktoré vypustil z úst, boli dobre premyslené a slušné.

„Nech som akokoľvek chcel, jediná možnosť bol kontakt s NSA. Som si vedomý toho, že som mal celú večnosť na to, aby som sa s tebou stretol už skôr. Nechcel som ohroziť tvoju bezpečnosť, preto som s tým počkal až do chvíle, kým som dokázal ovládnuť svoj smäd. Odpusť mi, že to trvalo tak dlho.“ Posunul sa bližšie k nej a prikryl jej ruku svojou. Bolo to akoby sa jej práve dotkla skala. Prsty mal takmer ako ľad a od prekvapenia skoro nadskočila.

Jeho blízkosť jej naháňala zimomriavky. Pokiaľ bol skutočne taký nebezpečný, mala by sa od neho držať čo najďalej a nenechať ho, aby sa jej dotýkal. Jej reakciu pochopil správne, ruku si priložil naspäť k telu a zamračil sa.

„Bojíš sa ma?“ spýtal sa a v jeho hlase bolo počuť obavy. Na čele sa mu opäť zjavila hlboká vráska a úsmev mu z pier zmizol.

Prikývla na súhlas

„Povedali ti, ako ma volajú?“

Opäť kývla hlavou. Grayson sa naklonil nabok a z úst mu takmer vyšla nadávka. Bolo riskantné priznať, čo všetko už o ňom vedela. „Nie je to tak, ako to vyzerá.“

„Ako to potom je? Prečo si vlastne v tejto Centrále? Ako si sa stal upírom?“ vychrlila naňho otázky a rozhodila rukami. Taktiež chcela vedieť, čo tam robila ona. To bola v poradí ďalšia otázka, na ktorú by chcela poznať odpoveď.

Čím ďalej, tým menej vecí jej okolo Graysona dávalo zmysel. Aby dokázala uchrániť seba a ostatných upírov, ktorí boli nevinní, plánovala o ňom zistiť čo najviac.

„Je to veľmi dlhý príbeh. Ešte počas toho, ako som študoval na univerzite, som sa stretol s upírmi. Fascinovalo ma to, stal som sa darcom. To sú ľudia, ktorí upírom dávajú dobrovoľne svoju krv. Tento vzťah prerástol do silného kamarátstva, až som sa rozhodol stať sa jedným z nich. Zhodou okolností to bol Laurent, najvyššie postavený upír v tejto spoločnosti.“ Pozrel na ňu, aby sa ubezpečil, že sa nestratila v deji a dáva pozor. „Pred rokom a pol mi diagnostikovali rakovinu, to bol hlavný dôvod môjho rozhodnutia. Bál som sa liečby, bol som zbabelý. Nezdôveril som sa s tým tebe a rodičom, pretože som vám nechcel pridávať starosti.“ Mykol plecom, akoby to mal byť dostatočný dôvod na premenu.

Poslednú vetu absolútne nepochopila. Trápenie, ktoré im všetkým uštedril, bolo oveľa horšie. Vyviedol ju z miery, takéto priznanie nečakala.

„Rok sme čakali na nejakú stopu, ktorá by nás k tebe priviedla. Niekoľkokrát nás vypočúvali. Tvoja matka ma obvinila z vraždy, pretože si myslela, že keď som ťa raz dokázala zraniť autom, som schopná ťa aj zabiť. Všetko bolo v poriadku, Gray. A rakovina? Tá sa dá liečiť, stať sa upírom mohla byť tvoja posledná možnosť, ako sa zachrániť. Stáli by sme pri tebe. Všetci sme ťa milovali najviac na svete. Urobili by sme všetko, o čo by si nás požiadal.“

„Nemusel by som prežiť.“ Zarmútene sklonil hlavu. Určite od nej očakával inú reakciu, ktorá by ho utvrdila v tom, že sa rozhodol správne. Ak v nej hľadal útechu, bol na zlom mieste.

„Preto si radšej uťal všetky kontakty s rodinou a nechal ich v tom, že si sa doslova vyparil zo zemského povrchu...“ Chcela pokračovať v obviňovaní ho z toho, čo spravil, nikde to však neviedlo. Emócie v nej vreli a bála sa ich predratia na povrch. Nemohla dopustiť, aby sa prestala kontrolovať a ukázala mu buď zuby, alebo krvavé slzy.

„Vtedy som to videl ako rozumné riešenie mojej situácie. Chcel som vás ušetriť falošných nádejí, finančnej náročnosti a ľútostivých slov.“ Nič iné im ani nedoprial. Vymenoval presne to, s čím sa potýkali niekoľko mesiacov. „Laurent bol spočiatku niečo ako môj mentor, do vedenia Centrály som preto zapadol raz dva. Bohužiaľ, ako nováčikovi prischla mi špinavá robota.“

Grayson sa tváril, akoby za nič z toho nemohol a ocitol sa na tomto mieste náhodou. Uvedomila si, že mu záleží na tom, čo si o ňom myslí. Bola vďačná všetkým, ktorí jej o ňom povedali pravdu, pretože s najväčšou pravdepodobnosťou by mu podľahla a uverila každému jednému slovu. „Zabíjaš nevinných.“

Natočila sa k nemu, aby mu neposkytla dokonalý výhľad na predĺžené zuby. Grayson sa zatváril prekvapene. „Netuším, koľko informácii si NSA dovolila s tebou zdieľať ohľadom týchto vnútorných záležitostí, no dovoľ mi opraviť ťa. Vo svete upírov potrebujeme udržať určitý balans, inak by sa situácia ľahko vymkla spod kontroly. Je to rovnaké ako všade inde na svete, pre každý zločin existuje určitá forma trestu. Pokuta, hrozba, väzenie, smrť. Upíri si nemôžu robiť, čo chcú. Keby sme nemali svoje vlastné pravidlá, nastal by chaos. Keby sa o nás ľudia dozvedeli...“ vzdychol a potriasol hlavou, „bol by to obrovský problém. Preto spolupracujeme s agentúrou, ktorá ťa tu priviedla, aby sme si toto tajomstvo udržali.“

Jeho pokojné vystupovanie prešlo do ofenzívneho. Nahneval ho fakt, že mu povedali, čím sa momentálne živil? Uvedomila si, že sa od neho nevedomky odťahovala. Chýbalo málo, aby vyskočila na nohy a vybehla von. Srdce jej tĺklo ako o život, no považovala to za malé bezvýznamné plus – Grayson si bol aspoň istý, že sa z nej nestal upír.

„Musel som tých upírov zabiť, Nina. Nemal som na výber a bolo to opodstatnené. Druhé šance dávame v ojedinelých prípadoch, no väčšina problémov, do ktorých sa upíri dostanú, nemajú riešenie. Najhoršia je zbabraná premena na upíra a z človeka sa stane upír len na polovicu. Tí sú pre našu komunitu extrémne nebezpeční, pretože sa môžu pohybovať na slnku. Nezvládajú svoj smäd, nevedia sa prispôsobiť a ľahko sa tak môžu odhaliť pred ľuďmi.“

Bola to obrovská lož a on to dobre vedel. Byť polovičným malo obrovské výhody. Vynaložila celú svoju energiu na to, aby na to nijako nezareagovala. Hovoril to len preto, aby seba vykreslil v lepšom svetle. Bolo jej z neho zle. Pochybovala, že by o polovičných nevedel pravdu.

„Robím si len svoju prácu. Najdôležitejšie je, aby sa o nás dozvedeli len tí ľudia, pri ktorých to je nevyhnutné. Oba druhy potrebujú byť v bezpečí. Preto spolupracujeme s NSA.“

Zdvihla ruku a naznačila mu, aby viac nehovoril. Potrebovala si v hlave ujasniť všetko, čo jej práve povedal. Od hlúpeho rozhodnutia stať sa upírom, cez nezmyselné čakanie, až po vraždy upírov. Nelikvidoval len polovičných, Timothy je jasný dôkaz. Určite neurobil niečo, čím by ohrozil iných ľudí.

Keby si viac veril, všetko mohlo byť ako predtým.

Zbabelosť, ktorá z neho priam sršala, ju udivovala. 

Odvážila sa prehovoriť. Strach, ktorý z nej sršal, bol oprávnený. Bála sa o svoj vlastný život rovnako ako o  Bayerovcov. Grayson ho možno vnímal ako odpor z neznámeho, no ona bola s jeho svetom oboznámená viac než dostatočne. „Asi polovica vecí mi absolútne nedáva zmysel. Prečo tu teda som? Čo odo mňa potrebuješ?“ Zahrala sa na hlúpu. Vo väčšine prípadov to bolo najrozumnejšie riešenie komplikovanej situácie. Keby prejavila viac záujmu, Grayson by si to mohol vysvetliť veľmi zle.

„Moji rodičia ma neustále hľadajú a ja im musím dať dôvod na to, aby s tým prestali. Nemôžem sa s nimi stretnúť, nepochopili by to. Preto ťa chcem požiadať o zariadenie môjho pohrebu.“

Autor: MillieFarglot (Shrnutí povídek), v rubrice: Povídky » Na pokračování

Sdílet

Diskuse pro článek Hrdlorez 13: